Láska z detstva

[Gatmička]

Povodne ich tu na fóre bolo 27, takže oni sú hotové

[Jack Ohamo]

tak pridavameeeeee

[Gatmička]

I zajtra je deň to aby ste mali čo čítať kým napíšem ďalší. A ako sa pozerám na to tak to máte čas

[gabča]

tak to sa naozaj tesim

[Gatmička]

7.diel

Tara s Davidom išli taxíkom asi tri hodiny
-David kedy tam už budeme čo ideme na druhy koniec sveta??-
-Nie Tari.. Čo si nedočkavá??-
-Pretože mam pred sebou niečo veľké čomu sa hovorí brucho a dosť ma to tlači. Preto!- Poznamenala Tara štipľavým tónom. Bola už unavená, chcelo sa jej všetko mala toho už plne zuby. Ráno skoro vstavala kvôli skúške teraz cestuje ani nevie kam. Začínala byt mrzutá
-Sme tu...- vykríkol David




-Konečne.. To -to -to si robíš srandu... Tu snáď nebudeme bývať? Veď to je..-
-Náš dom..- skočil David Tare do reči.
-Čo naň ho hovoríš?- David nadšený ako malé dieťa
-No je obrovsky.- Povedala sucho Tara.
-Tari nepáči sa ti?? Šetril som na dom asi cely život. Vnútro Ešte nie je, to som si povedal že nechám na teba. Vzadu mame aj bazén, naše deti sa budú môcť v ňom kúpať..-
-Naše deti?? Zatiaľ čakáme len jedno aj to bohate stačí..-
-No ja chcem mat s tebou veľa deti.- povedal nadšene David
-Dobre ale tie si vynosíš ty..- poznamenala Tara poštipačne.
-Tari prestaň.. tak Pači či nie?? Keď nie tak ho predáme a vyberieš si podľa vlastných dobre??- To už David povedal zo smutným hlasom




-Ale nie miláčik páči sa mi.. Samozrejme hlavne, že v ňom bude spolu. Aj keby to mal byť dom hrôzy.- Pokúsila sa Tara o vtip.
-Prepáč len som unavená, už by som si ľahla vystrela si na chvíľku nohy, ja viem že sa snažíš a som ňou nie je reč.- pobozkala Davida.



-Pod zanesieme veci dnu... Mam toho už fakt dnes dosť. Asi bude naše dieťa futbalista kope ma celu cestu-
-No vieš Tari je ešte jeden problém... -
-Aký, prosím ťa?? Len mi nepovedz že sa nemám kde natiahnuť a ľahnem si sem na zem to ti prisahám.-
-Ako si to uhádla??- Pousmial sa David na Taru.
-Ale priebehu dňa nám donesú aj posteľ.- Zapýril sa David.
-Ale vieš čo pod niečo ti ukážem...- David Taru ťahal dozadu za dom.. Bola tam jedna lavička keď sa pozrela na druhu stranu uvidela jazierko s mostíkom
-David to je nádhera...-
-Vieš čo miláčik mam nápad donesiem ti deku a tu si oddýchneš.- Ukázal David na miesto pod stromom.




Hovorí sa, že ženy tesne pred pôrodom začnú si budovať svoje hniezdo a je to pravda Tara zrazu mala v sebe toľko energie len škoda že nemohla nadrapovať s ťažkými vecami a tak David jej robil poskoka.. Ona len chodila a ukazovala to to tam a to tam... David niekedy len ľahol do postele a zaspal od únavy, ako kedy ho do vody hodili.. A Tara ta s dobrým pocitom na duši, že koľko toho za deň stihli rozprávala Davidovy čo ich ešte čaká. David sem tam aj oľutoval že pravé vybral veľký dom.. Len predsa všetko zariadiť nebolo pravé najľahšie.. A o to viac že Tara to chcela tip top Keďže Tara sem tam až na tretí kráť povedala ,že tak to môže ostať




O par dni keď už bolo všetko ako malo byt Tara oddychovala v izbe a čítala si knižku a David pozeral telku, keď niekto zazvonil pri dverách..
-David chod otvoriť prosím ja kým sa tam dogúľam tak aj odíde ten človek..-
-Jasne Tari idem len lež..-



Keď David otvoril stala pred nim staršia žena, ktorej sa kotúľali slzy po líciach.



-MIMA?! Čo tu robíš??? Nie že by som ťa nerád videl. Bože čo sa deje pod ďalej.- David zobral Mime kufor a išiel za ňou dnu.
-David prepáč že vás tak to prepadávam nemala som kam isť.- Vzlykala Mima,
-Tari mala by si sem isť.. Hneď!- Zakričal David



Tara keď prišla a uvidela Mimu hneď ju objala..



Keď v tom si všimla že plače
-Mima čo sa deje.. Neplač pod urobíme si kávu všetko bude o.k-
Tara s Mimou si sadli k stolu David zatiaľ robil Kávu..



