Vlastne sa nič také prevratné nestalo ale dobre si mi zahnala nudu 
Inač.. chudák Tom 
A ozaj.. Lucy, aká kočka
Ja verím, že bude minimálne vyzerať ako jej mama Torrent´s life story- KONIEC
Moderátor: Sašena
od eva » Ned 16 Nov 2008, 20:34
Páni, Catqa, pauza vážne prospela Vlastne sa nič také prevratné nestalo ale dobre si mi zahnala nudu Inač.. chudák Tom
A ozaj.. Lucy, aká kočka Ja verím, že bude minimálne vyzerať ako jej mama
Vlastne sa nič také prevratné nestalo ale dobre si mi zahnala nudu Inač.. chudák Tom
A ozaj.. Lucy, aká kočka
Ja verím, že bude minimálne vyzerať ako jej mama -
eva - Starec
- Príspevky: 2094
- Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 17:07
- Pohlavie: Simka
od tamuska » Pon 17 Nov 2008, 01:05
momentalne som docitala dielik a som waw no super diel dufam ze Tom sa to nedozvie a nejako po case sa zahladia ostatnee ssstopy ale zivot je svinka takze neviem co moze byt....a budu to mat tazke
A mala je strasne zlatuckaaaaaa
A mala je strasne zlatuckaaaaaa
Nad alkoholom sa ešte nikomu nepodarilo zvíťaziť. Len východniarom sa podarilo remizovať.
92% populácie počúva hip-hop. Ak patríš k zvyšným 8%, tak si skopíruj tento popis.
92% populácie počúva hip-hop. Ak patríš k zvyšným 8%, tak si skopíruj tento popis.
-
tamuska - Dospelý
- Príspevky: 564
- Registrovaný: Pia 28 Mar 2008, 23:01
- Bydlisko: Gamesims.:P
- Pohlavie: Simka
od Emerald » Pon 17 Nov 2008, 03:14
fiha no rozhodnutie nepovedať mu to bol krok na tú ťažšiu cestičku, je fajn že má takú kamarátku ktorá ju podrží keď to potrebuje a dokonca sa v správnej chvíli zjavila na správnom mieste, niekedy to tak i v skutočnosti býva, že zrazu sa niekto zjaví akoby ho samo nebo zoslalo
a aj keď sa mi na začiatku nepáčilo ako Tom na ňu zaútočil že sa nestará o dcéru čo nieje pravda, pretože bola vonku iba raz, ale tak dúfam, že to že sa s ňou začal baviť znamenalo to že s uvedomil ako sa zachoval (za čo samozrejme nemôžeš ty, ale on ) inak veľmi pekný dielik dúfam že čoskoro sa dočkáme aj ďalšieho pokračovania
a aj keď sa mi na začiatku nepáčilo ako Tom na ňu zaútočil že sa nestará o dcéru čo nieje pravda, pretože bola vonku iba raz, ale tak dúfam, že to že sa s ňou začal baviť znamenalo to že s uvedomil ako sa zachoval (za čo samozrejme nemôžeš ty, ale on
) inak veľmi pekný dielik dúfam že čoskoro sa dočkáme aj ďalšieho pokračovania Tomak je náš kráľ!
Vzdávajte mu hold a vďaku!
- Boys in books are just better
- Nechajte ma snívať.
- Som tu pre vás, vaša Emerald
- Google should be your best friend!
Vzdávajte mu hold a vďaku!
- Boys in books are just better
- Nechajte ma snívať.
- Som tu pre vás, vaša Emerald
- Google should be your best friend!
-
Emerald - Globálny moderátor
- Príspevky: 6552
- Registrovaný: Pia 21 Mar 2008, 23:17
- Bydlisko: GAMESIMS
- Pohlavie: Simka
od pipa » Pon 17 Nov 2008, 15:20
myslela som , že si už ani nebudem pamätať čo sa dialo ale teraz sa mi to pekne vybavilo.
pekný dielik ale rýchlo ubehol. ja dúfam že bude čoskoro nový diel.
inač som strašne zvedavá na Lucy ked vyrastie aj ked teraz je strašne zlatá.
pekný dielik ale rýchlo ubehol. ja dúfam že bude čoskoro nový diel.
inač som strašne zvedavá na Lucy ked vyrastie aj ked teraz je strašne zlatá.
