Môj ťažký život 21.Diel Koniec
Moderátor: Sašena
Re: Moj tažký život
super diel ale fakt škoda že bol taký krátky
pre niektorých na svete znamenám iba niekto, ale pre druhých znamenám celý svet
-
Coraline519 - Dospelý
- Príspevky: 645
- Registrovaný: Str 01 Júl 2009, 14:28
- Bydlisko: Adelaide
- Pohlavie: Simka
Re: Moj tažký život
V pohode dielik, len mi príde divné ako môže niekto len tak zaspať v parku na kavičke...
- sewanewa
- Dieťa
- Príspevky: 206
- Registrovaný: Sob 06 Dec 2008, 15:33
- Pohlavie: Simka
Re: Moj tažký život
Ďakujem všetkým komentáre ma veľmi potešili.. Sewanewa : máš pravdu v parku sa len tak zaspať nedá no ale nejak mi to nedošlo Po dlhšom čase som sa zase dostala k písaniu v poslednom čase som ani na to nemala čas ale diel je tu
8.Diel
Cesta
O týždeň neskôr..
Je sobota popoludní 14:00 h a ja s otcom večer odchádzame. Mamu sa mi nakoniec podarilo presvedčiť aj keď by bola radšej keby som zostala doma. Ja sa už neviem dočkať a tak sa už začínam baliť.
„Mami nevieš kde mám to modré tričko čo som si nedávno kúpila ?“ povedala som nervózne „ Betty máš ho položené v tvojej izbe na posteli a prosím ukľudni sa lebo ani sama nevieš čo kde máš.“ Začala ma mama poúčať aj keď to už nepotrebujem.. „Betty a vezmi si aj.. Nedala som mame dokončiť vetu. „Mami nechaj ma ja viem čo si mám zobrať som s teba nervózna keď mi vravíš čo mám robiť. „Dobre už ti nič nepoviem.“ Povedala urazene mama a odišla. Konečne ma pochopila..pomyslela som si . Zapla som si rádio a pokračovala v balení. Zrazu mi zazvonil mobil.
„Ano ?“ „Ahoj Betty to som ja Charlie chcem ti len povedať ,že ťa vyzdvihnem dnes večer o 17:00 a pôjdeme na letisko.“ „Dobre ja už som skoro pobalená budem ťa čakať čau.“ Pozdravila som sa a zložila. Rozmýšľala som ešte či som niečo nezabudla zbaliť ale nič ma nenapádalo. Zniesla som si kufor dole schodmi a položila som ho pred dvere. Nemôžem sa už dočkať pri mori som bola naposledy pred 10 rokmi . Je to už strašne dávno.
Sú 4 hodiny poobede a otec po mňa príde o hodinu . Tá hodina bola nenormálne dlhá ako keby trvala večnosť. No nakoniec som sa dočkala . Otec prišiel na svojom čiernom aute . Utekala som mu otvoriť.
„No ahoj princezná už si pobalená ?“ „Ahoj ocko veci mám už zbalené kufor je pred dverami.“ „No poďte sa ešte navečerať.“ Zakričala s kuchyne mama. Reni prepáč ale ponáhľame sa na letisko ,nemôžeme sa už zdržovať rozlúčime sa naložíme veci a ideme.“ Ale veď..ja som varila pre vás čo budem teraz s toľkým jedlom robiť ?“povedala zúfalo mama.
„Mami ja som ti vravela ,že nebudeme mať na to čas ale ty si si nedala povedať.“ „Naozaj sa ospravedlňujeme ale musíme ísť. Podišla som k mame a objala som ju.
Mame sa do očí tlačili slzy. Mne bolo tiež do plaču ale snažila som sa to nejak nedať najavo. „Mami neplač o 2 týždne sme naspäť.“..začala som mamu utešovať. Charlie mamu tiež objal potom zobral môj kufor a vyšiel s ním vonku. Pravdepodobne nás chcel s mamou nechať osamote. „Betty dávaj si prosím ťa pozor a vráť sa zdravá a šťastná.“ „Ano mami sľubujem ti to.“ Posledný krát som sa na mamu pozrela a odkráčala ku autu. Otec naštartoval a už sme boli preč.
