Láska z detstva

[evicka]

Nooo je to sranda citat to zase odznova:)
Ale sak postupne sa dopracujeme k tomu kde sme prestali

[stresska]

ja som tiez citala tento pribeh aj predtym len anonymne a teraz ked su tu vsetky diely odznova na nich podla mna vidiet ako sa zlepsili gatmicka...nie zeby boli stare zle alebo co ...len je teraz vidiet ako im len pekne pridavas na kvalite

[Gatmička]

Stresska to som rada, i ja som si toho vedomá, že na začiatku neboli až tak kvalitné, ale tak človek sa učí na vlastných chybách.

[Anistria]

gatmicka moc příběh těším se až budou Viki a Tamarka děcka to si teprve ti dva užijí srandy

[Jack Ohamo]

NEPREDBIEHAJ!

[Gatmička]

Anistra, Jack Ohamo má pravdu je to nefér k tým ktorý nečítali príbeh

[katty]

Take divne ked to citam znova, ale je to good
BTW:Gatmicka ty si mala tie diely ulozene? Lebo jak si pamatam tak sa to vobec nezmenilo

[Gatmička]

Jasné že som ich mala uložené keby som ich nemala tak príbeh by nebol

[klei6]

aj ked ho citam znovu a znovu viac a viac sa mi paci

[katty]

Jasné že som ich mala uložené keby som ich nemala tak príbeh by nebol

Esteze Lebo inak by som to neprezila!

[klei6]

tento diel bol na dobru nocku ako vysiti bravooo

[Gatmička]

Tak ešte dielik na dobrú noc...


10.diel

24hodin pred....9 hodín ráno
Ako zvyčajne býva, pred svadobným dňom veľa zhonu a kriku. Ani tu to nebolo inak...
David od rána telefonoval. Na poslednú chvíľku im vypadol kostol.
-Ako to myslite, že nemáte voľný termín???Chcem len jednu voľnú hodinu. Viac nepotrebujem nemusí byt žiaden komentár, okolo toho.-

-Hmm.. takže nemáte. Ďakujem Dovi. -David tresol telefónom.
-Ja sa zbláznim nik nemá na 19.5. voľný termín.- Mrmlal David si a listoval v telefónom zozname.
-Mima napadá ťa ešte niečo?? Mňa odmietlo asi 20 kostolov. A každú chvíľu príde Tara čo jej poviem? No moja milá nemáme kostol svadba nebude?-
-David hlavne si jej to mal povedať. Hneď ako si sa to ráno dozvedel.-
-A kde je vlastne?-
-Išla pre tortu a ešte neviem...-
-Keď príde vraj idete spolu pre šaty. -

-A ja zatiaľ zoženiem kostol aj keby som mal ísť 100km aby ma tam oddali.
Mima ten to deň musí byt najkrajší. Kvôli Tare.-
-Ja viem David...- Tak hľadaj idem uložiť dievčatá.
David mal ešte nejakú hodinu kým príde Tara pre Mimu aby zohnal kostol. Zaliezol si do pracovne, aby mal kľuď.
-Dobrý deň Kostol Svätého Antona?-
-Áno. Ako vám môžem pomôcť? -
-Dobrý deň tu Koper. Prepáčte, že vás ruším ,ale môžem sa opýtať mate nejaký voľný termín na 19.5?-
-Moment pozriem sa?-
-No.. Je tu jedno miesto vypadol nám jeden par.-
-To vážne a a zobrali by ste náš??-
-Viete nám dnes ráno vypadol kostol, budúca žena o tom nevie, hostia pozvaný, pán farár ja som naozaj v koncoch...-
-Tak sa môžete ukludnit zajtra o 14h mate rezervovane miesto. A na skúšku nechcete prísť? Myslím, že nebude treba. Ďakujem vám, ešte raz veľmi pekne.- David zložil a utekal za Mimou
-Mima, mám ho mam ho.-
-Čo máš??- Ozvalo sa zrazu...
-Tari?? A ty čo tu?-
-No ja tu bývam.. -
-No hej ale čo robíš doma. -
-Ukazujem Mime pozvánku ešte mi jedna ostala..-

-Ešte si nemala prísť.-
-No ďakujem ti za také privítanie.-
-Nie je začo.. -odpovedal David ironicky zo smiechom v hlase.
Mima stala za Tarou zo zvedavým pohľadom.. A kývala hlavou na Davida .
David žmurkol na Mimu.
-Hej vy dvaja čo mate dnes?-

