GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims

To nevadi,ze diel nie je akcny,aspon sa tam to podstatne vyriesilo a fotky boli normal..Ehm..no nehovorim,ze to nebol super diel,lebo bol super,ale zda sa mi, ze neni pisany tak ako tie predtym tak,tak ze si proste vedel o com ides pisat.Ale mozno sa mi to fakt zda.Dufam,ze si naozaj nestratil tu inspiraciu natrvalo,bo by to bola skoda

ako som uz pisala inde, je to super diel verim ze inspiracia este pride

Velmi dobrý diel,máš to skutočne premyslené a to sa mi páči, kedže to na mňa nepôsobí chaoticky a je to zrozumitelné.Dúfam, že tie dvere nájde a vráti život svojej sestre. inšpirácia sa istotne vráti, o ňu sa u teba rozhodne neobávam.

No oskar sup sup,daj dalsi diel,nebud lenivy ale nie

Len uz cem ciitat pokracovanie a nemam ake

Teraz sa mi písať nechce JA viem, som lenivý ...Ale rozhodol som sa, že dokopem do hromady video Tak držte mi palce

pekne .. pekne ..zaujímavy koniec ... som zvedavá na pokračko ... a nebuď lenivý ... bo chcem čítať

tesim na video

Toto som vytvoril len tak...Aby sa vám spríjemnilo čakanie na další diel. Nič poriadne ma teraz v noci nenapadlo, tak aspoň niečo

Z Vanesynho denníka

Myslela som len na malú skrinku, ktorú som našla pri dverách. Už dlhšiu dobu tam bola. Nikto ju nevidel, len ja! Pani Bell´dan hovorila, že je to prízrak prachu, Ivona zas že mi šibe, no tá skrinka bola.
Malá, zlatým lemované obrázky rôznych ľudí, dverí a súhvezdí. Bola z mäkkého dreva, dokonca som do nej mohla ryť nechtom, no otvoriť sa nedala. Posledné dni som strávila len špekulovaním nad touto vecou. Neviem čím to bolo. Možno tým, že som v inom svete, kde je všetko inak, každá myšlienka je ľahšia, každý pocit intenzívnejší. Alebo je to skôr tým, že na skrinke bol obrázok štyroch žien a ja som mala pocit, že sme to my. Že jedna z nich som ja. A ďalšia zas Ivona. Bolo to šialené, no aj úžasné.
Posadnutosťou som ju stískala v rukách. Ten pocit som si nevedela vysvetliť! Ale ako ju otvorím. To čo je v nej musí byť naozaj vzácne! Prvý pokus bol ju rozbiť, no bola taká krehká, to by som nedokázala. Otvoriť ju bez dotyku môžu len príkazy prachu! Čiže prišla na rad mágia.
Vyšla som z izby a po tichu som vpadla do knižnice. Hľadala som príkazy prachu, alebo prosto len mágiu, no nič tam nebolo. Samé cestopisy a denníky. Hľadala som hodiny a nakoniec som našla len starú knihu o bosoráctve. Bola som zúfalá, no to mi bohato stačilo.
Vrátila som sa do izby a listovala v lexikóne. Všade sa písalo len o spôsobe života bosoriek, no sem tam bolo aj nejaké kúzlo.
Položila som knihu na posteľ a skrinku na zem. Príkaz sa volal „ Vilonder-demontion“.
Písalo sa tam, že je to vzťažný príkaz, čiže neškodný, no mohol by otvoriť tú skrinku. Tak som pokračovala a dodržovala čo sa tam písalo.
„Tri prsty pred ústa, nech slovo plynie. Oči viečkami zatvorené, nech myšlienka ožije. Zahlaď sa do seba, nech veta má svoj zmysel. Opakuj pomaly Démoniacus-anto-anciktus“
V tej chvíli čo som to prezradila trom prstom pred mojimi ústami sa akoby zastavil čas. Veta sa premenila v jemný prášok. Bezcieľne sa vlnila vzduchom a po chvíli dopadla na skrinku. Chvíľu sa nič nedialo, no potom sa ozval rev a dupot.
Všetky sošky v poličke začali rinčať. Otriasali sa okenice a trámy. Nakukla som von oknom a zbadala obrovskú vlnu. Tá sa začala peniť a víriť vo vzduchu. Pomaly sa sformovala v tvora čo vyzeral ako medveď. Voda v ňom rýchlo kolovala a každým žblnknutím zamŕzala. V tom zhone sa z vody na koniec vynoril obrovský ľadový medveď. Stál tam tak neskutočne vznešene a akoby na niečo čakal. Jeho dych sa roztápal v slnku, no on bol celý, jemu tá páľava nerobila nič.
Zahľadela som sa mu do jeho veľkých, ľadových očí. Bolo v nich čosi teplé, hrejúce. Malá iskra , ktorá ma zohrievala. Vôbec som sa nebála, no spomenula som si na knihu dejin o čiernom prachu. To medveď strhol Polarisa. Tohto démona kedysi povolala Ena, aby zničila Polarisa. Tá predstava bola mrazivá a čo bolo čudnejšie, nikto si ho nevšímal. Zbadala som Ivonu ako sa prechádza po pláži a pritom ani nevidí čo pred ňou stojí.
Nemohla som sa pohnúť, no po chvíli som otvorila okno. Medveď sa pohol. Jeho mocné laby sa začali vrývať do jemného piesku. Pomaly podišiel k domu. Hlavu mal presne v rovine okna. Bolo to úžasné! Vôbec som sa ho nebála, bol to ten najkrajší tvor akého som kedy videla. Dôverovala som mu. Inštinkt mi zašeptal bláznivú myšlienku. Natiahla som ruku. Pomaly som približovala končeky prstov k jeho mohutnej tvári. Ako v najkrajšom sne. Jeho ľadová tvar nebola vôbec studená ba naopak, bola teplá a krásne hebká. Možno to bolo len v mojej hlave, ale mala som pocit akoby začal priasť. Naklonil hlavu a zavrel očiská. Hladkala som mu jeho chlpatú hrivu. A mala pocit, že mi už nikto a nič neublíži.
„Kto si?“ Zašeptala som. Nepatrilo to jemu. Bola to otázka na ktorú som nechcela odpoveď.
Čas ubiehal tak pomaly. Napĺňalo ma šťastím, radosťou a pocitom bezpečia. Medveď otvoril svoje belasé oči a načiahol labu. Nebránila som sa. Nežne ma schmatol a posadil si ma na chrbát. Netušila som vôbec čo bude nasledovať. Strach som nechala v tej tmavej izbe a pevne som sa chytila. Jeho ladné pohyby smerovali k moru. Tak ako voda narážala na pobrežie, tak aj on sa strácal vo vlnách. Skočil a začal plávať. Slnko už pomaly zapadalo a vrhalo svoje posledné lúče na tvár medveďa . Celé okolie menilo farbu z blankytne modrej na zlato oranžovú. More sa nedaným príkazom utíšilo. Vietor mi dul do tváre, no neštípal. Vzďaľovali sme sa od domu. Nič nám v tom nebránilo. Celý svet bol len náš. Zapozerala som sa do svojho odrazu v zrkadlovej vode a pomaly usínala na chrbte medveďa.
Cítila som jeho myšlienky. Bol ako ja. A ja som bola ako on. Nechápala som to, no zároveň to dávalo aj zmysel. Cítila som, že ku mne patrí. Viečka mi padali a počula som svoje srdce ako bije zároveň s jeho.
Mámiví ošiaľ vo mne skončil a ja som sa ešte raz pozrela na hru svetiel a oblúčik slnka, ktoré už zapadlo.


