5.diel
Keď vystúpili pred jednou reštauráciou Tara zostala v pomykove.
- Nemal to byť podnik???-
-Veď to je podnik..-
- No hej ale ja som si predstavovala niečo trošku menej noblesné-
-Prečo?? Veď sa pozri aká si krásna. -
Keď vošli dnu, nik tam nebol, len jeden prestretý stôl. Pre dvoch...
-David čo to má znamenať ostala Tara prekvapená.-
-Kde sú všetci???-
-No nie sú, to je moje prekvapenie pre teba, dnešný večer patrí len tebe, pretože od kedy sme na škole nemáme vôbec na seba čas. A tak som sa rozhodol ťa takto prekvapiť.-
Tare sa chcelo plakať a smiať zároveň.
Usadili sa pri stole.
Pri jedle sa rozprávali o detstve.. Popíjali vínko bola krásna atmosféra, príjemná hudba, svetlo a dokonca krb s horiacim drevom. Pridávalo k tomu večeru nezabudnuteľné spomienky. David nič nenechal na náhodu.
Pamätáš si keď som ta ťahal z problémov... A keď som ťa naháňal po stromoch lebo MIMA nestíhala??
-Pamätám..- začervenala sa Tara..
-Čo si chcel bola som dieťa-
-No malý satan.- Smial sa David
-No ty si tiež nebol žiaden anjel.-
Obidvaja sa smiali z celého hrdla.. Už dlho sa takto dobre nezabavili určitým spôsobom k tomu dopomohlo aj vínko, pretože išiel pohárik za pohárikom.
V tom sa David postavil
Smiem prosiť???-
-Áno. -Odpovedala Tara
Spolu tancovali na pomalú pieseň ..Najskôr len tak ďalej od seba, keď v tom si David trošku pritiahol Taru.. A tak si Tara polozila hlavu na jeho rameno.
Po chvíli zdvihla hlavu, chcela Davidovi niečo povedať, keď v tom sa jej zahľadel hlboko do oči a začal ju bozkávať .. Tara sa nebránila a David ju držal a bozkal stále náruživejšie..
Keď v tom si Tara uvedomila čo sa deje. Vytrhla sa Davidovy s náruče
-David to nie je dobre??-
David už s pripitím hlasom
-Prečo veď ťa mám rád-
-Veď to, že ma máš rád, ale ja ťa milujem a už sa nechcem hrať na to, že sme len kamaráti.. Nebaví ma tváriť sa, že sa ťa nechcem dotikať.. Už sa konečne rozhýb a povedz mi pravdu čo odo mňa vlastne chceš, čo cítiš, či je to len kamarátstvo alebo niečo viac.. David Počuješ..-
Kričala Tara s celých pľúc.
- Milujem ta..-
-Aj ja ťa milujem- Zrazu povedal David.
- Milujem..-
Pritiahol si ju k sebe a začal ju vášnivo bozkávať v tom momente Tara bola len jeho, celá sa mu odovzdala. Počula to, po čom celé roky tužila..
Zrazu jej David pošepkal do ucha
-Poď ideme domov.-
Ani nevedeli ako a už boli doma...
Ležali spolu v posteli a začali sa maznať..
Tara vedela kde to skončí, ale nechcela nad tým rozmýšľať.. Chcela byť len s nim.. Tak dlho čakala na túto chvíľu.
Obaja zaspali v objatí...
Ráno David vstal ako prvý nechcel Taru budiť tak sa len vytratil z miestnosti.. keď sa pozrel do zrkadla tak mu bolo zle..
-Bože čo som to urobil.- Ale veď ju milujem. Nebudem sa už tomu brániť.- Mrmlal si David pre seba
Keď v tom Tara vošla do kúpeľne a zozadu ho objala
-Dobre ráno miláčik, hovoril si niečo???
-Dobre ráno.- odpovedal sucho David..
-Si v poriadku?- Tara začala byť nervózna, bála sa toho, že to skončí a zas budú len kamaráti..
- Áno som...- odpovedal David a pobozkal Taru.
Bol tu koniec tretieho ročníka.. Všetko bolo ako z rozprávky.. David a Tara boli ako dve hrdličky, hrkútali si všade.. Sem tam ich už spolubývajúci mali plné zuby, pretože keď sa nebozkávali tak sa objímali..
