„Patrik! Akože v momente vylez z postele!“ Patrikom trhlo ako keby ho obliali ľadovou vodou a už už chcel letieť ku dverám svojej spalne, keď ho zachytila jemná dlaň za rameno.
„Psst...zamkla som...“Srdce sa mu rozpumpovalo ešte silnejšie, keď začul jej jemný hlas a náhle nevedel cos kor, či si uvedomovať čo sa dialo v noci, alebo vybehnúť za Horáciom, ktorý ako býk zúril za dverami.
„Patrik..je tu objednávka...a mam pocit že v zázračnej miestnosti taktiež niekto pobehuje, takže mizaj von!“ Zreval Horacio snažiac sa rozbiť hlasom dvere. Patrik cely prepotený len pýtavo hľadel na Ayschu akoto sú dvere zamknuté, no ona ako keby vycítila jeho nechápavé pulzovanie srdca, ktoré ako jedine mohla od neho vnímať.“Zamkla som keď si po tom zaspal..“Zašepkala nad mieru pokojne načo Patrik začal prudko prikyvovať hlavou.“Fajn...“Šepol ešte stále mierne vykoľajený.“Horacio mizaj pripraviť labak, hneď som tam!“
Zreval jeho smerom a začal chaoticky vstávať z postele hneď ako Horácio zmizol. „Kam kam ideš?“ Začala vyliezať z postele rovnako ako on pričom zostala znepokojene stať načúvajúc kam ide.“ Patrik? Kam ideš? Čo ideš?“
Začala koktať a rukami hmatať okolo seba, keď ju náhle Patrik uchopil a pokojne objal. “klud...idem si spraviť moju pracú...“Nepotreboval jej vysvetľovať, že ak bude prázdna miestnosť..museli by zabiť ju..nechcel jej to vysvetľovať, lebo mu začala byt nepríjemne blízka, tak blízka že to nechcel.
Po tejto noci sa mu dostala hlboko pod kozu, tak dokonale že ani červotoč sa nevie tak v strome špárať ako ona v ňom. “ty sa tu zamkni....buď tu..obleč sa..vedľa mam súkromnú chladničku a ja neviem..proste buď tu, nevylez von, pokiaľ neprídem tu buď...“Jemne ju pobozkal.
Dokonale stroho, jemne a rýchlo, pravé tak aby vo vás ten bozk vyvolal túžbu z toho, že znie ako predohra, pochybnosti, že neprídu po ňom ďalšie..a zároveň plný nehy. Patrik odišiel tak rýchlo ako mohol, aj oblečenie na seba hádzal za behu. Za dverami spalne sa len jedna sympaticky blondka vrhla s plačom do postele istá si tým že všetko pokazila.
-------------------------------------------------------------------------------
Na Patrikov príkaz Horácio začal presúvať do labakov náhradné stoly, a naradia, ktoré mali už dlho odložené už hodne dávno, ešte predtým než mali peniaze na náradie a namakane náradie. Koniec koncov i to museli vyhodiť skrz jeho blbosť a neopatrnosť včera a spáliť. Dosť ho škrelo, že skrz blbu šľapku prišli o tak drahé a dokonale náradie.
Netrvalo dlho a vynosil postupne všetko potrebne na mieste, ba pri konci konečne došiel i Patrik.“To ti trvalo...“Odvrkol mu Horácio.“ Idem pozrieť toho návštevníka...“
Odignoroval jeho poznámku Patrik a priamo prešiel popri ňom do zázračnej izbietky, kde v momente ako otvoril dvere vyletel do jeho tvare akýsi dedko.“Čo sa stalo! Čo chcete? Ak chcete peniaze nik vám nezaplatí! Starosta pošle políciu!“
Začal dedko mávať rukami a opätovne opakovať prihovor o starostovi načo sa len Patrik uškrnul.“Ale pokoj..ja som Patrik a vy? Isto sa stalo nedorozumenie, my nikoho nevydierame..“Pokojne sa usmial, keď si vystresovaného dedka premeral.
“Ja som Jano Novák, poštár z Malej Hradnej...neviem či ma poznáte, tam ma pozná každý..“Patrik sa usmial, keď zazrel ako normálna reakcia dedka ukludnuje a zároveň sa v duchu potešil, že ta obeť naozaj je a on nebude tak nútený zabiť Ayschu.
“Takže poštár...“V hlave si zaradí chlapa do nejakého 19-20 storočia, čím sa ubezpečí o pravosti organov.“Áno som poštár a dedina sa bude po mne zháňať ak sa tam dlho neukážem...“Mierne neistý, trochu rozčúlený a stále kvapku nechápajúci Jano si prezeral Patrika tak dokonale ako to len bol schopný v tom stave.
