Pod ruškom noci...13:NOVY DIEL!!!!!

[savi3]

no ved uvidime muhehehe huhheheeh buduci diel bude mierne polonahy

[pumukli]

uf uf uf . zvladla som to a paci sa mi to, je to take fajne sci-ficko. sice mi tam obcas chybali mäkčene a dľžne , ale inak to bolo fajn. je to sice trochu viac morbidne na moj vkus, ale napriek tomu mi to pride dobre a velmi putave . bavilo ma to, odteraz sledujem

[savi3]

uuha o pjekne, som velmo rada ze si to zmakla a vazim si to:D:D no a uz si davam bacha sem tam v poslednych dieloch a tie vecicky nad pismena ako c..d..t...davam...a vdaka ze budes sledovat

[Tera]

Jééj tak pitva že ie oči ma trochu v bruchu potrapili inak dobre opisana ..
Ešte pred tým pekne romantické vstávanie..
Ten dedko no daky chuj to bol ale to že vykrvacat vo vani..fuj savi
A ta scena čo sa pohádali Bloncka s Patrim..huf ale dostala ma posledna veta ? ako ju schmatol za rameno som teda zvedava čo bude dalej.
Aaa uplne posledne..ejha ejha tak to pekne si omotáva Quioda ju okolo prstaa

[savi3]

mnooo Teri...pitva..to bude tym ze som na medine i ked sa to da o moc detilnejsie pisat len kto by to cital:D:D

nooo a vana? akoze ten down uz mam asi rok a este som ho nevyuzila, no nemohla som odolat:D:D muhehehehe
no patrik a blondka...co vam budem ona je zaujimava povaha a on si musi zvykat na nove prostredie, proste zena co nieco vyzaduje a ma ideu o dobrom patrikovi:D:D

hihi a este nieco...diel mam vymysleny ale skrz nahle akcie doma a v okoli nestihaaam...no mam citaka ze v pondeloook

[savi3]

Poslednú noc spal cely zmorený a znavený v pracovni, lebo hneď ako dokončil a odovzdal organy z toho Jana, začal likvidovať dôkazy, ktoré by ho mohli usvedčiť z vraždy. A keby len jednej , ale i z viac násobnej. V prvotnom pláne bola premena Blondkinej izby, ale to odignoroval a poslal ju spať k sebe, keďže ona na neho nerozprávala, tak ani on na ňu. Veď koniec koncov nebol ten čo sa snažil o zblíženie, bola to ona...a na druhej strane ma teraz problémy..nemieni riešiť aj tie emočné. Búrlivé sny o valiacej sa rieke plnej krvi striedali sny plne klaunov a iných kreatúr z predchádzajúcich storočí. Žeby predzvesť nebezpečenstva? Ale áno..a akého.

Vlastne ho prebralo zvonenie na dverách...Presne..kontrola, veď Horacio si niekedy nedá námahu mu na WC zaklopať a hneď vletí dnu, nie to ešte do domu. Patrik sa nehorázne rýchlo prebral, nehorázne naťukal varovný odkaz Horáciovi a až potom, cely dolámaný zo spánku na gauči podišiel ku dverám a jedným ťahom ich otvoril.

„Dobre ráno....“ Mierne sa zasekol. Dávno nevidel toľko nádhery po kope, ba i v zachovalých šatôčkach.“Slečny...“dodal následne, keď mu opadlo pri nich sebavedomie.


Obe sa letmo usmiali a hneď ako pootvorili ústa Patrik pochopil , že to nebude prechádzka rajom.

„Už je obed pán Patrik Ritus...“Zamrmlala jedna z nich, pričom ta druha si ho premeriavala takým pohľadom, že sa cítil nahý...a to ešte netušil..že sa tak čoskoro aj bude cítiť...“ Hm...no pekne a to som ani nenavaril..ale poďte dnu slečny...menom akym??“


Ustúpi od dverí a otázku nechá tak nepríjemné vyznieť, až samému príde ta otázka ako vnútená, no potrebuje vedieť s kým ma tu česť. Slečny, dámy, panie..či ako by sa dali opísať si nerobili s ostychom problém a na drzovku v tichosti vleteli do domu

On ich prekukol, keďže im prvok prekvapenia nevyjde. On je o dva krok po predu. Slečny sa v momente pobrali každá do iného rohu a mlčky pohládzali jeho nábytok. On sa len z nudy zvalil na gauč a zatskal.

