Torrent´s life story- KONIEC

[kitty767]

Catqa, mohla by si dat že Alisha vysvetlila Lucy kde je Lia a mala by za nou velmi plakala. Potom by Lucy vyrastla a predavala by v stanku limonadu. jedneho dna ako predavala limonadu by tam pribehol nejaky tulavy pes-Lia.
Lucy by liu spoznala a chcela by ju naspať domov ale Tom by to nechcel a ty dvaja by sa pohadali...

[pipa]

dobrý nápad ale teraz to tam už asi Catqa nedá keď si to tu napísala

[Catqa]

tiez sa mi paci, ale nebolo by to ziadne prekbvapco...
omg, ako nizko som klesla, ked mi citatelia radia dej no pekne

[kitty767]

ved si to chcela

[Majo358]

Catqa chcela pomoc, ale mala si jej napísať PM-ku-lebo teraz to nebude prekvapenie pre väčšinu čitateľov lebo oni si už tvoj príspevok prečítali

[Catqa]

nepouzijem ten napad, hoc je dobry,,,som odkazana na svoju (momentalne) chabu fantaziu

[Emerald]

neboj sa určite ťa niečo napadne a vôbec sú prázdniny tak si treba aj užívať nie len sedieť pri počítači

konečne som dočítala všetky diely, niektoré som čítala aj 2x pretože prvý krát som asi nečítala pozorne alebo ma niečo vyrušilo a tak som stratila určité súvislosti, musím však povedať, že je to super, pekný príbeh, krásne fotky, nečakané situácie, ktoré ho robia originálnym a k tomu všetkému píšeš tak úžasne že keby som ťa nepoznala tak by som povedala že si to všetko zažila na vlastnej koži...

[Catqa]

emerald dik za precitanie, tesim sa
a nastastie to co preziva Alisha, som ja nikdy nezazila a hadamani nezazijem (myslim to zle) mozno sa len viem citit do postavy...
kazdopadne, niaky napad tu uz je a uz sa nam to rysuje na papieri, len zasa tam je ista davka napatia a nestastia...ale co uz so mnou, ked mam take tragicky napady

[Gatmička]

Ja som už čítala dávnejšie ten to diel, no a musím povedať že čím viacej píšeš tým to je lepšie keď si spomeniem ako som ťa zvrzala na starom fóre tak normálne sa hanbím že som to urobila, alebo môžem byť rada lebo ťa to posunulo v pred.. Mám v tebe ťažkú konkurenciu budem ťa musieť asi na čas odstrániť ale nie... ni že sa ti stane niečo s príbehom a mňa obvinia

[Catqa]

Gatmi vidis, sama si si poskodila mala si mi pekne na starom fore povedat, vyborny diel, krasny pribeh, je to fantasticke a ja by som stale pisala v komixovom style a fotila s polovicnymi stenami
ale kazdopadne som hrozne rada, ze si si aj ty precitala novy diel a je pre mna obrovskou poctou, ze ma povazujes za konkurenciu

[Catqa]

Čo som to spravila?


„A čo také ti ten pes spravil?“ s rukami v bok som skríkla na Toma, hádam už po stí krát.

„Ničil zdravie našej dcére! Vieš, to je to malé dievčatko čo si porodila a kedysi aj nadovšetko ľúbila!“ zreval na mňa Tom slová, ktoré mi doslova krájali srdce na kúsky.
„Ako môžeš povedať, že neľúbim svoju dcérku, keď dobre vieš, že ju ľúbim viac ako hocičo na svete! Ja len vravím, že sa to dalo riešiť aj inak, nie hneď vyštvať nevinné zviera z domu!“

„Pozri nemám čas preberať tu s tebou vec, ktorá je už aj tak uzavretá. Musím ísť do práce.“ prudko sa otočil Tom a rázne vykročil von z kuchyne.
„Samozrejme, ako inak. Pre teba je to už uzavreté. Vieš čo? Si obyčajný egoista! Neznášam ťa!“ zakričala som ešte za ním.

