Nakoniec som sa rozhodla pre inak zformulovaný a hlavne kratší koniec. V konečnom dôsledku to skončilo presne tak, ako som plánovala na samom začiatku príbehu. Vtedy vby ma ani nenapadlo, ze sa príbeh dožije krásnych 26 dielov. V porovnaní s inými to síce je málo, ale ja som spokojná. Za ten čas mi Torrentovci prirástli k srdcu a aj mi je lúto, že už s nimi končím
26.časť- Ako to všetko dopadlo...Dobrý deň. Spoznávate ma? Som to ja, Alisha Torrentová, vždy krásne upravená a pozitívne naladená, napriek všetkým životným nástrahám, ktoré som musela zažiť. A čo je zo mňa teraz? Strhaná starena, no snáď konečne šťastná. Beriem to ako daň za terajšie šťastie. Veď, koho by už bavilo zahrávať sa s osudom stareny?
Naposledy sme sa snáď videli...aha, v detskom domove, však? Teda, ako to letí, už si na to takmer ani nespomínam. Ako sa to vlastne skončilo?
To dievča, ktoré som stretla, bola skutočne Lucy. Nevysvitlo to však hneď. Na začiatku boli len moje silne materinské pudy, neskôr si Lucy, alebo Sara, nové meno ktoré dostala u náhradnej rodiny dostala, spomenula na maličkosti ako bola Lia či jej starší súrodenci. Nasledovali testy DNA, víkendové návštevy do jej nového domova, Lucyno tehotenstvo a pôrod môjho krásneho vnúčika Michaela.
Aby som nezabudla na Mitchie, tá sa s Lucy rýchlo skamarátila a začala ju brať ako sestričku. Neskôr sa aj ona vydala a momentálne čaká svoju prvú dcérku.
Aby sa nezabudlo ani na moje staršie deti, Lein Chris končí vysokú a bude z neho právnik. Lea s Martinom má ešte jedno dieťa, Sama, ktorý bude onedlho maturovať. Vidím na nej aká je šťastná, s Martinom si užívajú už tretie medové týždne na Hawaii a sú spolu šťastní. Matt si tiež našiel manželku a majú jednu dcérku, krásnu školáčku Alishu. Ani si neviete predstaviť ako mi pohladilo dušu, že sa volá po mne. Je to hotový anjelik, stále sa smeje a rada ma obskakuje.
Laura má 4 deti. Vôbec sa nezmenila, stále je taká obetavá, milá a dobrá. Jej zamestnaním sa stala domácnosť, stará sa o všetky svoje deti, manžela a netere, či u vlastné alebo nevlastné vždy keď môže.
Sme šťastná rodinka. Až na moje celoživotné prekliatie. Ako náhle odišiel môj prvý muž Mattt, tak presne naopak skončil Tom. Pár rokov po nájdení jeho jediného dieťaťa- Lucy mu diagnostikovali rakovinu. Bude to už 6 rokov, čo zomrel.
Ozaj, spomínate si ešte na Liu? Psíka, ktorého sme museli dať preč kvôli Lucynej alergii? Keď sa k nám vrátila Lucy, vrátila sa aj Lia. Stále bola v útulku, kde sme ju pred niekoľkými rokmi dali. Viacerí si ju adoptovali, no ona vždy ušla naspäť pred bránu útulku. Akoby to vedela, že sa raz vráti tam, kde skutočne patrí.
To je snáď všetko. Sedím si tu, v starom kresle v našom starom dome a pomaly dožívam. Verná priateľka Lia, ktorá na mňa nezanevrela ani po tom, ako sme ju dali do útulku mi leží na kolenách a pomaly dožíva so mnou. Čo už, sme jednoducho staré.
Každý deň ma príde niekto navštíviť, deti, vnúčatá...no ja cítim že sa blíži môj koniec. Už onedlho pôjdem tam kde je Matt a Tom. Vždy keď sa pozriem do Liiných očí cítim, že pôjde za mnou. Akoby len čakala kedy jej naznačím že odchádzam a ona ma bude verne nasledovať. A už sa na to celkom teším....
KoniecAk sa nájde niekto, kto sa chce vyjadriť ku záveru príbehu, budem rada, potom poprosím o uzamknutie a presunutie do Archívu.
Ďakujem všetkých čitateľom za prečítanie si aj len jedného dielu a dúfam že sa ešte niekedy v sekcii Príbehy stretneme