„Keď sa budete chcieť predstaviť ja si tu len tak ležím....“Zamrmle a v tichosti si zapraje aby aj Ayscha v tichosti ležala...tam kde ma pod posteľou...


„Volám sa Rebeca Parley a kolegyňa je Klement Mina...“Odrazu začul ako sa k nemu doniesol hlas tej druhej..tej čo ho požierala už vo dverách. V momente vystrelil aby si ich premeral a zapamätal mena, ba sa i na tu čo prehovorila usmial.

Radšej bude milý idiot, ktorý flirtuje aby to rýchlo šlo, ako inteligent čo ich posiela do niekam.“Oh...vďaka Rebeka, teší ma Klement...“Následne žmurkol na Rebecu, keď sa ozvala Klement.

“Pobabrali ste to..ja mam priezvisko Klement...“Div že nezaskučal, keď sa tak nehorázne sekol, no očividne podľa ich úsmevov mal odpustene. “pardon pardon....“Postavil sa oproti nim a usmial sa.“Tak ako? Kde pokračujeme?“ Vyzval ich.“Moja spálňa?“

Už si zvykol že pri tejto stratégii sa buď kontroly zbavil, alebo ak bola schopná, si ju tu nechal. Ako tak hral ten zvodný uškrň premeral si Minu a vtedy mu to doplo, veď ju pretiahol naposledy. Div že sa od hanby na mieste neprepadol a neukusol si za sprosté slova jazyk.

„Eh..stále je v jednoduchom a ázijskom štýle?“ Premerala si ho Mina s prísnym pohľadom, ktorý Rebeka chvála bohu nevidela.“Eh...áno...koberec som menil....“

Zamumlal sklesnutý Patrik a zanadával si opätovné za prehnane chovanie. „No veď my si to prezrieme a poďte s nami...“Zavelila Mina a rezolútne šla po svojom, veď koniec koncov to už pozná. Patrik si len v duchu zablahoželal že nábytok skrz výplaty drasticky nemení a tým zostava nenápadným.

Veď to ako vyzerá jeho dom, vôbec neodzrkadľuje jeho výplatu, ale skrz kontroly nariadene štátom si nič nedovolí a čuší.“ Veď to bude raz dva..a potom bude kontrola mňa?“ Hlesol aby ukončil mierne ticho, aby pretrhol Rebecine úvahy o ňom, lebo nemal chuť si ju tu nechávať a nemal chuť ju odmietnuť.

Proste si náhle uvedomil, že ženy od kontroly majú asi o ňom už svoju mienku, ale biznis..je biznis....A radšej neh sa pozerajú do jeho spalne s nim ako do jeho pitevne.

Skontrolovať zvyšok domu nedalo prace, lebo on sám všetko dokonale skryl. Už ma za tie roky prax nie len v pitvaní, ale aj zahladzovaní stop po sebe.

Slečny behali nespokojne po dome, cele mrzute že na neho nič nemajú a Patrik sa len vyškieral.“Dobre Ritus...“ Pozrela mu do oči Mina.

“Teraz je rad na tebe...vo vozidle mame kontrolný pristroj...alebo máš stále svoj?“ uštipačným pohľadom si ho premeriavala a on vedel že už sa nevie dočkať kedy ho zazrie opätovne nahého, lenže on takticky nahodil úsmev.

„Samozrejme že mam a môžeme zostať v mojom teplučkom príbytku.“ Koketne žmurkol na Rebeku a odviedol ich k mašine, pričom sa už automaticky začal vyzliekať. Vedel čo ma prísť, nebude robiť problémy a ak blondka zostane tam kde je, nič zle sa neudeje.


