Dvere z čierneho prachu-KONIEC

[oskar123511]

Sorry všetkým, ale dnes tu nedám žiaden diel. A asi ani cez víkend... ....

[oskar123511]

Medzi diely budem pridávať zväzky z kroniky a životov prachu.

1.Vek

Narodila sa ako človek vo svete "Lan-thal". Jej matka bola kráľovná západných krajov. Bola to mocná žena, iba s jednou slabosťou.
Medzi krajinami zúrila vojna. Zdalo sa že západné svety vyhrajú no boj bol aj celkom vyrovnaný. Prelialo sa veľa krvi kvôli namyslenosti kráľovnej.
A tak kráľ, severných krajov, požiadal svoju služobnú aby jej vyrezala dieťa ktoré čakala. Pri pokuse služobnú zabili. A kráľovná prisahala pred svojimi krajinami že sever zničí a, kráľovu hlavu vystaví na korunovačné kreslo, aby nastávajúci králi vedeli koho preklínať na veky.
Pri kongrese na neutrálnej zemi, sa mali stretnúť a rozdeliť si rieku, ktorá bola pre tieto boje nutná.
No stalo sa čo nikto nečakal. Kráľovná podľahla čaru kráľovi a tajne sa stretávali, zatiaľ čo ich ľudia medzi sebou bojovali.
Pri ich schôdzkach kráľovná potratila a spoločne počali Enu-( Čierny prach)...Ena bola to poškvrnené dieťa výsledkom zbytočných vojen, pri ktorých zahynulo tisícky ľudí.
Keď Ena dospela, zabila svoju matku aj otca ako dlch, ktorý mali voči svojmu ľudu.

[Mirabi]

uz som citala, ale stale zasnem nad tvojou fantaziou

[oskar123511]

jeeej dakujem Mirabiiii ..aj ked neviem dat do kopy noví príbeh, uz je premyslený len to nejde ,,ale to nic do vtedy si pockám na tvoj

[savi3]

heheh ale ale oskarko nebud lenivec

[Mimi]

Zaujímave citanie

[oskar123511]

Ukážka k dalšiemu dielu, ktorý bude v sobotu

[savi3]

aky hehe ehm sympaticky ksycht?

[Syyya]

Už sa teším

[oskar123511]

2.Diel-Dvere, kamkoľvek,1. časť: Beštia.

To to je druhá časť. Nieje to to pokračovanie 1. dielu, ale osudy Ivony a Vannesy dosť nadviažu na osudy Mai a Ariany.
(Trochu morbidné, ja viem ale čo už :))


Ariana hlboko zaspala, a bdela s nočnými morami. Každý jej nádych bol nervoznejší, srdce jej bilo čoraz viac. Mykala so sebou.
Kráčala po dlhej chodbe, na konci ktorej bola jej tak dlho žiadaná odmena, jedlo. Teda myslela si že je to jedlom, pretože tam bola chladnička. Na vzdory tomu puchu v dome, nestrácala chuť na kúsok jedla a dúšok vody. Každý jeden krok bol tak dlhý, a vyčerpávajúci. Chcela len trochu, no na tomto mieste sa jej to zdalo veľa. V starom dome s krvavými stenami, bez okien. No bolo tu ešte niečo, alebo niekto...
Pomaly sa dostala bližšie k chladničke.
Pevne stisla dvierka na chladničke a rýchlo ich otvorila.
Zastavil sa jej dych. V chladničke bola mrtvola, pršlo jej zle. A vzápetí sa zobudila zo spánku.


"Ach...my sme ešte stále tu?" Zodvihla sa a spytovala sa Maii.
"A kde by si čakala že sme. Sme tam kde sme prišli. V dome bez okien so zápachom mrtvol...je to peklo." Rozrušene povedala Maia.
"Myslela som si že je to nočná mora..."
"Je to nočná mora, iba v skutočnosti. Ariana musíme odísť niečo mi hovorí že v tomto dome ešte niekto, či niečo je!" Maia dopovedala a nakukla cez mreže.
"Je to tu strašné, a som hladná..." Stále si mrmlala pod nos Ariana.
"Jedlo by ťa teraz nemalo trápiť..."
"Ak sa nenajem, omdliem a budeš ma ťahať po zemi...A pochybujem že..."
"Prestaň! Ak omdlieš ostaneš tu. Je to tvoja chyba...Nemali sme ísť tými dverami. Do Lan-thalu by sme sa dostali aj Vzducholoďou. Ale nie, my sme sa museli trepať dverami. Už keď som vedela že sa prenos nepodarí, dúfala som že dopadneme rovno pod nohy prachu. All'nar mal pravdu. Za dverami sú aj horšie veci ako prach!" Rozčúlila sa Maia no stále sa bála, a mala zvláštny pocit.