]
„Ako dlho pôjdeme na to letisko ?“ opýtala som sa otca. „Necelú hodinku.“.. odpovedal. Mala som čudný pocit aký mávam stále keď odchádzam niekam preč .Bojím sa ,že ju už nikdy neuvidím a tohto pocitu sa nedokážem zbaviť . Tak som sa tešila a zrazu som smutná. To prejde..aspoň dúfam. „ Ako povedal otec cesta nám trvala necelú hodinku. Vystúpili sme z auta a rýchlym krokom sme šli dnu. Letenky sme už mali dávno kúpene ,takže sme už len čakali kedy ohlásia naše lietadlo. O niekoľko minút : „Oznamujeme cestujúcim na Kanárske ostrovy, že lietadlo odchádza za 15 minút ukončite nástup prosím.“ ..ozvalo sa. Vstali sme z lavičky a zaradili do radu za pultom sedela žena s prísnym výrazom ale taktiež bola veľmi pekná. Otec ukázal naše pasy a letenky a my sme prešli úzkou chodbou von na letisko.
Nastúpili sme do lietadla a usadili sa. Celý čas čo sme leteli som prespala a tak to aj trocha ľutujem. Ale aj tak pochybujem ,že by som niečo videla lebo sme leteli v noci. Nad ránom keď som sa zobudila pocítila som už iba ako mi dvíha žalúdok zrejme pristávame pomyslela som si. „ Betty vystupujeme už sme tu.“ Povedal otec s úsmevom. Vystúpili sme s lietadla vzali si batožinu a zavolali taxi.
„A kde budeme vlastne bývať ?“ opýtala som sa keďže som to ešte nevedela. „To som ti ešte nevravel ?“ povedal prekvapene povedal otec.. „ Ehm..nie .“ „Vieš pri pláži stojí taký menší domček a tam býva moja mama no presnejšie tvoja babka tam strávime tie 2 týždne .“ „To znie zaujímavo.“ Veď ja uvidím moju babku po prvý krát ..pomyslela som si. Po ceste mi otec rozprával o rôznych miestach ,ktoré mi ukáže.. „A sme tu.“
Povedal nadšene otec. Dom bol nádherný ako otec vravel. Nemohla som sa vynadívať. On už zvonil na zvonček no ja som tam ešte len tak postávala a pozerala s vyvalenými očami na ten dom. „No poď nestoj tam.“ Zakričal na mňa otec. Podišla som k nemu ku dverám. Zakrátko nám otvorila mladá žena pravdepodobne to je upratovačka ako naznačovalo jej oblečenie. „Charlie vitaj ako sa máš? Akú ste mali cestu ?“ sypala otázky na otca.
Vidno ,že sa poznajú. „Ahoj Karolína porozprávame sa potom radi by sme si zložili veci a odýchli si . Je doma Ema ?“ „Ano pravdaže je doma práve varí večeru poďte ďalej.“ Zatiaľ čo som videla bol dom zariadený veľmi pekne všetko malo svoje miesto a všade bol poriadok. „Vítam vás konečne ste tu !“ ..ozvalo sa s kuchyne a pred nami sa zjavila sympatická starenka. „Betty moja zlatá konečne ťa vidím aká si už veľká.“ Povedala babka. Už mi to došlo Ema tak sa volá moja babka. „Sadnite si k stolu veci si zatiaľ položte tu k schodom potom si ich vynesiete hore.“ Po celom dome rozvoniavala príjemná vôňa jedla. „ Babi je to vynikajúce.“
..povedala som s plnými ústami ani som si to neuvedomila. „ Som rada ,že ti chutí.“ Povedala milo babka. „ Karolína vezmi Betty a ukáž jej izbu do ktorej si môže zložiť veci.“ Vyšli sme po schodoch a Karolína otvorila dvere. Bola tam malá izbietka ale za to veľmi pekná taká útulná s krásnym výhľadom na pláž.
