Exorcismus
Napísal: Ned 09 Nov 2008, 22:56Takze ja si zakladam novy pribeh. Dufam, ze sa vam fantasy bude pacit 
Je to len uvodny diel a prosim berte ma z rezervou: niesom profik!
Zabudla som, ale editla... Za to, ze pribeh existuje a ze je v takej podobe ako je vdacim len a len SAVI3 Lubim ta ajked sa nezda
Ziadne velke predstavovanie. To pride casom. Len dve hlavne postavy. Dvojicky, ale predsa nekonecne odlisne. Ved sa pozrite.
Tailor
Madelaine
Tailor
Slnko pieklo ako šialené. Nedalo sa to vydržať. Ani pozerať na moju sestru ako stále pije z tej pet-fľaše.
Ležala som v aute úplne zahĺbená do sedačky. Mala som pocit, že mám úpal. Stále som nemohla pochopiť, prečo sme tu. Prečo nás tu mama poslala? Stále som nechápala načo by šla do zahraničia za prácou. A ešte odcestovať sem. Ďaleko od skutočnej reality. Od môjho milovaného mestského život. Tak veľmi som si za svoj život obľúbila všetky londýnske kluby a strechy bytoviek. Bola som na mamu veľmi nazúrená. Vôbec som sa s ňou nerozlúčila. Prázdniny boli asi v polovici a ja tu mám prežiť ich zvyšok. Ale ako?! Pokiaľ sa za týmto kopčekom nevynorí nejaké obrovské veľkomesto asi tu skapem od nudy.
-Čo sa stále mrvíš?- opýtala som sa sestry, ktorá sa už asi po tisíci krát obrátila.
Bože! Prečo ja vždy musím sedieť vedľa nej? A teraz s ňou mám zdieľať jeden dom. A nikto okrem nás tam nebude. (veľký omyl) Konečne taxík zastavil. Už som bola riadne spotená a tak som rýchlo vystúpila. To, čo som uvidela ma dokonale prekvapilo. Akýsi obrovský country dom, vedľa stajňa a obrovský dvor. To je hacienda!
No zbohom! Sestra si sem nasťahuje nejakú zver. Neznášam jej hlúpe úchylky. Vletela som dnu. Šmarila som sa na gauč, už bol uložený tak, ako bude aj neskôr. Sestra vbehla pár minút za mnou. Behala po dome a vrieskala
-Tu to je super!- Štval ma jej entuziazmus.
Šťastie, že mama tu bola pred nami a všetko zariadila inak by som sa nemala kde šmariť na posteľ. Moja stará zbierka emo časopisov mi samozrejme stačila na ten zvyšok prvého poobedia a nenudila som sa, ale čo budem asi robiť zajtra?
Madelaine
Bola už hlboká noc a mňa zobudil dážď. Pozrela som na hodinky. 3.00 Môj bože! Hlboká noc a v dome také ticho. Iba kvapky dopadajúce na parapetu zvonku mi bubnovali v hlave. Vánok ozónu, ktorý sa rozpúšťa keď prší.
Zo saténovej hroznej postele podľa čudného vkusu som spustila nohy na studenú podlahu. Prešla som po huňatom koberci cez izbu. Keď som schádzala dole schodmi na prvé poschodie zacítila som plyn. Ako keď ho sestra zabudla vypnúť a celý byt hrozne páchol. Nechápala som to. Veď som mala v pláne urobiť si krupicu, ale zabudla som na to.
Zišla som do kuchyne. Pozrela som na plynové kohútiky, ale boli úplne v poriadku. A mama by neodišla bez toho, aby sa o všetkom uistila. Kvapky ku mne odrazu doliehali akosi tlmene. Je ozajstná puntičkárka. Odrazu som cítila ako sa ma niečo dotklo. Odrazu sa niečo začalo hýbať za oknami. Čierne tiene alebo čo sa mihalo pomedzi svetlo z pouličnej lampy. Skákalo to popred mojimi oknami. Niečo temné mnou chladivo mykalo a ja som sa prestávala ovládať. Trhalo mi to vnútro ako petardy. Stále impulzy a odrazu...
Tailor
Začula som krik. Pomaly som odkryla viečka a pozrela do stropu. Spala som v jednej z dvoch krajších postelí v tomto dome.
Hlas mojej sestry sa niesol celým domom a dopadal na živé a neživé ako prach. Pomaly a ostražito som pootvorila dvere. Trochu som sa bála, ale moje skúsenosti vraveli, že sestra môže kričať aj preto, že objavila pleseň.
