GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims

Ukážka:"Ivon?" Opatrne sa ozvala Vannesa
"Ano?"
"Vieš ja len že...že ten dom si práve teraz kýchol."
"No Vany akoby som ti to vysvetlila...domy nemajú vo zvyku kýchať. A teraz padaj musím si zavolať!"
"Ale Ivon..."
"Nie ticho" Skočila jej do reči.
"Ale..."
"Ked nevypadneš vyhodim ja teba, ale oknom." Ivon odrazu zčervenala.
Vannesa si to radšej rozmyslela vedela že jej podarená sestra je schopná čohokoľvek.
Rozmýšlala ako by to vysvetlila mame. Asi nijako. Lenže bol tu ešte jeden malý no vlastne veľký problém. Sestra. Rozmýšlala ako sa jej zbaviť, no sama uznala že k takýmto drastyckým spôsobom by sa radšej nemala uberať.
"Zbaviť sa sestry to je naozaj moje nové novoročné predsavzatie. No stačilo by len niečo malé čo by napáchalo v Ivoninom svete pohromu." Odrazu si spomenula ne jedinú vec bez ktorej jej sestra nevie existovať. Telefon. Bingo! Od radosti sa Vennesa rozbehla po chodbe no čo uvidela jej vyrazylo dych...


Už to dokončujem




Predstavenie:

Toto je mamina. Veľmi milá a dobrá žena. Nechápem ako môže byť Ivona jej dcéra.
Stále iba pracuje no ja jej to nezazlievam. Musí predsa niekto platiť tie Ivonine handry.




No a toto je naša Ivonka. Jej posvetné tri veci: telefon, jej kamoška Lucy a telefon. Podľa mňa ju mamina adoptovala.




A toto som ja. Ivona mi hovorí že keby som strávila toľko času pred zrkadlom ako čítaním kníh, tak by som mala aj na Miss. No ona ma čo hovoriť keby strávila čítaním ako pred zrkadlom možno by mala aj na dobrú na konci roka.

tá fotka sa mi páči
a text nie je zlý...som zvedavá hehe

No mne sa to nezda zle tak teda pis

Mini dielik



"Tak a sme doma."
"Mamy dufam že budem mať vlastnú izbu!"
"Budete spať v jednej posteli zlatko. A ja dole v izbe."
"Ale..." žiadne ale Ivon. Ten dom je malý na nás tri, je to len dočastne." Povedala mama a išla do kuchyne.
Ivon sa otočila k Vannese.
"Budem spať pri okne a ten stôl je môj. Rozumela si?"
Vennesa nestíhla odpovedať a Ivon už bežala na druhé oschodie.
V malom dome si Vanne sa pripadala opustene. Staré tapety a nábytok zladený do modra boli zvláštne akoby žili, akoby prekypovali životom. No aj tak vyzeral hrozne a staro.
Vannese sa páčila len jedna izba. V tej jedninej bola malá knižnica, kde si mohla pokojne čítať. Pokojne?. Kdeže. Jej sestra jej dala zabrať.



Pri obede počula Vannesa divné zvuky. Bolo to nazáchode chvíľu sa zamyslela.
"Divné zvuky na záchode." Samej jej to znelo divne a zároveň smiešne.
"Iste je tam Ivon ani nechcem pomyslieť čo robí."
Nevšímala si to.
No zvuky neprestávali vannese sa to už nepáčilo, rozhodla sa že to zistí.
"Ivon si tam?" opatrne sa spýtala.
Nikto sa nozýval.
Tak vošla dnu. Veľký záves na sprchy sa odsunul a zhíkol.



Vannesa sa od strachu rozbehla do izby.
"čo zase blázniš Vany" spýtala sa jej sestra.
"Ten záves...tá sprcha to...ono si to kýchlo."
"Tebe fakt šibe Vannesa. Teraz nemám na teba čas vieš musím sa vyspať, padaj. Ivona si ľahla.
"Ale to ja aj moja izba." Bránila sa Vannesa.
"Ozaj? Chod to povedať mame, alebo počkaj ona tu nie je. No tak vidíš PADADJ."
"Ja tam von nejdem."
Ivona vstala no Vannesa rýchlo usúdula že bude lepšie ked odýde.