„Tak toto bude tvoja izba dúfam ,že sa ti tu páči pôjdem ja dole zatiaľ si to tu poobzeraj a zlož si veci.“ Veci som si vybalila do skrine a išla som pohľadať kúpeľňu. Netrvalo mi to dlho..Osprchovala som sa a prezliekla sa do čistého oblečenia.
Vrátila som sa do izby ľahla som si do postele a bola som taká unavená s cesty ,že som hneď zaspala.
Na druhý deň 10:00 h
Celkom som sa už zabývala je tu naozaj veľmi pekne. Rozmýšľala som čo budem dnes robiť a tak som sa rozhodla ,že sa pôjdem prejsť na pláž. Zišla som dole schodmi do obývačky raňajky už boli na stole. Všetci sme si posadali za stôl a začali jesť. „Ako si sa u nás vyspala ?“ spýtala sa ma milo moja babka. „Výborne je tu naozaj krásne.“ Babka sa len usmiala a ďalej jedla.
„ Dnes som sa rozhodla ,že sa pôjdem prejsť na pláž.“ Jasné len choď poobzeraj si to tu.“ Povedal otec . „Potom by sme mohli ísť niekde aj spolu ak budeš súhlasiť.“ Samozrejme veľmi rada ocko..veľmi pekne ďakujem za raňajky. Vstala som od stola a odišla. Obliekla som si letné šaty a vybrala sa na pláž. Bolo mi tam tak príjemne užívala som si šum mora. Bolo to také nádherne , tu by som chcela stráviť zvyšok môjho života pomyslela som si. Každý deň sa takto prejsť k moru. Čo by som za to dala. Nie je to ako u nás rušné mesto každých 10 minút okolo nášho domu prejde nejaké auto. Ale tu je to iné..
Spoza môjho chrbta som zrazu pocítila jemné dotknutie. Otočila som sa a stál tam chlapec bol naozaj nezvyčajne nádherný a na tom slnku vyzeral veľmi dobre. „Ahoj .“ povedal a usmial sa svojími nádhernými žiarivo bielymi zubami. „A-ahoj.“ Zakoktala som.
„Si tu na dovolenke ? pretože som ťa tu ešte nevidel.“ „Ano tamto býva moja babka v tom bielom dome.“ ukázala som na babkin dom. „Ten dom je naozaj nádherný vždy som ho obdivoval .“ „ Aj mne sa veľmi páči ešte nikdy som tu nebola som tu prvýkrát.“ „Počkaj ako to že tu býva tvoja babka a ty si tu len po prvý krát ?“ Vyrozprávala som mu celý môj príbeh..a on len napäto počúval. Pomaly sa zotmelo ..ten čas prebehol neuveriteľne rýchlo. Keď mi zazvonil mobil.
„Betty kde si tak dlho ? príď už domov všetci na teba čakáme s večerou. „Jasné hneď som tam.“ „Bohužiaľ už musím ísť ešte sa uvidíme?“ „Samozrejme.“ Povedal očarujúcim hlasom. Keď som prišla domov všetci už sedeli za stolom a čakali len na mňa. „Kde si bola tak dlho?“ opýtal sa ma otec. „Ehm..zahovorila som sa s jedným chlapcom.
“ Všetci zostali ticho a ďalej jedli. Po takomto náročnom a dlhom dni som sa pobrala do postele . Rozmýšľala som čo sa dnes udiala. Stále som videla toho chlapca a jeho žiarivý úsmev a vtedy som si uvedomila že mi nestihol povedať ani ako sa volá. Bola som s toho smutná pretože čo ak ho už neuvidím. Hneď zajtra sa ho poberiem hľadať. Keď som už skoro spala niečo mi zabúchalo na okno.
