--__pRIbeH__LInDy__--

[simsáčka]

prosim vas ludia ked sa vam to tak strasne nepaci tak mi pomozte co tam mam dat takeho -zaujimaveho- a ja to tam dam

Tak už mi môžme rovno vymýšľať príbeh.(inač nič v zlom,mne sa ten pribeh paci taky aky je)

[Barbiika2]

poviem iba to ze par casti bude aj na vysokej

[Barbiika2]

3 diel

Dnes som vstala už o piatej ráno. Bola som celá nesvoja. Čo ak bude pekný a ja sa mu nezapáčim ? Čo ak bude škaredý a otrvaný ?
Potichu som sa začala chystať. Vyhádzala som celý šatník. Hľadala som to správne. Nevedela som čo sa mu páči. Vulgárna Linda. Alebo bifloška Linda. Sexy Linda ? Keď som konečne vybrala to správne oblečenie začala som sa
upravovať.

Konečne som šťastná. Po takom dlhom čase.Z mojho premíšlania ma prerušilo trúbenie autobusu. „Ahoj Karla , už idem do školy.“ Zakričala som hore schomi a bežaka som rovno do školského autobusu. Ako ja nemám rada školský autobus. Je taký hnusný špinavý. A väčšinou si ku mne sadne nejaký otravný spolužiak. Mi ale auto nemáme to je trochu drahý špás odkedy sa od nás odsťahovala mama. Rozmýšlajúc som vošla do autobusu. „Ahoj Linduška“ ! Pozdravila sa pani ktorá riadi autobus. Ona je veľmi milá. „Dobrý.“ Odzdravila som sa. Aj ja som predsa len trošku slušná.
Po škole

No toto je fakt skvelé ! Ako keby som nemala dosť svojich starostí. Ešte musím robiť aj babysisterku nejakej babe zo školy ! Nadávala som si v sebe. Prišla k nám do triedy jedno nové dievča. Aj keď sme sa už skamarádili nechcem jej byť žiadnou opatrovateľkou ! A ja jej mam pomáhať z úlphami a ukázať jej školu. A to iba za trest od riaditeľky. Vyšla som naštvatá z autobusu. A za mnou hneď aj Daniela. Tak sa volá tá nová žiačka. Daniela. A ja mám ešte dnes aj stretko z Evženom. Evžen ! Ach ! Už sa ho neviem dočkať. (Evžen je ten chalan čo si sním píšem.

„A prečo žiješ iba s Karlou ? A kto ti to je Karla ?“ Začala sa ma vypitovať Daniela. Toto naozaj nemusela. Začalo mi byť veľmi smutno. Rozplakala som sa. „Prepáč ! Ja som ťa nechcela rozplakať ! Naozaj prepáč. Nemusíš mi to hovoriť !“ Začala ma utešovať.


„Al-e. Ja – ja ti to popoviem.“ Smrkala som. „Karla mi je ba-.“ Pri tom to slove som sa cítila čudne. Veľmi čudne. Tak som začala znova. „Karla mi je babka. Moja mama odišla. Preč. Preč to slovo
vo mne bilo hlučne sa mi vracalo do uší.„Začala som tolko plakať až som myslela že nás vytopím. „ Ale nikomu to nehovor.“


Keď som si utreba oči po tej spŕške sĺz pozrela som sa na hodinky. „ Ach už je skoro peť hodín ! Príde Evžen !“ Daniela na mňa vypúlila tie svoje očiská. „ Kto je Evžen ?“ „ To neviem ani ja.“Priznala som. Začala som rýchlo upratovať. Čo si Evžen pomyslí ak tu bude neporiadok ? „Cíííín !“ No zachvílu sa to dozviem. Pomyslela som si. Pomaly ale isto idem ku dverám. Táto chvíla je ako spomalený moment. Idem a pomaly otváram dvere. A pozerám sa. Pozerám mu do očí. Usmieva sa. Tak nežne tak nádherne. Ako iný nie. Tak múdre a rozvážne. Ako to iný nedokáže. A ja tam stojím iba tak a pozerám sa. Musím vyzerať ako blbec ale ani to mi teraz nevadí keď je tak nádherný. Keď sa môžem pokochať tými očami jeho nežními rukami. Toto je chvíla ktorú som si tolko krát predstavovala ale je teraz sto krát krajšia ako v predstavách. Predstavi sa teraz rozplívajú ako dym. A menia sa na realitu. Na tú krajšiu realitu. „Linduška ?“ opýtal sa ma. Má tak nádherný hlas. „A-Ano.“ Vykoktala som
Dlho sme sa rozprávali. Také tie dospelácke reči. :-D Hovorili sme si vtipi a tak . Ale necítila som ho tak ako na začiatku. Teraz
je mi skôr priateľ. Sme traja priatelia.Ja daniela a Evžen. Je to úplne super.Aj keĎ Evžen a Daniela si niekedy nesadnú.