“Patrik nepoznám vás...kto ste? Nie ste z dediny, hm?“ Jano začal pobehovať po izbe a vykukoval z okien. Keď krajinu nespoznával, keď nič nenaznačovalo hornatej krajine akú pozná, naozaj sa opätovne začal báť.“A...“Opätovne sa zasekol a pozrel na Patrika. Patrik sa len pokojne usmial.“No poďte pán Ján, vyvediem vás z omylu. Vás starosta vám len nachystal darček, pobyt v našom hoteli, len vás nato očividné nepripravil..“
zamrmlal nacvičeným úsmevom Patrik a pokúsil sa k nemu načiahnuť ruku.“Hotel? Ale ako som sa sem dostal?“ zúfalo zvolal, no to už mu Patrik doprial silný uder do sluch, čím ho viac ako dokonale omráčil.“Nemám rad chlapov, čo sa vypytujú...“
Zamrmlal Patrik.“Horácio? Pod mi pomôcť, dáme ho do vane..treba ho nechať vykrvácať...“Preťal už dokonale chladným hlasom ovzdušie a pocítil ako mu narastá vzrušenie, ktoré spalo už par dni skrz príchod blondky do jeho domu. Horácio ho schmatol na členky a Patrik za ruky. Nedalo im veľa prace preniesť vyschnutého dedka po schodoch do pracovnej kúpeľne. Opatrne ho polozili do vane.
“Horácio..bez dokončiť labak...o krv ho pripravím ja...“zamrmlal pokojne Patrik. Horácio najskôr odmietal odísť no keď na nho nechápavo Patrik zopárkrát pozrel, tak nakoniec pochopil že ma ísť. „No dobre dneska to môžeš ty..ja pôjdem..“ začal upokojovať Patrika, nepotreboval aby mu nejak naznačiť svoju úchylku ohľadom zabíjania .
“A pitvať bude kto?“Zamumlal pri odchode cely rozochvený.“Ja...“Patrikov ľadový a stopercentne rozhodný hlas mu preťal vnútornosti a on len zaškrípal zubami pri odchode.
-----------------------------------------------------------------------
„Au...“Zastonala Sofi, keď si pevnou rukou pohladila temeno, kde jej navrela guča. Pomaly sa pozviechala a prezrela si rozmazaným pohľadom izbu v ktorej sa prebrala no zrak mala stále zastrený.
„Sofi?“ Hneď ako začula Quidov hlas, pretrela si cela prestrašená oči a zaklipkala s nimi.“Vari nás zajali??“ Zúfalo sa poobzerala po miestnosti a keď v roku zazrela tých dvoch cela prestrašená sa pritlačila viac ku gauču.
“Bože čo sa stalo? Čo chcete?“ zúfalým pohľadom po nich striedavo skákala a útechu čakala od Quida, no ten len pokojne hľadel.
“Tak?“Začala naliehať na ich odpoveď, keď prehovoril pobavene ten mladík.“Takže...slečna Sofi, bol jediný problém, hneď ste začali stresovať a nepustili ste nás k slovu..“Pokojne pokrčil ramenami a usmial sa na nechápavú Sofi.“Ako?“ do reči jej skočila zrzka a v momente spustila.
“A takto ste bola v ako takom bezvedomý, my sme stihli prehľadať dom, našli sme Quida na kosť zmrznutého vo vani, našli sme tuto chatku a Quido nám všetko vysvetlil...“pokrčila pokojne ramenami a dodala.“ Vieme že ste nevinná slečna..ale mame nove problémy, hlavne vy a Quido...ale my dvaja vám pomôžeme...“
V momente vyklopila zo seba a pristúpila k Sofi, aby sa konečne zoznámili po dobrom.“Aha...“Sofi si nehorázne vydýchla, pokojne pristúpila k zrzke a s blaženým výrazom na tvári si ju premerala.“Ah ja som Sofi, ako už viete...“V miernych rozpakoch si ich všetkých troch premerala a už len spokojne dodala.“Ah...som taká rada, že som neni mŕtva...“
Zaúpela blažene, keď k nej definitívne prišla zrzka.“ Som Maya...pravnučka Patrika Ritusa a ten mladý pán je môj kolega Lakšman a sme z Patrikovej armády...dúfam že ten pojem poznáte Sofi...“Maya už vôbec nepôsobila drsno a nepríjemne, práve naopak, hneď ako Sofi vycítila, že za tým nie je nič zle už jej pripadala sympatická, ba i milá a aj jej kolega.
“Ah..teší ma..ja ..je mi cťou vás stretnúť..Patrik je môj osobný vzor...“precedila medzi zuby.“A aký je problém?“ Pokúsila vrátiť k téme už s vážnym výrazom na tvári. Pohľad venovala pre zmenu Lakšmanovi, ktorý pokojne odpovedal.