No asi som to trochu prehnala. V tom momente mi to však bolo úplne jedno. Bola som taká nahnevaná, že by som ho najradšej už nikdy nevidela.
Ale takto sa ta to s nami tiahlo už pár týždňov. Vlastne, odkedy o nás odišla Lia, sme neprehovorili jedno rozumné slovo. Iba sme sa hádali...
„Mami, ocko ťa uš neľúbi?“ prerušila moje premýšľanie dcérka.
„Ale ľúbi zlatko“ usmiala som sa na ňu, hoci som si svojou odpoveďou nebola až taká istá.
„Poď, nech si ťa pritúlim“ usmiala som sa na Lucy a tá ku mne vystrela malé rúčky.
Ani neviem ako, z očí sa mi vykotúľali veľké teplé slzy.

O to silnejšie som stisla dcérku. Nie je pravda, že ju neľúbim. Naozaj nie je!
„Maminka? Putíš ma uš?“ povedala Lucy, stále mierne šušlavo a pomrvila sa mi v náručí.
„Jasné že pustím, prepáč“ zasmiala som sa a rýchlo som si utrela slzy. Nechcem, aby si Lucy niekedy myslela, že Lia od nás musela odísť kvôli nej.
Začala som variť. Ručičky na hodinách ukazovali už skoro 12 hodín a ja som stále nič neuvarila. Zrazu však moje myšlienky, ktoré sa krútili len okolo toho, na aký spôsob dnes urobím kura a čo som ešte neupratala, zvrtli úplne iným smerom.

„Prečo by som si nemohla nájsť čas aj pre seba? Niečom predsa ničia slúžka“ povedala som si rozhodne sama pre seba a položila som nožík na dosku.
„H?“ otočila na mňa hlavičku Lucy, aby som jej zopakovala, čo som vravela.
Mlčky som prešla ku telefónu a spamäti som vytočila Marry. Po chvíli sa ozval jej hlas.
„Marry prosím ťa postrážiš mi Lucy?“ bez zbytočných rečí som na ňu vyštartovala so svojou požiadavkou.
„Ou...ja...no hej, šak môžem. Ale prečo tak zrazu?“ zmätene sa spýtala Marry.

„Proste si chcem vyraziť a môj miláčik je v práci aj s autom...musím ísť taxíkom“ začala som premýšľať o ďalšom chode dňa.
„Vyraziť?“ prerušila ma Marry,
„Áno. No ja už idem, musím si ešte zavolať taxík. Tak ďakujem a pa“ zložila som bez čakania na Marrynu odpoveď.
„Mami? Ja idem k Maly?“ pozrela na mňa udivenými očkami dcérka.
„Uhm“ nevenovala som veľkú pozornosť odpovedi dcére a už som ťukala číslo na TAXI službu.
„Dobrý, tu Alisha Torrentová. Potrebujem taxík na Stromovú 10.“ automaticky som sa usmiala do telefónu, na dispečerku, hoci som vedela že ma nevidí.

„Samozrejme, za 10 minút bude jeden z taxíkov pre vás“ milo mi odpovedala žena v telefóne a ja som znova bez odpovede zložila.
„Tak poď Lucy, ideme sa obliecť“ vzala som si dcérku na ruky a rýchlym krokom som prešla okolo rozrobeného obeda, preč z kuchyne.


„Toto je fain“ skonštatovala som pri pohľade na seba, v zrkadle skrine a zavrela som dvere.

„Maminka ty ideš na pleš?“ udivene pozrela Lucy na moju minisukňu a vysoké podpätky.
„Nie“ zasmiala som sa. „Idem len do obchodu. A ty sa pôjdeš zatiaľ hrať s Hanah dobre?“ vzala som ju opäť na ruky a zišla dolu. Lucy len prekvapene prikývla a silno sa ma chytila okolo krku.
Keď sme zišli dolu, taxík už stál pred domom.
„Tak poď, teraz sa odvezieme takýmto žltým autíčkom dobre?“ usmiala som sa na dcérku a prišla ku taxíku.