Aj keď Evžena to niekedy aj baví. Robiť tie svoje žartíky

___DVA TÝŽDNE PREŠLI_




Prešli už dva tśždne a sme skvelí kamoši.Všetci traja. Je to skvelé. Evžen chodí na inú školu. Ale keby prestúpil do našej školy choil by s nami do triedy, Ja a Daniela chodíme na takú malú školu. Takže máme iba jednu štvrtácku triedu. Ale nebojte sa. Nechodíme na základku ale na strednú. Ako každý deň sa po vyučku u niekoho stretneme. Dneska je rad na mne. Takže sa ide k nám. Daniela : Ja pôjdem na vysokú buď na Le Tour alebo na Simíkovskú.A ty Evžen ? A Linda ty ?
Linda : Ja , NO ja vlaste ani neviem anoi som o tom nerozmýšlala. Ja na výšku nepôjdem.
Evžen : To ti uplne preplo v bedni moja ? A čo budeš robiť upratovačku ?
Daniela : Presne tak Lindi ! Čo chceš bez vysokej ?
Evžen : Ináč práve som nadtým včera rozmýšlal. Nepôjdeme najednu a tú istú školu všetci traja ? Veď všetkých nás zaujíma skoro to isté.
Linda : Ja na vysokú nepojdem. Prečo by som mala ? Nieže by som nechcela ale čo tu nechám Karlu samú ?
Daniela : A myslíš že ona by bola radšej keby si si zničila budúcnosť ?
Linda : No. Ja neviem. Aj tak sa neučím práve na áčka.
Evžen : Ja už idem baby. Musím vivenčiť flafiho. Bey !
Linda :Čawko mojko.
Daniela: Ahoj zlato.
Daniela : Tak ja tiež padám.
Linda : Cawe moja.
Daniela : Awojky.


Celý večer som o tom rozmýšlala. Ísť ? Neísť ? Nie ! „ Nie !“ zakričla som do tmy . Do ničoty ktorá pohlcovala moju izbu. „Zlato ? Môžem vojsť ?“ spýtala sa Karla. „Načo sa pýtaš keď aj tak vojdeš ?“ povedala som podráždene. „Choď.“ Povedala Karla a objala ma. „ Nechtiac som si vás vypočula ako ste sa bavili o vysokej. Ja si želám aby si tam išla.“ „Babi.“Vtej chvíli som iba toto dokázala povedať. Podláčať slzi bolo veľmi ťažké.

[Barbiika2]

pardon za malu technicku chybu

[katty]

nezobrazuju sa ti obrazky, srdiecko
Je to super, len tak dalej

[Barbiika2]

nezobrazuju sa ti obrazky, srdiecko
Je to super, len tak dalej

diki na tejto časti som dost dlho robila uz sa robi aj na tych obrazkoch

[Barbiika2]

Dufam že sa vám zapáči tento príbeh.

[Lane]

Ked sa pozerám na ten minulý diel,oveľa lepšie..Ale stále mi tam niečo chýba..

[Max]

Lane, ja myslim ze obrazky tam chybaju
inak sa zlepsujes Barbiika , drzim palce nech sa dari, a hlavne nech idu obrazky

[Lane]

Max ,aj to ale ešte niečo čím by ma ten príbeh upútal..no neviem..