"Dobre máš pravdu. Je to moja vina. Lenže teraz nám to nepomôže. Vieme že dvere zhoreli po našom odchode. Takže sme nemali odchádzajúci bod... To znamená..."
"To znamená že sme mohli skončiť kdekoľvek!" Z Maii už horelo zúfalstvo a začala sa prechádzať po miestnosti.
"Maia...Snažím sa nám pomôcť. Takže ked tu nájdeme dvere..tak nám to veľmi nepomôže!" Vzdychla si Ariana.
"...Tak čo teraz..."
"Čo teraz ? Ja ti poviem čo teraz!" Maia so sebou trhla a otočila sa k Ariane.
No to čo uvidela ju vystrašilo na smrť.

"A...Ariana!" Zvrieskla na Arianu a potiahla ju za ruku.
V tedy to Ariana zbadala. Tá bezduchá mrtvola sa približovala k mrežiam.
Obe zmeraveli a držali sa za ruky. Nedokázali sa ani nadýchnuť. Ten otrasný puch rozkladajúceho mäsa ich dusil. Mrtvola schytila mreže a začala nimi mykať. Udierala do nich, kúsky z jej mäsa sa vyrhtávali pri každom náraze.
Maia sa len zmohla ne jedinú otázku:
"S...sú tie mreže zamknuté?" Ariana sa na ňu pozrela, a potom na zámok.
Okamžite a bez váhania sa natiahla k mrežiam otočila kľúčom, no mrtvola ju schytila za krk. Začala sa dusiť.
Maia vzala lampu, a udrela z celej sily. Mrtvola viac a viac zvierala Arianin krk.
Maia udrela mrtvolu do hlavy a vzápetí jej zlomila ruku, ktorá zovierala Arianu. Obe počuli jej praskajúcu kosť.
Spadla na zem. Maia ju odtiahla dalej. Mrtvola sa na nich ešte raz pozrela a usmiala sa, akoby vedela čo bude dalej.
Asi hodinu tam len tak ležali, celé roztrasené. Nevládali sa ani pohnúť.
"Chcem ísť preč!" Opakovala Ariana dookola.
"Chcem ísť preč!...Chcem ísť preč!...Chcem ísť preč!."
"Bud ticho..."Upokojovala ju Maia.
"Chcem ísť preč!"
"BUD TICHO!" Zvrieskla na ňu a otočila si ju ku sebe.
"Ak sa chceš odtialto dostať musíš byť pri zmysloch!...Počuješ...?

Sadli si a Maia začala uvažovať.
"Ked sme sem prišli nevidela som žiaden Wall'an'tur..."
"Takže je to dielo prachu?" Ozvala sa Ariana.
"To pochybujem...Skôr sa toho bojí preto sem nechodí...Musí to byť silnejšie ako prach..."
Ariane padali horúce slzy rovno na studenú dlážku, chytila si krk a utierala si krv.
"Takže nemáme šancu!" Povedala.
"Nie to nehovor...Ked sme prešli dverami oni za nami zhoreli, takže tie dvere ktoré sú tu už niesu funkčné. Čo sa dialo pred tým ako sme sem prišli?" Zamyslela sa.
"Hovorili sme s All'narom...A s Merlinom!...Áno sám povedal že nech si dávame pozor, pretože dvere vedú kamkoľvek. Jasne, vedel že sme zistili jeho falšovanie Wall'an'turu. Ukázal nám dvere, mi sme vošli a on ich spálil, ten hajzel!" Mai bolo už všetko jasné.
"Musíme sa dostať preč!" Zodvihla sa.
"A kde chceš ísť? Von? Videla si čo tam je? Ono sa to prechádza po celom dome. Nechcem si ani pomyslieť čo je tam dole!"
"Nemáme na výber...Je to jedno či zomrieme tu od hladu a smädu, alebo nás zožerie tá beštia! Ak chceš zostaň tu, ale ja sa po teba nevrátim!"
Ariana sa zodvihla so studenej zeme a utrela si horúce slzy. Vzala lampu a rozbila žiarovku.
"Tak podme..."