Až na jedno ráno keď Tara vstala mala žalúdok ako na vode... Rýchlo bežala do záchodu všetko s nej išlo von.Nedávala tomu nejaký význam až asi na tretí deň keď zistila, že jej meškajú a ešte k tomu jej bývalo zle.
Bola z toho vystrašená, dokonca zabudla ísť popriať Davidovi dobré ráno.
Stretli sa až pri ranajkách...
-Ahoj Bábika aká si bleda..-
-To nič neboj asi pokazený žalúdok-
-Ale už nejako dlho.. -
-Tak žalúdok dlho trvá.- vyhŕkla Tara nervózne
-Dobre , dobre ja len tak..-
-Idem si ľahnúť David ešte aby si to nechytil náhodou aj ty.- Zaklamala Tara, aj keď cítila, že tato choroba nie je nákazlivá, lebo to choroba ani nebola
-Dobre. Lieč sa-
Tara rýchlo zaliezla do WC a volala Irene
-Irena ahoj asi som tehotná-
-Čo si ??? -
-Tehotná je mi zle už par dni ale hlavne meškajú mi.- plačlivým hlasom oznámila Tara fakt, ktorý sa nedal zmeniť.
-Si normálna, vy si nedávate pozor? Ochrana ti nič nehovorí?-
-Dávame a hovorí čo budem robiť-
-Irena ja sa bojím čo na to povie David...-
-No nič postavy sa k tomu ako otec –A hlavne prestaň rumázgať ako malá.
-Ale veď len teraz budeme končiť školu, nemám prácu. Z čoho budem živiť??.-
-Budeš živiť???? BUDEŠ?? -Toto slovo Irena zdôraznila tak ako keby ho počula prvý krát.
-Snáď budete!!!! Neboj aj keby si bola tehotná tak to akurát stihneš, len budeš promovať s bruchom. Zachichtala sa Irena ironickým smiechom
-Fakt smiešne... Ako sa môžeš teraz ešte smiať.-
-Kým nie si, si istá nerob paniku.-
-Hmm.. Ďakujem za radu.-
-Čau -
Tara ešte ostala dlhu chvíľu v kúpeľni a plakala.
Keď sa trosku ukľudnila rýchlo išla do izby.. Zavolá ešte k lekárovi objednala sa na druhy deň na 12h
Na druhy deň išla s takým malým žalúdkom že by tam nedostala ani oriešok do neho asi po troch hodinách došla domov. S tou najväčšou obavou pozitívne je tehotná. Už to ostávalo povedať Davidovy.. Rozhodla sa, že mu to povie ešte v ten večer nech sa deje čo sa deje. Večer, keď David prišiel z prednášky, ho už čakala v hale.
-Ahoj zlato môžme sa porozprávať.. -
-Áno Bábika, samozrejme že môžeme.-
-Deje sa niečo.. -
-No dá sa povedať.. No nebudem chodiť okolo horúcej kase -
-David som TEHOTNA!-
-Čo?? Nie..- vykríkol David do tmy
-Nemôžeme mať spolu dieťa...-
David sa len otočil a odišiel nechcel ju počúvať už viac. Nezaujímal ho jej názor. Nechal ju tam stáť samu, bezbrannú a hlavne s jeho dieťaťom pod srdcom.
6.diel
Tu noc preplakala Tara celú... Vlastne plakala stále.
David jej dal najavo, že nemá záujem chce aby išla na potrat ,ale ona nechcela byt ako tie matky čo sa vzdajú svojho dieťa. Veď to bola jej krv. A Davidova....
Bola na to sama Irena nemala na ňu čas, pretože jej priháralo na skúšky. Tara sa nevedela sústrediť na učenie. Myslela len na jedno. Budem slobodna matka...
A David??? Ten cele dni nebol na intraku ,buď bol na prednáškach, alebo v knižnici.
Alebo boh vie kde. Tara o ňom nevedela vobec. Len sem tam ho započula, že prišiel neskoro večer. Ale ráno keď vstala už ho nebolo.
David niekedy v noci staval pri dverách Tarine izby a načúval, po každý krát počul len vzlyky.
Trhalo mu to srdce, ale stal si za svojim nechce dieťa. Možno raz časom ale nie teraz...