Pozrela som sa von. Stál tam on ten chlapec. Teraz som nevedela či sa mi to sníva alebo je to skutočnosť. Otvorila som okno . „Ahoj prepáč ,že som ťa zobudil ale nedalo mi to pretože neviem tvoje meno.“ Volám sa Betty.“ Zakričala som..“Je to naozaj pekné meno čo keby si zišla dole?“ „Hneď som tam.“ Natiahla som na seba džínsy a tričko a potichu som vyšla von. „Ahoj povedala som..tak ako sa teda voláš ty ? „ Som Jack.“ je to pek..počkaj nehovor nič. „Zrazu urobil niečo čo by som naozaj nečakala. Pobozkal ma.
Bolo to neuveriteľne krásne. A potom som už ani nevedela čo sa deje len ma zobral k sebe domov. Tam sme sa na jeho posteli bozkávali a potom to už šlo ľahko .
Cítila som ako si navzájom strhávame oblečenie .Bolo to také neopísateľné...
Ráno 7:00
Zobudila som sa na to ako mi slnko vrážalo rovno do očí. Nevedela som si spomenúť na to ako som sa sem dostala. A potom mi došlo ako sa to skončilo . „Čo som to len urobila ?“ Ani neviem kde bol Jack ani stopy po ňom nebolo. Rýchlo som sa obliekla pohľadala kus papiera a napísala som :
http://i25.tinypic.com/34t36ti.jpg
Potom som sa potichu vytratila s domu..
8.Diel
Cesta
O týždeň neskôr..
Je sobota popoludní 14:00 h a ja s otcom večer odchádzame. Mamu sa mi nakoniec podarilo presvedčiť aj keď by bola radšej keby som zostala doma. Ja sa už neviem dočkať a tak sa už začínam baliť.
„Mami nevieš kde mám to modré tričko čo som si nedávno kúpila ?“ povedala som nervózne „ Betty máš ho položené v tvojej izbe na posteli a prosím ukľudni sa lebo ani sama nevieš čo kde máš.“ Začala ma mama poúčať aj keď to už nepotrebujem.. „Betty a vezmi si aj.. Nedala som mame dokončiť vetu. „Mami nechaj ma ja viem čo si mám zobrať som s teba nervózna keď mi vravíš čo mám robiť. „Dobre už ti nič nepoviem.“ Povedala urazene mama a odišla. Konečne ma pochopila..pomyslela som si . Zapla som si rádio a pokračovala v balení. Zrazu mi zazvonil mobil.
„Ano ?“ „Ahoj Betty to som ja Charlie chcem ti len povedať ,že ťa vyzdvihnem dnes večer o 17:00 a pôjdeme na letisko.“ „Dobre ja už som skoro pobalená budem ťa čakať čau.“ Pozdravila som sa a zložila. Rozmýšľala som ešte či som niečo nezabudla zbaliť ale nič ma nenapádalo. Zniesla som si kufor dole schodmi a položila som ho pred dvere. Nemôžem sa už dočkať pri mori som bola naposledy pred 10 rokmi . Je to už strašne dávno.
Sú 4 hodiny poobede a otec po mňa príde o hodinu . Tá hodina bola nenormálne dlhá ako keby trvala večnosť. No nakoniec som sa dočkala . Otec prišiel na svojom čiernom aute . Utekala som mu otvoriť.
„No ahoj princezná už si pobalená ?“ „Ahoj ocko veci mám už zbalené kufor je pred dverami.“ „No poďte sa ešte navečerať.“ Zakričala s kuchyne mama. Reni prepáč ale ponáhľame sa na letisko ,nemôžeme sa už zdržovať rozlúčime sa naložíme veci a ideme.“ Ale veď..ja som varila pre vás čo budem teraz s toľkým jedlom robiť ?“povedala zúfalo mama.
„Mami ja som ti vravela ,že nebudeme mať na to čas ale ty si si nedala povedať.“ „Naozaj sa ospravedlňujeme ale musíme ísť. Podišla som k mame a objala som ju.