-Deti moje zavreli detský domov, vyhodili nás na ulicu.. Veci nám povyhadzovali pred dom ako nejakej zberbe.. Polovička veci sa porozbíjala. Bože to bol pohľad bolo im to jedno hádzali jedno cez druhé. Deti plakali, dospeli kričali..- Rozprávala im Mima cez slzy
-A čo ostatný?? Čo je s nimi...- opýtal sa neisto David. Bal sa tej odpovede, ale zaujímalo ho to
Tara len mlčala a hľadela súcitné na Mimu
-Ostatný???- Vzdychla Mima hlboko
- Ostatný.- odkašľala si a pokračovala..
-Malé deti sa porozdeľovali do ostatných domovov podľa miesta.. Niektorých súrodencov rozdelili zavzlykala Mima.. Viete si to predstaviť možno sa kvôli nejakým darmožráčom nebudú poznať..
A niektoré deti hlavne ty dospelejšie ostali na uliciach nechceli isť do iného domova.. Poutekali aj polícia ich hľadala darmo. Vedeli tajne skrýše veď nejaký čas boli na ulici A my opatrovateľky sme skončili bez prace bez strechy nad hlavou všetky sa vrátili k rodinám, vnúčatám, len ja som ostala na ulici.. Ako taký bezdomovec.. Cely život som pracovala a teraz toto.- Plakala Mima ešte srdcorvucejšie... Keď tom v Tara sa postavila
-Mima klud všetko sa vyrieši... David môžem sa s tebou rozprávať vedľa??? Mima môžeš nás na chvíľu ospravedlniť..-
Tara s Davidom išli do vedľajšej miestnosti



-David nechajme si ju tu mame tu miesta a miesta..-
-Tara vied že som chcel povedať to iste..- pousmial sa David
-David pre to to ta milujem lebo si úžasný..- pobozkala ho
Vratili sa do kuchyne aby oznámili svoje rozhodnutie
-Mima- obaja začali naraz..
-Tari máš prednosť- zasmial sa David
-Takže Mima s Davidom sme sa rozhodli že si ako naša mama a tak ostaneš tu bývať s nami...-
-Deti to nemôžem veď čakáte bábo budete potrebovať miesta až až.. čo sa budete starať ešte o starú babiznu..-
-Ale Mima ty si predsa v tých najlepších rokoch. A ešte k tomu každá ruka sa tu bude hodiť.. Aspoň nebudem na to sama.-
-Ako sama? A ja??-
-Veď hovorím že budem na to sama...- zasmiala sa Tara.
-Tu vetu som nepočul odvetil sucho David.- A hodil na Taru uhrančivý pohľad.
-Nezazeraj.- Usmiala sa Tara
-No pod Mima pomôžem ti vybaliť veci... Necháme tu Davida s jeho chlapskou ješitnosťou.-
-Ďakujem si zlata..-
-Ja viem preto ma miluješ-
-Mima ani nevie saka som rada že si tu...- rozrozprávala sa Tara, ako náhle boli samé.



-Je na mňa toho veľa už nevládzem.. David je zlatý ale ja sa bojím-
-Čoho???-
-Že to nezvládnem neviem sa starať o miminko nikdy som to nevidela, neviem čo to je materinská láska čo keď nebudem vedieť ľúbiť.-
-Ale moja milá ty dokážeš ľúbiť každého s tvojho okolia.. Ty máš lásky na rozdávanie.-
-Ďakujem Mima som naozaj rada že si prišla pravé k nám.-
-Aj ja dievčatko..-
-Tari čo je??- Tara ostala bleda a chytila sa za brucho



-Mima mne sa pustila plodová voda-
-David, David!!!!- kričala Mima
-Volaj sanitku je to tu...- David rýchlo dobehol
-Čo-čo sa deje?? Bože Tari čo mam robiť ako ti pomôžem?-
-David nestrečkuj a volaj bude sa rodiť doma... Do nemocnice to nestíhame.. Tare odtiekla plodová voda.-
Tara ležala v posteli a mala kontrakcie už každé dve minutý. Ta bolesť bola neznesiteľná a stále sa stupňovala.
-Mima...- Povedala prosebným tónom
-Tari ja viem hlavne dýchaj pomaly kluď kontrakcie sú pravidelne, to je dobre za chvíľu je to za tebou.-
-Bože kde je ta sanitka..- Kričal David..
-David ukludni sa tak to jej nepomôžeš priprav uteráky zvládneme to aj sami neboj... Niečo už mam za sebou.. Tie uteráky mi polož tam na komodu a chod čakať von bude to lepšie nepotrebujem tu kriesiť ešte aj teba.-
-David behal po dome a mrmlal si uteráky, uteráky. Kde mame uteráky?? Kúpeľňa bože, veď budem otcom .... -
-Tari fajn už vidím hlavičku teraz sa nadýchneš a zatlačíš poriadne až kým ti nepoviem stačí.. Áno??? Musíš ma teraz poslúchať aby si neublížila bábätku ani sebe.. Neboj všetko je v najlepšom poriadku a ide tak ako ma. Takže teraz tlač.-
Tara tlačila s plných síl..
-Tari dost! Dobre a teraz ešte raz zatlačíš a je to za nami takže nádych a TLAČ.- -Tari je to dievčatko.... je naderná.. Pozri sa.- Tara pozrela na ten malý uzlík v Miminej náručí keď v tom...