Tara vôbec netušila, že David stáva pri jej izbe. Možno sa jej niečo sem tam zazdalo, ale myslela si, že ma halucinácie. Bola vyčerpaná cele noci nespala a cez deň nejedla, aj keď sa nútila kvôli dieťatku. Aj lekár jej nadával za to, že to nie je zdravé. Že by mala viac odychovat a hlavne myslieť na to dobre a nie zle.
Prešli dni, týždne, mesiace na Tare začínalo byt vidno tehotenstvo. Tara začínala ešte horšie spávať. Dosť často sa prechádzala po prízemí aby prišiel spánok.
Jednu takú noc, stretla Davida. Skoro ho nespoznala zarastený, strhaný v tvári.
-Ahoj David.- pozdravila ho jemným hláskom.
David sa otočil, ked uvidel Taru s bruškom, bolo mu do plaču, všetko mu to došlo, chce byt s ňou. Nechce byt ako jeho otec, ktorý ho opustil. Zrazu spravil niečo úplne bláznivé, kľakol si pred ňu a vytiahol prstienok.
Ktorý už kúpil dávno, chcel ju požiadať o ruku, ale keď mu povedala, že je tehotná tak zastrečkoval a stiahol sa.
-Čo to ma znamenať David??-
-Prosím ta o odpustenie, všetko som pochopil, som blbec, už asi po stí krát, len ti ubližujem . Môžeš ma odmietnuť, pochopím ta. Ale ja ta milujem, už sľubujem, že ti neublížim. Chcem byt s vami.. Ja viem, že ti nemôžem nahradiť tie mesiace, čo som tu nebol, keď si ma potrebovala ,ale už som to pochopil prosím Tara...-
David ja...- Tara nedokončila vetu tisíc myšlienok tisíc otázok, ale nepočúvala ich iba jedno slovo mala na jazyku Milujem.
-Áno...- Všetko mu odpustila už dávno, možno ešte v ten deň, keď ju nechal stáť v hale samú. Proste ho milovala a na ničom inom jej nezáležalo. Bola tak slepo zaľúbená?? Nie, ona proste ľúbila ,celým srdcom ,bol to jediný človek, ktorého ľúbila, bol jej prvý a chcela aby bol aj posledný....
Rano nebolo Tare veľmi dobre mala veľké bolesti.. Na pôrod bolo ešte skoro. Veď bola len v 5mesiaci
-David... niečo nie je v poriadku!-
David dobehol za Tarou, ktorá odpočívala v posteli.
-Čo ti je???-
-Mam bolesti-
-Zavolám sanitku ideme do nemocnice? Nefunguje nam pevna,dočerta-
David vybehol pred internát, keď v tom pri chodníku zastavil taxík...
-Hej stojte, počkajte! Moja priateľka je tehotná a je jej veľmi zle. Prosím, rýchlo nás vezmite do nemocnice.-
-Auuu! To strašne boli. David ja už nemôžem ďalej!-
Ale Tari poď vydrž, už len kúsok a sme pri taxíku. No tak už len kúsoček... Tari ty to zvládneš!-
David priviedol Taru k taxíku a už aj leteli do nemocnice.
O pár hodín neskôr...
Taru si v nemocnici nechali, pretože veľmi pochudla za tých pár mesiacov čo nebola z Davidom. Trápila sa a tak sa to odrazilo na jej zdravý.
-Pani Doktorka koľko si ma tu necháte??- pýtala sa Tara zo strachom v hlase. Blížili sa promócie musí chodiť na prednášky ak chce prejsť
-Hmm... -zamyslela sa doktorka.
- Mila moja môžete byt rada že dieťa je v poriadku je dosť možné že si vás tu necháme až do konca.-
-To nie!!- vykríkla Tara
-Ja sa musím vrátiť čím skôr už je všetko v poriadku s priateľom sme spolu on sa o mňa postará budem si dávať pozor ja tu nemôžem byt tak dlho. -
-Nebudem s vami vyjednávať.- otočila sa doktorka na opätku a odišla
Tara sa chcela zas plakať nemôže byt tak dlho v nemocnici veď ju čakajú promócie.