Mame sa do očí tlačili slzy. Mne bolo tiež do plaču ale snažila som sa to nejak nedať najavo. „Mami neplač o 2 týždne sme naspäť.“..začala som mamu utešovať. Charlie mamu tiež objal potom zobral môj kufor a vyšiel s ním vonku. Pravdepodobne nás chcel s mamou nechať osamote. „Betty dávaj si prosím ťa pozor a vráť sa zdravá a šťastná.“ „Ano mami sľubujem ti to.“ Posledný krát som sa na mamu pozrela a odkráčala ku autu. Otec naštartoval a už sme boli preč.
]
„Ako dlho pôjdeme na to letisko ?“ opýtala som sa otca. „Necelú hodinku.“.. odpovedal. Mala som čudný pocit aký mávam stále keď odchádzam niekam preč .Bojím sa ,že ju už nikdy neuvidím a tohto pocitu sa nedokážem zbaviť . Tak som sa tešila a zrazu som smutná. To prejde..aspoň dúfam. „ Ako povedal otec cesta nám trvala necelú hodinku. Vystúpili sme z auta a rýchlym krokom sme šli dnu. Letenky sme už mali dávno kúpene ,takže sme už len čakali kedy ohlásia naše lietadlo. O niekoľko minút : „Oznamujeme cestujúcim na Kanárske ostrovy, že lietadlo odchádza za 15 minút ukončite nástup prosím.“ ..ozvalo sa. Vstali sme z lavičky a zaradili do radu za pultom sedela žena s prísnym výrazom ale taktiež bola veľmi pekná. Otec ukázal naše pasy a letenky a my sme prešli úzkou chodbou von na letisko.
Nastúpili sme do lietadla a usadili sa. Celý čas čo sme leteli som prespala a tak to aj trocha ľutujem. Ale aj tak pochybujem ,že by som niečo videla lebo sme leteli v noci. Nad ránom keď som sa zobudila pocítila som už iba ako mi dvíha žalúdok zrejme pristávame pomyslela som si. „ Betty vystupujeme už sme tu.“ Povedal otec s úsmevom. Vystúpili sme s lietadla vzali si batožinu a zavolali taxi.
„A kde budeme vlastne bývať ?“ opýtala som sa keďže som to ešte nevedela. „To som ti ešte nevravel ?“ povedal prekvapene povedal otec.. „ Ehm..nie .“ „Vieš pri pláži stojí taký menší domček a tam býva moja mama no presnejšie tvoja babka tam strávime tie 2 týždne .“ „To znie zaujímavo.“ Veď ja uvidím moju babku po prvý krát ..pomyslela som si. Po ceste mi otec rozprával o rôznych miestach ,ktoré mi ukáže.. „A sme tu.“
Povedal nadšene otec. Dom bol nádherný ako otec vravel. Nemohla som sa vynadívať. On už zvonil na zvonček no ja som tam ešte len tak postávala a pozerala s vyvalenými očami na ten dom. „No poď nestoj tam.“ Zakričal na mňa otec. Podišla som k nemu ku dverám. Zakrátko nám otvorila mladá žena pravdepodobne to je upratovačka ako naznačovalo jej oblečenie. „Charlie vitaj ako sa máš? Akú ste mali cestu ?“ sypala otázky na otca.