„Patrik? Tie jazvy si minule nemal...“Zvraštila obočie Mina a v momente bola pri ňom a pohľadom si ich premeriavala, no Patrik mal opäť eso v rukáve.“Zlato....mam kompletne papiere v poriadku, moje organy sú geneticky pestovane na objednávku....!“

Oznámil jej dokonale klamstvo bez náznaku hanby alebo pochybnosti. Mina s Rebekou si len užasnuto prezreli jeho dokonale zahojene tri jazvičky po organoch z iného storočia.“Tak dámy spokojne?“

Hlesol keď stiahol nohavice a dobrovoľne vliezol do vlastnej mašiny. „Spokojne..ale tie doklady chcem vidieť...“Zavrčala Mina, pričom Rebeka mlčala blažením a ocami sa ukájala na jeho tele.

Nie všade nájde kontrolórka tak dokonale...telo, eh podozrivého ako tu. Mina si jej rozpaky všimla a len šikovné jej zašliapla topánku aby ju ako tak vrátila do reality. Jej chovanie bolo neúnosné, i keď sama pociťovala podobne hormonálne výkyvy z jeho prítomnosti.
“Rebeca....pod pristroj...“Šepla jej do ucha a pristúpila k mašine s cieľom nastaviť program na kontrolu organov. „mina...nie je tento pristroj zakázaný?“Pozdvihla Rebeca obočie, keď škúlila po Patrikových chúlostivých partiách.

“Nie Rebeca..len nie je bežný..mávajú ho zväčša chirurgovia, čo Patrik je...vieš on chodieva niekedy na zákazky operovať pre vládu...a už minule ma ubezpečoval že pristroj ma pre štúdium svojich umelých organov a ich chovania v tele...“Začala mumlať vysvetlenie pre Rebecu počas sledovania skeneru, ktorý prechádzal po jeho tele ako ho ovládala.

Nemohla si nevšimnúť Rebekin zrýchlený dych, keď sledovala zelený lúč klzajuci sa po jeho záhyboch.“Rebeca uvedom sa lebo ta vyhodím...“Zavrčala, keď jej drgla lakťom do brucha.
----------------------------------------------------------------------------


Sofi Hitman



Saténová prikrývka jej pohládzala rozhorúčené líce a jeho pery jej kĺzali po krku.“Quido dosť idem do prace....“Nevedela čo skôr..emočne bola zruinovaná od jeho príchodu. Cítila sa ako posledná troska čo ide s niekým hneď ako si zažiada a na opačnej strane to bol človek, chlap, ktorý by možno emócii schopný bol. Ale ona už tuho cítila v žalúdku že nie je. Keď si v hlave premietala tuto skutočnosť, do hrdla sa jej vlievala horkosť až ju nútila sa od neho odtiahnuť.

“Sofi....“ preťal chvíľkové ticho, no ona mu nedala priestor.“Vieš čo nechaj ma dnes ...potrebujem byt sama....“Zavrčala a začala vstávať, keď sa po krátkom zaklopaní rozvalili dvere na jej spálni a tam stala Maya.

„Zdravím hrdličky...eh Sofi...potrebujem poukazovať ako ti funguje kuchyňa..potom ta bude čakať aj večera...“Pokojne sa na ňu uškrnula a aj napriek tomu že možno niečo prerušila sa necítila trápne. Už mala v sebe vsugerovane, že pokiaľ nie je dôvoď ľutovať, ľútosť je zbytočná. Dokonca ju prekvapilo, keď Sofi bez nadávok ba i ochotne za ňou dobehla.

“Jasne jasne...dobra večera sa zíde...“Zamumlala Sofi keď za ňou kráčala.“Sofi? Nehneváš sa za včerajšok?“ pokúsila sa Maya o zdravý rozhovor, keďže bolo očividne že spolu nejaký ten čas strávia, nechcela riskovať ponorkovú chorobu..

“Ah Maya...kašli na to..ja som len bola mimo..“Mávla Sofi unavene rukou keď zliezli do kuchyne po ktorej už pobehoval Lakšman a ručne stručne šmátral po zásobách robiac si prehľad.