Tara volala Davidovy aby vedel čo sa stalo
-Ahoj no nechajú si ma tu!- zavzlykala Tara
-Ja tu nechcem byt, chcem isť k tebe čaká ma škola musím sa učiť-
Tari oddýchneš si par dni, keď budeš jest a spať, tak ťa možno pustia skôr a ja ti budem nosiť úlohy a veci na učenie.. Hlavne sa ukľudni a oddychuj-
-Hmm dobre tak ahoj zatiaľ.- Rozlúčila sa Tara zo smutným hlasom s Davidov chcela byt pri ňom konečne mohla byt s im a teraz toto... Je zavretá v miestnosti , ktorá bola sterilne odporná.
David chodil za ňou každý boží deň...
A tak dni plynuli Tara začínala vyzerať konečne zdravo. Prešli asi tri mesiace, bolo už len pár dni do konca školy vonku už bola jar. Tara už nedúfala, že sa dostaví na záverečné skúšky--
Keď jej jedno ráno na vizite oznámila doktorka že môže isť domov.. Tara sa tak potešila, že chcela doktorku objať
-Ale musíte mi sľúbiť, že si budete dávať pozor-
-Samozrejme pani doktorka hlavne nech to mam už za sebou školu aj pôrod.-
-Na pôrod máte ešte čas mesiac. Bábätku je zatiaľ dobre tam kde je.-
- Takže si dávajte pozor Dovidenia-
-Dovidenia a ďakujem-- Tara hneď volala Dovidovy že ide domov ...No domov zatiaľ len do intraku domov ich ešte len čaká. Už len par dni a do toho domu pôjdu. Keď Tara ležala v nemocnici veľa kráť rozmýšľala aký bude, či veľký alebo malý ale asi na začiatok taký menší aj keď David sníval hneď o veľkom..
Tých par dni do konca sa obaja len učili...
A bol tu deň D posledná skúška a majú diplom. Obaja sa na tento deň pripravili ako vedeli.
Tara si obliekla jarne šaty aj keď do niečo ho sa narvať už mala problém. David si obliekol tiež niečo slušnejšie.
-Tak čo David??? Pripravený??-
-Myslím, že áno nech už to máme za sebou a ideme domov. -David kým Tara bola v nemocnici kúpil dom bolo to prekvapenie pre ňu, takže sa snažil o tom čo najmenej hovoriť.
-Hmm.. domov?? Ale kam??-
-To je jedno hlavne, že budeme všetci spolu. -A pohladil Tare bruško.
-Je čas David poďme...-
Obaja odišli na poslednú skúšku...
Je to tu 4roky preleteli ako voda, toľko sa toho zmenilo. Obaja sem prišli upne neskúsený, nevedeli čo ich čaká. Obaja mali veľké očakávanie od školy, miesta... Ale toľko veci sa zmenilo. Tara nosí Davidove dieťa pod srdcom, David ju šialene miluje. Sú zasnúbený a plánujú svoj spoločný život.. Ani jeden to nečakal ani neplánoval proste to prišlo ako sen, ktorý sa ale nikdy nerozplynie...
-Tari mam to prešiel som už som pán Mgr. Koper ... Smial sa David a ty si určite Mgr. Oliverová, teda pardon o chvíľu Koperová...-
-Tari čo je čo sa netešíš??-
-Neprešla som?? -Povedala Tara so smutným hlasom..
-Čo si??? To nemyslíš vážne veď si sa učila všetko si vedela, a a a...-
V tom Tara skočila Davidovy do reči.
-A a a si robím srandu.- Začala sa smiať Tara až nevedela ľapnúť dych
-Tara ty si blázon.. A to my chceš priviesť infarkt.-
-Nie miláčik! To by som si nikdy nedovolila. -Tara pohladila Davida po líci..
-Tari zavolám taxík??? Pôjdeme myslím že je čas... Už musíme prenechať izby ďalším.-
Obaja sa dohodli, že koncoročný večierok robiť nebudú, Tare v jej pokročilom štádiu tehotenstva by to neprospelo. A David ho nechcel robiť bez nej
-áno ideme.... Do neznáma... David myslíš, že v našich izbách budú tiež bývať nejaký mladý ľudia ako my??-
David sa zamyslel -Neviem...-
Keď už obaja nastupovali do taxíka, zrazu Tara zazrela dvoch mladých ľudí dievča a chlapca..
A vtedy si spomenula, že i ona tak tam stala s malou dušičkou a bála sa čo bude... Teraz je šťastná ma všetko čo chcela Davida... a dieťatko, ktoré ešte len príde.........