Vidno ,že sa poznajú. „Ahoj Karolína porozprávame sa potom radi by sme si zložili veci a odýchli si . Je doma Ema ?“ „Ano pravdaže je doma práve varí večeru poďte ďalej.“ Zatiaľ čo som videla bol dom zariadený veľmi pekne všetko malo svoje miesto a všade bol poriadok. „Vítam vás konečne ste tu !“ ..ozvalo sa s kuchyne a pred nami sa zjavila sympatická starenka. „Betty moja zlatá konečne ťa vidím aká si už veľká.“ Povedala babka. Už mi to došlo Ema tak sa volá moja babka. „Sadnite si k stolu veci si zatiaľ položte tu k schodom potom si ich vynesiete hore.“ Po celom dome rozvoniavala príjemná vôňa jedla. „ Babi je to vynikajúce.“
..povedala som s plnými ústami ani som si to neuvedomila. „ Som rada ,že ti chutí.“ Povedala milo babka. „ Karolína vezmi Betty a ukáž jej izbu do ktorej si môže zložiť veci.“ Vyšli sme po schodoch a Karolína otvorila dvere. Bola tam malá izbietka ale za to veľmi pekná taká útulná s krásnym výhľadom na pláž.
„Tak toto bude tvoja izba dúfam ,že sa ti tu páči pôjdem ja dole zatiaľ si to tu poobzeraj a zlož si veci.“ Veci som si vybalila do skrine a išla som pohľadať kúpeľňu. Netrvalo mi to dlho..Osprchovala som sa a prezliekla sa do čistého oblečenia.
Vrátila som sa do izby ľahla som si do postele a bola som taká unavená s cesty ,že som hneď zaspala.
Na druhý deň 10:00 h
Celkom som sa už zabývala je tu naozaj veľmi pekne. Rozmýšľala som čo budem dnes robiť a tak som sa rozhodla ,že sa pôjdem prejsť na pláž. Zišla som dole schodmi do obývačky raňajky už boli na stole. Všetci sme si posadali za stôl a začali jesť. „Ako si sa u nás vyspala ?“ spýtala sa ma milo moja babka. „Výborne je tu naozaj krásne.“ Babka sa len usmiala a ďalej jedla.
„ Dnes som sa rozhodla ,že sa pôjdem prejsť na pláž.“ Jasné len choď poobzeraj si to tu.“ Povedal otec . „Potom by sme mohli ísť niekde aj spolu ak budeš súhlasiť.“ Samozrejme veľmi rada ocko..veľmi pekne ďakujem za raňajky. Vstala som od stola a odišla. Obliekla som si letné šaty a vybrala sa na pláž. Bolo mi tam tak príjemne užívala som si šum mora. Bolo to také nádherne , tu by som chcela stráviť zvyšok môjho života pomyslela som si. Každý deň sa takto prejsť k moru. Čo by som za to dala. Nie je to ako u nás rušné mesto každých 10 minút okolo nášho domu prejde nejaké auto. Ale tu je to iné..
Spoza môjho chrbta som zrazu pocítila jemné dotknutie. Otočila som sa a stál tam chlapec bol naozaj nezvyčajne nádherný a na tom slnku vyzeral veľmi dobre. „Ahoj .“ povedal a usmial sa svojími nádhernými žiarivo bielymi zubami. „A-ahoj.“ Zakoktala som.
„Si tu na dovolenke ? pretože som ťa tu ešte nevidel.“ „Ano tamto býva moja babka v tom bielom dome.“ ukázala som na babkin dom. „Ten dom je naozaj nádherný vždy som ho obdivoval .“ „ Aj mne sa veľmi páči ešte nikdy som tu nebola som tu prvýkrát.“ „Počkaj ako to že tu býva tvoja babka a ty si tu len po prvý krát ?“ Vyrozprávala som mu celý môj príbeh..a on len napäto počúval. Pomaly sa zotmelo ..ten čas prebehol neuveriteľne rýchlo. Keď mi zazvonil mobil.
„Betty kde si tak dlho ? príď už domov všetci na teba čakáme s večerou. „Jasné hneď som tam.“ „Bohužiaľ už musím ísť ešte sa uvidíme?“ „Samozrejme.“ Povedal očarujúcim hlasom. Keď som prišla domov všetci už sedeli za stolom a čakali len na mňa. „Kde si bola tak dlho?“ opýtal sa ma otec. „Ehm..zahovorila som sa s jedným chlapcom.
