(Tak nakoniec som to stihla dokončiť ešte dnes. A predom sa ospravedlňujem za hrúbky. )
2. úloha
Benjamin a Clare boli najlepšími priateľmi už odmalička. Hrávali sa spolu s bábikami, robievali piknik na záhrade, dokonca improvizovali módne prehliadky. Benjamin bol odjakživa tak nejak zženštelý. A teda ak si niekto myslel, že tí dvaja by spolu mohli mať niečo viac ako len spoločné názory, mýlili sa. Benjamina nikdy nepriťahovalo ženské pohlavie, práve naopak..
Prebdené noci, nekonečné debaty, pravidelná manikúra, návšteva veľkých obchodných centier, veľké množstvo starých Vogue-ov a iných módnych magazínov, špičkové žúry.. To všetko sú charakteristické znaky pre dvojicu Benjiho a Clare.
Každý človek však túži mať aj niekoho druhého, ku ktorému by sa mohol pritúliť a pomaznať sa. Teda mať vážnejší vzťah. Do pár takých sa zaplietol aj Benjamin. Jedného dňa, tentokrát po skutočne drsnom rozchode, mal veľkú depku a ležal zarmútený na svojom lôžku v kúte izby.
Clare, ako jeho skutočná priateľka, sa mu prihovorila: "Benji, no tak. Nemôžeš predsa zvyšok svojho dlhého života stráviť oplakávaním nejakého dotyčného, ktorý ani nestál za to keď si neuvedomil, čo stratí, keď ťa nechá.." Takto to pokračovalo ešte pekných pár hodín... Benji jej kládol rôzne otázky, ktoré podotýkali na to, ako moc ho to zranilo.
Nakoniec si uvedomil, že skutočne nemá zmysel toto jeho zbabelé vylihovanie, ktorým sa hral na chorého. Clare dostala nápad, že by svoju stále pretrvávajúcu depku mohol zahnať nájdením si iného týpka niekde v bare. A tak mu navrhla ..
.. ísť do najobľúbenejšieho klubu pre homosexuálnych chlapíkov. Po iné dni tam býva veľmi husto, avšak dnes sa to tam tak ani zďaleka nehemžilo ľuďmi, ktorí sú zameraní na rovnaké pohlavie. Po dlhom hľadaní Clare našla správnu a presne dokonalú obeť pre Benjiho.
Benjamin išiel na lov a Clare sa zatiaľ nevinne prizerala z diaľky. S úsmevom na perách podišiel k neznámemu chlapíkovi, ktorý osamelo sedel v tmavom kúte. Ben nikdy nebol nejak humorne nadaný, avšak nikdy s ním nebola ani nuda. Občas sa strápnil, ale ostatní mu predsa vždy smiech opätovali.
Benji upol ruky a podišiel bližšie. "Môžeš ma prichýliť na svoju sedačku? Totiž.. Ostatné miesta sú už obsadené a keďže ty si tu sám..?!" Sediaci neodpovedal, len mlčky odvrázil zrak.
Avšak Benji si, tiež bez slova, sadol. Jeho spoločník bol zrejme mierne plachý, alebo hamblivej povahy, pretože pokiaľ sa do reči nepustil sám Benjamin, on len mlčal.
Občas hodil na barmana nejakú grimasu na úkor ich tichého posedenia.
Benji občas prehodil obkec okolo svojej minulosti. Aký bol jeho prvý bozk a s kým. A ako postupne neznámi zisťoval.. Benjamin aj on boli zameraní na rovnakí tip ľudí. A tak sa aj on sám zarozprával.
Postupne si začali lichotiť jeden druhému a konverzácia už išla ako po masle. Po dlhej chvíli zoznamovania sa, kedy už o sebe vedeli snáď takmer všetko.. Sa Benji zdvihol a pozval neznámeho na drink.
"Eh.. Takmer som zabudol. Ja sa volám Benjamin. Teší ma."
"Moje meno je Christopher, tiež ma teší."
A ďalej nasledoval už len štandardný postup večera. Spravili si pár spomienkových, spoločných fotiek..
Tancovali slaďák..
Dlho do noci tancovali slaďák..
Aj bar sa musí niekedy zatvoriť a tak tento prítulný tanec neskoro v noci taktiež skončil. Avšak románik medzi Banjaminom a Chrisom pretrváva snáď aj dodnes.
Miestnosť
Sim