„Hájna 7 vás poprosím“ nahla som sa ku vodičovi a Lucy som si posadila na kolená.
„Maminka?“ pošepla mi do ucha Lucy. Chúďa, hanbila sa taxikára.
„Čo zlatko?“
„Mami, ty si mi neprezliekla pyžamko“

Vystúpila som z taxíka pred Marrynim domom. Prekvapilo ma, že už stála pred dverami a čakala nás.
„Ahoj“ vystúpila som z auta a zamávala jej.

„Ahoj Ali.“ vážne na mňa pozrela a nadýchla sa, že niečo povie.
„Prosím ťa len nič nevrav. Lucy som zabudla prezliecť, tak jej prosím ťa požičaj niake šaty dobre?“ pozrela som na ňu vážne aj ja a položila som Lucy vedľa nej na verandu.
„Tak sa maj dobre miláčik, poobede si pre teba prídem“ ešte raz som zamávala a nasadla som do taxíka.


Vkročila som do klimatizovaného obchodu. Vonku síce bolo o dosť väčšie teplo ako pred pár dňami, ale stále to nepotrebovalo klimatizáciu.

Obzrela som sa po obchode. Bola som ako v svojom raji. Kým som sa ešte nevydala za Matta, nakupovala som prakticky stále. Ale prišli deti a nebolo peňazí na moje špásy.
Pristúpila som hneď k prvému stojanu s oblečením a začala sa prehrabovať. Zapáčila sa mi jedna krátka sukňa, ale nemali moje číslo. Obzrela som sa okolo seba, či neuvidím niaku predavačku.
„Prepáčte, ale nemáte náhodou z tejto sukne L?“ obrátila som sa na muža ktorý mi stál otočený chrbtom.

„Bohužiaľ, neporadím vám. Nepredávam tu“ otočil sa ku mne a usmial sa.
„Ou, tak prepáčte“ zasmiala som sa. „Odzadu ste vyzerali ako predavač. Teda myslela som to v dobrom...viete...však?“ začala som sa cítiť trápne. Hoci som videla, že ten muž je odomňa o pár rokov mladší, jeho úsmev ma úplne zmrazil. Bol hrozne milý a ja som sa cítila ako pubertiačka.
„Ale veď sa nič nestalo. Je pravda, že predavači už dnes vyzerajú ako kupujúci“ zasmial sa znova a ja som cítila, že mi postupne odchádza červeň z líc.

„Veru áno. Ale my s tým už nenarobíme“ oprela som sa o stojan s oblečením a modlila som sa, aby sa neprevrátil. Ďalší trapas by som pred týmto očarujúcim mužom nezvládla.
„No možno aj áno. Čo keby sme to prebrali niekde pri káve?“ znovu sa na mňa usmial ten neznámi.

Zarazila som sa. Až teraz som sa prebrala zo sna puberťáčky a uvedomila si, že som dospelá a vydatá žena s malou dcérkou, ktorá si len tak flirtuje s niakym chlapom z obchodu.
„Nie!“ striktne som povedala tomu mužovi a zamračila som sa.

„Veď dobre“ prevrátil očami. „Asi som sa zmýlil, prepáčte“ pozrel na mňa ako na chuderu, ktorá sa nevie zabávať a odišiel preč. A možno aj som. Chudera, ktorá sa nevie zabávať. Oľutovala som, že som ho poslala k vode a rozbehla som sa za ním. Veď ja mu ešte dokážem, že sa viem zabávať.
Keď som ho dobehla, už bol pred obchodom a odchádzal preč.