-My nič...-nevine odvetili.
-No Tari musím ísť, vieš dievčatám pripraviť nejaké veci.-
-A ja miláčik idem pracovať... -zachichtal sa David.
-Dnes?? -
-No aj dnes aj zajtra.. -zasmial sa
-David Koper nech ta boh ochraňuje, keď budeš zajtra sedieť pri počítači.-
-A čo budem robiť do druhej?- zasmial sa
V tom Tara po ňom hodila niečo čo mala po ruke.. Ale ho netrafila
David sa začal smiať.
- Ešte si aj slepá.-
-David neskús ma dnes vytočiť.-
-Miláčik ale prosím ťa, zajtra si pani..-
-Vieš čo, už chod, idem uvariť niečo, lebo vidím, že tu nemal kto. Že David!?-
-A nejdeš pre tie šaty? Chcem sa na obedovať a potom.. Zvládneš baby. Lebo Mima ide som ňou.-
-Ja aby som niečo nezvládol?-
-Veď pravé...- podotkla Tara uštipačne
19hodin pred....14.00h poobede
Mima s Tarou dorazili do salónu pre šaty... Tara si nebola veľmi istá, že či práve tie.
-Tari sú naozaj najlepšie k tomu závoj a budeš ako prinzecnička. Veď to ešte zajtra ku kadernikovy.-
-Čo len urobím s tými to vlasmi.-
-Tari veď to máš dobre, neboj kaderník vymysli a myslím, že sa mu bude lepšie robiť s dlhými ako s krátkymi je dobre, že si si ich nechala nárast.-
-No ja neviem..-
-Snáď sa nechceš deň pred svadbou dať vysmikat na chlapca.-
-Vieš, že som nad tým rozmýšlala.- Pousmiala sa Tara
-Tari?!-
- Nie, nie neboj to neurobím ideme ešte pozrieť tie šaty pre dievčatká... A pojem zaplatiť.-
Keď v tom zvonil Tare mobil
-David.. Čo je?-
-Nič všetko o.k, len mohla by si my zobrať oblek ja som na to zabudol.-
-Koper ty sa ma snažíš deň pred svadbou dostať na psychiatriu?-
-A mal by som.. -a zo smiechom zavesil
-Mima pomoc.. Ja ho dnes uškrtím.-
-Čo chcel.-
-On nemá doma oblek.-
-Ale veď ten môžeš zobrať tu veď si ho tu bol vyberať.-
-No bol ale ja tu nemám ten lístok a čo keď mi to bez neho nedajú, tým pádom môžem ísť domov a zas späť. -
-Uvidíme pod vybrať tie šaty pre malé a uvidíme...-
Tara asi hodinu sa rozhodovala nad šatami pre dvojičky. A ne, a ne sa rozhodnúť.
-Tari pod už..-
Mima nie je ti dobre??-
- Je ale poďme už.. Som len unavená.-
-Bože, v tom zhone som aj zabudla, že si...-
-Dievčatko aj ja a to je dobre.-
-Pod už..- Tara vybrala šaty jedny ružovkasté a druhé biele aby nebola každá rovnaká.
Tara prišla k pokladni a vybafla na predavačku kvôli obleku, ktorý tu je odložený ,ale nemá ten lístok..

-Viete ale to je proti naším predpisom..-
-Ja viem a som si toho vedomá ale ja za to nemôžem, že môj budúci muž má deravú hlavu. Okrem ešte iných veci.. Len vás prosím, zajtra sa budeme brat dnes už som asi bola všade, ešte zajtra ma toho čaká dosť, mame dvojičky pri ktorých sa musíme striedať. Ešte nie je pripravená záhrada..A ja vás len prosím o jednu láskavosť o ten oblek. -Vypustila Tara emócie na povrch.
-No dobre, ale necháte mi tu číslo keby náhodou.-
- Samozrejme ďakujeme...-
Tara si sadla do auta
-Mám toho dosť veríš mi..-

-Verím. –
-Inak Mima furt mam pocit, že na niečo som ráno zabudla... Ale dúfam, že je to len pocit pozvánky som bola zobrať ešte pre týždňom, takže myslím, že nič také by nemalo byt. David mal vybaviť limuzínu. Do záhrady kvety sú objednane aj stoly, barman tiež je za jednaní.. Ideme domov-
15hodin pred... 18.00h podvečer
Tara ležala v obývačke a rozmýšľala, že či niečo nezabudla.

Doma bolo ticho dvojičky spali. Mima bola u seba v izbe, David pracovni.
Milujem toto ticho pomyslela si Tara.
Len tak ležať a nič nerobiť. Len chvíľu vypnúť...
-Tari čo robíš?-
-Ahoj miláčik, nič len tak relaxujem. -
-Chceš masáž?-
-To by bolo fajn.. A čo práca??-

-Po svadbe vyrukujeme s tým von.. Mame dosť dôkazov na to aby som sme ich dostali za mreže na najbližších 15 rokov. Ale nebavme sa o tom.. Nie dnes ani zajtra ani najbližší týždeň dobre??-
-Dobre..-
-Tari?? Pod ideme do spálne?-
Na čo veď je len 19h čo si sa zbláznil.-
-A vôbec pred svadbou nič nebude.-
-Miláčik..-
-David nie a neškemri. Idem ešte za Mimou do izby, mohol by si večeru uvariť.-
-Zas ja??-
-Jak zas ja som obed varila-.
-No dobre idem.- David sa vybral do kuchyne a Tara za Mimou
-Mima môžem??-
-Pod dievčatko ďalej.- Mima ležala na posteli a čítala si
Tara sa posadila na stoličku.