-Tari čo je??-
- Mima ešte kontrakcia...........-
David zatiaľ vonku chodil ako zúrivý lev, Skoro vychodil chodník na záhrade..




Myslel na tie časy keď boli deti ako išli spolu na univerzitu cely život sa mu primietol pred očami...Od kedy pozná Taru kráča životom s ňou.. Ona je žena jeho života.. A teraz mu porodí dieťa. David si spomenul aj na to ako ju nechal samu aký bol len hlúpy




-David no pod..- Prišla Mima za nim



-Už sa môžeš ísť pozrieť..-
-Mima je všetko v poriadku... A aké je??-
-David chod sa pozrieť.- Odvetila Mima s úškrnom na tvarí budeš prekvapený
Keď David vošiel do izby uvidel Taru ležať v posteli.. Spala, bola vyčerpaná.
pri posteli uvidel dve postieľky.. Keď sa pozrel bližšie uvidel v každej jedno bábätko
Pozrel na Mimu s prekvapeným pohľadom
-Dve??-



Mima len prikývla...
-Dve! Máš dve krásne deti. Dievčatká. Volajú sa Tamarka a Viki...-
David bol dojatý.. Ma dve krásne zdravé deti..



-Ja idem zavolať kvoli sanitke že už nemusí chodiť že sme to zvládli sami.. Ty ostaň s rodinou.-
-Mima ďakujem.- Otočil sa David na Mimu..
-Aj ty si naša rodina-
-Mam ta rad Mima.. ako vlastnú mamu-
Mima sa len otočila a odišla plakala ale boli to slzy šťastia..
Mima vošla do izby aby zavolala Davida
-David myslím že by si si mal ísť aj ty ľahnúť.. Pod nechaj ich dnes oddychovať.-
-Dáš si kávu Mima. -
-Myslím že aj áno..-
-Pod vypijeme si ju vonku veď je krásny letný večer-



-Vieš o tom že si prišla ako na zavolanie.. si to bol osud.. Keby si tu nebola ja by som to nezvládol.. A čo ta sanitka prečo neprišla??
-o stala sa vraj na východnej strane havária niečo veľké, ale pani na linke mi chcela pomáhať s pôrodom som jej povedala že je za nami a je všetko v poriadku.. Zajtra len príde doktorka s kontrolovať Taru a deti. Nevadí zvládli sme to Tara je v poriadku aj deti..-
-Môžem sa ešte niečo opýtať??-
-Samozrejme David-
-Ako to že nevedeli v nemocnici že Tara čaká dvojičky veď jej robili ultrazvuk..-
-Pretože deti v brušku sa niekedy prekrývajú a to druhé nebolo vtedy vidieť.-
-Inak Mima vieš čo je náhoda?? Že som kúpil dve postieľky...A to mi ešte Tara nadávala že načo. Chcel som to urobiť tak že bude jedna v obývačke a druha v spálni. Ale ako vidím budem ešte dve musieť dokúpiť.- zasmial sa David
-Idem si ľahnúť Mima som unavený-
-Dobre ja tu ešte posedím-
-Dobru noc -
-Aj tebe...-

[Jack Ohamo]

Trocha nostalgie.. ej,bude dalsi diel?

[Gatmička]

Jack Ohamo nie si nejakí nenásytný ale nie to ma teší tak ešte jeden na dnes

8.diel

David sedel za stolom a pracoval. Konečne si našiel prácu, neveril tomu, že právnikov nik nepotrebuje... Hneď dostal prípad jednej firmy, ktorá bola upodozrievaná s podvodov.

Mal v počitači veľa dokumentov a nevedel to dať nejako dokopy. Bolo okolo 9h večer a on už nespal ani nepamätal. Dievčatá v noci buntošili a cez deň spali. Začal všetok svoj čas tráviť za počítačom.
-David pod sa najesť je už večera hotová.-
-Tari idem ešte chcem...-
Keď v tom Tara stala medzi dverami.


-David prosím, pod už sme dlho nemali spoločnú večeru. Mima uspáva deti. Pod prosím.-
David sa nie veľmi nadšene postavil od stola.

-No dobre idem.-
Tara mala pocit, že sa niečo stráca s ich vzťahu. A začínala každým dnom viac rozmýšľať nad svadbou, myslela si že to vráti iskru do vzťahu. David sa od tej noci čo ju požiadal o ruku k tomu nevyjadroval. Bolo toho tak veľa sťahovanie, prišla k nim bývať Mima, narodenie dvojičiek a teraz ešte, že David neustále pracuje. Tak si povedala, že pripraví večeru a nejako mu nenápadne pripomenie, že je čas na svadbu.
David sa pomalým krokom doplazil ku stolu..
-Čo mame jest??-
-David!!!- Ohriakla ho Tara
-Čo je??- Ostal prekvapený že čo povedal
-Pýtam sa čo mame jest a ty.... Si pripravila romantickú večeru?!- Ostal prekvapený David
-Bože miláčik prepáč, ja len vieš ta práca a dvojičky-
-Ja viem zlato sadni si naložím ti.-
Keď sa usadili pri stole Tara chvíľku váhala, ale potom sa opýtala.