„Hej! Počkajte, prosím vás!“ zakričala som naňho cez ulicu. Obzrel sa, či to kričím naňho a keď videl, že hľadím k nemu, obrátil sa a počkal ma.
„Prepáčte, že som vás len tak odmietla. Ale dnes nemám práve najlepší deň. Čo keby som vás ako odškodné teraz niekam pozvala ja.“ zadýchane som zo seba habkala ponuku a dúfala, že sa na mňa znovu nepozrie tak ako predtým.

Kráčali sme vedľa seba už niaku tú chvíľu po ulici ale ja som nebola schopná zo seba vydať ani slovíčko. Znova som bola v sne pubertáčky, na ktorú sa usmial najkrajší chalan z celej školy a nemienila som sa ho len ta vzdať.
„A čo tak ísť sem?“ zastavil sa zrazu a ukázal na niaku budovu.

Z vonku vyzerala ozaj príšerne. Dvere jak do reštaurácie a zvonka žiadna omietka...len hole steny...no napriek tomu som smelo vykročila. Bolo mi to jedno.
Bol to bar. No žeby bol niaky preplnený sa nedalo povedať.
„Je tu niako prázdno“ povedala som môjmu partnerovi do ucha, aby ma pri tej hlasnej hudbe počul.
„To vieš. Je 5 hodín poobede...o takomto čase väčšina barov ani nebýva otvorených.“ zasmial sa a rukou mi naznačil, aby sme šli k baru. Ani som si nevšimla, že si tykáme.
Sadla som si na vysokú barovú stoličku a zdvihla ruku na Barmana.

„Dvojitú whisky s ľadom“ snažila som sa prispôsobiť hlas na hercov vo filmoch. Po pravde, ešte nikdy som takto nesedela za barom a nepýtala si whisky.
„Ale, ale. Takto zostra?“ zasmial sa neznámi a mňa až vtedy trklo, že vlastne nepoznám jeho meno.
„Ako sa to vlastne voláš?“ pozrela som mu do tváre potom, ako mi pred očami vyrástol pohár.
„Andy“ povedal tak sladko, až mi zovrelo žalúdok.
„Ty máš tiež niake meno, že?“ znovu sa na mňa tak čarokrásne usmial potom, ako som naňho s otvorenou pusou hľadela.

„Ou áno, jasné že mám. Volám sa Alisha“ usmiala som sa, no stále som z neho nespustila oči. Ani som sa nenazdala a mala som jeho ruku na svojej.
„Alisha? Pekné meno. Poznal som jednu Alishu, no bola strasme škaredá.“ zasmial sa. Fakt mi to dobre padlo...
„Ale to ty samozrejme niesi. Si očarujúco krásna, Alisha“ povedal a nahol sa ku mne ešte bližšie. Pri týchto slovách mi opadla všetka puberťácka tréma a prestali sa mi triasť kolená. Úplne som sa uvoľnila a odovzdala Andymu a jeho sladkým rečiam.
„Nezatancuješ si?“ šepol mi razu do ucha. Nemo som prikývla a opantaná pár pohárikmi whisky a jeho sladkými rečami som sa postavila a nalepená na ňom, sme sa presunuli na parket.

Tanec s ním bol prekrásny. Boli sme na sebe úplne pritlačení a navyše, Andy prekrásne voňal.
Z tejto prekrásnej romantickej atmosféry ma prebralo až vibrovanie mobilu v mojom vrecku. Zvonenie som pri tom hluku aj tak nepočula. Vytiahla som mobil z vrecka.

Na displeji svietila Tomova fotka. Prevrátila som očami, stlačila červené tlačidlo a vypla som si mobil.
„Kto to bol?“ zvedavo mi nakukol Andy na mobil
„Vôbec nikto. Asi omyl“ mávla som bezstarostne rukou a vložila si mobil späť do vrecka.
„Počuj, Alisha. Mám taký nápad. čo keby si na chvíľku zbehla ku mne? Tento hluk mi už ide na nervy“

„Tak poďme“ ukázala som na dvere baru a rázne som vykročila. Veľmi dobre som si uvedomovala, čo odo mňa bude Andy chcieť. A nebránila som sa tomu.
O pár sekúnd ma Andy dobehol a spoločne sme vyšli von z baru.

