Tajomstvo počítačového života

[Gigushka]

Hehe, zo Zo a Jareda nemóžem Fuj, Jake v akom hnusnom dome býva... snáď nám časom objasníš, prečo v takom dačom býva Jamie držím palce s autami A kedy asi napíšeš diel k Zmene plánu?

[Yka]

Lincey - ďakujem , no musela som to uťať takto, nech je načo sa tešiť no nie
Zo a Serah sú síce z odlišného cesta, no sranda robí svoje ...a dnes sa mi štikútalo , ale to je len náhoda

No Jamie, s tou mám plány, aj keď skôr do budúcna, takže jej vývoj v ďalších dielov bude ešte domyslený

Gigushka - áno, Jake bude objasnený, no to je ešte dlhší vývoj než sa k tomu dostaneme, niežeby som vedela presne, no niečo v hlave už mám
Som rada že Zo a Jered získavajú sympatie, majú to byť haluzáci
No a Zmena plánu, fú neviem . Mám ten príbeh rada a momenátlne som nejako bez nálady to písať. Mám to síce v hlave, ako to skončím a tak, no neviem sa k tomu dokopať, lebo ten tréning mi dako nejde do prstov (ale vo štvrtok mám sebaobranu tak ma možno čosik inšpiruje )

[eva]

Nepovedala by som, že Deren sa bude tak vypytovať toho Jacka, keď na začiatku povedal, že ho to vôbec nezaujíma, inak Jamie šikovná takého robota za víkend vytvoriť

Geniálne

[Yka]

eva - no nie že sa Deren nezaujíma, len si to nezisťuje inak, než priamou debatou On ich nenúti o niečom rozprávať, no predsa len, dlho spolu pracovali, boli priatelia a teraz ho našiel v takýchto podmienkach žiť. No bude rešpektovať to, že o tom nemieni hovoriť
No a Jamie, tá pre roboty žije, čo sa o nej dá viac povedať
A ďakujem

[Charlotte]

Krásne, krásne, krásne!
Ten Jake sa mi celkom pozdáva..no ale ked je taký sukničkár uvidíme s kým skončí, či už máš nejaké tie plány
Ale ten byt, by som na neho nepovedala na takého fešáka
Skvelé!

[Mirabi]

ako tak čítam to zakončenie, vravím si, Yka je zase vo svojom živle no dobre uvidíme, čo postvárajú na tom pódiu
a Jake by sa mal niekedy pustit do velkeho upratovania, hlavne drhnutia kupelne

[Yka]

charlotte15 - no so sukníčkarom nijaké konkrétne plány nemám, iba taký hrubý náčrt toho čo bude stvárať, ale nič konkrétne, uvidím podľa jednotlivých dielov

Mirabi - no scénku z pódia som včera skúšala fotiť, aké možnosti mám v hre a teraz píšem aby som mohla dofotiť. Fú, chcela som to napísať inak, ale v rámci slušných mravov som si to rozmyslela a bude to také iné no

Diel by tu mohol byť počas víkendu.

[Yka]

6. diel

Serah Carter

Vedela som, že Zo je divoká. Bola som varovaná, no skutočne som nečakala nijaký striptíz. Kým kráčali na pódium, čakala som otočku a nejaký smiech, no tak by som to asi spravila ja. Nikdy by som hore nevyšla, no Zo necúvla. Niečo zamrmlala DJ-ovi, ten sa len zasmial a zmenil hudbu. Spolu s Jaredom prešli dopredu, kde stáli platení striptéri, ktorí ustúpili dozadu a nechali im priestor a nejaký chlapík si Zo premeral ako kúsok šťavnatého mäska.