It's a good thing to be strange, normalness leads to sadness.
-Phil Lester
-Phil Lester
-
pipa - Starec
- Príspevky: 2717
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 12:44
- Bydlisko: Topoľčany
- Pohlavie: Simka
od Catqa » Pon 22 Dec 2008, 00:45
“Toto sa nemalo nikdy stať...“
Od udalosti s Andym ubehlo pár mesiacov a ja som mala pocit, že každým dňom som šťastnejšia a šťastnejšia. Náš vzťah s Tomom sa obrátil o 180 stupňov. Bol ku mne ešte milší, pozornejší a dokonca bol ešte aj lepší otec, o čom som bola presvedčená, že už lepším sa byť ani nedá.
„Nie, počkaj Tom“ lapala som po dychu. „Sprav to ešte raz“
„Myslíš toto?“ zasmial sa Tom, vypúlil oči a stiahol dolnú peru tak, že mu vybehli von zuby.
„No ja nemôžem“ zaborila som si tvár do dlaní a nemohla som zastaviť smiech. Aj zo zadného sedadla- z detskej sedačky sa ozýval úprimný detský smiech.
„Tak ja som vám smiešny hej?“ nadvihol Tom obočie, no dlh tak nevydržal a aj on sa rozosmial na celé kolo.
Zastavili sme sa na semafóroch, no na nálade nám to neubralo.
„Počkaj, počkaj“ vystrela som ruky a na moment som sa zatvárila vážne. „Nieje to nič ťažké, to zvládnem aj ja.“ zadržala som daľšie záchvaty smiechu a snažila sa stiahnuť peru ako on.
Na okamih mi padlo do oka druhé auto v ktorom sedel nejaký mladík a skúmavo nás sledoval.
„Vóbec to nevieš“ vysmial sa mi Tom a ja som si zasa zaborila tvár do dlaní, až mi tiekli slzy.
„Vóbec to nevieš!“ zopakovala Lucy zozadu, rozchichotala sa, no vzápätí zakričala
„Zelenáá, zelenááá, zelenšia už nebudeee!“ a malou rúčkou ukázala na semafór, na ktorom skutočne svietila zelená.
„Ešte že ťa mám prcek.“ zasmial sa Tom a otočil ručnou pákou.
Otočila som sa na Lucy a pohladila som ju po kolienku. Keď som sa otáčala späť na svoje miesto, zbadala som auto, rútiace sa na nás.
„Tom POZOR!“ zvrieskla som, no jediné čo si z toho okamihu pamatám je škripot bŕz, veľký náraz a už len ticho...to hrôzostrašné ticho a tmu...
„Keby som sa vtedy viacej sústredil...keby som išiel načas na zelenú...nikdy by sa to nestalo“ veľmi tlmene som počula niečí vzlyk. Pokúsila som sa otvoriť oči, no šlo to len veľmi, veľmi ťažko. Pred sebou som videla len pár tmavých fľakov.
„Pozrite, preberá sa.“ ozval sa druhý hlas a mne sa pred očami začínalo konečne rozjasnievať. Už som rozoznala dve postavy, jednu mne veľmi známu, druhú som asi nepoznala. Obaja boli asi muži.
Každou sekundou som videla jasnejšie a jasnejšie. Po pár minútach som rozpoznala Toma a muža v lekárskej uniforme.
„T..Tom?“ pokúsila som sa prehovoriť, ale hlas sa mi lámal a hrdlo nevládalo vydať ani jeden hlások.
„Ano Alisha. To som ja. Tom.“ urobil malinký krok ku posteli, no bolo na ňom vidno, akoby sa bál, že keď sa priblíži ešte o jeden centimetrík, ublíži mi.
„Kde...kde som to? A..kto ste vy?“ šepla som a zrak mi padol na muža vedľa Toma.
