To psisko pôjde z domu!!2.den - konečne trocha štastia-NEW
Moderátor: Sašena
no dielik do konca týždna bude. Momentálne zhanam niekoho kto by mi postavil hotel ale už si nejako poradím tak do konca týždna. Napisany je len fotit sa mi nece
A little time to build up our lives
A little time to make up our minds
A little time to fill up our dreams
A little time to make up our minds
A little time to fill up our dreams
-
Bambi - Starec
- Príspevky: 1216
- Registrovaný: Ned 30 Mar 2008, 18:43
- Bydlisko: ZA
- Pohlavie: Simka
-
Tatranka525 - Dieťa
- Príspevky: 214
- Registrovaný: Sob 01 Nov 2008, 12:16
- Bydlisko: V simsovi:D
- Pohlavie: Simka
12. diel – 1.deň dovolenky --->Prečo páve ja?
Po 16 hodinovom lete sme konečne pristáli na letisku. Keď som vystúpila z lietadla, poriadne ma ovalila horúčava. Uf. Už aby sme boli na hotely a mohla som sa hodiť do vody. Išli sme z mamou po kufre. Ja som od kedy sme vystúpili celý čas pozorovala tých dvoch čo sedeli o 2 rady pred nami, no teraz sa mi akosi vyparili. Bola som z toho trochu nervózna a nenápadne som ich hľadala ale nikde neboli. No...nevadí.
,,Mami? Skočím ešte na WC dobre?“
,,Dobre Jennifer ale rýchlo.“
,,Jasné. Neboj.“
Bežala som na WC no pred dverami som zastavila. Bolo odtiaľ počuť dobre známe hlasy.
Až moc dobre známe hlasy. Opatrne som pootvorila dvere. Stáli tam tý dvaja z lietadla a hádali sa. Nevšimli si ma a ja som nechala trošku pootvorené dvere aby som počula:
,,Ja aj tak nechápem načo sme sem išli!“
,,Už som ti to hovoril aspoň 5-krát. Ja nemôžem za to, že si totálne neschopná a nikdy ma nepočúvaš Miša!“
No jasné. Miša a môj otec. Ale čo tu prepánakráľa robia?
,,Otec prestaň! Môžeš byť rád, že som išla s tebou. Bože. Ja s tými vlasmi vyzerám ako idiot!“
,,To s tým nemá nič spoločné! Chcem zistiť načo sa sem tá Júlia s Jennifer trepala. Ona by ju sem len tak bezdôvodne na dovolenku nikdy nezobrala!“
,,Prečo si to myslíš?“
,,Vieš...no...Jenniferin otec žije tu na tomto ostrove.“
,,Ale ako to vieš?“
Ako to môj otec vie som sa už nedozvedela lebo som od prekvapenia vykríkla a obaja sa už náhlili ku dverám.
Ja som bola ale v momente fuč a splinula som s okoloidúcim davom. Našla som mamu a išli sme čakať TAXI.
Nechcela som jej o tom zatiaľ hovoriť. Musím si to ešte prebrať v hlave lebo ma z toho asi trafí šľak. Keď auto konečne zastavilo vystúpila som na cestičku pri prekrásnom plážovom hotely. Nádhera. Prišli sme na recepciu a zarezervovali sme si .....plážovú chatku?? O tom mi mama nič nehovorila. Vyšli sme na pláž a zabočili sme smerom ku hustému pralesu.
Teda ja som si myslela, že je to prales ale v skutočnosti to boli na husto povysádzané rastliny a za nimi krásny plážový domček.
Malý ake krásny a ešte aj so súkromnou plážou.
Super. Vbehla som do domčka pozrieť si ho. Bol veľmi útúlný aj keď nie všetko bolo dokonalo zariadené. Boli tam-2 spálne
, obývačka, kuchyna + jedáleň, kúpeľna a chodba. To nám ale bohate na tých 7 dní stačí. Vybalila som sa do jednej zo spální, prezliekla sa do plaviek a hurá do vody. Plávala som a zabávala som sa ako malé decko ale predsa len ma to ohromne bavilo.
Po pol hodine som konečne vyliezla z vody a pozorovala som more.