-David?? Vieš ja som tak rozmýšľala, čo keby sme spravili takú malú hostinu??-
-Na počesť čoho??- Opýtal sa David s takmer plnými ústami.


-Že by nasej svadby??- Odvetila Tara stroho
V tom Davidovy zabehlo... -Tari miláčik prepáč. Mne to úplné vyfučalo veď mi nie sme zobratý.-
-Ako si na toto mohol zabudnúť mi je záhada. Ale más pravdu nie sme..-
-A chcela by si??- opýtal sa hlúpo David
-Keby som nechcela tak sa nepýtam!- David chytil Taru za ruku..
-Som ja niekedy idiot že?? Čo by si povedala na 21.august??? Ešte by sme mohli isť na medové týždne. A potom nastúpiš do prace- rozrozprával sa David.
-A deti??? -Ostala prekvapená Tara
-Teraz neviem čo myslíš tou otázkou „A DETI“ ako keď pôjdeš do prace??-
-Nie keď pôjdeme na tie medové týždne..-
-No veď Mima...- David to povedal s takou samozrejmosťou, že Tara mu mala chuť niečo urobiť. Najlepšie niečo po ňom hodiť, aby ho to dobre trafilo do hlavy, aby sa zamyslela čo niekedy povie. V tom v Tare začala vriet krv....


-Ty chceš nechať dve deti Mime ktorá ma svoj vek???- Začala Tara zvyšovať hlas...
-Ty si sa už úplne zbláznil, mam ja dosť a o tebe ani nehovorím a ty by si úplne ju tu nechal samu vieš čo si fakt niekedy...-
-Tari čo kričíš tichšie už zaspali??- Ozvalo sa spoza Tarinho chrbta
-Nič idem spať. Dobru noc!- Tara sa otočila a odišla. S romantickej večere sa stalo fiasko.


-David nechcem sa medzi vás miešať, ale čo prosím ťa tak vytočilo Taru?? Prekážam vám že??-
-Mima čo si sa zbláznila, to nie len Tara by chcela svadbu, teda aj ja... No a som myslel, že by sme mohli isť na medové týždne a ja som povedal, že by si sa mohla ty postarať a dievčatá. -Zahanbil sa David.
-Vieš to bol len taký nápad...- dodal po chvili
-Ale dobrý.Veď prečo nie a aspoň si ich užijem kým ešte môžem!- Povedala Mima
-Ako kým môžeš??-

-To bola len taká rečníčka veta.- Začala sa Mima vykrúcať. David sa chcel k tomu ešte vrátiť, ale Mima hneď pokračovala v rozprávaní.
-A keď už sme pri tom, mala som viac deti na starosti, tak že v tom nevidím problém, ale Tara si potrebuje oddýchnuť a hlavne potrebuje cítiť David, že ju potrebuješ a miluješ.
-Ja viem.- povedal David nešťastne.
-Ale keď!-
-Žiadne, ale vo vzťahu nie je, nemôžeš len brať, ale aj dávať... Zamysli sa nad tým.-
Keď David prišiel do izby Tara už spala, alebo aspoň to si on myslel.
-Tari???- ticho
-Mrzí ma to.- Povedal si sám pre seba, netušil že to Tara začula
Aj mňa pomyslela si Tara
Zrazu ich v posteli delila veľká prázdnota.

David zaspal po hodnej dobe rozmýšľal nad tým ako Tare urobiť radosť. Mrzela ho ta výmena názorov, lepšie povedané Tarin výbuch, lebo vedel, že si za to môže sám. Mal by sa viac venovať rodine. Povedal si že si urobí par dni voľna, aby sa mohol venovať rodine.
Hneď ráno, keď ešte všetci spali, David urobil raňajky. A nakŕmil postupne dvojičky. Trosku sa s nimi pohral a uložil ich.





Tara keď vstala nevedela čo sa deje v dome bolo ticho, žiaden plač ani krik. Keď vošla do detskej izby obe spali. Hneď išla do kuchyne a tam našla Davida ako prestiera na stôl.
-Dobre ráno-
-Dobre ráno- pobozkal David Taru.

-Čo sa deje?- Ostala Tara prekvapená, už zabudla na to, že aké to je keď ju rozmaznávajú.
-Nič dnes som na rade ja. Mam pre tebe prekvapenie.-
-Aké??- Ostala Tara prekvapená
-Keby som ti to povedal nebolo by to prekvapenie.- Tara bola taká nedočkavá že rýchlo do seba hodila raňajky.