„Doktor Jamnecký“ usmial sa dlhovlasý muž a prehodil si vlasy zopnuté v cope na druhé rameno. „Ste v nemocnici. Mali ste spolu s manželom autonehodu“
„A Lucy?“ vyhŕkla som prvé čo ma napadlo. V aute s nami bola predsa aj Lucy.
„No...“ zakoktal Tom a rozpačito si sadol na kreslo ku posteli.
„Ali vieš...Lucy...“ stále koktal a oči sa mu zahrnuli slzami, ktoré si však rýchlo zotrel rukávom na mikine.
„Lucy...Lucy...“habkal zo seba, až som nervozitou zovrela do päste nemocničnú plachtu.
„Lucyno telo vymrštilo z auta. Nenašlo sa...“ pozrel mi zrazu Tom do očí. Na túto vetu nikdy, nikdy nezabudnem. Zrazu akoby mi srdce vypadlo z hrude a namiesto nemo mi v tele ostala veľká čierna diera. Zatmelo sa mi pred očami a ja som nebola schopná čo i len preglgnúť. V hlave sa mi rozbubnovali státisíce bubnov a mala som pocit že na mieste umriem.
„Čo...čo si to povedal Tom?“ do očí sa mi nahrnuli slzy a ešte silnejšie som zovrela nemocničnú plachtu v pästiach, až zapukali švíky.
„Moja Lucy...moje dieťatko...moje malé usmievavé dievčatko!“ zakričala som, čo mi hrdlo vládalo, no stále som bola príliš zachrípnutá na to, aby som vydala ktovieaký zvuk.
Nevedela som čo mám v tom momente spraviť, cítila som len obrovskú bolesť a prázdnotu, a jediné čo som v tom momente potrebovala, bolo objať moju dcérku a už nikdy ju nepustiť z náručia. Nevedela som či mám skôr plakať, kričať alebo sa mám vybrať hľadať ju.
„Pán Torrent“ prísne pozrel doktor na Toma a vyšiel z izby s pohľadom aby ho nasledoval.
„Ali ja“ snažil sa ku mne priblížiť Tom, keď doktor vyšiel z izby, no ja som sa len kŕčovi odsunula a po lícach mi stekali nemé slzy, bez vzlykov.
Tom sa postavil a bez slova vyšiel z izby von, za doktorom.
„Čo vás to napadlo?“ zvýšil Jamnecký hlas.
„Ako čo?“ nechápavo naňho pozrel Tom, so zaslzavenými očami.
„Že ste správu o jej dcére na ňu tak surovo vybafli. Vaša žena má vážne zdravotné problémy a i najmenšie psychické rozpoloženie u nej môže vyvolať komplikácie. Kde vy ste stratili hlavu?!“
„Aké zdravotné problémy?“ neprítomne hľadel Tom na lekára a slzy mu, rovnako ako mne, stekali po lícach.
„Pri prehliadke na pohotovosti, keď ju priviezli, našli kolegovia nález v podbrušku. Bude musieť ísť ešte na ultrazvuk, aby sme vedeli s istotou povedať čo to je.“ povedal doktor a pohľad mu zablúdil za Toma.
„Deje sa niečo?“ obzrel sa Tom za seba.
„Poznáte tých ľudí?“
„Do čerta! Kto im to dal vedieť?!“ zahrešil Tom a rýchlym krokom prešiel ku mojim rodičom, zjavne vystrašeným už len z nemocničného prostredia
„Alishka, miláčik“ začula som ďalší známi hlas, no pomedzi slzy som ich videla znovu rozmazane.
„Mami?“ šepla som a utrela si slzy. „Mami čo tu robíš?“
„Tiež by som rád vedel“ šepol si Tom len tak sám pre seba a oprel sa o dvere.
„Zlatíčko moje, čo sa ti to len stalo“ pribehla ku posteli a pevne ma stisla. Naozaj to bolo asi to, čo som potrebovala, aj keď som sa tomu v myšlienkach bránila, ale troška sa mi uľavilo. Na malý moment som zabudla, čo sa stalo a vnímala som len jej silné objatie.