Pomaličky vyšli von. Ocitli sa v malej chodbe. Bolo tak otrasné a strašné ticho. Počuli vlastný dych a tlkot srdca.
Ariana zvierala v roztrasenej ruke úlomky skla. Zo stien kvapkala studená a čierna krv. Roztrhané tapety kričali strachom. Vlhká plieseň jemne lemovala každý kút. Maia sama neverila ako sa bojí. Jej ruky sa začali potiť. Cítila ako jej v žilách koluje krv, kvapka po kvapke.
Silno sa nadýchla a pomaly začala schádzať po schodoch.
Každým krokom sa jej vynorila stena po stene, veľa hmyzu a múch. Tu niekde musela byť tá mrtvola. Ariana ju nasledovala.
Zišli.

"Nie sme tu prvé! Tá krv na stene je červená. Krv tej mrtvoly je zrazená, čierna."
"Vidíš ako dopadol?" Ariana po tichúčky poznamenala.
"Nevidím ju tu." Pozorne sa poobzerala.
Snažili sa ísť po tichu, no podlaha strašne vrzgala.
"Maia toto by zobudilo aj mrtveho! ...Ked to vôbec spí!" Uvažovala Ariana.
Bol to nepopísatelný pocit, ked vedeli že sa tu potuluje beštia a oni nemajú proti nej žiadnu šancu.
"Zrejme sme v kuchyni." Usudzovala. Miesto bolo nezvyčajne temné, s nízkym stropom. A so zelenými tapetami.
Tamto je chladnička..."
"To radšej nie..." Povedala Ariana, akoby tušila že je tam niečo. Nebolo by to po prvý krát čo sa jej sny naplnili.
Maiu niečo zaujalo. Pod tenkou vrstvou krvy, švábov a pliesne boli na stolíku položené fotky, a pri nich živá kvetina.
"Pozri tá kvetina ešte žije, musí ju niekto zalievať!"

"Takže ty si myslíš že tá vec čo ma skoro zabila ju...zalieva?"
"Nie to nehovorím, ale pochybujem že tu ešte niekto žije. Takže to je možné." Povedala Maia.
"Maia radšej poďme nepáči sa mi to tu...Vôbec sa mi to tu nepáči"
Miestnosťou zavial chlad, a pach bol intenzívnejší. Všetky šváby a muchy utiekli. Z chodby bolo počuť kroky ťahajúce sa po dlážke, a sliny bažniace po mäse, ktoré tak hlučne padali na zem.

Ariana zavrela oči a chytila sa za krk, na ktorom cítila dych beštie. Ten ľadový dych z ktorého sa triasla ako osika...
"Nie!"

[matus02]

WOW normálne že kebyže to čítam večer.... vidím že sa tu kluje dost dobrý príbeh..... len tak dalej

[Zdenuška]

Super dielik.Už sa teším na nový.

[oskar123511]

A ináč...V budúcom diely bude trochu viac citov. Aj ked nemám rád také lásky plné teen príbehy. Tak si myslím že to len trošku precítim citmi

[Lincey]

waw fakt skvelé, určite pokračuj. čím skôr pridáš dielik tým lepšie

[oskar123511]

Udalosti sa odohrali pred 2. Dielom. Dufam že si to aspoň niekto prečíta. Ja som večný optimista...

3.Diel-Skrytý prístav, dom pani Bell'dan...