“ Všetci zostali ticho a ďalej jedli. Po takomto náročnom a dlhom dni som sa pobrala do postele . Rozmýšľala som čo sa dnes udiala. Stále som videla toho chlapca a jeho žiarivý úsmev a vtedy som si uvedomila že mi nestihol povedať ani ako sa volá. Bola som s toho smutná pretože čo ak ho už neuvidím. Hneď zajtra sa ho poberiem hľadať. Keď som už skoro spala niečo mi zabúchalo na okno.
Pozrela som sa von. Stál tam on ten chlapec. Teraz som nevedela či sa mi to sníva alebo je to skutočnosť. Otvorila som okno . „Ahoj prepáč ,že som ťa zobudil ale nedalo mi to pretože neviem tvoje meno.“ Volám sa Betty.“ Zakričala som..“Je to naozaj pekné meno čo keby si zišla dole?“ „Hneď som tam.“ Natiahla som na seba džínsy a tričko a potichu som vyšla von. „Ahoj povedala som..tak ako sa teda voláš ty ? „ Som Jack.“ je to pek..počkaj nehovor nič. „Zrazu urobil niečo čo by som naozaj nečakala. Pobozkal ma.
Bolo to neuveriteľne krásne. A potom som už ani nevedela čo sa deje len ma zobral k sebe domov. Tam sme sa na jeho posteli bozkávali a potom to už šlo ľahko .
Cítila som ako si navzájom strhávame oblečenie .Bolo to také neopísateľné...
Ráno 7:00
Zobudila som sa na to ako mi slnko vrážalo rovno do očí. Nevedela som si spomenúť na to ako som sa sem dostala. A potom mi došlo ako sa to skončilo . „Čo som to len urobila ?“ Ani neviem kde bol Jack ani stopy po ňom nebolo. Rýchlo som sa obliekla pohľadala kus papiera a napísala som :
http://i25.tinypic.com/34t36ti.jpg
Potom som sa potichu vytratila s domu..
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
-
Charlotte - Zrelý
- Príspevky: 904
- Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
- Bydlisko: High Tatras
- Pohlavie: Simka
Re: Moj tažký život
super diel len ma trocha prekvapilo že sa len predstavili a už boli spolu v posteli a ako vidím nmáš v hre cenzúru
ale inak diel super
ale inak diel super
pre niektorých na svete znamenám iba niekto, ale pre druhých znamenám celý svet
-
Coraline519 - Dospelý
- Príspevky: 645
- Registrovaný: Str 01 Júl 2009, 14:28
- Bydlisko: Adelaide
- Pohlavie: Simka
Re: Moj tažký život
Ďakujem no ja som to urobila tak naschval bolo to tam ešte aj tak opísane ,že je jej sympatický a tak takže nečakali moc dlho cenzúru nemám pretože mi vadili tie kocky.. ináč dakujem
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
-
Charlotte - Zrelý
- Príspevky: 904
- Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
- Bydlisko: High Tatras
- Pohlavie: Simka
-
Zdenuška - Starec
- Príspevky: 1226
- Registrovaný: Štv 30 Okt 2008, 12:11
- Bydlisko: V mojej izbe a pri PC:D
- Pohlavie: Sim
Re: Moj tažký život
to je asi tvoj najlepsi diel
- Tomas
- Novorodenec
- Príspevky: 8
- Registrovaný: Štv 09 Apr 2009, 14:26
- Bydlisko: Michalovce
- Pohlavie: Sim
Re: Moj tažký život
prepac ale mne to prislo hrozne nerealne
ako mna keby len tak pobozkal chalan akokolvek pekny uzasny dokonaly.. hned po tom co mi len povedal svoje meno, dostal by pekny kopanec na to pekne citlive miestecko cize ehm... urcite by som s nim hned neskocila do postele..
píšeš celkom dobre, fotky su dost pekne len ten posledny outfit tej holky mi pride strasne... ehm ako to povedat slusne.. odvazny? ovela viac mi prisla sympaticka v teplakoch
ako mna keby len tak pobozkal chalan akokolvek pekny uzasny dokonaly.. hned po tom co mi len povedal svoje meno, dostal by pekny kopanec na to pekne citlive miestecko cize ehm... urcite by som s nim hned neskocila do postele..
píšeš celkom dobre, fotky su dost pekne len ten posledny outfit tej holky mi pride strasne... ehm ako to povedat slusne.. odvazny? ovela viac mi prisla sympaticka v teplakoch
First sin tastes the best...