„Neboj všetko bude dobré“ šepkala mi do ucha a ja som veľmi, naozaj veľmi tomu chcela uveriť.
Potom sa však naše objatie skončilo, mama si sadla na kreslo kde predtým sedel Tom a ja som mala pred sebou znova tmu, prázdno a hlavne, nemala som svoju Lucy.
Ani neviem ako dlho sme tam všetci potichu sedeli, no vykúpením bolo klopanie na dvere.
„Prepáčte že ruším, ale musím pani Torrentovú odviesť ešte na nejaké vyšetrenia.“ zjavila sa v dverách mladá sestrička s vozíkom pred sebou.
Všetci okrem mňa chápavo prikývli hlavou a sestrička ma mlčky za pomoci Toma a môjho otca presunula na prenosný vozík.
„Ďakujem, ďalej to zvládnem sama. Ale vás poprosím aby ste zašli za doktorom Jamneckým a pozhovárali sa s ním, nech môžepacientka po vyšetreniach v kľude odpočívať.“ usmiala sa sestrička na moju matku a neskôr na Toma.
V kľude. Zasmiala som sa v duchu, aj keď mi do smiechu ani zďaleka nebolo. Ako som mohla byť v kľude, keď neviem čo je s mojím dieťaťom...s mojou Lucy. Zasa na mňa zvali nával emócii a ja som nevedela, čo mám robiť. Tak somtam len mlčky lyžala, po líchach mi stekali slzy a počúvala som vrzgot kolies vozíka, keď sme šli naprieč celou nemocničnou chodbou.
Na okamih som zavrela oči, aby som z nich vytlačila prebytočné slzy, keď sa mi pred očami zjavil najstrašnejší obraz aký som kedy mala pred očami.
„TOM POZOR!!“ skríkla som a horúčkovito som otvorila oči. Predo mnou stála vyplašená sestrička a pozerala na mňa.
„Pani Torrentová...ste v poriadku?“
Prikývla som hlavou, aj keď to vonkoncom nebola pravda. Vozík sa znovu pohol a ja som robila všetko preto, aby som nezatvorila oči, hoci som bola strašne unavená.
„Alisha Torrentová, Jamnecký nariadil ultrazvuk pre podozrenie o nález v odbrušku.“ počúvala som neprítomne svoju diagnózu. Tentoraz na mňa okrem ryšavej sestričky hľadel a nový doktor.
„Uhm..“ poškrabal sa na hlave a pristúpil ku mne. Od susediaceho písacieho stala si prisunul stolička a posadil sa medzi mňa a prístroj. Chvíľku na ˇmňa nemo hľadel a potom pozrel na sestričku.
„Ďakujem Anetka, už môžeš ísť.“ povedal jej s úplnou samozrejmosťou a znova pozrel na mňa.
Sestrička sa len urazene otočila na päte, že nemôže byť pri ďalšom určovaní mojej diagnózy a zavrela dvere.
„Niečo nenormálne tieto sestričky“ s úsmevom zavrtel hlavou doktor a vzal si do ruky nádobku s gélom.
„Teraz to trošku zachladí“ povedal a znovu sa usmial. Ani najmenej mi nebolo do úsmevu, stále som pred sebou videla Lucynu tvár, ako niekde teraz leží, úplne sama a nemá pri sebe nikoho, ku komu by sa mohla pritúliť...kto by ju mal rád.
„Tak sa na to teda pozrime“ pozrel niekam doktor a priložil mi sondu na brucho.
Musím povedať že som ultrazvuk už zažila niekoľkokrát a vždy ma tešilo to malé chladenie, no teraz nielen že som sa netešila, ešte som ani ten chlad necítila. Bola som ako ľadová kráľovná, nepociťovala som bolesť, ani chlad, dokonca ani sondu krúžiacu na mojom bruchu som necítila.
„Ou nie“ ozval sa zrazu doktor, hľadiaci na monitor prístroja. Ani neviem prečo, ale táto veta ma na moment prebrala a ja som úplne triezvo pozrela na doktora.