Ariana sledovala, krásne more a vlny ktoré jemne udierali do pobrežia.
Slnko bolo na obzore, a dosť pálilo no ju to netrápilo. Myšlienky mala zahalené v neuveriteľných udalostiach jej celého života. Myslela na vojny medzi svetmi a prachom. A na to že sa musí stále skrývať.
No najviac ju trápil vzťah s All'narom. Na úkor čoho sa ma vzdať svojho vzťahu. Prečo musí v takýchto dňoch najviac trpieť láska. Zamýšľala sa nad tým aké by to bolo keby nejestvovali dvere. Mala by rodinu? Deti s All'narom? No práve osud dverí spojil ich osudy a srdcia do kopy. Myšlienka na to že by sa raz nevrátil z lovu prachu bola slabšia než myšlienka, že All'nar je známy sukničkár. Teda ako sám tvrdí, bol. Nezostávalo jej nič iné ako každý deň hľadieť na more, a na strieborné vlny lemujúce pobrežie...



"Ari." Z dverí vyšiel All'nar.
"Neboj sa ja sa vrátim. Sama vieš že nemám na výber." Povedal tak kľudným a zároveň silným hlasom, ktorý mala Ariana tak rada.
"Ozaj? Nemáme na výber? Nemôžeme odýsť do Lan'thalu? Nemôžeme sa usadiť, začať žiť a mať deti?" Vyčítavo začala Ariana.
"Myslíš že mi je dobre ked viem, že sa nemusíš vrátiť? Alebo že si nájdeš
za jednými z tých dverí inú? All'nar ja ťa milujem, ale už nevládzem. Snažím sa dostať preč z týchto udalostí a čakám že prídeš a že odýdeme.
Lenže ty mi ubližuješ viac a viac." Ariane sa nahrnuli slzy do očí.
"Ariana, ak mi neveríš, ja to chápem. Skús začať cítiť, a nie myslieť. Ako myslíš že zvládam každý jeden prechod dverami? Každý jeden pohľad na mrtveho či chorého na smrť? Cítim tvoje bozky a nemyslím na nič. Cítim že ťa mám pri sebe a nemyslím na nič." All'nar nesťihol dopovedať a Ariana sa mu hodila okolo krku.
"Sľúb...sľúb že sa to raz skončí. Sľúb mi že raz odídeme a budema mať deti. Prosím."
All'nar si ju odtiahol a povedal.
"Prisahám!"


"Aááááááááá. Tak toto mi už nerobte" Ozvalo sa z dola, kde práve Maia ukazovala Ivone vzplanutie.
"Toto je to dievča z nového sveta." S úsmevom povedal All'nar.
"Prilepil sa na ňu prach, a Maia jej ukazuje jeho využitie. Je to naozaj tvrdohlavé dievča." Vysvetľoval.
"Tak pod dáme si obed, pani Bell'dan spravila ohnivé fjordy."
All'nar vzal Arianu za ruku a šli dolu do kuchyne.


"Hovorila som vám, že na takéto čáry máry nie som zvyknutá. Nemôžete tu predo mnou začať len tak horieť!" Ivone stúpali všetky tie čary už do hlavy.
"Tak po prvé niesu to čary, ale sila bieleho prachu ktorý sa na teba nalepil. Po druhé zlatko si v nebezpečnom svete, kde sa bojuje proti horším veciam aké si vieš predstaviť, preto sa to naučíš za každú cenu ovládať. A po tretie si strašne naivná, a ukecaná, bodol by ti rok v hladomorni!" S hrdosťou odporovala Maia.
"Č..čo že som? Ukecaná? Tak toto ste už prehnali." Ivona celá sčervenela.
"Vážne? A čo stým mieniš robiť...no? Dievča drahé, drahé jedným pohybom zhoríš tiež. Tak už bud ticho."
Ivona sa nebála no usudila že s takými to ľudmi sa neradno zahrávať. To by jej ešte chýbalo, zhorieť.
"Dobre...že vôbec strácam čas s takým deckom..." Maia si zamrmlala pod nos a začala:
"Dôležitá je teoria musíš si uvedomiť, že nevieš čarovať. Len že máš na sebe biely prach a že ho musíš donútiť robiť veci, ktoré chceš ty sama.
"Ano ty striga, premením ťa na jednu s tých slizkých škeblý z mora!" Pomyslela si Ivona.
"No dobre, dosť rečí teraz prax. Základným využitím prachu je telekinéza. Tvojou úlohou bude zodvihnúť všetky tieto chaluhy z pobrežia." Maia ukázala rukou na celé pobrežie.
"No dobre povedzme, že vidím čáry máry prvý krát. Zišla by sa nejaká menšia rada." Ariana pozerala na Maiu ako na cvoka.
"To nemyslíš vážne. Posledných pätnásť minút ti to tu vysvetľujem. Ha no jasne čo som mohla čakať. Vystri ruku a predstav si ako sa tie chaluhy samé od seba zodvihnú." Vzdychla si Maia.
Ivona vedela, že sa nič nestane. No pre potešenia jej "milovanej" novej učiteľky(Ako by ich nemala dosť) to predsa len spravila.