Obaja sa tvárili, že sa včera nič nestalo .A načo aj zbytočné byt odutý a hádzať vyčítavé pohľady. Obaja vedeli, že by sa tým nič nevyriešilo len by sa zbytočne trápili.
Po chvíli prišla Tara oblečená za Davidom.
-Už som povedz...-
-Tak pod von...-
-Kam??-
Ostala prekvapená Tara
-Von???- Keď Tara vyšla von, uvidela stáť pred domom auto.

-David???-
-To je darček číslo jedna...- Zasmial sa David
-Číslo dva je, že dnes tým autom si pôjdeš kúpiť svadobné šaty a nie sama..Ale aj s Mimou. A prekvapenie číslo tri je, že dnes si bezdetná ja mam dnes na cely deň na starosti dievčatá. Ty chod si oddýchnuť.-
Tara mala tisíc iskričiek v očiach jeden deň aby konečne vypadla z tohto stereotypu. Jeden krásny deň bože to je pre ňu tak veľa od kedy majú dvojičky nedostala sa nikam ani do bazénu si zaplávať.
-David Milujem ta-
-Aj ja ta milujem už chod.-
Tara sa rozbehla k autu.
-Nezabudla si na niečo.- kričal David na ňu
-Prepáč- rozbehla sa k nemu a pobozkala ho..
-No ja nemyslel pravé na to ale ďakujem.-
-Myslel som Mimu...-
Bože ja trúba skoro som ju tu nechala.. zasmiala sa Tara.

Keď Mima s Tarou prišli do mesta zavítali hneď do jedného luxusného obchodu...
Tara sa začala prehrabávať vo veciach a Mima stala pri nej
-Mima čo povieš na tieto???-

-Hmm pekne sú..-
-A tieto??-

-Tiež sú pekne-
-Mima ale všetky sú pekne ale len jedny budú tie pravé-
-Ja viem dievčatko ale v tom ti ja nepomôžem.- Mima ostala divná taká nemastná neslaná
-Mima si nejaká bleda je ti dobre??-
-Vieš čo ty si vyberaj ja idem sa nadycháť čerstvého vzduch tam na terasu počkám ta.- Mima stála pri zabradlí, necítila sa veľmi dobre. Posledne dni jej nebolo vôbec dobre.

-Mima asi som si vybrala!- Dobehla nadšene Tara -Ideš sa pozrieť. –
-Hej hej dievčatko idem.-
-Mima nejdeme radšej domov?? Nepáči sa mi že si taká...-
-Už mi je dobre len mi prišlo nevoľno. Nadýchala som sa čerstvého vzduchu a je mi už dobre.-
-No pod ukáž mi tie šaty pre najkrajšiu nevestu na svete.-
Keď sa Tara ukázala v šatách Mime sa tlačili do očí slzy.

-Si nádherná.. Moje malé dievčatko sa bude vydávať.. Som rada že sa tohto dožijem ako moje dve najbližšie deti si našli k sebe cestu...-
-Ďakujem ti Mima mam ta naozaj rada a som rada že ta mame.-
-Baby sa išli popozerať po obchode keď v tom Tara uvidela krásne dievčenské statičky pre družičky.
-Mima. Mima pozri tie sú nádherné pre naše princezničky.-
-No sú Tari ale ešte sú na to malé.-
-Veď to.- Ostala Tara smutná. Prišlo jej ľúto že oni sa budú zabávať a dvojičky by ležali v postieľke. Keď už sú medzi nami chce aby aj oni boli pri tom...
-No čo ideme?? -opýtala sa Tara
-Už?? A nezoberieš tie šaty??-
-Hmm teraz nie potom pre ne dôjdem neskôr.-
Začala sa Tara vykrúcať ostala akási nesvoj.. Baby išli ešte popozerať ostatné obchody. ale Tara už bola zamyslená a nebolo jej do reči. Mima sa jej ani nepýtala keby chcela sama by jej to povedala čo ju trápi.
Keď prišli domov Tara išla hneď pozrieť dvojičky obe už spinkali.

David sedel pri televízore.

-Ahojte to ste už doma.-
-No sme??-
-David vieš ja som si to rozmyslela??-
-Čo si si rozmyslela??-
-Svadbu-
-Čo?? Nechceš ???-

-Chcem ale až keď budú dievčatá väčšie. Vieš videla som šaty pre družičky a tak by som chcela aby boli pri tom... ja viem že je to hlúposť. Ale mne na tom záleží.-
-Tari ale veď to je normálna vec tak na to počkáme. Tak bude svadba za 9mesiacou. Miláčik ja sa prispôsobím tebe. Pretože ta milujem.-

-David ty si proste úžasný ty ma vieš vždy pochopiť.-
-No len mi to sem tam dlhšie trvá kým mi to cvakne.. zasmial sa David
Keď v tom sa Tara otočila a rozhliadla sa po izbe
-Je tu Mima niekde nablízku??- Pošepkala

-Myslím že je v izbe prečo??-
Niečo sa s ňou deje?? Dnes jej prišlo zle a už som si všimla viac kráť že nie jej dobre. Často ju vídavam sedieť na verande a zdá sa mi že pľace ale keď prídem za ňou tak sa snaží to zakryť a hneď odíde.
-Nechceš sa s ňou porozprávať?-
-Tari možno jej je len smutno za domovom.-
-A čo keď je to vážne... Tak dobre skúsim sa s ňou porozprávať. -
David chodil asi tri dni okolo Mimi ako okolo horúcej kase.. Nevedel ako sa jej spýtať že čo ju trápi. Až jeden započul telefonát.


