GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims

Tesim sa na pokracovanie

Super dielik.Už sa strašne teším na ďalší.

ďakujem vam velmi pekne všetkým. Chvála vždy poteší ale aj ktitika aby som vedela čo treba zmenit

13. diel – Konečne troška šťastia

Ráno som sa zobudila oblečená na posteli.


Kukla som do mamininej izby. Ešte spala. Potichu som prešla cez jej izbu do kuchyne a dala som si na raňajky džús a čokoládu.


To je zase kalórii, ale bola som taká nervózna, že som nemohla odolať. Po jedle som sa išla prezliecť a na chodbe som stretla mamu ešte v pyžame:
,,Dobré ráno Jennifer.“
,,Dobré.“ odvrkla som jej


,,Jennifer stalo sa niečo? Posledné dni sa správaš divne.“
,,Nie, nič sa nestalo.“
,,Jennifer!“
,,Vážne nič. A teraz ma prosím ťa nechaj tak. Idem sa prezliecť a idem ku bazénu.“
,,Do hotelového bazéna? Prečo? Veď ty nemáš rada hotelové bazény prepchané ľuďmi.“
Mala pravdu. Neznášala som ich ale chcela som tam ísť lebo som dúfala, že tam stretem otca.
,,Rozmyslela som si to!“ vošla som do izby a zamkla som sa. Mama mi hodnú chvíľu búchala na dvere ale ja som jej neotvorila. Bola som na ňu hrozne nahnevaná. Neviem prečo ale bola! Myslela som si, že za to všetko môže ona! Prečo mi nič nepovedala? Prezliekla som sa, zbalila si uterák a vyšla z izby. Stála tam mama.


,,Jennifer chcem sa s tebou porozprávať!“ ja som ju ale ignorovala a pokračovala chodbou.
,,Jennifer stoj!“ a zatarasila mi vchodové dvere.


,, Pusti ma!“
,,Nie Jennifer! Takto sa správať nebudeš! Buď mi povieš čo ti je alebo...!“
,,Alebo čo?!


Vážne si myslíš, že o všetkom neviem? Že som slepá?“ odtisla som ju a vyšla na pláž.


Zabočila som, prešla pomedzi stromy smerom ku hotelu a keď ma už nemohla vidieť som sa rozplakala. Bežala som ku hotelu a všade som hľadala otca. Nikde nebol. Nakoniec som to vzdala, postavila som na most pred hotelom, oprela som sa o zábradlie a rozplakala som sa.




Zrazu ma nejaká ruka chytila za rameno a niekto povedal:
,,Čo sa stalo?“ otočila som sa a zbadala veľmi pekného opáleného chalana.
,,Nič.“
,,Prosím ťa neklam. Prečo plačeš?“


,,To je na dlho a vôbec, čo ťa to tak trápi?
,,Chcel som ti len pomôcť. Keby si chcela prísť na iné myšlienky príď dnes o siedmej večer do sem do hotela. Bude tu discotéka tak prídi. Budem tam tiež.“


,,Uvidím.“ a chystala som sa odísť.


No ešte som sa otočila a zakričala:
,,Ďakujem.“ no jeho už nebolo.


Prišlo mi ľúto ako som sa zachovala. Veď sa mi len snažil pomôcť. Asi pôjdem a tú discotéku a vysvetlím mu to. Len ako presvedčiť mamu? Veď ma pustí ledva ku moru za to, ako som sa u nej ráno správala. No už s tým nič neurobím – buď dovolí alebo nie. Rozhodla som sa, že predsalen sa vrátim na našu súkromnú pláž, no keď som tam zbadala mamu sedieť na piesku a plakať, rozmyslela som si to a išla som vyskúšať hotelovú pláž.


Rozložila som si deku a hodnú chvíľu som sa opaľovala. Ani neviem ako dlho som tam ležala.