Rozmýšľala som nad tým, čo som dnes počulana letisku. Bol to zvláštny pocit. Uvedomila som si, že som sa vlastne nikdy nihoho nespýtala na moju minulosť. To bude asi tým, že som mala aj bez toho dosť svojich problémov. Určite bude mama chcieť ísť za mojím pravým otcom ale chcem vôbec ja? Na jednej strane som veľmi zvedavá a túžim ho spoznať ale na druhej sa toho obávam. A prečo vlastne sem išli aj môj otco a Miša? Žeby si predsa len uvedomil, že urobil chybu? Nie to nie. To by určite neurobil. Je tu určite iný dôvod. Zrazu sa z domu vynorila mama:
,,Jennifer, niesi hladná?“
,,Nie mami.“
,,Nestalo sa niečo?“
,,Nie.“
,,No....tak fajn. Ideme večer do mesta dobre? Kúpime si niečo a trošku to tu spoznáme.“
,,Dobre.“
Vstala som a vošla do chatky. Začala som sa chystať na večer. Celkom som sa tešila aj keď ma stále zožieral rozhovor Miši a otca. Teraz sú určite niekde tu v hotely alebo za kríkmi a pozorujú nás. Obliekla som si tričko a kraťasi a išli sme do mesta.
V MESTE
No...nedalo sa to nazvať mesto ale nádherná plážová promenáda plná obchodíkov a paliem. Na pláži bola ohňová show. Hneď som sa tam bežala pozrieť.
Vyzeralo to úžasne. Cez prestávku som bola povymetať obchodíky. Kúpila som si nejaké suveníry, plavky, oblečenie a krásne náušnice. Pri stánku s občerstvením som ich zbadala.
Mišu a môjho otca ako vždy zamaskovaných. Rozhodla som sa. Pôjdem za ním ale až keď Miša odíde. O 15 minút išla na Wc a to bola moja šanca. Mama zatiaľ plávala v mori, takže si nič nevšimla.
Prišla som ju nemu ani na mňa nepozrel.
,,Dobrý večer.“
,,Dobrý. Čo potrebuješ?“
,,Chcela som sa vás opýtať či náhodou neviete ako sa dostanem späť do hotela.“
,,A kde bývate?“
,,Ale to predsa vieš oci.“
,,Prepáč ale nepomýlila si si ma z niekým?“
,, Oci prosím, nerob sa. Dobre viem, že si to ty a je s tebou aj Miša.“
,,Ale ako?“
,,Počula som vás na záchode na letisku.“ rozhodla som sa ísť s pravdou von.
,,Jennifer ja...ja už musím ísť.“
,,Oci. Počkaj prosím.“ ale ten už zmizol za stánkami.
,,Oci čakaj.“ zastal
,,Čo odo mňa chceš Jennifer?
,,Oci prosím vysvetli mi to. Povedz mi čo sa deje, kto je môj otec a prečo si sem prišiel.“
,,Nemôžem Jennifer. Vážne ja nie. Už musím ísť a nehovor prosím ťa nič mame. Raz sa to dozvieš.“ a objal ma.
Potom sa na mňa smutne pozrel a odišiel.
Ja som tam zostala stáť ako obarená. Teraz som už vôbec nič nechápala. Môj nevlastný otec ma po toľkých rokoch z ničoho nič objal. Zrazu sa vedľa mňa zjavila mama.
,,Stalo sa niečo Jennifer?“ neodpoedala som. Stále som tam stála ako soľný stĺp a hľadela som na miesto kde môj otec pred chvíľkou zmizol.
V hlave som mala neuveriteľné množstvo otázok. Mala som chuť riadne mame vynadať ale predsa len ona možno za nič nemôže.
,,Jennifer. Jennifer počuješ ma?“
,,Ach...áno? Čo je?“
,,Čo sa stalo?“
,,Nič mami. Vážne.“ neveriacky na mňa pozrela.
,,No tak teda fajn. Ideme už do hotela!“
,,Dobre.“
HOTEL
Len čo sme dorazili som sa absólutne bez nálady hodila na posteľ a tak ako som bola oblečená som na mieste zaspala.
POKRACOVANIE NABUDUCE
Po 16 hodinovom lete sme konečne pristáli na letisku. Keď som vystúpila z lietadla, poriadne ma ovalila horúčava. Uf. Už aby sme boli na hotely a mohla som sa hodiť do vody. Išli sme z mamou po kufre. Ja som od kedy sme vystúpili celý čas pozorovala tých dvoch čo sedeli o 2 rady pred nami, no teraz sa mi akosi vyparili. Bola som z toho trochu nervózna a nenápadne som ich hľadala ale nikde neboli. No...nevadí.