Modrá sukňa ktorá sa už na Zoinom tele vlnila v rytme hudby bola z materiálu, ktorý pomerne presvital, obrysy jej nôh nebolo ťažké vypátrať rýchlym pohľadom. Lakťom šťuchla do Jereda a začala tancovať. Zatiaľ čo ona sa ladne krútila, Jered stál a len tak tak sa držal, aby neskrivil tvár do zamračenej. Ako som tak hľadela na Zo, nevyzerala, žeby sa cítila nesvoja, či sa hanbila. Bez okolkov vrtela plochým bruškom, ktoré mala odhalené, občas pridvihla sukňu vyššie a odhalila tak kus opálených nôh. Muži zbystrili pozornosť, ani jednému z nich, stálym zákazníkom neušlo, že Zo nie je tunajšia a už na prvý pohľad nie je zamestnanec. Prehodila vlasmi, otočila sa všetkým chrbtom, krokmi zmerala cestu k Jeredovi a akoby to patrilo k tancu, pošepkala mu čosi do ucha. Ten si len vzdychol a konečne sa chytil hudby. Len čo tak spravil, akoby to bol iný človek, žiadne mračenie, žiadne uvažovanie, len zábava, ktorá sa mu pomaly vryla pod kožu.



Po pár minútach vyzerali ako zohraná dvojica, nemuseli si nič naznačiť ani šepkať. Zo ako správna profesionálka niekoľko krát použila Jereda ako nejakú tyč, poobtierala sa okolo neho ako prítulná mačička. Nechcel sa nechať zahanbiť a tak jej to oplácal rovnakou mincou. Publikum si získali, v bare nebolo nikoho kto by na nich neupieral zraky. Na krátky okamih som sa otočila dozadu, Deren s Jakom neveriacky pozerali na pódium a smiali sa zároveň. Ozval sa ohlušujúci piskot z jednej mužskej skupinky vzadu, rýchlo som otočila hlavu a sledovala, ako Zo odhadzuje tričko.



Poriadne ním zatočila, hodiac ho práve k hlučnej skupinke. Žena len kúsok odo mňa hlasno zapískala smerom k Jeredovi, ktorý zdrapil okraje svetra a pomaly ho ťahal hore, odhaľujúc vypracované svaly.
Všimla som si, že nielen ženy tu naokolo slintali, ale muž s briadkou po mojej pravici na ňom išiel nechať oči. Zhrozene som pokrútila hlavou aby som sa zbavila myšlienok ktoré sa mi neúprosne tlačili do hlavy a radšej som už oči nechávala na tých dvoch. Zo na mňa žmurkla, dlaňami si prešla po bokoch až k prsiam. Ten chlap za mnou zvýskol až mu pár slín odletelo kdesi na zem. Zhrozene som sa nadýchla, zoskočila z barovej stoličky a presunula sa do kresla k tým dvom.
„Ušlo nám niečo zaujímavé?“
Deren Harton sa so smiechom v celej tvári otočil ku mne a ja som len pokrútila hlavou.
„Stavili sa,“ odvetila som mu krátko, cez hudbu sa aj tak nedalo rozprávať, nehovoriac o tom jakote. Jered predvádzal svoj svaly, ohýbal ruky a Zo občas provokatívne prešla k nemu, ruky nacapila na jeho hruď a bez okolkou žmurkala na prítomné slečny, ktoré jej v danej chvíli viac než závideli.
„Z tých dvoch raz chytím mladé,“ Jake len krútil hlavou, aj keď ja som sa bavila, ak sú takíto šibnutí stále, nuda nehrozí. Mykla som plecom, pohľadom som zablúdila k opasku, ktorý práve Jered rozopínal. Nejaké osemnástky, ak vôbec, k nemu naťahovali ruky, no on ich oslňoval iba zvodným úsmevom. Zo zhodila sukňu a hneď za ňou padli aj nohavice. Prudko ich roztočil nad hlavou a odhodil niekam k staršej pani, podľa oblečenia podnikateľke.



Napadlo ma, že tým to končí. Zo nemala dôvod zhadzovať podprsenku, Jered predsa nemal čo hore vyzliecť a zvyšok spodného prádla by predsa dole nedala. Alebo áno?
Vyzliekania na tú chvíľku bolo ale dosť, pokračovali v zvodnom tanci, každý zameraný na inú skupinku.