Pozrela som sa na hodinky a boli dve hodiny poobede. Utekala som cez pláž do chatky. Mama ma už čakala s obedom:
,,Konečne si doma Jennifer. Prepáč. Nechcela som sa tak moc do teba starať.“
,,Dobre mami. Nič sa nestalo. Čo je na obed?“ mama urobila hamburgery. Mňam. Keď sme jedli, vedela som, že nastala ta pravá chvíľa:
,,Mami?“
,,Áno?“
,,Môžem ísť večer na discotéku tu do hotela?“
,,Jennifer dobre vieš, že také niečo nemám rada.“
,,Ale ty tam predsa nepôjdeš.“
,,Tak som to nemyslela. Nemám rada keď sa mi tuláš kade tade s bohviekým. Bojím sa o teba.“
,,Mama mám 16. Už niesom malá. Prosím.“
,,Ach...no dobre ale do jedenástej nech si späť!“
,,Ale.....“
,,Dohovorila som!“
,,No ničto. Aj tak lepšie ako nič.“ pomyslela som si a rýchlo som dojedla. Boli 3 hodiny a ja sa musím ísť ešte osprchovať, prezliecť nalíčiť a.....proste sa musím pripraviť na večer. O pol siedmej som tam už chcela byť, aj keď discotéka sa začínala až o siedmej chcela som ešte pohľadať otca. Hodila som uterák na posteľ, bežala do sprchy,


potom vyfénovať vlasy a teraz príde to najdôležitejšie – čo si obliecť? Žiadne formálne oblečenie. Niečo trošku vyzývavé ale nie až moc. Minisukňu? To asi nie. Slúšala som si jedno za druhým a porovnávala si to asi hodinu.


Nakoniec som sa rozhodovala medzi šatôčkami


a čiernym popísaným tričkom a kraťasmi.


Nakoniec som sa rozhodla pre triko a kraťasi. Rýchlo som si to obliekla a pozrela na hodinky. Bolo 6 hodín. Preboha. Veď treba ešte spraviť vlasy a nalíčiť. Dúfam, že to stihnem. Rýchlo som sa postavila pred zrkadlo a spravila niečo s tou hrôzou na mojej hlave, no po úprave to nebolo až také hrozné. Tak a ešte nalíčiť. Moju prípravu som dokončila presne o pol siedmej. Ešte som všetko posledný krát skontrolovala.


Keď som si so sebou bola 100% istá rýchlo som sa rozlúčila s mamou a bežala do hotela.


20 minút som behala sem a tam ale nenašla som ho.
,,No super. Keď ho nepotrebujem tak mi každý deň dýcha za krkom no keď od neho niečo chcem akoby sa pod zem prepadol.“ zahundrala som si.
S hľadaním som skončila tesne pred siedmou a vybrala som sa do miestnosti kde sa mala konať discotéka. Objednala som si colu a našla si útulné miestečko v rohu.


Po 5 minútach začali pomaly prichádzať ľudia a medzi nimi aj ...preboha veď ani neviem ako sa vlastne volá. Zakývala som mu a on si hneď prisadol. Objednal si niečo na pitie a začali sme sa rozprávať:
,,Som rád, že si prišla. Ako sa vlastne voláš?“
,,Jennifer, a ty?“
,,Ja som Mark. Si tu na dovolenke?“


,,Hej som. S mamou.“
,,A otec?“ teraz som nevedela čo mu mám na to povedať.
,,Aký?“
,,No predsa tvoj otec?“
,,Jáj tak toho nepoznám.“
,,Vážne? Prečo si zostala taká zarazená keď som sa ťa opýtal?“
,,No...ešte sa nepoznáme až tak dobre aby som ti to mohla povedať.“
,,Aha. Jasné.“
,,A ty si tu tiež na prázdninách?“
,,Nie, ja tu bývam. No nepochádzam odtiaľto ale z Krasohlídkova a....“
,,Aj ja som z Krasohídkova. Ach. Prepáč. Hovor.“
,,Nič sa nestalo. No som z Krasohlídkova a tiež som sem išiel s rodičmi na prázdniny a tak sa nám tu zapáčilo, že sme si tu kúpili dom a rozhodli sme sa tu zostať. Ja teraz brigádujem tu na hotely ale mám teraz týždeň voľno, no domov sa mi nechce ísť tak som rodičom povedal, že nemám dovolenku. Keby si niekedy chcela tak ti to tu môžem poukazovať. Na tomto ostrove je čo vidieť.“
,,Bola by som rada.“
,,A čo tvoj príbeh Jennifer?“
,,To je na dlho.“
,,To nevadí. Rád počúvam.“ pozrela som sa naňho a mala som obrovskú chuť sa niekomu zdôveriť a zrazu som začala rozprávať.