-Čo by si potrebovala. Odložila knižku
-Mima ani neviem len tak porozprávať sa.. Poďakovať-
-A za čo prosím ta dievčatko.-
Za všetko za to, že si nás vychovala, za to si nám dala viac ako ktokoľvek iný, naučila si nás ľúbiť, naučila si toľko veci. Pomáhaš nám ešte aj tu doma. A ja neviem ako sa ti mam ovdacit.-
-Ty mne?? Tari ja som ostala na ulici to ja by som vám mala ďakovať.-
-Mame ta radi Mima-
-Aj ja vás. -
.Som rada, že dvojičky majú babku. A ešte k tomu takú fantastickú. -
-Ale Tari. Chod si radšej ľahnúť zajtra ráno skoro vstávame.. -
-Ešte David robí večeru tak sa najeme a pôjdeme a ty nebudeš jest?-
-Už nie pojem za chvíľku spať.-
-Tak Dobru noc Mima-
-Dobru noc-
0hodin... deň svadby
David ráno vstal medzi prvými. Nemohol spať. Tesil sa na ten to deň ako dieťa na hračku. Vedel, že už s Tarou bude navždy a toto bolo spečatenie ich lásky aj napriek tomu, že mali spolu deti a žili spolu bol to iný pocit. Budú mat spoločné meno, budú žena a muž.
-Pán Koper myslím, že je to hotovo. Ozval sa jeden s robotníkov-
-Áno, idem sa na to pozrieť.-
Už od rana boli u nich robotnici a stavali pódium.

-Bude to dobre ďakujem vám.- David vyplatil robotníkov. A vrátil sa ku šálke kávy.

-Dobre rano.. ty si už hore?-
Dobre ráno Mima. No nemohol som spať. Ideš za pozrieť?-
-Už je postavene?-
-Áno. Celkom boli šikovný.- pousmial sa David.
Obaja stali na terase a pozerali na pódium.

-Vieš čo ma napadlo?-
-Čo David? Že nikdy som si nemyslel, že budem tak to žiť. Vieš sme finančne zabezpečený, mam zdravú rodinu. Krasu ženu. Máme tu teba. Čo môžem viac chcieť?-
-David každý si je strojcom vlastného šťastia.-
-Myslím, že toto nie je mojou za sluhov niekto ma má tam hore strašne rad. -Zasmial sa David
Zatiaľ čo David s Mimou boli na terase, Tara vstala a bola v kúpeľni a hľadela do zrkadla. -A je to tu... Môj celo životný sen sa splnil, za pár hodín budem Koperova...-
-Mam chuť ďakovať ale neviem komu.-

3hodiny do svadby....11hodin doobeda
Tara prišla s kaderníctva a hneď zaliezla do izby snažila sa Davidovy vyhýbať aby ju nevidel chcela aby sa videli až keď budú oblečený. Mima mu prísne zakázala chodiť do izby.
-A čo keď tam mam oblek? Ha ako si ho mam obliecť.-
-Neboj sa ja ti ho podám, keď bude ten správny čas. Ešte nie je...-
-Ale ja by som len nakukol..-

-David nie, Tara si to nepraje. A vôbec nemáš robotu? Môžem ti hneď nejakú vymyslieť, napr. kvety sú vonku rozložené správne stoly sú pripravené? Ja idem pripraviť dievčatá. Takže by si sa aj ty mohol tváriť, že niečo robíš a nemyslíš na blbosti .Čas sa kráti. Tak že, šup šup...- David nie veľmi nadšene sa došuchtal ku pódiu.
-Čo tu mam ako že robiť? Ja mam aranžovať? Veď to je babská práca.-
Chvíľu sa tváril, že niečo robí. A potom sa vrátil dnu. Mima už obliekala dievčatá.
-Mima už?? Áno tam máš oblek nech sa ti páči, môžeš sa prezliecť u mňa.-
Ukázala Mima prstom na krásny biely oblek.
-Takže dievčatká ste hotové.- Prihovárala sa Mima k dvojičkám.
-Poďte pozrieme sa do zrkadla.-

Obe dievčatá sa pred zrkadlami obzerali.