„Čo tam vidíte?“
„Vo vašej maternici...vo vašej maternici je..“
Skočila som doktorovi do reči a priam som naňho skríkla.
„Ja som tehotná?“
Od udalosti s Andym ubehlo pár mesiacov a ja som mala pocit, že každým dňom som šťastnejšia a šťastnejšia. Náš vzťah s Tomom sa obrátil o 180 stupňov. Bol ku mne ešte milší, pozornejší a dokonca bol ešte aj lepší otec, o čom som bola presvedčená, že už lepším sa byť ani nedá.
„Nie, počkaj Tom“ lapala som po dychu. „Sprav to ešte raz“
„Myslíš toto?“ zasmial sa Tom, vypúlil oči a stiahol dolnú peru tak, že mu vybehli von zuby.
„No ja nemôžem“ zaborila som si tvár do dlaní a nemohla som zastaviť smiech. Aj zo zadného sedadla- z detskej sedačky sa ozýval úprimný detský smiech.
„Tak ja som vám smiešny hej?“ nadvihol Tom obočie, no dlh tak nevydržal a aj on sa rozosmial na celé kolo.
Zastavili sme sa na semafóroch, no na nálade nám to neubralo.
„Počkaj, počkaj“ vystrela som ruky a na moment som sa zatvárila vážne. „Nieje to nič ťažké, to zvládnem aj ja.“ zadržala som daľšie záchvaty smiechu a snažila sa stiahnuť peru ako on.
Na okamih mi padlo do oka druhé auto v ktorom sedel nejaký mladík a skúmavo nás sledoval.
„Vóbec to nevieš“ vysmial sa mi Tom a ja som si zasa zaborila tvár do dlaní, až mi tiekli slzy.
„Vóbec to nevieš!“ zopakovala Lucy zozadu, rozchichotala sa, no vzápätí zakričala
„Zelenáá, zelenááá, zelenšia už nebudeee!“ a malou rúčkou ukázala na semafór, na ktorom skutočne svietila zelená.
„Ešte že ťa mám prcek.“ zasmial sa Tom a otočil ručnou pákou.
Otočila som sa na Lucy a pohladila som ju po kolienku. Keď som sa otáčala späť na svoje miesto, zbadala som auto, rútiace sa na nás.
„Tom POZOR!“ zvrieskla som, no jediné čo si z toho okamihu pamatám je škripot bŕz, veľký náraz a už len ticho...to hrôzostrašné ticho a tmu...
„Keby som sa vtedy viacej sústredil...keby som išiel načas na zelenú...nikdy by sa to nestalo“ veľmi tlmene som počula niečí vzlyk. Pokúsila som sa otvoriť oči, no šlo to len veľmi, veľmi ťažko. Pred sebou som videla len pár tmavých fľakov.
„Pozrite, preberá sa.“ ozval sa druhý hlas a mne sa pred očami začínalo konečne rozjasnievať. Už som rozoznala dve postavy, jednu mne veľmi známu, druhú som asi nepoznala. Obaja boli asi muži.
Každou sekundou som videla jasnejšie a jasnejšie. Po pár minútach som rozpoznala Toma a muža v lekárskej uniforme.
„T..Tom?“ pokúsila som sa prehovoriť, ale hlas sa mi lámal a hrdlo nevládalo vydať ani jeden hlások.
„Ano Alisha. To som ja. Tom.“ urobil malinký krok ku posteli, no bolo na ňom vidno, akoby sa bál, že keď sa priblíži ešte o jeden centimetrík, ublíži mi.
„Kde...kde som to? A..kto ste vy?“ šepla som a zrak mi padol na muža vedľa Toma.
„Doktor Jamnecký“ usmial sa dlhovlasý muž a prehodil si vlasy zopnuté v cope na druhé rameno. „Ste v nemocnici. Mali ste spolu s manželom autonehodu“
„A Lucy?“ vyhŕkla som prvé čo ma napadlo. V aute s nami bola predsa aj Lucy.
„No...“ zakoktal Tom a rozpačito si sadol na kreslo ku posteli.