-Ja viem že by som im to mala povedať, ale ešte nie je ten správny čas.-
-Áno dám ďakujem. Dovidenia-
Mima keď sa otočila stal za ňou David s prekvapeným výrazom v tvári.
-Mima nechceš nám niečo povedať??
-David myslím že nie-
-No ale mne sa zdá že by si mala. Nemôžeš sa tváriť že sa nič nedeje keď sa deje. Tara mi hovorila že si posledne dni divná. Že ta videla aj plakať. A vieš že nám na tebe záleží a že ta mame radi tak si myslím že nie je fér keď nám klameš.-

-David neklamem a ani nič netajím. A nebudem sa baviť už na tuto tému. Je všetko v poriadku.-
Mima lenže Tara sa o teba boji a ja tiež. – David ostal trosku zarazený že Mima reagovala tak zbrklo, ako keby naozaj niečo tajila-
-Nemáte mat prečo strach som tu a budem ešte dlho.-
Mima sa otočila do svojej izby tam začala plakať...

Nič nebolo v poriadku a bála sa nevedela ako im ma povedať že umiera...

[Jack Ohamo]

mnam, je to super, inak chrobacik som jack ohamo (nie ohama)...

[XCHERRYX]

Je to taký nezvyk znova to čítať odznova

[gabča]

super mne sa to paci co pokracko?? sorry ze otravujem ale som strasne nedockava

[klaudia.daraz]

aj ja som nedočkavá

[Gatmička]

Jack Ohamo a ja nie som chrobáčik ale Gatmička
XCHERRYX i pre mňa to je nezvyk len sem dávať. ale tak som rada, že čítate to od znova poniektorí a teším sa, že sú i noví čitatelia

9.diel

Od rozhovoru Davida a Mimi prešlo 9mesiacou.. Ani jeden už o tom nehovoril. Mima im stále nepovedala pravdu. A David bol urazený, že im Mima klame vedel, že niečo taji, ale netušil akú závažnú vec.
Mime zistili Sandhoffovu chorobu, je to choroba, ktorá spôsobuje zápal, ktorý zabíja mozgové bunky. Tato choroba je neliečiteľná. A tým pádom Mima vedela, čo ju čaká tešila s každého dna. Nechcela im pridávať ešte starosti. A hlavne chcela aby si ju zapamätali zdravú. Obaja mali veľa práce, Tara už nastúpila do školy, David ešte stále pracoval na firme, ktorá robila podvody. Vyzeralo, že len predsa ich usvedčia.

K dvojičkám si ešte najali opatrovateľku, aby Mima nebola na to sama.
Jeden večer, keď sa všetci stretli pri večery. Začali spomínať oslavu dvojičiek.

-To uletelo veď len nedávno si mi pomohla pri pôrode.- Pousmiala sa Tara na Mimu.
-Ja som tak rozmýšľal, keby sme len kruhu rodiny mi traja a dievčatá aj tak ešte s toho veľa nebudú mať.-
Ale tak aspoň Irenu by som pozvala, minule som s ňou volala je niekde v Afrike.. Cestuje stále, ale sľúbila mi, že prišla by na oslavu.-
-A mali by sme aj pani opatrovateľku.- Pridala sa Mima
-Tak nebude až taká mala.- Podotkol David
-Tak ale to nie je veľa ľudí, len ty najbližší.- Protirečila Tara
-No dobre.- povolil David
-A čo im kúpime??- Podotkla Tara
-Tak ja by som bola za nejaké výučné hračky.- Začala Mima
-Ja by som povedal, že to je dobrý nápad.- Pridal sa David
-A ja im pôjdem kúpiť nejaké oblečenie.- Pousmiala sa Tara

-A myslím, že oslava by mohla byt tak za dva dni.- pokračovala Tara v rozprávaní
Keď v tom izby bolo počuť plač.
-No práca vola.- pousmiala sa Tara.
-Ja idem.-
-Nie Mima sed ja idem.-
Keď Tara odišla David chcel s Mimi dostať to čo pred nimi tajila, prešlo už veľa času čo počul rozhovor. Ale stále to mal v živej pamäti. ako keby to bolo včera. Aj sa pokúšal zistiť s telekomunikácii s kým Mima volala. ale povedali mu len že to bolo utajene číslo.
-Mima môžme sa porozprávať.-
-Podľa toho o čom.- Zaujala Mima hneď obranu pozíciu.

-Ty vieš o čom. Mima naozaj mam strach začínaš zabúdať. Minule si mala byt doma s dvojičkami, lebo opatrovateľka vypadla a ty si nebola doma. Tara kvôli tomu musela si zobrať dovolenku. A je viac takých prípadov. Začínaš byt divná, ako keby si bola chorá pochudla si.- Rozprával David kľudným hlasom.
-Nemám vám čo povedať.- Mima sa otočila a odišla David ostal stáť v jedálni ako oparený.