Zbehla dulu po schodoch a zavrela sa do obývačky.
sadla si na kreslo a rozmýšľala no bola po celom dni vyčerpaná a tak zaspala.Ivona vstala no Vannesa rýchlo usúdula že bude lepšie ked odýde.
Zbehla dulu po schodoch a zavrela sa do obývačky.
sadla si na kreslo a rozmýšľala no bola po celom dni vyčerpaná a tak zaspala.
Uprostred noci ju znova zobudili tajomné zvuky.
Stála pred dylemou.
"Budem tu sedieť a bojáclivo počúvať, alebo to preskúmam?"
Odpoved bola jasná.
Vannesa opatrne vyšla von. Nesvietila. Nechcela byť nápadná, ale ani nemusela mesiac jej krásne svietil, a lemoval každý jeden schod. Pozrela sa na hodinky bolo už päť minút po dvanástej.
Stúpila na schod a šmykla sa. V tom počula ako čosi kýchlo. Vyľakane vybehla na poschodie a vbehla do Ivoninej izby. Až potom si uvedomila že by vošla radšej do jamy levovej ako tam, ale bolo neskoro.
Ivon rozhorčene vstala a začala kryčať na Vaneesu.



Vannesa mala na to jeden malý trik nepočúvala ju, prosto vedela čo jej hovorí no nvšímala si to, bola to poľachčujúca okolnosť.
"Ivon?" Opatrne sa ozvala Vannesa
"Ano?"
"Vieš ja len že...že ten dom si práve teraz kýchol."
"No Vany akoby som ti to vysvetlila...domy nemajú vo zvyku kýchať. A teraz padaj musím si zavolať!"
"Je päť minút po polnoci."
"No a?"
"Ale Ivon..."
"Nie ticho" Skočila jej do reči.
"Ale..."
"Ked nevypadneš vyhodim ja teba, ale oknom." Ivon odrazu zčervenala.
Vannesa si to radšej rozmyslela vedela že jej podarená sestra je schopná čohokoľvek


Rozmýšlala ako by to vysvetlila mame. Asi nijako. Lenže bol tu ešte jeden malý no vlastne veľký problém. Sestra. Rozmýšlala ako sa jej zbaviť, no sama uznala že k takýmto drastyckým spôsobom by sa radšej nemala uberať.
"Zbaviť sa sestry to je naozaj moje nové novoročné predsavzatie. No stačilo by len niečo malé čo by napáchalo v Ivoninom svete pohromu." Odrazu si spomenula ne jedinú vec bez ktorej jej sestra nevie existovať. Telefon. Bingo! Od radosti sa Vennesa rozbehla po chodbe no čo uvidela jej vyrazylo dych.
Pred ňou boli veľké hnede dvere ktoré tu nikdy neboli. Vôbec sem nepasovali. Vannesa s údivom pozerala na dvere. Už nešla za Ivonou. Lákalo ju to aby vošla a aj tak urobila.

veľmi zaujímavé dej mi príde taký milený a rozprávkový... heh
ale môžem sa mýliť, každopádne určite budem čítať hihi

pekný príbeh... teším sa na nový diel... len nech to je čím skôr

Mini dielik 2. časť



Tie dvere ju zaviedli niekde na tmavú vlhkú chodbu. Triasla sa ako osika. Tá tmavá chodba bola strašná no niečo jej hovorilo aby išla na druhú stranu k dverám, no zostala stáť ako zamrznutá. To ticho bolo také hlučné. Počula len tlkot svojho srdca.
"Musím niečo spraviť." V duchu si hovorila.
Tie hlasy ju stále volali, trhalo jej to celé telo.
Celé telo jej horelo, vrieskalo jej v hlave. Trhala sa. Spadla na zem, a bojovala s tým. Srdce jej ešte stále bilo ako o život. Na celú miestnosť zvrieskla a jej slová sa doslova zaryli do stien. Ktosi jej podal v praví čas ruku nevedela kto to bol. Od toho okamihu sa prebudila pred dverami v dome. Mohla tam ležať aj hodiny.