“Zdravím Sofi...“Mierne ho myklo keď obe k nemu došli tak dokonale tichou chôdzou ako mačky samotne.“No ženy...eh...“Mierne sa zapýril keď nenašiel slova a trápne sa pozrel do zeme.“Kašli na to....“Mávla unavená Sofi rukou a pritom pochopila, že nad nimi bude ešte dlho mávať rukou a pregĺgať ich činy.

“dobre Maya....sleduj...“Zavelila, keď začala rýchlo kurz v jej kuchyni.


--------------------------------


Práca šla v celku ľahko , keďže Sofi myslela jedine na splnenie úlohy a nie ne nejakého Quida, ktorý ju svojim spôsobom manipuluje a ovláda. Nie je hlúpa, dôkaze si také niečo priznať, i keď možno nechce. Áno ona chce konečne niekoho kto za ňou príde a objíme ju, ale očividne...očividne to Quido nie je..ale čo ma robiť, keď ju už ma okolo prsta a čo je horšie ona po ňom tuží a zároveň ho nenávidí...

Zakaždým keď ušla myšlienkami k nemu pichla si kružidlo do dlane len aby prestala myslieť na také samovražedné predstavy a spútavala myseľ jedine pracou. Boss ich dnes nechal sám..bolo to logické, staral sa o svoju dcéru a vnučku, tvora prežila s ťažkosťami. Predsa len sa treba ubezpečiť o genetike organov..

“Môžem to okašľať...“V momente sa rozzúrene postavila a udrela pastou o stôl.“ Buď myslím na necitlivého manipulátora alebo na genetickú maternicu...“Zvolala zúfalo, pričom ani nevnímala, že jej nechápajúca priateľka na ňu hľadí ako na zjav. Sofi sa zúfalo zosunula nazad do kresla a začala udierať jemnučko kružidlom o stôl.“Môžem to okašľať..“Zamrmlala keď ju už len kúsok delil od plaču, keď prehovorila jej záchrana.

“Sofi..podľa mňa je čas na dobrý obed...“ Zamumlala nie moc rozumnú ani nie chápavú vetu, ale vetu ktorá každého človeka odtrhne od depresívnych myšlienok aspoň na moment . Či už si predstavíte zev am chuti, nechuti..či ste hladný...ale myslite naň.

“Dobre....“Zavrčala Sofi, keď sa pozbierala.“Ale šoférujem ja...“Vyhlásila rezolútne, keď vykročila k východu, načo len jej bútľavá Vrba preglgla strachom...“Si si istá???“ Zvolala, keď jej Sofi zmizla v chodbe.

Cesta sa vliekla tak pomaly ako dávno nie. Nepríjemné napätie, ktoré ani jedna z nich neprelomila sa dalo dokonale krájať ako to najhustejšie maslo mierne roztopene od emócií. Sofi len hľadela do blba so slzami na krajíčku a jej priateľka hľadela na cestu modliac sa aby už boli na mieste, lebo sedieť s emočnou bombou v malom priestore nie je to čo si pravé priala.

Keď dorazili mlčky prešli tradične cez kuchyňu až k drevenému stolíku, kde ich Charli s úsmevom čakal.“ slečny....mam pre váš specialitku...“

Sofi sa na neho len skleslo usmiala a nechala ich tam stáť, lebo nemala energiu vymýšľať čo bude jest, keď jej žalúdok by najradšej zvracal. Áno presne tak, úzka stužka okolo stredu jej žalúdka vytvárala stále užšie podmienky na existenciu. Jej kroky smerovali medzi stromy, kde človek po pravde chodieval relaxovať dlhé generácie pred ňou.

“Prečo ja...“Zaúpela, keď sa oprela o strom a dlaňami si objala celu tvar. Ma plakať? Ale prečo keď si môže za to sama...Ma utiecť? Ale kam keď sú zavretí na jednej planéte s nulovou šancou prežiť mimo civilizáciu.

“Sofi...“Z jej myšlienok ju vytrhla ona.“Áno?“ Zmorená Sofi skrivila na okamih tvar v bolestivom a plačlivom kŕči.“Pod sem...“Zašepkala jej do ucha starostlivo a jemnučko ju objala na seba.