-
Silva - Starec
- Príspevky: 2157
- Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 22:17
- Bydlisko: Šedé mesto
- Pohlavie: Simka
Re: Moj tažký život
ach..ja som to potrebovala čo najskor aby niekoho mala mne to prislo tiez nerealne no nevedela som ti nejako inac..
Inac dakujem..tie saty az na fotke mi prisli divne takze tak no posnazim sa na tom
Inac dakujem..tie saty az na fotke mi prisli divne takze tak no posnazim sa na tom
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
-
Charlotte - Zrelý
- Príspevky: 904
- Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
- Bydlisko: High Tatras
- Pohlavie: Simka
Re: Moj tažký život
no dielik bol veľmi pekný som z neho ohúrená naozaj klobúk dole, toto sa ti vydarilo... síce trošku nereálne s tým chlapcom a tak ale niekedy zaúraduje chémia takže to beriem ) a inak asi trosku od veci ale ako sa dá v trojke vypnúť cenzúra???
Keď je ťažké lúčiť sa, znamená to, že všetko čo sme prežili bolo nádherné....
Nikdy sa nesnaž zdokonaliť to, čo už dokonalé je
Láska je ako chrípka. Príde keď ju najmenej čakáš a rovnako nečakane aj odíde
Môj príbeh - Cesta životom
Nikdy sa nesnaž zdokonaliť to, čo už dokonalé je
Láska je ako chrípka. Príde keď ju najmenej čakáš a rovnako nečakane aj odíde
Môj príbeh - Cesta životom
- Krpec
- Dieťa
- Príspevky: 209
- Registrovaný: Pia 04 Apr 2008, 22:31
- Pohlavie: Simka
Re: Moj tažký život
Dakujem moc na vypnutie si musis stiahnut patch ten je tu
http://www.abcgames.cz/?p=trainery_zobraz&id=11994
A das si ho no tu je postup C:\Program Files\Electronic Arts\The Sims 3\Game\Bin
http://www.abcgames.cz/?p=trainery_zobraz&id=11994
A das si ho no tu je postup C:\Program Files\Electronic Arts\The Sims 3\Game\Bin
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
-
Charlotte - Zrelý
- Príspevky: 904
- Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
- Bydlisko: High Tatras
- Pohlavie: Simka
Re: Moj tažký život
páči sa mi tvoj príbeh..práve vdaka tomu že nie je dokonalý ma zaujal..ani neviem presne definovať prečo,je tak detsky milý,občas naivný a pritom s veľkou dávkou fantázie..budeš písať pekné príbehy ked budeš staršia
-
Elli - Dieťa
- Príspevky: 262
- Registrovaný: Ned 23 Mar 2008, 17:10
Re: Moj tažký život
Dakujem moc.. potesil ma tvoj komentar
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
-
Charlotte - Zrelý
- Príspevky: 904
- Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
- Bydlisko: High Tatras
- Pohlavie: Simka
Re: Moj tažký život
Boze betka sak je to fejst fajne to kebyze si videla to moje ale ne fakt fajne..
- NatalieL
- Novorodenec
- Príspevky: 1
- Registrovaný: Uto 22 Sep 2009, 14:13
- Pohlavie: Simka
Re: Moj tažký život
Je diks moc
Like everything else in life, I just had to decide what to do with what I was given..
-
Charlotte - Zrelý
- Príspevky: 904
- Registrovaný: Ned 28 Dec 2008, 22:00
- Bydlisko: High Tatras
- Pohlavie: Simka
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 19 hostia