Vannesa zišla dolu do izby, a až potom si postupne uvedomovala čo sa to vlastne stalo. V živote sa tak nebála. Na rukách mala malé popáleniny, ktoré ju teraz vôbec netrápili. Mala pocit že to musí niekde zapísať.
A tak začala podrobne písať všetko čo videla a čo cítila do denníka.
"Musím sa tam vrátiť!"



"Tie dvere môžu viesť kamkoľvek. Ale tá chodba..."
V duchu si stále opakovala to miesto za dverami. Pri spomienkach na ňu začala cítiť svoje popálené ruky. Bolo to zvláštne, a ten puch, tie tapety. Hoci sa tam mohla zblázniť, alebo tam prísť skoro o život. Stále ju tam čosi ťahalo. Povinnosť. Túžba. Strach. Nevedela čo si o tom má myslieť bola zmetená hoci sa bála, ale bola aj nadšená. Zvalila sa na deku, to bol jej najväčší relax. A pozerala sa na mraky.
"Musím si to nechať pre seba. Len tá chodba..."
Dlho tam len tak ležala a rozmýšľala. No odrazu ktosy vykríkol z domu.

Waaaaw To bolo super a také napinavé ....som tu nová a snažim sa prečítať všetky príbehy..........ale tento bol proste špička..rychlo píš další

Nho aj mne sa to straaaastne pácilo konecne nieco zaujímave a také neznáme

Velmi dobre sa vyvija tvoj pribeh a dej je zaujimavy som zvedava ake bude pokracovanie.

Je to veĺmi podarené nemám čo dodať ale ani skritozovať

mne sa toto lubiiii tralalalala

Mini diel 3. časť



Vanny okamžite vbehla do dumu hore na poschodie, kde stála Ivona vystrašená no aj nahnevaná pred hnedými dveramy.
"Tak toto si prehnala...Ako si to vlastne spravila?" Ivona rýchlo povedala hľadejúc na dvere.
"Ja...to ja nie to dvere..." vannesa jej nevedela odpovedať, sama nevedela čo to je.
"Vannesa toto si už vážne prehnala." Ivonu prerušilo vrzganie otvárajúcich sa dverý.
Dievčatá tam v nemom úžase stáli a hľadeli na dvere, ktoré sa pomaly otvárali.
Ivona chytila kľučku, chcela nakuknúť čosi ju tam lákalo.
"Nie!" zadržala ju Vannesa, ale bolo príliš neskoro.
Ivona vkročila dnu a zavrela za sebou dvere, tak silno že Vannesa spadla na zem. Potackala sa. Vedela že musí dostať Ivonu naspäť.
Okamžite otvorila dvere.
Nebola tam ta chodba. Bola tam prázdna stena. Zatvorila ich a znovu otvorila no bola tam stále stena.



Nesmela spanikáriť.
"Mohla sa dostať aj inde...len nie na tú chodbu."
V duchu povzbudzovala Ivonu nech s tým bojuje, len ona sama mohla otvoriť dvere a dostať sa z toho.
V tej chvíli ju napadali rôzne veci.
No napadlo u že sa pozrie cez kľúčovú dierku.
Pomaly nakukla a uvidela Ivonu ako tam leží, nemohla nič spraviť len sa na ňu pozerať.
Pomaly jej došla trpezlivosť. V zúfalosti ešte raz chcela otvoriť dvere, no ked sa dotkla kľučky ako keby ju zasiahol blesk. Vannesa podskočila. Pochopila že tieto dvere už nebudú viesť na tú chodbu. Nevedela čo robiť tak vošla do dverí s nádejou že nájde Ivonu

Koniec mini dielov. Nabudúce 1. Dlhý diel

Dobrý príbeh, som rada že už budeš robiť dlhšie Máš Apartmen Life, však? Mimochodom, mohla/mohol by si robiť pomalší spád deja, takto je to celé narýchlo Ináč dobrý príbeh, určite budem čítať!

ELLiE píše:Dobrý príbeh, som rada že už budeš robiť dlhšie Máš Apartmen Life, však? Mimochodom, mohla/mohol by si robiť pomalší spád deja, takto je to celé narýchlo Ináč dobrý príbeh, určite budem čítať!

je to narýchlo pretože sú to úvodné mini diely pravý príbech by sa mal začať tým celým dlhým prvým dielom..ok?