Bola som v rozprávke?
Alebo to bolo kúzlo zmätenia ? No bolo mi to jedno. Na tento zážitok nikdy nezabudnem. Škoda len, že som sa zobudila na posteli. Takto som si myslela, že to bol iba sen. No spomínam si čo mi pani Bell´dan hovorila večer. To čo mi zlomilo srdce, no ten medved mi dával silu.
„Duša človeka je silná, no krehká zároveň. Nikdy nedokáže byť sama. Vieš dievča drahé, láska je oveľa silnejšia než všetky kúzla na svete. Práve v ten najneočakávanejší okamih nás prekvapia tí, čo nás majú najradšej.“
A vtedy som to pochopila! Bol to môj otec! Ja neviem ako. Neviem ako a prečo práve pri tomto kúzle, no viem že to bol on. Viem, že naposledy som cítila to teplo pred jeho smrťou. Ale prečo práve medveď? Kto vie. Ale takto to malo byť! Teraz som spokojná a môžem pokojne spať s poslednou spomienkou na môjho otca. Lebo duša človeka nezomiera...Ale ďalej žije v nás...

A preto si ceníme svojich najbližších...

Strašne nádherne si to napísal,to ako bola s medveďom na pláži. Taká pekná a príjemná oddychovka.
A ze to je jej otec.
Trochu mi to pripomínalo jedného medveďa a dievča z knihy zlatý kompas...
Ozaj a to v akom období ona písala ten denník?

Hej vidíš ani som si to nevšimol . No ked ja mám rád medvedov a z časti je to dôležité Takže som to dal do kopy...

No ona to napísala v čase kedy Maia bola u Edwardovcov. Ale dočkaj času ako hus klasu .. Všetko sa to vysvetlí v dalšom diely.

A dakujem velmi velmi....Lebo to uz nikto necíta. A mozno je aj to dôvod prečo pridávam tak neskoro diely. Nemám pre koho!

jeeeeeeeje konecne daco... uz som myslela ze sa nedockam... a ako vzdy je to super....

ano, je to nadhera, nic ine sa k tomu ani neda napisat nech uz je pokracovanie co najskor

súhlasím, úplne skvele napísané. Velmi sa mi páči tvoj štýl písania a stále ma prekvapuje ako mladý chalan dokáže v príbehu skvelo narábať so slovami. Nemôžem povedať nič viac ako super, a teším sa na pokračovanie

Ach Tak to ste ma straaaašne potešili! naozaj DAKUJEM!!!
No ja som s tým chcel skončiť, ale vy ste ma presvedčili nech pokračujem! (Proste som mal pocit, že to nikto nečíta! )

Ešte pridám jednu časť z Denníka Vannesiy a potom bude nasledovať posledný písaný text série, na ktorý sa obzvlášť teším ako ho zvládnem! A všetko to završí moje video a hor sa na 2. sériu!

A dakujem!

No, ok! Vidím, že Mirabi pridala další super diel, tak to nemôžem len tak nechať! Moja pekne dlhá prestávka sa skončila a ja môžem pridať další diel. Tak vás o nedlho prekvapím s novím pokračovaním (Som zvedavý či budem mať koho )