„Ali vieš...Lucy...“ stále koktal a oči sa mu zahrnuli slzami, ktoré si však rýchlo zotrel rukávom na mikine.
„Lucy...Lucy...“habkal zo seba, až som nervozitou zovrela do päste nemocničnú plachtu.
„Lucyno telo vymrštilo z auta. Nenašlo sa...“ pozrel mi zrazu Tom do očí. Na túto vetu nikdy, nikdy nezabudnem. Zrazu akoby mi srdce vypadlo z hrude a namiesto nemo mi v tele ostala veľká čierna diera. Zatmelo sa mi pred očami a ja som nebola schopná čo i len preglgnúť. V hlave sa mi rozbubnovali státisíce bubnov a mala som pocit že na mieste umriem.
„Čo...čo si to povedal Tom?“ do očí sa mi nahrnuli slzy a ešte silnejšie som zovrela nemocničnú plachtu v pästiach, až zapukali švíky.
„Moja Lucy...moje dieťatko...moje malé usmievavé dievčatko!“ zakričala som, čo mi hrdlo vládalo, no stále som bola príliš zachrípnutá na to, aby som vydala ktovieaký zvuk.
Nevedela som čo mám v tom momente spraviť, cítila som len obrovskú bolesť a prázdnotu, a jediné čo som v tom momente potrebovala, bolo objať moju dcérku a už nikdy ju nepustiť z náručia. Nevedela som či mám skôr plakať, kričať alebo sa mám vybrať hľadať ju.
„Pán Torrent“ prísne pozrel doktor na Toma a vyšiel z izby s pohľadom aby ho nasledoval.
„Ali ja“ snažil sa ku mne priblížiť Tom, keď doktor vyšiel z izby, no ja som sa len kŕčovi odsunula a po lícach mi stekali nemé slzy, bez vzlykov.
Tom sa postavil a bez slova vyšiel z izby von, za doktorom.
„Čo vás to napadlo?“ zvýšil Jamnecký hlas.
„Ako čo?“ nechápavo naňho pozrel Tom, so zaslzavenými očami.
„Že ste správu o jej dcére na ňu tak surovo vybafli. Vaša žena má vážne zdravotné problémy a i najmenšie psychické rozpoloženie u nej môže vyvolať komplikácie. Kde vy ste stratili hlavu?!“
„Aké zdravotné problémy?“ neprítomne hľadel Tom na lekára a slzy mu, rovnako ako mne, stekali po lícach.
„Pri prehliadke na pohotovosti, keď ju priviezli, našli kolegovia nález v podbrušku. Bude musieť ísť ešte na ultrazvuk, aby sme vedeli s istotou povedať čo to je.“ povedal doktor a pohľad mu zablúdil za Toma.
„Deje sa niečo?“ obzrel sa Tom za seba.
„Poznáte tých ľudí?“
„Do čerta! Kto im to dal vedieť?!“ zahrešil Tom a rýchlym krokom prešiel ku mojim rodičom, zjavne vystrašeným už len z nemocničného prostredia
„Alishka, miláčik“ začula som ďalší známi hlas, no pomedzi slzy som ich videla znovu rozmazane.
„Mami?“ šepla som a utrela si slzy. „Mami čo tu robíš?“
„Tiež by som rád vedel“ šepol si Tom len tak sám pre seba a oprel sa o dvere.
„Zlatíčko moje, čo sa ti to len stalo“ pribehla ku posteli a pevne ma stisla. Naozaj to bolo asi to, čo som potrebovala, aj keď som sa tomu v myšlienkach bránila, ale troška sa mi uľavilo. Na malý moment som zabudla, čo sa stalo a vnímala som len jej silné objatie.
„Neboj všetko bude dobré“ šepkala mi do ucha a ja som veľmi, naozaj veľmi tomu chcela uveriť.
Potom sa však naše objatie skončilo, mama si sadla na kreslo kde predtým sedel Tom a ja som mala pred sebou znova tmu, prázdno a hlavne, nemala som svoju Lucy.
Ani neviem ako dlho sme tam všetci potichu sedeli, no vykúpením bolo klopanie na dvere.