Na krátky okamih som ich prestala sledovať a pozrela na Jaka s Derenom.
„Myslíte si, že ešte niečo zhodia?“
Tí dvaja sa na seba len pozreli, akoby si v hlavách vymenili pár slov a znovu pozreli ku mne „necháme ťa v napätí,“ zasmial sa nakoniec Deren. A tak som sa musela znovu vrátiť k pódium, kde Zo práve naťahovala k ruku k nejakému chlapíkovi vpredu.



Vedela som si veľmi živo predstaviť jeho tvár, ako slintavo pozrel na jej telo a trochu sčervenel, keď ho potiahla hore. Deren v pozadí sledoval túto scénku a potom kývol k mladej žene v šatách, nech sa k nim pridá. Ona však pokrútila hlavou, nechcela ísť na scénu a tak vytiahol inú, ktorá si rýchlo mohla vyskúšať, či sú tie svaly také pevné ako vyzerajú zdola.
Vytiahnutá dvojica sa však na pódium nestihla ani ohriať a musela ísť dole, na pokyn jedného z pracujúcich striptérov.



Odrazu sa Jered zarazil, hľadiac priamo našim smerom.
„ZO???“ vykríkol tak nahlas, že ho bolo zreteľne počuť aj cez hlasnú hudbu. Zo sa len uškrnula, človek by uveril, že je to anjel aj s tou jej červenočiernou hrivou. Prsty zastrčila za nohavičky, čo už bolo naozaj moc. Chlapi okolo však výskali akoby mali ruju, priam slintali všetkými možnými dierami na tele. Jered prebehol pohľadom k jej prstom a tiež sa tváril prekvapene, akoby neveril. Zo žmurkla, otočila sa všetkým chrbtom, posledný krát ladne zavrtela bokmi a ako labuť prešla po schodíkoch dole. Jered sa nenechal pozývať, žmurkol na prítomné ženy a nasledoval ju.
Pár chlapíkov k Zo automaticky vyrazilo, no ich dotieravé poznámky odbíjala akoby sa len zdravila „dobrý deň“.

Aj napriek tomu ako sa snažili, ona i Jered, podpitý diváci sa nedali tak ľahko odbiť a tak skôr než sa Jered dočkal vysvetlenia, presunuli sme sa vedľa k bowlingu.



„Toto bol poriadny podraz!“ Jered prebodol Zo pohľadom, aj keď v kútikoch pier sa mu držal úsmev. Určite ho to netrápilo natoľko, ako sa snažil dokázať. „Keby viem, že ste tu...“
„Tak to urobíš aj tak,“ zareagoval Jake skôr, než by stihol vetu dokončiť „akoby sme ťa nepoznali.“
Ozval sa smiech a ja som neisto sedela v ich starej známej skupinke.
„Jered, toto je Serah, Serah Jered,“ uchopila sa slova Zo.
Premeral si ma, pohľadom skĺzol k mojej ruke a uškrnul sa. „Slobodná...“
„Zatiaľ sa tak tvárim,“ žmurkla som „ale v manželstve nevidím nijaký problém.“



Pochybovačne potiahol obočím, neodpustiac si reakciu „ja len jeden, vernosť.“ Do úst hodil kus pizze a obrátil sa k Derenovi „inak čo tu všetci robíte?“
„Prišli sme ťa navštíviť,“ odvetil mu „a pozvať ťa k nám na Vianoce.“
Pozvanie mi pripomenulo jeden môj nápad, ktorý by mi zjavne vyfučal z hlavy, nebyť tejto poznámky. „Napadlo ma,“ zareagovala som skôr než stihol Jered odpovedať „žeby ste mohli stráviť Vianoce u nás. Teda nie priamo u nás doma, taký veľký dom nemáme aby tam všetci prespali, no otec odchádza vždy na sviatky s pár známymi preč, takže by ste si mohli užiť sneh. Samozrejme môžete doviesť aj blízkych,“ tieto slová som adresovala hlavne Derenovi, keďže mal zjavne jediný rodinu.
„A kde bývate?“



„V Nalone,“ odvetila som opatrne, veď to bolo kedysi miesto ich pracoviska. Presne podľa očakávania si vymenili pohľady, ktoré nakoniec skončili u Derena. V ich očiach bola skrytá otázka – kto som a čo chcem. Nikto však nahlas nepovedal nič, teda aspoň v prvú chvíľu. Miestny Cassanova si jazyk dlho nenechal za zúbkami „no čo si zač, opaľovať si sa asi neprišla...“
Zmätene som prešla k Derenovi, chcel im to predsa povedať on a v inú dobu.
„Je to človek, ženské pohlavie a píše sa Carterová,“ prehovoril, položiac pohár na stôl „našťastie po otcovi nezdedila naše obľúbené vlastnosti...“
Zo sa zachechtala a pozrela k tým dvom „súhlasím, zatiaľ je to milá ženská...a to či je ženského pohlavia som neoverovala, neviem ako šéf...“



Bavili sa o mne, akoby som tam nebola „haló haló ja som tu,“ zamávala som rukou na privolanie pozornosti.
„Vidíme ťa,“ odvetil Jake, no pohľadom stále visel na Derenovi „tak čo sa deje šéfe?“
Deren nemal na výber a pustil sa do vysvetľovania príbehu, ktorý bol ako vystrihnutý z nejakého komixu...

O tri dni neskôr

Jered Pine


Tie letuškine nohy dokázali človeka riadne odlákať od poctivých myšlienok. Preháňala sa lietadlom v tej peknej úzkej...veľmi úzkej sukni hore dole, akoby jej vôbec nevadili tie vycivené pohľady staríkov, ktorý nemali sex už poriadnu dobu. Ja som aspoň nečumel tak okato.
„Počúvaš ma?“
S nevôľou som pozrel na červenovlásku po svojom boku, ktorá bola síce tiež poriadny kus, no zo zásady som sa nezabával s ľuďmi z týmu, iba ak tak sekretárky a podobné slečinky. No s touto som mal pracovať, ako sa nakoniec uzavrelo hlasovaním.



„Nemôžeš očakávať, že počúvam každé slovo, myslím, že každé tretie je maximum čo dokážem, aj to len keď som dobre vyspatý. Každé piate sa ale osvedčilo, nemaj obavy...“ odvetil som jej, odbehnúc očkom k tej peknej brunete. Dočerta, práve sa zohla. Pár hláv sa nenápadne nahlo do uličky, mal som chuť poriadne ich kopnúť, iba mi zacláňali.
Ak Serah vydala nejaký podráždený zvuk, musel som ho prepočuť, lebo len čo som znovu zakotvil na jej tvári, bola stále pokojná.
„Nechce sa mi veriť, že chceš nejakého chlapa odhovárať od svadby! Veď to nie je normálne. A ty Jake, ako môžeš ísť s ním! Mali by ste ho podporiť a nie...“
„Počuj Serah,“ prerušil som ju „toto nie je tvoja vec. To nie je len tak nejaký chlap, je to kamoš zo školy a on sa teda ženiť nebude! Šťastie je, že mi napísal skôr, než ju požiadal o ruku. Takto ešte nie je nič stratené...“



Jake pokrútil hlavou, no zízal radšej von oknom. Povedal, že ide so mnou a nebude na jeho strane, sám zmenil názor a ženiť sa nechce. Konečne dostal rozum.
„Preto, že je to tvoj kamoš zo školy sa nesmie ženiť?“ Ako každá ženská, nevedela, kedy má zavrieť ústa. Zjavne mlčala, len keď ich mala plné...
„Nie, chcem ju len zachrániť pred sklamaním. On je ako ja, spolu sme dostali do postele všetky, na ktoré sme ukázali prstom. Samozrejme, každý zvlášť...“ dodal som len tak pre istotu „isto ma niekoľko bokoviek a tak načo ju má trápiť? A ak nemá, treba ho dostať z romantickej predstavy o peknom dome, psisku ktoré mu bude očúravať noviny, obžúvať bagandže a mať úchylné chúťky len čo zohne koleno. Nehovoriac o deťoch, ktoré revú na celý dom, furt otravujú a...“ ďalej som už ani nepokračoval, netúžil som využiť to vrecko na zvratky pred svojim ksichtom.



Serah to ale nechcela vzdať a tak mi tie decká stále lozili po rozume.
„Jake prečo mu chceš pomôcť?“ skúšala ho dostať na svoju stranu. Mala však smolu, on bol neutrálny, vlastne, inak by som ho nebral.
„Už to tak nechaj, začína mi byť zle od žalúdka...radšej sa venuj predstavám o nákupoch Vianočných darčekov, lakovaní nechtov a podobných somarinách nad ktorými zvyčajne uvažujú ženy.“
Mal som ísť iným lietadlom. Pustil by som si riadnu hudbu do slúchadiel a mal pokoj, lenže táto ženská sa jednoducho nevedela zmieriť s faktom, že sukničkár sukničkárom zostane. Pozrel som von z okna, už sme boli nad ich zasneženým mestom. Videl som štadión, domy, more...









Príkaz pripútať sa ma napokon dostal z tohto hrozného letu, v ktorom by som uprednostnil turbulencie než ukecanú ženskú vedľa seba.
„Lúčime sa s tebou, vidíme sa o dva dni u vás...možno aj dajaká darčeky donesieme...“ žmurkol som na Serah a potiahol Jaka do taxíka. „Počuj, nemal si ti na štedrý deň nejaké iné plány, alebo také niečo spomínal šéfko...“
Prikývol mi, aj keď nevyzeral, že mi mieni povedať o čo išlo. Mal šťastie že som chlap, viem kedy držať jazyk za zubami a nepýtať sa.
„Miesto nie je podstatné, zariadim si to aj tu. Máš adresu toho svojho kamoša?“



„No nie, chystám sa vyklopkávať na každé dvere...zoznámiť sa s pár slečnami, vyskúšať mäkkosť postele a raz ho nájdem. Možno aj do ich svadby...jasné že mám.“
Na Jakovi sa niečo zmenilo, to ticho v taxíku bolo čudné. Zvyčajne vždy vedel vymyslieť tému na takúto cestu, no teraz len hľadel von a čušal. Super. Jedna ukecaná, druhý bez jazyka. Kam tento svet speje. Už aby sa sem dohrabala Zo, aspoň s tou sa človek zabaví.
Napokon taxík zastavil pred obrovským obytným činžákom, z ktorého strechy sa ozývala hlasná hudba.
„Oni tam majú párty!“ zvolal som šokovane. Už na prvý pohľad to tu nevyzeralo na chudákov, no párty za bieleho dňa? Jake do mňa drgol a tak sme sa presunuli dnu. Výťahom sme sa zviezli až hore a tam vystúpili v jednej z pekných modrých chodieb.



Akoby náhoda, na ktoré som neveril, bolo ich na tej chodbe ako hadov. Starouš si bral noviny, nejaká žena, inak mala super zadok, si niesla nákup. Nejaké decko práve treslo dverami, veď vravím, sopliaci sú to... žena s nákupom si ma premerala, aj keď na mňa a môj rengenový pohľad teda nemala.
„Ste tu nový?“ vycerila zúbky, no viditeľne nepoznala pastu na bielenie „nevedela som, že budeme mať nových susedov...“
Dosť podivné zmýšľanie, ale veď čo na tom, že nemáme kufre. Alebo vidí nejaké imaginárne?



„Nie, prišli sme navštíviť starého spolužiaka, Jamesa.“
Prekvapenie nedokázala skryť na svojej mladej tvári a potom ukázala na dvere vedľa nás. „Tak to stojíte hneď vedľa jeho dverí,“ oslnivo sa usmiala, akoby mi povedala niečo, čo neviem. Žmurkol som na ňu a krátko jej poďakoval za jej „pomoc“. Rýchlo som zaklopal a o niekoľko sekúnd ma v uteráku okolo pása privítal typický James a jeho ešte typickejšie slová „Starý!! A ty tu čo robíš?“



Ta holka niekde pri nás sa prudko nadýchla, akoby práve nastal koniec sveta. S Jamesom sme si vymenili veľavýznamné pohľady ako za starých čias a ja som ho potlačil dnu, nech tu nestojíme. „Dohnal ma sem posledný mail...ty sa chceš ženiť???“
No nemienil som dlho chodiť okolo horúceho mlieka (kašu nemám rád), takže prečo mu to nevyprsknúť takto zhurta?
„To si sem letel takú diaľku len preto?“ vyvalil oči, nepochybne mu viseli len na dajakom nerve alebo na čom sú tie guličky pripnuté.
„Nie ty opica, som tu aj pracovne, ale toto ti treba vyhovoriť. Inak toto je Jake, tvoje meno už pozná...“



Krátko si vymenili frázičky, následne po nich sme sa usadili v jeho obývačke.
„Dobrá bedňa, ale ja mám väčšiu,“ uškrnul som sa, načo reagoval slovami „no to určite“. No to určite áno, povedal som si v duchu, no dlabať na jeho maniere. „Už si to na ňu vyvalil?“ spýtal som sa rýchlo. Bol to riaden adrenalín čakať na odpoveď.
„Nie, mala prácu...rozmýšľam, že ju požiadam na Vianoce.“
„To je riadne trápne klišé nemyslíš?“
„Nie, bude to romantické...“
„Odkedy sa z teba stal romantik?“ mal som chuť ovaliť ho niečím silno po hlave. On fakt použil slovo romantické? Viditeľne sa naozaj blíži koniec sveta, dúfam že sa týmto jeho móresom nenakazím.



„Ale no tak Jered, veď aj ty si už z mladíckych časov vyrástol nie?“
„Ja som mladý stále,“ odvetil som pohotovo, akoby od toho závisela moja povesť.
Prevrátil nado mnou očami, no ja som to úspešne ignoroval. Ignoráciu som dokonale ovládal.
„Nevrav mi, že si stretol túto svoju milovanú a odrazu bolo rozkošiam koniec! nežijeme predsa v telenovele...“ rozhorčoval som sa. Ak to chytilo Jamesa, ako sa tomu vyhnem ja? Manželstvo bola najhoršia nočná mora akú som si vedel predstaviť.
„Nie, tak to nebolo,“ pokrútil hlavou „zmenila ma žena pred ňou. Zvykol som si popri nej na stály vzťah, aj keď prvé dva týždne som si stále užíval aj s inými. No časom sa mi zapáčil pocit prebúdzať sa v rovnakej posteli, pri rovnakej žene...ale ťažko ti to vysvetlím, keď ty lásku neuznávaš.“
„Prečo si sa s ňou rozišiel?“ v očakávaní som nadvihol obočie.



No nie, nepodviedol ju, takže akákoľvek nitka pre jeho záchranu sa rozplynula.
„Mali sme odlišné názory na podstatné veci, počet detí, miesto bývania, neznášala ma jej kamarátka...“ mykol plecami „ale teraz som už štyri roky zadaný a aj keď sa ti to nevidí, šťastnejší už nebudem.“
Ten zamilovaný úsmev ma desil, dúfal som v jediné, nech ma týmto tu nenakazí.
„Mám plán ako ťa vyliečiť!“ zvolal som spokojne. Jake na mňa prekvapene pozrel, samozrejme som mu to nevešal na nos.

O pol hodinku sme už frčali na ceste, ak sa to tak dalo nazvať. Cestári zjavne nepoznajú také ako odhŕňače a ani náplň svojej práce.
„Kam ideme?“ vyzvedal James ako sopľavý chlapec. Určite sa bál že ho berieme do nejakého pochybného klubu so ženskými.



Nechcel som mu kaziť túto istotne krásnu predstavu a tak som zaryto mlčal. Bolo ťažké tváriť sa započúvane do hudby, keď tam hrala nejaká sladká haluška, ktorú by som prepol, keby som sedel vo svojom peknom fáre. Taxikár dostal pokyny v tichosti, takže sa do našej debaty nestaral, hlavne keď som platil ja.
„Sme tu,“ zaškeril som sa hrdo.
„Manželská poradňa?“ pozrel na mňa, akoby som spadol z jahody. Aj taxikár sa tak díval, akurát na nás troch, nielen na mňa.
„Tam uvidíš čo z teba zostane po rokoch manželstva, ak vôbec rokoch...“



Vošli sme na chodbu pred ordináciu, kde nás hneď z príchodu privítal hádajúci sa pár.
„Neznášam tie tvoje smradľavé ponožky hodené pri posteli! Nevieš načo je kôš na prádlo??“
„A čo všetky tie tvoje gebuziny pri umývadle!“
Víťazne som ukázal prstom, čo si tá ženská všimla a prebodla ma pohľadom „čo čumíš!“
Nečakala však na nejakú reakciu a už vrieskala ďalej „A čo tak zdvihnúť dosku keď ideš šťať???“ kričala, akoby tam boli sami. On jej čosi od kričal, ale ja už som sledoval ďalší párik, ktorý sedel na stoličkách a oduto sa každý díval inam.



James na mňa pozeral ako na prízrak. „Ty si sa musel scvoknúť...“
„Nie, keď som bol malý, padol som na hlavu...“ odvetil som, no už som ho ťahal za jedným chlapíkom „tento chlap sa chce ženiť, čo mu na to poviete?“ veľavravne som nadvihol obočie, čakajúc na poriadnu podporu.
„Že sex si môže užívať aj za slobodna a navaria mu aj inde...“ odvetil mrzuto. Jeho žena, zjavne, sa zatvárila vrcholne urazene, vstala a odpochodovala na toalety so slovami „aspoň keby tá posteľ stála za to!“ Drzaňa jedna.
No toto bol len začiatok našej cesty, mal som chuť ukázať mu, čo ho čaká v manželstve, niežeby som mal nejaké skúsenosti. Ďalšou zástavkou cesty utrpenia bolo ihrisko pre decká. Bolo zhora kryté, preto sa stále mali kde hrať, aj keď pár z nich pobehovalo aj mimo strechy a bláznilo sa v snehu.
„Pozri!“









Jedno z detí práve trpelo pri skupinke troch väčších chalanov šikanu. Dievčatka sa šklbali o bábiku. Nejaké decko revalo pri šmýkačke, odrelo si koleno. Ďalšie sa naháňali, akoby mali v zadku petardu...
„Prídeš domov uťahaný z roboty a tam bude niečo takéto. Syn sa ti bude sťažovať na bandu nejakých faganov, dievča revať že jej kamarátky jej oskalpovala bábiku...žene prihorí obed...večer bude uťahaná z detí, roboty a domácich prác...ty zaľahneš do postele a budeš ľutovať deň, keď si sa oženil.“
Môj predslov sa skončil. Toto by mne určite stačilo, veď je to ako vystrihnuté z pošahaného rodinného filmu o problémoch.



James sa tváril vážne, asi mu to konečne došlo. „Jered, cením si tvoj záujem, ale ja ju o tú ruku požiadam...“
No nezabili by ste ho? Idete sa pretrhnúť aby ste mu ukázali čo všetko sa zmení, ale nie, hrdina, on sa chce ženiť. Bol som zvedavý, čo je to za ženská. Treba ju preveriť. Možno ho podvádza...
„Serah je skvelá žena a ja neverím, že by sa nám to mohlo pokaziť. Deti sú hudba budúcnosti, teraz máme obaja iné plány...“
„SERAH?“ cítil som, ako vyvaľujem oči a ani hlas som nevedel úplne ovládnuť „aká Serah??“ Bolo možné aby sme v tom istom meste narazili na tú istú Serah? Dočerta, bolo.
„Carterová, prečo?“
No tak to bolo niekde hlboko v sedacej časti tela...ja som jej o kamarátovi, jej frajeríkovi, narozprával také veci, že ak jej dôjde že ide o neho..ajajaj...

Serah Carter

Posledné dve hodiny som blúdila mestom a snažila sa na poslednú chvíľu zháňať darčeky. Otcov som už mala, hrubú filozofickú knihu, sestre ako vždy prívesok, bola to akási tradícia a James, no ten bol otázka.
Vonku husto snežilo, niektorí ľudia pobehovali s dáždnikmi, iní, tak ako ja, behali aj bez čiapky, nechávajúc si padať sneh na vlasy. Studené vločky, kúsky nevinnej bielej, ktorá skrývala všetko zlé pod svoj závoj.



S horúcou kávou v ruke som sa zahľadela na poslednú uličku, no nemala som chuť navštíviť ďalšie obchody. Mala som toho dosť. Zamierila som preto k parkovisku, kde ma čakalo moje milované autíčko a s ním cesta domov. Vedela som si živo predstaviť otcov výraz, keď mu poviem, že som získala tým, ktorý neznáša. A potom ísť do Darvy a oznámiť to aj Madam. Konečne sa zapojím do nejakého projektu naozaj aktívne, nebudem stáť obďaleč a získavať informácie. Terén...konečne v teréne.



Popri ceste k auto som premýšľala aj na Jamesom. Mali sme byť na Vianoce u nás. Sviatky, keď má byť rodina pokope, bola tá naša oddelene. Otec so známymi niekde preč, sestra so svojimi priateľmi z práce, na nejakej vianočnej žúrke a ja doma s Jamesom. Takto to bývalo posledné roky. Tento rok musím Jamesovi oznámiť menšiu zmenu plánu, aj keď som v tom nevidela nejaký problém, nikdy mi zmeny nevadili, práve naopak. Stereotyp bol niečo, z čoho som mala strach. Strach z vnútorného vyhorenia, pocitu, že môj život nemá nijaký zmysel a už len prežívam, no nežijem.
„Slečna Carterová?“ mužský hlas, chladný ako sneh na mojej tvári, ma prinútil otočiť sa. Obrovské auto prudko zablokovalo výjazd z parkoviska a dvaja muži so zbraňami mi mierili na telo.




Prekvapene som zmraštila čelo, srdce sa prudko rozbúchalo. Holohlaví muži sa tvárili, akoby ma mali na mieste odbachnúť. Viditeľne ich nezaujímali okoloidúci, ktorí si ich zbrane nevšimli, široké chrbty ich kryli.
„Musíme sa porozprávať slečna...“

[Gigushka]

Paráda Plánovaná svadba Serah a sukničkárskeho jaredovho kamaráta ma pobavila

[Lincey]

Yka opäť perfektný diel. Tvoj štýl písania zbožňujem, vieš čitateľa pripútať k stoličke a napriek tomu, že mu za ušami kričí celá rodina, musí to dočítať. (ako v mojom prípade ). Na tomto diely som sa skutočne dobre zasmiala a Jared si ma už teraz totálne získal. Som zvedavá na reakciu Serah, keď zistí že Jaredov prelietavý kamarát je jej milovaný.
Mám len jedinú pripomienku, prečo musia byť všetky tvoje mužské postavy tak sexi? Človek si nevie vybrať nad ktorým má skôr slintať

[Yka]

Gigushka - no som rada že si sa pobavila

Lincey - to ma teší že som ťa udržala prilepenú na stoličke , aj keď krik za chrbtom ti nezávidím, nemám rada keď na mňa niekto vybľakuje keď čítam
Som naozaj rada že Jered si získla tvoju obľubu, sa snažím aby vyzeral tak vtipne a bezstarostne
No a k pripomienke ...ani neviem čo k nej povedať To vieš, aby si každý podľa svojho vkusu vybral Blondatý Jake, čiernovlasý Jered a hnedovlasý Deren Celá škála, ešte dáky ryšavý mi chýba

[Mirabi]

Jared sa teda snazil s tym odhovaranim od svadby najviac ma pobavilo, co vykrikovala ta zenska v manzelskej poradni
ok, tesim sa na dalsi super diel

[eva]

Prepáč, že píšem až teraz, ale fakt sa vždy iba opakujem, že je to super, akurát teraz je to aj napínavejšie

[Charlotte]

Všetci už všetko povedali..neviem čo povedať no opäť super diel

[Yka]

Vďaka holky

eva - no najvyšší čas na nejakú akciu, šak už som sa tešila