Zišla som dolu schodmi opatrne pripravená asi na všetko. No to, čo som zbadala ma naozaj zaskočilo.
Je to len uvodny diel a prosim berte ma z rezervou: niesom profik!
Zabudla som, ale editla... Za to, ze pribeh existuje a ze je v takej podobe ako je vdacim len a len SAVI3 Lubim ta ajked sa nezda
Ziadne velke predstavovanie. To pride casom. Len dve hlavne postavy. Dvojicky, ale predsa nekonecne odlisne. Ved sa pozrite.
Tailor
Madelaine
Tailor
Slnko pieklo ako šialené. Nedalo sa to vydržať. Ani pozerať na moju sestru ako stále pije z tej pet-fľaše.
Ležala som v aute úplne zahĺbená do sedačky. Mala som pocit, že mám úpal. Stále som nemohla pochopiť, prečo sme tu. Prečo nás tu mama poslala? Stále som nechápala načo by šla do zahraničia za prácou. A ešte odcestovať sem. Ďaleko od skutočnej reality. Od môjho milovaného mestského život. Tak veľmi som si za svoj život obľúbila všetky londýnske kluby a strechy bytoviek. Bola som na mamu veľmi nazúrená. Vôbec som sa s ňou nerozlúčila. Prázdniny boli asi v polovici a ja tu mám prežiť ich zvyšok. Ale ako?! Pokiaľ sa za týmto kopčekom nevynorí nejaké obrovské veľkomesto asi tu skapem od nudy.
-Čo sa stále mrvíš?- opýtala som sa sestry, ktorá sa už asi po tisíci krát obrátila.
Bože! Prečo ja vždy musím sedieť vedľa nej? A teraz s ňou mám zdieľať jeden dom. A nikto okrem nás tam nebude. (veľký omyl) Konečne taxík zastavil. Už som bola riadne spotená a tak som rýchlo vystúpila. To, čo som uvidela ma dokonale prekvapilo. Akýsi obrovský country dom, vedľa stajňa a obrovský dvor. To je hacienda!
No zbohom! Sestra si sem nasťahuje nejakú zver. Neznášam jej hlúpe úchylky. Vletela som dnu. Šmarila som sa na gauč, už bol uložený tak, ako bude aj neskôr. Sestra vbehla pár minút za mnou. Behala po dome a vrieskala
-Tu to je super!- Štval ma jej entuziazmus.
Šťastie, že mama tu bola pred nami a všetko zariadila inak by som sa nemala kde šmariť na posteľ. Moja stará zbierka emo časopisov mi samozrejme stačila na ten zvyšok prvého poobedia a nenudila som sa, ale čo budem asi robiť zajtra?
Madelaine
Bola už hlboká noc a mňa zobudil dážď. Pozrela som na hodinky. 3.00 Môj bože! Hlboká noc a v dome také ticho. Iba kvapky dopadajúce na parapetu zvonku mi bubnovali v hlave. Vánok ozónu, ktorý sa rozpúšťa keď prší.
Zo saténovej hroznej postele podľa čudného vkusu som spustila nohy na studenú podlahu. Prešla som po huňatom koberci cez izbu. Keď som schádzala dole schodmi na prvé poschodie zacítila som plyn. Ako keď ho sestra zabudla vypnúť a celý byt hrozne páchol. Nechápala som to. Veď som mala v pláne urobiť si krupicu, ale zabudla som na to.
Zišla som do kuchyne. Pozrela som na plynové kohútiky, ale boli úplne v poriadku. A mama by neodišla bez toho, aby sa o všetkom uistila. Kvapky ku mne odrazu doliehali akosi tlmene. Je ozajstná puntičkárka. Odrazu som cítila ako sa ma niečo dotklo. Odrazu sa niečo začalo hýbať za oknami. Čierne tiene alebo čo sa mihalo pomedzi svetlo z pouličnej lampy. Skákalo to popred mojimi oknami. Niečo temné mnou chladivo mykalo a ja som sa prestávala ovládať. Trhalo mi to vnútro ako petardy. Stále impulzy a odrazu...
Tailor
Začula som krik. Pomaly som odkryla viečka a pozrela do stropu. Spala som v jednej z dvoch krajších postelí v tomto dome.
Hlas mojej sestry sa niesol celým domom a dopadal na živé a neživé ako prach. Pomaly a ostražito som pootvorila dvere. Trochu som sa bála, ale moje skúsenosti vraveli, že sestra môže kričať aj preto, že objavila pleseň.
Zišla som dolu schodmi opatrne pripravená asi na všetko. No to, čo som zbadala ma naozaj zaskočilo.