Sofi zahabkala a div že sa pod toľkou nežnosťou nezrútila a nerozplakala. Z profesionálneho hľadiska k sebe nikoho nepúšťala a teraz sa objíma s kolegyňou.“Nie...ja nechcem byt slaboch...“Zamumlala Sofi, keď sa chcela od nej odtiahnuť.

“Sofi...a emócii sa nemusíš hanbiť..ak ich budeš skrývať zošúveríš..“Sofi až striaslo keď ucítila jej dych pri uchu. Tak ukludnujuci priateľský, že sa vzdala rozhodnutia ujsť, alebo prerušiť jej snahu o pomoc.“Ale keď on je taká sviňa...“Zaúpela a ešte ju ona sama tuhšie objala.“Sofi ale to všetci chlapi...preto sú tu roboty....“Zasmiala sa a pohladila jej chrbát, pričom prinútila aj Sofi vybuchnúť smiechom.

„Tak to máš teda pravdu..“S úškrnom sa na okamih odtiahla. Líca sa im jemnučko o seba obtreli a odrazu tu boli pery, ktoré vrúcnym bozkom zastavili Sofiinu snahu sa odtiahnuť bokom...Nervózny, roztrasený a neuveriteľné krehký....



----------------------------------------------------------------

Patrik Ritus



„Aha aha....aj tento vyzerá byt pravý...“Pohmkávala Mina nad papiermi o genetických údajoch jeho organov. Tak dokonala úprava v podaní Patrika, že nemali šance prísť na to že sú falzifikáty.

Ten popritom cielene koketoval očné s Rebekou, lebo spozoroval, že to Minu znervózňuje a tým je rýchlejšia, nepozornejšia. Jednoducho chce už vypadnúť.“Ah...“Hlbokým povzdychom ukončila rýchlo- kontrolu papierov ohľadom organov a pokračovala chladne.

“Patrik Ritus do večera spíšeme hlásenie, kópia vám bude dopravená, aby ste si ju mohol pridať k týmto papierom....“pokojne ich polozila na stôl a premerala si Rebecu.“Ideme?“ jej znechutený ton z jej chovania mohol rezať uši v polku.“A a no...“Zasekla sa Rebeca, keď sa uškŕňala na Patrika. “tak dámy..bolo mi cťou a aj nabudúce....“

Objal Rebece ruku a pobozkal jej ju. Znechutená Mina vyletela z domu nadávajúc nad sebou a nad tým že vzala Rebecu i keď vedela že to takto môže dopadnúť. Ružová Rebeca vybehla za ňou a mierne zadýchaná ju mlčky doprevadzala. Patrik sa len pokojne uškŕňal..mal kontrolu za sebou, čo bol nehorázny úspech.

[Yka]

Patrik vie ako sa tých oných zbaviť nebolo by zlé byť tou kontrolou...ale tou ktorej venoval pozornosť (aha...nahý patrik )

de si nechala blondku???

Mno...Sofi... ...som zvedavá čo spraví..neviem čo iné k tomu povedať...chuda ta bude emocialne vyšťavenááá

[savi3]

blondku? nevies citat? pod postelou

[Yka]

viem čitať ale aj tak tam s nou nebola nijaká konverzácia

[savi3]

ved pozri...chcela som ze na zaver na nho nakrici..ale naco:D:D est by to nezvladla

[Karmen]

toto bolo naj -Nemohla si nevšimnúť Rebekin zrýchlený dych, keď sledovala zelený lúč klzajuci sa po jeho záhyboch.“Rebeca uvedom sa lebo ta vyhodím...“Zavrčala, keď jej drgla lakťom do brucha.-
brunetka nám to skoro nezvládla

[savi3]

no a to som chcela dat do tohto dielu este naheho quida...nebojte i horacio mal ist ale to som vam nechcela uskodit...raz ste ho videli ist do vane a to staci...

[eva]

Úha, som sa začítala pekne, pekne

[Mirabi]

ja si to precitam zajtra, teraz som moc na ociach a nechcem aby kolegovia videli, co si to kukam, hlavne ked su tam take fotky

[savi3]

uha zeby ich nahy patrik pohorsi?