“Keďže Quido je jeden z mala..ba jeden jediný...a je tu jedna protichodná organizácia..akýsi druh mafie, ktorá vyhľadáva časové portale a odchytáva prenesených ľudí..následné pitve...“ „Čo?“ Sofi mu bez rozmýšľania skočila do reči.
“A ja mam niekoho takého na krku??“ Jej zúfali hlas preťal miestnosť a ju začala opantávať túžba opätovne zamdlieť a prespať cele mesiace. Raz začas si chce zašpásovať a skončí to takto? Príchodom dokonalého človeka, ktorý jej mätie nielen telo a myseľ, ale už ju i rozčuľuje a následné Patrikova armáda a nejaký vrahuni? Zúfala Sofi si len udrela do cela.“ Očividne ste sa sem už nasťahovali...tak sa dobre vyspite..ja idem do postele..cíťte sa tu ako doma, v chladničke je jedlo..ja ja vás opúšťam...“
Bez ďalších slov jednoducho odišla z miestnosti a predychávala náhlu bolesť hlavu, ktorá jej len postupne v hlave zrastala od momentu čo sa zobudila. Takto zúfalo situáciu si ani len predstaviť nevedela.
-----------------------------------------------------------------------------
Najskôr odobral vzorku krvi tak za dva pollitríky, pre prípad budúceho genetického rozmnoženia a neskôr nechal Jana jednoducho vykrvácať do vaničky, ktorá slúžila jedine nato. Horácio viac ako dokonale pripravil labak na rýchlo, no vhodne. Patrik sa mohol aspoň v tomto na Horácia spoľahnúť. Nechápal prečo, ale v niektorých veciach bol Horácio taký pedant, že ani Patrik nedokáže sa s nim porovnávať, či ho prekonávať.
Hlavne vo veciach, čo sa tykalo smrti obeti. Väčšinou horacio bol ten, čo čistým a priamym rezom preťal srdce a spôsobil smrť po par sekundách, no dnes cítil Patrik, že on musí byt ten c opacha, on čo pitva a triedi organy. Podľa objednávky bolo treba aspoň oči, pľúca a ešte pečeň poslať ďalej. Je pravda že u starcov sa to moc nevypláca, ale nemal inú šancu, musel pitvať Jana, keďže blondku odmietal priznať na svetlo sveta.
Zvykal si na ňu a presne na ňu myslel keď zarezal prvý kráť do vykrvácaného Jana a otvoril mu hrudník. Na prvý pohľad bolo očividné, že Jano neoplýval množstvom podkožného tuku, no pri hlbšom záreze do dutiny zazrel Patrik viac ako veľké množstvo vnútorného tuku.“Skryte kalórie..Hed i tak b si čoskoro umrel...“
Pozrel na Jana s viac ako chladným pohľadom, ba keby to šlo zmerať, isto by vydychoval aj kryštálik ladu, tak dokázal zadusiť emócie na týchto par hodín.
„Organy sú stále červené, posledná krv mu zostava v organoch, čím pôsobia ako živé. Hm....opatrne skalpelom prelomím rebra..tak odsúvam rebra bokom..pľúca sú nepoškodené, zadne znaky cigariet, alebo iných nakaz...Opatrne vyberám pravý pľúcny lalok naplnený ešte poslednými dávkami krvi, ktorá vypúšťa klasické bublinky kyslíka do hrudnej dutiny. Opatrne obchádzam hlavnú Aortu a oddeľujem ľavý pľúcny lalok a odkrývam srdce poznačené viacerými jazvičkami po infarkte...srdce nefunkčné, odkladám psovi...
Fuč...dobre zachovaný, vtedy sa ešte asi dobre žilo...Ťahám skalpel cez brušnú dutinu a nachádzam žalúdok poznaceny vysušenými vredmi...je nepoužiteľný, poškodený...smola..Pečeň dokonalý stav..vtedy sa ani nepilo? Držím pečeň v rukách, nezväčšená, pekne naplnená vitamínmi...je vhodná na neskoršie použitie. Črevá perforovane...predierovane po rakovine čriev...nepoužiteľné...nič..Hrozne...Zato obličky sú v celku poriadku, aj močové rúry...hm...vcelku zachovaný dedko... Mal som tej krvi vyčerpať viac....teraz mi obmýva ruky..kto mal čakať toľko farbiva u starého človeka..aká je ta krv krásna...už čoskoro budem mat krv i ja.....“
Pred očami sa mu par krát mihla jeho tvár, no silna vôla ju odohnala do temnôt.