„Prepáčte že ruším, ale musím pani Torrentovú odviesť ešte na nejaké vyšetrenia.“ zjavila sa v dverách mladá sestrička s vozíkom pred sebou.
Všetci okrem mňa chápavo prikývli hlavou a sestrička ma mlčky za pomoci Toma a môjho otca presunula na prenosný vozík.
„Ďakujem, ďalej to zvládnem sama. Ale vás poprosím aby ste zašli za doktorom Jamneckým a pozhovárali sa s ním, nech môžepacientka po vyšetreniach v kľude odpočívať.“ usmiala sa sestrička na moju matku a neskôr na Toma.
V kľude. Zasmiala som sa v duchu, aj keď mi do smiechu ani zďaleka nebolo. Ako som mohla byť v kľude, keď neviem čo je s mojím dieťaťom...s mojou Lucy. Zasa na mňa zvali nával emócii a ja som nevedela, čo mám robiť. Tak somtam len mlčky lyžala, po líchach mi stekali slzy a počúvala som vrzgot kolies vozíka, keď sme šli naprieč celou nemocničnou chodbou.
Na okamih som zavrela oči, aby som z nich vytlačila prebytočné slzy, keď sa mi pred očami zjavil najstrašnejší obraz aký som kedy mala pred očami.
„TOM POZOR!!“ skríkla som a horúčkovito som otvorila oči. Predo mnou stála vyplašená sestrička a pozerala na mňa.
„Pani Torrentová...ste v poriadku?“
Prikývla som hlavou, aj keď to vonkoncom nebola pravda. Vozík sa znovu pohol a ja som robila všetko preto, aby som nezatvorila oči, hoci som bola strašne unavená.
„Alisha Torrentová, Jamnecký nariadil ultrazvuk pre podozrenie o nález v odbrušku.“ počúvala som neprítomne svoju diagnózu. Tentoraz na mňa okrem ryšavej sestričky hľadel a nový doktor.
„Uhm..“ poškrabal sa na hlave a pristúpil ku mne. Od susediaceho písacieho stala si prisunul stolička a posadil sa medzi mňa a prístroj. Chvíľku na ˇmňa nemo hľadel a potom pozrel na sestričku.
„Ďakujem Anetka, už môžeš ísť.“ povedal jej s úplnou samozrejmosťou a znova pozrel na mňa.
Sestrička sa len urazene otočila na päte, že nemôže byť pri ďalšom určovaní mojej diagnózy a zavrela dvere.
„Niečo nenormálne tieto sestričky“ s úsmevom zavrtel hlavou doktor a vzal si do ruky nádobku s gélom.
„Teraz to trošku zachladí“ povedal a znovu sa usmial. Ani najmenej mi nebolo do úsmevu, stále som pred sebou videla Lucynu tvár, ako niekde teraz leží, úplne sama a nemá pri sebe nikoho, ku komu by sa mohla pritúliť...kto by ju mal rád.
„Tak sa na to teda pozrime“ pozrel niekam doktor a priložil mi sondu na brucho.
Musím povedať že som ultrazvuk už zažila niekoľkokrát a vždy ma tešilo to malé chladenie, no teraz nielen že som sa netešila, ešte som ani ten chlad necítila. Bola som ako ľadová kráľovná, nepociťovala som bolesť, ani chlad, dokonca ani sondu krúžiacu na mojom bruchu som necítila.
„Ou nie“ ozval sa zrazu doktor, hľadiaci na monitor prístroja. Ani neviem prečo, ale táto veta ma na moment prebrala a ja som úplne triezvo pozrela na doktora.
„Čo tam vidíte?“
„Vo vašej maternici...vo vašej maternici je..“
Skočila som doktorovi do reči a priam som naňho skríkla.