Na moje udivenie, už bola noc a dosť chladná. Asi som podcenila klamlivé jarné počasie.
Andy bez slova vyšiel z baru a zamieril k telefónnej búdke...

Taxík nás vysadil pred nádherným veľkým domom.

„Tak tu bývaš?“ prekvapene som pozrela na dom. „Je fakt krásny“
„No áno. Bývam tu rád“ rýchlo odriekol Andy tie slová a doslova sa na mňa vrhol.

Avšak jeho bozky boli úplne iné ako Tomove. Na Toma som však v túto chvíľku nechcela myslieť. Zožieral by ma pocit viny...

„Čo som to len urobila?“ prechádzalo mi hlavou, keď som ležala v Andyho posteli, v jeho spálni, v jeho prekrásnom dome.

Nechala som sa opantať pár pohárikmi whisky a jeho príťažlivosťou, zatiaľ čo ma doma čakala malá dcérka a manžel. Áno, stále sa len hádame, ale ja ho napriek tomu neskutočne ľúbim a čo som mu teraz spravila, si nikdy neodpustim.
Vstala som z postele a rozhliadla sa po izbe. Keď som sem vošla, akosi som na to nemala čas.
V rohu izby som zbadala telefón a tak som k nemu potichu pricupitala a vytočila to isté číslo, čo ešte ráno doma.

„Taxík je na ceste, o 10 minút ho tam máme“ začula som už po druhý krát naučenú formulku dispečerky, no tentoraz som sa do telefónu už neusmievala. Nemala som dôvod.
Pozbierala som svoje veci a obliekla sa. Naposledy som pozrela na Andyho, ako sladko spí.

Bol naozaj hrozne pekný. Ale toto muselo byť naše posledné stretnutie. Nikdy viac ho nechcem vidieť...v mojom živote znamená iba obrovský skrat, ktorý neskonale ľutujem...
Keď som vyšla z domu, taxík už čakal. Ani som si neuvedomila, ako dlho som hľadela na spiaceho Andyho. Naposledy som sa pozrela na ten dom, ktorý sa mi teraz už ale vonkoncom nepáčil. Bol mi odporný.

Nastúpila som do taxíka a viac som na ten dom ani nepozrela.


Keď som prišla domov, bolo už vlastne ráno. Všade bolo ticho a mne svedomie proste nedovolilo ísť hore a len tak si ľahnúť k Tomovi, akoby sa nič nestalo.
Vkročila som do obývačky a zvalila som sa na gauč.

Nemohla som prestať myslieť na Andyho a tu strašnú vec, čo som spravila. Dúfala som, že ak aspoň na chvíľku zavriem oči, stratí sa mi z hlavy toto všetko. Pomaly som zaspávala, keď som započula detský hlások.
„Mami?“ pozerala na mňa Lucy s uplakanými očkami. To neboli však jediné oči čo na mňa hľadeli...tie druhé patrili Tomovi...a vôbec neboli uplakané...

[eva]

Bože môj, to od Alishy nebolo pekné Ale super diel

[Emerald]

Všetky hriechy sveta plynú z nedostatku lásky
Marcus Aurelius

Máš krásny podpis a akosi sa mi hodí k tomuto najnovšiemu dielu, Tom dostatočne neprejavoval svoju lásku k Alishi, a tak ona zhrešila i keď to nemala v pláne.
Krásny diel, aj veľmi pekné fotky, aj keď by som to o Alishi asi nikdy nepovedala, že bude schopná niečoho takého, no ten citát hovorí za všetko.

[prasiatko]

super diel a to ze „Maminka? Putíš ma uš?“ to bolo uzas ... strasne sa tesim na dalsi diel

[Majo358]

super diel Alisha sa mi nejak nepozdáva....