,,Mami? Skočím ešte na WC dobre?“
,,Dobre Jennifer ale rýchlo.“
,,Jasné. Neboj.“
Bežala som na WC no pred dverami som zastavila. Bolo odtiaľ počuť dobre známe hlasy.
Až moc dobre známe hlasy. Opatrne som pootvorila dvere. Stáli tam tý dvaja z lietadla a hádali sa. Nevšimli si ma a ja som nechala trošku pootvorené dvere aby som počula:
,,Ja aj tak nechápem načo sme sem išli!“
,,Už som ti to hovoril aspoň 5-krát. Ja nemôžem za to, že si totálne neschopná a nikdy ma nepočúvaš Miša!“
No jasné. Miša a môj otec. Ale čo tu prepánakráľa robia?
,,Otec prestaň! Môžeš byť rád, že som išla s tebou. Bože. Ja s tými vlasmi vyzerám ako idiot!“
,,To s tým nemá nič spoločné! Chcem zistiť načo sa sem tá Júlia s Jennifer trepala. Ona by ju sem len tak bezdôvodne na dovolenku nikdy nezobrala!“
,,Prečo si to myslíš?“
,,Vieš...no...Jenniferin otec žije tu na tomto ostrove.“
,,Ale ako to vieš?“
Ako to môj otec vie som sa už nedozvedela lebo som od prekvapenia vykríkla a obaja sa už náhlili ku dverám.
Ja som bola ale v momente fuč a splinula som s okoloidúcim davom. Našla som mamu a išli sme čakať TAXI.
Nechcela som jej o tom zatiaľ hovoriť. Musím si to ešte prebrať v hlave lebo ma z toho asi trafí šľak. Keď auto konečne zastavilo vystúpila som na cestičku pri prekrásnom plážovom hotely. Nádhera. Prišli sme na recepciu a zarezervovali sme si .....plážovú chatku?? O tom mi mama nič nehovorila. Vyšli sme na pláž a zabočili sme smerom ku hustému pralesu.
Teda ja som si myslela, že je to prales ale v skutočnosti to boli na husto povysádzané rastliny a za nimi krásny plážový domček.
Malý ake krásny a ešte aj so súkromnou plážou.
Super. Vbehla som do domčka pozrieť si ho. Bol veľmi útúlný aj keď nie všetko bolo dokonalo zariadené. Boli tam-2 spálne
, obývačka, kuchyna + jedáleň, kúpeľna a chodba. To nám ale bohate na tých 7 dní stačí. Vybalila som sa do jednej zo spální, prezliekla sa do plaviek a hurá do vody. Plávala som a zabávala som sa ako malé decko ale predsa len ma to ohromne bavilo.
Po pol hodine som konečne vyliezla z vody a pozorovala som more.
Rozmýšľala som nad tým, čo som dnes počulana letisku. Bol to zvláštny pocit. Uvedomila som si, že som sa vlastne nikdy nihoho nespýtala na moju minulosť. To bude asi tým, že som mala aj bez toho dosť svojich problémov. Určite bude mama chcieť ísť za mojím pravým otcom ale chcem vôbec ja? Na jednej strane som veľmi zvedavá a túžim ho spoznať ale na druhej sa toho obávam. A prečo vlastne sem išli aj môj otco a Miša? Žeby si predsa len uvedomil, že urobil chybu? Nie to nie. To by určite neurobil. Je tu určite iný dôvod. Zrazu sa z domu vynorila mama:
,,Jennifer, niesi hladná?“
,,Nie mami.“
,,Nestalo sa niečo?“
,,Nie.“
,,No....tak fajn. Ideme večer do mesta dobre? Kúpime si niečo a trošku to tu spoznáme.“
,,Dobre.“
Vstala som a vošla do chatky. Začala som sa chystať na večer. Celkom som sa tešila aj keď ma stále zožieral rozhovor Miši a otca. Teraz sú určite niekde tu v hotely alebo za kríkmi a pozorujú nás. Obliekla som si tričko a kraťasi a išli sme do mesta.
V MESTE
No...nedalo sa to nazvať mesto ale nádherná plážová promenáda plná obchodíkov a paliem. Na pláži bola ohňová show. Hneď som sa tam bežala pozrieť.