Fajn si povedal, keď to nejde po dobrotky tak to pôjde po zlotky... Viem, že sa niečo deje a zistím to.
David sa pobral za Tarou. Akurát sa maznala s Viki.

-Čo je miláčik?- Otočila sa Tara na Davida
-Mima...- odvetil David
-Čo s ňou??- Položila Viki do postieľky a išla za Davidom do obývačky .

-Proste nie je úplne v poriadku a viem, že niečo taji. Vieš vtedy, keď ste boli v meste a chcela si aby som s ňou hovoril, tak som asi par dni nato počul telefonát, ako niekomu hovorila, že nám to povie keď bude ten správny čas a ešte neviem čo... Proste je divná dosť často vydám ako odchádza niekam a vracia sa až večer, chodí odtiaľ strhaná, bleda.-
-David a čo chceš robiť dostať to s nej nasilu, alebo ju sledovať??-
-Ja neviem, ale trápi ma to.-
-David je to dospelá žena. Vie čo robí.-
-Ale je to od nej sebecké.-
-Možno to nie je nič vážne, len ty s toho robíš vedu. Pod ideme si ľahnúť som unavená zajtra idem do prace.-
Keď už obaja ležali David ešte dlho rozmýšľal nad Mimou.

Tara ráno, keď išla autom do prace sa ešte pred tým zastavila v nemocnici bola dvojičkám kúpiť sunar v lekárni. Keď v tom videla Mimu rozprávať sa s lekárkou. Hneď išla za nimi.

-Dobrý deň...- pozravila Tara
-Mima čo tu robíš? Tari no ja.- začala Mima koktať.
Som Tara Oliverova- podala Tara ruku doktorke.

-Mima s nami býva, je to taká naša mama.-
-Áno, áno pani Mima o vás veľa rozpráva.-
-Hmm.- ostala Tara zarazená. -To je milé tak aspoň viem kam chodí.-
V tom sa otočila Tara na Mimu.
-Zoberiem ťa domov??-
-Asi by som išla radšej taxíkom-
-Mima ja si myslím, že by si mala ísť radšej som ňou. Myslím, že už stačilo skrývania a zatĺkania, máš mi čo vysvetliť.-
Obe sa rozlúčili s doktorkou a odišli k autu. Celú cestu k autu obe mlčali. Tare cesta pripadala ako keby trvala večnosť.
-Mima máš cestu ešte niekam alebo ideš domov??-
-Domov- povedala pošepky Mima.
Tara sa usadila do auta ale nenaštartovala.

- Tari deje sa niečo?? Čo neštartuješ?-
-Sa niečo deje?- Vyprskla Tara
-Či sa niečo deje?? To ta pravá sa pýta. Myslím Mima, že už stačí. Skoro rok niečo pred nami tajíš a ja chcem teraz hneď vedieť čo?? A nezaujímajú ma výhovorky. Pretože to že chodíš do nemocnice nemá nič spoločné s tým že más len nejakú chrípku.-
-Čo chceš počuť, že som chorá?? Alebo to, že umieram. Alebo to, že mam Sandhoffovu chorobu.. Že sa zo mňa stáva úplný debil. Že o chvíľu nebudem ani vedieť ako sa volám. Alebo to, že chodím na chemoterapiu. Pretože je to vlastne rakovina. Pretože už všetky ochorenia nádorové sa rátajú za rakovinu. A že neviem koľko tu ešte budem že možno sa nedočkám zajtrajška, alebo to že tu ešte možno bude 20rokov.Len že to neviem???- Mima sa nadýchla a pokračovala ďalej
-Alebo chceš počuť že ma nebaví čakať na smrť. Tari myslíš že...-
Mima už iba vzlykala. Tara nevládala povedať nič nečakala toto čakal hoci čo iné ale toto naozaj nie.. Mima umiera. A nik nevie koľko to bude trvať.
-Mima ja...- zmohla sa Tara na slovo.
-Tari zober ma domov prosím.. Vieš najviac mi je ľúto, že konečne som šťastná myslela som, že si svoju starobu užijem s vami a že bude všetko v poriadku. Konečne mam naozajstný domov a nie som len na návšteve cítim sa ako doma.-
Tara chcela niečo povedať ale nevedela čo. Naštartovala len auto a išla domov. Cestou domov volala do prace že potrebuje súrne voľno. Necítila sa na to aby išla do prace chcela byt s Mimou. Keď prišli domov Tara išla skontrolovať deti a že hneď pôjde za Mimou sa porozprávať. Ale Mima si zamkla dvere nechcela byt s nikým.

Tara si sadla vonku na terasu chcelo sa jej kričať plakať. Musí to povedať Davidovy musí existovať niečo čo jej pomôže alebo to s pomaly nech to stoji čo to stoji...