Neverila vlastným očiam, tá babizňa mala pravdu. Chaluhy pri pohybe Ivoninej ruky vzlietli. A ľahko sa vznášali. V tedy jej došlo koľko má možností. Samozrejme sa nevihnula ani predstave, že napchá všetky tieto chaluhy do Mainích úst, aby ju umlčala.
"No dobre netvárme sa že si výnimočná. Povedala som všetky chaluhy z pobrežia. A to do jednej jedinej. " Nestihla ani dopovedať a Ivona jej skočila do reči.
"Tak pozor, lebo ledva udržím tieto. A to je môj prvý "trik", takže aj tak si myslím že je to úspech."
"Ha-ha-ha. Takéto "triky" ako to ty nazývaš vedia aj malá detičky. Možno nechápeš výrazu " z C-E-L-E-H-O pobrežia! Nevieš dokopy nič!"
Vzápätí ako to Ivona počula, sčervenela tak že jej vyskočila žila na čele. Zodvihla aj druhú ruku zem sa silno otriasla, a na údiv Mai aj Ivony sa všetky chaluhy z pobrežia začali s ľahkosťou vznášať.


"No predsa len v tebe niečo je!"

Pri večery...

Ivona vošla do kuchyne. Obria kvetina so zubami a s podobou kravy, by ju v jej svete určite nanajvýš prekvapila. No tu bolo všetko možné. Pri stole sedel už All'nar.
"Neboj sa toto je Olívia. Maznáčik pani Bell'dan...Je..je celkom milá ked práve nežerie človeka." Usmial sa All'nar.
"A...aha." Nevedela čo povedať, bolo to na ňu veľa. Podišla k stolu a sadla si.
"Tak ako? Ide ti tá práca s prachom?"
"No ide len...akosi." Zakoktala sa Ivona. Mala sto chutí sa vyspovedať aká je ježibaba tá Maia.
"Počul som že si zdvihla pol pobrežia, teda dosť som to aj cítil."
"No ešte to neovládam, ale snažím sa ked...ked to tá Maia..." Vypustila zo seba Ivona.
"No tak to nie si sama." All'nar sa k nej zohol a povedal:
"Aj mňa v poslednom čase štve, no také su ježibaby no nie?"
Ked to počula Ivona hned sa jej odľahlo. Aspoň ju niekto chápe.



Slnko bolo už dávno za púšťou mora. Celou krajinou sa šíril spev morských víl,a pravidelný buchot vln.

"Ariana mne sa to nezdá, nevieme kde tie dvere vedú." Nervozne prehovárala Maia Arianu.
"Ale nebud smiešna kam by viedli, je to jediný najrýchlejší spôsob ako sa
dostať do Lan'thalu. Maia musíme sa dostať do zdravotného centra!"
"A povedz mi na čo, neumieraš predsa." Naliehala Maia.
"Nie..to nie."
"Tak čo potom? Merlin nás varoval, nevieme presne kam vedú tieto dvere."
"Merlin? Sama vieš že je to úbožiak, ktorý nemá nič na práci len falšovať
Wall'an'tur. A...Maia asi čakám dieťa s All'narom."
Chvíľu zavládlo ticho. Maia bola zaskočená.
"Ari, ale..ale..." Nemala silu povedať to čo práve mala na jazyku.
"Ja viem je to úžasné." So slovami ju objala Ariana.
"Tak podme." Ariana sa strhla a vošla do dverí.
"Nie, stoj!" A Maia skočila za ňou.