Vyzeralo to úžasne. Cez prestávku som bola povymetať obchodíky. Kúpila som si nejaké suveníry, plavky, oblečenie a krásne náušnice. Pri stánku s občerstvením som ich zbadala.
Mišu a môjho otca ako vždy zamaskovaných. Rozhodla som sa. Pôjdem za ním ale až keď Miša odíde. O 15 minút išla na Wc a to bola moja šanca. Mama zatiaľ plávala v mori, takže si nič nevšimla.
Prišla som ju nemu ani na mňa nepozrel.
,,Dobrý večer.“
,,Dobrý. Čo potrebuješ?“
,,Chcela som sa vás opýtať či náhodou neviete ako sa dostanem späť do hotela.“
,,A kde bývate?“
,,Ale to predsa vieš oci.“
,,Prepáč ale nepomýlila si si ma z niekým?“
,, Oci prosím, nerob sa. Dobre viem, že si to ty a je s tebou aj Miša.“
,,Ale ako?“
,,Počula som vás na záchode na letisku.“ rozhodla som sa ísť s pravdou von.
,,Jennifer ja...ja už musím ísť.“
,,Oci. Počkaj prosím.“ ale ten už zmizol za stánkami.
,,Oci čakaj.“ zastal
,,Čo odo mňa chceš Jennifer?
,,Oci prosím vysvetli mi to. Povedz mi čo sa deje, kto je môj otec a prečo si sem prišiel.“
,,Nemôžem Jennifer. Vážne ja nie. Už musím ísť a nehovor prosím ťa nič mame. Raz sa to dozvieš.“ a objal ma.
Potom sa na mňa smutne pozrel a odišiel.
Ja som tam zostala stáť ako obarená. Teraz som už vôbec nič nechápala. Môj nevlastný otec ma po toľkých rokoch z ničoho nič objal. Zrazu sa vedľa mňa zjavila mama.
,,Stalo sa niečo Jennifer?“ neodpoedala som. Stále som tam stála ako soľný stĺp a hľadela som na miesto kde môj otec pred chvíľkou zmizol.
V hlave som mala neuveriteľné množstvo otázok. Mala som chuť riadne mame vynadať ale predsa len ona možno za nič nemôže.
,,Jennifer. Jennifer počuješ ma?“
,,Ach...áno? Čo je?“
,,Čo sa stalo?“
,,Nič mami. Vážne.“ neveriacky na mňa pozrela.
,,No tak teda fajn. Ideme už do hotela!“
,,Dobre.“
HOTEL
Len čo sme dorazili som sa absólutne bez nálady hodila na posteľ a tak ako som bola oblečená som na mieste zaspala.
POKRACOVANIE NABUDUCE
A little time to build up our lives
A little time to make up our minds
A little time to fill up our dreams
A little time to make up our minds
A little time to fill up our dreams
-
Bambi - Starec
- Príspevky: 1216
- Registrovaný: Ned 30 Mar 2008, 18:43
- Bydlisko: ZA
- Pohlavie: Simka
super dielik ako vzdy len tie gramaticke chyby.. niekedy fakt biju do oci,... neber to v zlom, jeto navrh na vylepsenie
-
Tatranka525 - Dieťa
- Príspevky: 214
- Registrovaný: Sob 01 Nov 2008, 12:16
- Bydlisko: V simsovi:D
- Pohlavie: Simka
Tatranka525 - sorry ale robila som to hrozne na ryýchlo. ospravedlnujem sa
klei6 - dakujem ale neviem či to bude už v ďalšom dieliku
klei6 - dakujem ale neviem či to bude už v ďalšom dieliku
A little time to build up our lives
A little time to make up our minds
A little time to fill up our dreams
A little time to make up our minds
A little time to fill up our dreams
-
Bambi - Starec
- Príspevky: 1216
- Registrovaný: Ned 30 Mar 2008, 18:43
- Bydlisko: ZA
- Pohlavie: Simka
a sorry za ten prispevok, no co uz ked ho pisala segra co je posadnuta gramatikou. ale v zivote by mi nenapadlo, ze su to oni dvaja.
-
Tatranka525 - Dieťa
- Príspevky: 214
- Registrovaný: Sob 01 Nov 2008, 12:16
- Bydlisko: V simsovi:D
- Pohlavie: Simka
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia