1 kapitolaPo prečítaní listu som začal uvažovať ako a kde zoženiem tým. Ako prvá ma napadla krása. V televízii
práve bežala reklama s Karolínou Miss Zelený Kaňon. Ihneď som volal do agentúry aby som si s ňou dohodol stretnutie. Povedali mi že mám prísť do miestnej knižnice. Na recepcii stála Frederika. Usmiala sa na mňa a rýchlo išla za šéfom s kávou. Už z diaľky som videl ako za stolom sedí Karolína. Keď som jej povedal čo by musela podstúpiť bez slova pokývala hlavou na znak súhlasu. Stále nám však chýbala nenápadnosť a mozog.
V tom mi padli oči na recepciu a na Frederiku. Prišiel som k nej
a spýtal sa jej či by nechcela ísť s nami. Povedala že nevie či ju pustí šéf. Sotva to povedala a už na ňu šéf volal : Frederikááááá!
Áno pán šéf čo sa deje?
Tomuto hovoríte káva? povedal a stále zvyšoval hlas.
Bože veď ja som tam zabudla dať kávu veľmi ma to mrzí.
Máte padáka a hneď. povedal a odišiel do pracovne.
Frederika pristúpila ku mne a povedala je rozhodnuté idem do toho.
Stále som však nemohol nájsť mozog. Keď sa v knižnici ukázal Chesus môj spolužiak zo strednej. Mal zo sebou kopu kníh a hneď bolo jasné kto bude tvoriť mozog.
Keď sme sa všetci 4 stretli začali sme premýšľať ako splniť prvú úlohu.
Miesto ticha stále si opakovala si Frederika ako sa volá to, ten no to?
Čo? spýtala sa zvedavo Karolína.
No to kde sú ti muži v sukniach. povedala a dúfala že vieme o čom hovorí.
Kostol? povedala Karolína.
Nie skoro vedľa kostola.
Cintorín to je ono. povedal som a usmial som sa. Ale kde ma byť ten cintorín?
Zelený Kaňon! povedal Chesus s úsmevom.
Ako si na to prišiel?
Stačí si tú pomôcku prečítať odzadu. Ale budeme tam musieť ísť v noci. Miesto ticha je tam len v noci cez deň je tam veľa ľudí.
To je postreh. Takže večer vyrážame na cintorín.
Bolo 10 hodín večer čakali sme na cintoríne ale nič sa nedialo.
Karolína si stále pilníkovala nechty a hvízdala si.
Sadol som si na lavičku a sedel. Zrazu buchli dvere.Vzadu na cintoríne bola stará krypta. Nikto k nej nechodil. Všetci s nej mali strach.Už z diaľky bolo jasné. že búchanie na dvere je práve tam. Už sme boli takmer pred vchodom do krypty keď sa zrazu zablysklo a pred nami stála žena v bielom a stále žiadala heslo.
Vydesene sme sa naňho dívali keď v tom Chesus zahlásil Noňak Ýnelez.
Anjel zmizol a dvere na krypte sa otvorili. Bola tam jedna krabička a v nej ďalší zdrap papiera s odkazom.
Nájsť mnícha v Takemizu a odovzdať mu odkaz ktorí nájdete v knihe Alaman:5,4 6,6 8,9.
Ak si odvážni zvládneš to ak nie radšej to vzdaj. Mnícha nájdeš v Takemizu.Odkaz v knihe, nájsť mnícha čo môže byť ľahšie? spýtala sa Karolína.
Všetko je ľahšie kniha je v múzeum a neviem čo tie čísla znamenajú. povedal som a odišiel.
Všetci išli za mnou. Musím sa na to vyspať. A vy tiež všetci nad tým uvažujte.
Ráno mi zvonil telefón. Bol to Chesus.
Už viem čo tie čísla znamenajú.
Čo rýchlo povedz!
Prvé číslo je číslo stránky a druhé riadok na strane.
To je skvelé ale kde je tá kniha a ako sa k nej dostať.
Kniha je v miestnom múzeu ale je v suteréne. Vystavujú kópiu. Takže máme šancu.
Rýchlo som všetkých zvolal a dohodli sme si úlohy. Ja pôjdem do suterénu, Karolína zabaví stráže a Chesus s Frederikou budú čakať v aute.
S Karolínou sme sa prešmykli do vnútra. Sedela tam stráž.
Choď Karolína zabav ho. povedal som po tichu.
Čože toho starého, plesnivého, zvráskaveného dedka? To nemyslíš vážne.
Bez slova som ju tam posotil. Keď ju strážnik uvidel takmer prestal dýchať.