Brúskou na kosti otvoril šikovné lebku, ktorú predtým urputne vyholil. Škrupinku z hlavy odložil bokom a pohľadom preletel mozog aspoň z vrchu, keďže nemá dôvoď ničiť tento hlávkový sálať po predu.“Sranda....“Nie vždy majú starci mozog v poriadku. „tak a už len pozrieť oči...“ Brúskou prerezal aj prednú časť lebky, čím sa dostal pokojne až k očiam. Jedným pomalým šklbnutím oddelil od lebky kozu z tvare spolu s viečkami a prezrel si jeho vyblednutú farbu oči. Na pohľad vyzerali nepoškodené a už len dokaz, že nemal okuliare ho ubezpečil, že oči predá neskôr. “hotovo.....“
Pokojne pomädlil ruky, keď uskladnil na par hodín organy do chladničky. Bolo to len otázkou čašu, kedy príde boss a sám si vyberie organy z chladničky. Mierne unavený no uspokojený Patrik si pomaly kráčal bytom a vydychoval posledne napätie, ktoré pitva nedokázala odplaviť. Predsa len u Blondky objavil novy spôsob uvoľnenia, emočného uvoľnenia, ale to čo mal v sebe, ten blok a hnev sa dal zatiaľ odbúravať jedine pitvou..
Div že nezvýskla, keď niekto uchopil kľučku a otvoril dvere do izby, kde sa skrývala. Náhly pach krvi, ktorý vliezol spolu s otvorením dverí jej vytvoril na chrbte zimomriavky. Smrad čerstvej krvi jej vytvoril na chrbte zimomriavky.
„Kto je?“ Šepla Ayscha do tmy a dúfajúc, že nájde odpoveď, lebo odkedy oslepla jej koordinácia vo svete rapídne klesla. „Kto si?“ Zvolala opätovne a cúvla k stene.
“To som ja...“Ozval sa pokojný, hoc mierne mrazivý Patrikov hlas a jej zimomriavky sa znásobili.“Patrik? Prečo páchneš krvou?“Mierne prestrašená ešte viac cúvla a ztazka preglgla.“ Vieš je to moja práča...“
zamumlal, keď sa prezliekal a viac sa odmietal na tuto tému baviť. Ayscha sa však chcela, nechápala čo robí Patrik..prečo páchne krvou a čo je jeho práca.“Ako myslíš? Ty si niekoho zabil?“ Vyletelo z nej i keď vôbec nemala potuchy z kadiaľ a prečo. Cela nervózna sa k nemu priblížila, keď sa k nej prudko otočil.
“Ak nie on, tak ty...a teba som zabiť nechcel....“Precedil medzi zuby a pokúsil sa ju nejak objať. Blondka však prestrašene cúvla.“Ako si to myslel? Ty vážne vraždíš ľudí?“ Zvolala cela sa chvejúca.“Tebe neublížim...“
“vypadni!“Zvolala viac ako nahlas, pričom sa Patrik zachvel a mierne cúvol i on.“Musíš ísť do svojej izby...aby sa ti nič nestalo....“Následné ju schmatol za ramena.
-----------------------------------------------------------------------------------
Zmietaná v miernych nočných morách a cela prepotená sa par hodín pokúšala zaspať no spánok neprichádzal a bolesť hlavy sa len prehlbovala. Keď už po stý kráť preťal jej spánok nejaký element z vonka, nebola to teplota ani muchy, ale Quido.“Čo tu robíš...?“ Mierne znepokojene si ho prezrela pričom nedokázala odhadnúť jeho úmysly.
“Spal som tu prvú noc...zaľúbil som si tuto posteľ...“Pokojne prehodil, keď sa k nej priblížil a bez čakania na jej reakciu ju objal.“Neboj zvládneš to..tieto stresy čoskoro pominú..Patrikova armáda sa o teba postará...“
Zašepkal jej do uší, čím vytvoril príjemnú husiu kozu na jej šiji. Sofi si ho premerala skrz vyvalene oči a náhle nevládala nič povedať. Opäť ju opantala jeho energia a suverénna chladnosť vo vystupovaní. „Áno?“ Cela rozvlacnena to zo seba vykoktala a Quido ju následné jemne pobozkal.“Áno zvládneš...“
Sofiine telo sa zvlnilo a prekvapená myseľ nechápala.“Čo to robíš?“ zaklipkala ocami.“Dnes ta bozkávam....nemôžem?“ Pohladil jej tvar pohľadom a ona sa bez námietok prisala na jeho pery, i keď cela jej duša kričala nie.
od katty » Str 24 Sep 2008, 23:20 
blondke bostek za patrikaaaa yeees ani neviem co si mi tymto krokom sposobila 
alysha? ejha nepredpokladala som take meno, k nej sa i hodi jemnucke sladucke..ehm.. 
ale hezko no 
no a co s k sofi..je zlatunka, ty kks to ona sa nebala tych hentych? ja by som k nim nepristupila ani za neviem co 
on len skusa a ona je platonicky zalubena