[Barbiika2]

neviem davat obrazky ale snazila som sa. neskor tam nacitam zniva tie obrazky ale teraz mam toho azpo krk

[simsáčka]

Už sa zlepšuješ.

[raqua]

uz je to lepsie len tak dalej...

[Barbiika2]

4. Diel – Zoznámenie
Tak. A to prvá zmena je že som sa zmenila aj v tvárí.
A som tu. Na vysokej. Som vysokoškoláčka. Waw. Stále tomu nemôžem uveriť. Som preč na vysokej na intráku no iba prichádzam ale som tu s danielou a Evženom ! „Ach , som taká šťastná !“ vykríkla som. Veď sme tu medzi prvými. NO vlastne sme prvý. „Takže , čo urobíme ako prvé ?“ spýtala sa Daniela z ohníkmi v očiach. „No tak si asi zariaďme izbu ?“ rýchlo povedal Evžen aby sme konečne mohol zložiť naše tašky.
Rýchlo som vbehla do mojej novej izby. Bola dosť ošumelá a špinavá. Ale nevadí. Ja si ju spríjemním. Bola som celá vzrušená. Zachvílu už aj prídu nový ďalší žiaci. Čo žiaci vysokoškoláci ! Niečo som započula. Vybehla som pred dvere. Z očakávaním v očiach som uvidela konečne niekoho prichádzať.Tak toto je Jan Stanek.
a toto je Ellizabeth Parchandská.

a toto je Zuzana Rejskova.

A nakoniec toto je Jáchym Borovec
Tak toto sú nový spolužiaci. Hm . Sú dosť zaujímavý. Keď som tak stála pred dverami bolo mi to dosť trápne. Ale tak som ich chcela spoznať. A poviem Vám nie každý je práve najmilší. Keď vošiel Jan ani si ma nevšimol. Ellizabeth na mňa aspoň usmiala. Zrazu sa mi niekto prihovoril.

- Ahoj. – Prihovoril sa mi Jáchym.
-Ty si ? – Opýtal sa ma.
Ťažko ale zmohla som sa na slovo.
-Danie , ale čo to táram Linda. – Povedala som sa a úplné trápne som sa usmiala. Takýto pekný chalan sa mi prihovorí a ja nič !
- A už si vybrala nejaký odbor v ktorom budeš študovať ? –
- Hm , áno , rozmýšľala som nad Literatúrou. A ty ? – začalo to naberať dobré obrátky. Možno toto bude druhy chalan v našej skupine.
- Tak ja ešte vôbec neviem. – povedal a začal sa smiať . Pre istotu som sa začala smiať aj ja. Možno to bolo umelé ale aspoň som dúfam urobila dojem. 
A potom sme sa dosť dlho rozprávali. Až kým už nemusel ísť na prvú prednášku. Práve išiel okolo Evžen. „Evžen !“ zakričala som naňho. Obzrela sa na mňa a rýchlo ku mne dobehol. Zadychčaný začal hovoriť.
„Daniela !“
„ Čo ? Čo sa s ňou deje ?!“nič sa mu nedá rozumieť.
„Nič , kľud, upokoj sa. Iba začala byť strašne protivná !“ začal rozprávať už konečne zrozumiteľne. A to tento raz z veľmi vážnou tvárou.
„Ale veď to ona vždy !“povedala som a kývla som rukou.
„No ale tento raz je mimoriadne. Začala do mňa drgať a nadávať mi.“
„A to už prečo ? Znova si jej urobil jeden zo svojich žartíkov ?“ pozrela som sa naňho takým tým učiteľovským prísnym pohľadom.
„ No , vlastne ano.“ Povedal už ale trochu uvolnenejšie.
„Dobre ! Ja ale musím bežať do izby. Ešte sa musím učiť ! Zajtra idem na moju prvú prednášku.“ Veľmi som sa už naň tešila. Keď som ale išla okolo Jáchymovej izby zastala som pri nej.

Dlho som premýšľala. Mám zaklopať alebo nie ? Ano alebo Nie ?

[prasiatko]

krasny dielik