„Ja som tehotná?“
-
Catqa - Moderátor
- Príspevky: 1959
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 23:30
- Pohlavie: Simka
od katty » Pon 22 Dec 2008, 01:13
Ach nieee!! Lucy malicka malinka!!! Normalne tu revem v izbe.. Toto by ma nikdy nenapadlo. Ah boze! A este ze Alisha je tehotna.. boze mooj
Lucy malicka malinka!!! Normalne tu revem v izbe.. Toto by ma nikdy nenapadlo. Ah boze! A este ze Alisha je tehotna.. boze mooj Láska je ako príklad z matematiky... počítaš... zmýliš sa... chceš sa opraviť ale už je neskoro... zvoní
○ Deviant ○
○ Deviant ○
-
katty - Starec
- Príspevky: 2814
- Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 23:39
- Bydlisko: Ehm...
- Pohlavie: Simka
od Deniska » Pon 22 Dec 2008, 12:04
O-MOJ-BOZE!
Toto bol jednoducho genialny diel...kedy bude dalsi??Ja normalne nemam slov:D Este tehotna? Supeer
a nemoze sa stat to ze Lucy niekto "len"uniesol a bude ziadat vykupne? ci uz sa neobjavi?
Scissors cuts paper
Paper covers rock
Rock crushes lizard
Lizard poisons Spock
Spock smashes scissors
Scissors decapitates lizard
Lizard eats paper
Paper disproves Spock
Spock vaporizes rock
And as it always has, rock crushes scissors
Paper covers rock
Rock crushes lizard
Lizard poisons Spock
Spock smashes scissors
Scissors decapitates lizard
Lizard eats paper
Paper disproves Spock
Spock vaporizes rock
And as it always has, rock crushes scissors
-
Deniska - Rodič
- Príspevky: 706
- Registrovaný: Sob 11 Okt 2008, 14:00
- Pohlavie: Simka
od pipa » Pon 22 Dec 2008, 13:05
super diel. ja už chcem dalši. chcem strašne vedieť ako to bude pokračovať.
a ja chcem Lucy späť
dufam že to fakt bdue ako napisala Deniska alebo niečo takeIt's a good thing to be strange, normalness leads to sadness.
-Phil Lester
-Phil Lester
-
pipa - Starec
- Príspevky: 2717
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 12:44
- Bydlisko: Topoľčany
- Pohlavie: Simka
od Catqa » Pon 22 Dec 2008, 14:12
jezis ale toto som fakt necakala 
daujem vam
fakt som sem isla s tym ze budem mat jeden komentar typu kraaaasne
(teda nie ze by som si tak fandila, ale viete ako to myslim) ale toto ma dojalo...
co sa stane s Lucy uvidite, tak isto ako s Alishou, s jej tehotenstvom a ako vsetko bude zvladat Tom
Ak mam pravdu povedat, mala som naplanovany pokojny a zaroven nudny diel, kde bue Lucy aj Hannah oslavovat narodeniny a podobne. SIce sa mi to zdalo tuctove, ale nemama som iny napad az raz, na desnej nude na litiky, pri citani historickeho romanu som si nieco zacala carbat na papier a napadlo ma toto...rychlo som si zapisala poznamky a teraz mam hlavu plnu napadov na dalsiediely, ako som uz davno nemalala.
Ups, nejako som sa rozpisala kazdopadne, velmi vam dakujem 
daujem vam
fakt som sem isla s tym ze budem mat jeden komentar typu kraaaasne
(teda nie ze by som si tak fandila, ale viete ako to myslim) ale toto ma dojalo...
co sa stane s Lucy uvidite, tak isto ako s Alishou, s jej tehotenstvom a ako vsetko bude zvladat Tom
Ak mam pravdu povedat, mala som naplanovany pokojny a zaroven nudny diel, kde bue Lucy aj Hannah oslavovat narodeniny a podobne. SIce sa mi to zdalo tuctove, ale nemama som iny napad
az raz, na desnej nude na litiky, pri citani historickeho romanu som si nieco zacala carbat na papier a napadlo ma toto...rychlo som si zapisala poznamky a teraz mam hlavu plnu napadov na dalsiediely, ako som uz davno nemalala.
Ups, nejako som sa rozpisala
kazdopadne, velmi vam dakujem -
Catqa - Moderátor
- Príspevky: 1959
- Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 23:30
- Pohlavie: Simka
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 17 hostia