Povedala som mu všetko od môjho detstva aý po dnes.
,,Jennifer to mi je všetko veľmi ľúto. Keby som ti mohol nejako pomôcť. Malo by sa to začať riešiť.“
,,To by sa malo len neviem ako.“
,,Teraz sa nad tým netráp. Nejdeme si zatancovať? Potom si môžeme sadnúť na pláž a porozprávať sa.“
,,Rada.“ vyšli sme na parket, kde práve hrali nejakú rýchlu pesničku a začali sme tancovať. Po tejto pesničke pustili nejaký slaďák a začali sme znova tancovať.


Pozrela som sa mu hlboko do očí. Konečne som našla niekoho, komu sa môžem zdôveriť. Presne toto som potrebovala. Keď nás omrzelo tancovať Mark zaplatil za pitie a vyšli sme na pláž. Sadli sme si do piesku a rozprávali sme sa.


Vôbec som nemala pojem o čase. Bolo mi skvelo. No nedalo mi to a pozrela som sa na hodinky. Bola jedna hodina ráno.
,,Preboha.“
,,Čo sa stalo?“
,,Je už jedna hodina ráno. Do 11 som mala byť späť. Už musím ísť.“
,,Odprevadím ťa.“
,,Radšej nie. Mama by ma stiahla z kože keby zistila, že som celý večer strávila s ,,cudzím chalanom“.“ usmiala som sa.
,,Dobre. A kedy sa znova stretneme?“
,, Zajtra. Môže byť?“
,,Jasné.“
,,Tak ahoj.“ a pobozkala som ho.


Pokračovanie nabudúce.

Super.Páčil sa mi.Teším śa na ďalší dielik.

no že by som aj ja prihodila koment? takže....*chvílka napätia * bolo fakt velmi dobré, nemám čo vytknúť, skvelé po štylistickej i gramatickej stránke, pekný dej, fakt dobré. teším sa na pokračko, budem sledovať

bolo to pekne no som zvedava co jej poviem mama. podla mna ju zajtra nepusti. no necham sa prekvapit pekny dielik to bol

Páni, Bambi, veľmi ťa obdivujem Veľmi pekne vymyslený príbeh, včera som sa začítala a nemohla prestať a určite budem čítať aj ďalej

No uz sa tesim na novy diel som zvedava ako to cele dopadne

Zaujímavý dielik..Ten chalan s nou bude aj nieco mat??

Zdenuška - dakujem
Lincey - diky moc.
Tatranka525 - aj tebe dakujem a nechaj sa prekvapit
eva - diky moc. Od teba si to velmi važim kedže maš taky skvely pribeh
Deniska - diky
klei6 - uvidíme

Diky moc všetkým. Tolko chváli som nečakala

ja som si az teraz precitala ten pribeh a musim povedat ze sa mi velmi pacil

tak som konecne dohnala zameskane, tento pribeh sa velmi dobre cita, nikdy sa pri nom nenudim a to sa mi na nom paci som rada ze jenifer stretla takeho sympataka a dufam ze sa z neho nevykluje nieco podobne tomu predchadzajucemu no a som zvedava na tu zahadu okolo jej otca

ďakujem ešte raz všetkým. New dielik už je napísaný ešte nafotit treba aj ked neviem kedy to nafotím lebo teraz som dostala nootebook a musim inštalovat veci donho a sims tam ešte nemam. Ak ma oco pustí ku nášmu PC tak to do týždna bude

tak ak mi to vyjde zajtra idem fotit ked oco nebude doma tak možno konečne pridam