David prišiel domov okolo 18h,s hrozne dobrou náladou bol kupovať darčeky pre dvojičky na zajtrajšiu oslavu. Mima cely deň nevyšla z izby. Tara bola par krát za ňou ale neotvorila. Taru to mrzelo ale musela im to raz povedať. Tara sa len obávala že je neskoro čo keď vtedy by sa jej dalo ešte pomôcť...
-Milacik som doma.- zakričal David s chodby
Tara sa ho rozbehla privítať. Hneď sa mu hodila do náruče

-Tari čo je??-
-David nič len ma drž prosím.-
-Tari dosť ma desíš.. čo sa deje. Dievčatá??-
-Nie Mima..-
- Čo je s ňou??-
Tara mlčala a držala Davida
-Boze Tara prosím ta mi povedz čo sa deje, lebo ma tu vystrie.- -pod na terasu a poviem ti.-
David bol zvedavý čo mu chce Tara povedať, ale tak sa tesil na deti že mu to nedalo. Keď Tara povedala, že sú v poriadku, ukľudnil sa.
-Chod ja prídem idem ešte pozrieť dievčatá dobre? hrozne som sa na ne tešil. Inak bol som na nákupoch.. A kúpil som..-
-David ja ti toto potrebujem povedať. Neviem či nezruším tu oslavu.-
-Tari to im nemôžme urobiť.-
-David buď si istý že keď budeš toto počuť tak budeš na tom tak isto ako ja.-


David po chvíli prišiel za Tarou
-Dievčatká spia ako princezničky. Sú nádherné..-
-David neodbočuj od témy. Chcel si silou mocou vedieť čo je s Mimou že??-
-No chcel... -prikývol David. Tara mu opísala cely príbeh dňa ako stretla Mimu v nemocnici s doktorku, ako sedeli v aute a Mima kričala. A hlavne to že umiera. David len počúval s otvorenou pusou. Miestami a mu do oči tlačili slzy. Keď Tara skončila. David sa len nadýchol.. a vydýchol. Nevedel čo má povedať. Obaja len na seba hľadeli.
-Tari máš pravdu.. Oslava nebude..- povedal smutne David
-TAK TO TEDA BUDE!!!-Ozvala sa Mima
-Aj keby som ju mala robiť na smrteľnej posteli tak bude.-

-Pre toto som vám to nechcela povedať. Ja ešte som tu a som celkom schopná. Si myslím a nie že vás napadne pri mne chodiť po špičkách.-
Obaja zarazene len hľadeli na Mimu.
-Chcem si užiť každý deň a to si aj bude tým pádom budeme robiť všetko tak ako predtým.-
Tara sa rozbehla k Mime a objala ju.

Začala jej plakať na ramene
-Dievčatko moje neboj bude všetko o.k.-
Ešte dlho do noci sa rozprávali, spomínali. Keď ani nevedeli ako začali plánovať oslavu
-Ja som za balóniky.- podotkla Mima
-To bude super čo povieš Tari??-
-Áno bude. Prepáčte idem si ľahnúť som naozaj unavená.-
Tara sa snažila byt normálna, veselá.. Ale ako si jej to nešlo. Niekedy ju prekvapovalo ako sa vie David preniesť nad také veci...
Keď David ráno vstal bolo všade počuť nejaké zvuky. Tara a Mima mali plne ruky práce s prípravou oslavy povedali si že ju urobia na terase. Bolo pekné teplé počasie takže bol na to ten pravý čas.

Všetko bolo už pripravene vyzdobene.
-David no konečne.. si vyspávaš do obeda?? A pre torty pôjde kto??-
-Vy se ich nepiekli??-Ostal prekvapený David
Obe dievčatá za začali smiať
-Čo je??- Čo som povedal
-No musíme sa ti priznať. Piekli, ale na prihoreli.- Smiala sa Mima
-Prihoreli??-
-No ja som bola tu Tara sa starala o dievčatá a tak sme na to zabudli.-
-Ja sa z vás zbláznim. A kedy majú prísť hostia??-
-Okolo 14h.
David sa pozrel na hodinky
-Veď to je za 2hodiny.Dobre idem do sprchy letím pre ne.-

David prišiel asi do hodinky Tara už bola nervózna, bála sa že to nestihne.
-No že si tu?? To trvalo.-
Tara porobila ešte posledné úpravy, keď v tom začula zvonček.


-Irena, aká som rada, že ťa vidím-
-Ahoj moja.-
Dievčatá sa objali...
-No pod mi ukázať oslávenkyne. To je hrozné, že som ich ešte ani nevidela.- Zasmiala sa Irena.
Dievčatá kecali v izbe. Čo a ako Irena rozprávala o cestách a Tara ju počúvala s otvorenými ústami.
-Tari, Tari.- kričal David no pod ideme im ukázať tortičky.

[gabča]

zlate su tie dievcatka strasne lutujem Mimu

[Hanka]

Naadherny pribeh...Je to uzasne len nestiham precitat vsetky diely ale tak uz som ich docitala,,normalne sa mi pri niektorych castiach chcelo plakat..Gatmi je to nadherne vazne!!

[gabča]

suhlasim s tebou Hanka