1Hodina do obradu.... 13H poobede
-Tara,Tara už pod vylez s tej izby..-
-Nie až keď budeš čakať vonku.-
-Prečo vonku?-
-Neviem.. -
-Zmeškáme no pod..Vieš, že tam musíme byt skôr.-
-Chod von a ja tam prídem.-
-Mima čaká s dvojičkami v aute pod už.-
-Prídem keď...-
-Viem, viem počkám ta vonku máš na to 5mim inak ideme bez teba.-
-A koho by si si potom bral za ženu?-
-Neviem prvú čo by som ta stretol. Idem preč čakám vonku.. -oznámil David Tare cez smiech v hrdle.
Tak, že raz dva tri..A môžem ísť. Tara sa ešte raz nadýchla a otvorila dvere. Pomalým krokom kráčala k v chodovým dverám.
Celý život jej utekal pred ocami plač, smiech, David, pôrod, Mima, choroba, všetko... Len jedna spomienka chýbala, na svadbu,ale to bude už minulosťou.Je tu deň svadby tak dlho čakali, ale oplatilo sa sú tu spolu...



-Slečna?? Kočiar vás čaká....Ale ten to krát nie je žltý..-zasmial sa David
-Ty si to pamätáš?-
-Ako by som mohol zabudnúť myslím, že to bolo naše prvé neoficiálne rande.-
-David my sme oficiálne rande ani nikdy nemali.-
-To je tiež pravda. Ale mame prvú a aj poslednú oficiálnu svadbu...-
-To by si nebol ty keby si niečo netrepol...-zasmiala sa Tara a pohladila Davida
14hodin... Obrad
-Dnes sme sa tu stretli aby sme boli svedkami zrodu nového manželstva.. Mladomanželia si pripravili vlastný sľub nech sa páči.. Pan Koper-
-Beriem si lásku z lásky len Teba milujem
nevezmem nikdy späť čo Ti dnes sľubujem.
Ja David Koper si dnes teba Tara Oliverova beriem za svoju zákonitú manželku a sľubujem ti večnú lásku v dobrom aj v zlom.-
-Slečna Tara Oliverova.. nech sa vám páči
Vo víre života som Ťa vyhľadala a do rúk Ti dala život svoj.
Staraj sa o neho láska moja, veď to bude aj život Tvoj.
Ja Tara Oliverova si dnes teba David Koper beriem za svojho zákonitého manžela a sľubujem ti večnú lásku v dobrom aj v zlom..-
-Nech to čo boh spojil človek nerozdeľuje.
Pan a Pani Koperovy-

-A teraz si môžete dať váš prvý novomanželský bozk-


Keď prišli domov bolo už všetko nachystané hudba hrala..Všetko bolo krásne stoly prestrete, kvety, všetko tak ako malo byt. David s Tarou prišli ako posledný hostia ich už čakali, keď prišli na pódium všetci tlieskali..Ženám sa tlačili slzy do oči, muži sa usmievali..Mima preniesla prihovor....
-Milí novomanželia, vážení svadobní hostia, dostalo sa mi naozaj mimoriadnej cti prihovoriť sa vám pri tejto milej slávnostnej príležitosti. Zišli sme sa tu v rodinnom kruhu, aby sme spolu a radostne oslávili tento najšťastnejší deň v živote našich novomanželov. Boli svedkami krásneho okamihu, v ktorom ste si vy dvaja slávnostne potvrdili svoje pevné rozhodnutie povedať si svoje "Ano" aby ste odteraz ruka v ruke v dobrom i v zlom spolu kráčali v ústrety budúcemu životu. Za všetkých chcem vysloviť maše najsrdečnejšie blahoželanie a zaželať vám do budúceho života všetko najlepšie. "Nech po všetky dni vášho žitia blaženosť dneška stále rastie, nech obídu vás vlnobitia, rozkvitá pokoj, láska, šťastie. Úprimne vravia srdcia naše, ako to iba láska vie, zdvihnime všetci svoje čaše novomanželom na zdravie. -

Ako prvý tancovali mladomanželia

Dvojičkám sa zdalo všetko hrozne smiešne nechápali prečo všetci robia také smiešne pohyby a tak len sedeli na zemi a pozerali sa, alebo sa snažili ich napodobňovať.
K tanci sa postupne popridávali hostia. Atmosféra bola príjemná, všetci sa smiali zabávali.

Zábava trvala skoro do bieleho rana. Nikomu sa nechcelo ísť domov s takej krásnej svadobnej hostiny. Zo všadiaľ počuť len smiech. Všetci zabudli na starosti, trápenia.
Žilo sa len pre tu to noc....

[katty]

Mima je na poslednej fotke dobra. Dobry tanec

[gabča]

super mali nadhernu svadbu

[David]

je to vynikajuci pribeh a už sa tešim na new cast