Tajomstvo počítačového života

Miesto pre vaše príbehy vytvorené rukou spisovateľa alebo režiséra.

Moderátor: Sašena

Koho hádaš na obeť predpovede Maonky? Kto sa nikdy z hry nevráti?

Derren
2
18%
Jake
6
55%
Jared
0
Nehlasovalo
Zo
3
27%
 
Celkom hlasov : 11

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod livia » Sob 30 Okt 2010, 14:55

super diel ako vzdy. som zvedava ci im ten lariak neutecie
livia
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 207
Registrovaný: Uto 22 Apr 2008, 12:31

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Totodile7625 » Štv 04 Nov 2010, 23:08

Skvelý príbeh , naozaj skvelí ;) JA by som chel mať taký talent na príbehy :)
food is my religion and pizza is my god
amen
Obrázok užívateľa
Totodile7625
Moderátor
Moderátor
 
Príspevky: 4106
Registrovaný: Uto 19 Okt 2010, 10:51
Bydlisko: Mimo Vašu modrú planétu ...
Pohlavie: Sim

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Yka » Ned 07 Nov 2010, 14:28

Ďakujem :) Diel už dávno mal byť, no popravde, uvažujem že ho na čas dám zamknúť, lebo ma štve počítač a celkovo nemám času moc. Viem že to nie sú ktovie aké dôvody, ale nepáči sa mi že pridávam diel asi tak raz za mesiac aj to krátky, tak to musím premyslieť, čo dalej.
Moje príbehy 7 dní a príde Smrť (dokončené) a Svet, ktorý sa skrýva.
Obrázok užívateľa
Yka
Výherca
Výherca
 
Príspevky: 1172
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Dadul » Ned 07 Nov 2010, 16:08

Yko,

to by byla takove skoda, kdyby nepsala....radsi jeden za mesic, jak vube zadny :D :D :oops: :oops:

Mam tve pribehy moc rada, ale vim, jake to je s casem...

Jak rikam, radsi jeden za mesic jak vubec... :D :D
můj nový příběh DOTEK TAJEMNA
Obrázok užívateľa
Dadul
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 324
Registrovaný: Pon 16 Jún 2008, 15:14

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod livia » Uto 09 Nov 2010, 22:09

to nám nemožeš urobiť :no: tvoj príbeh by mi veľmi chýbal naozaj radšej raz za mesiac ako vobec
livia
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 207
Registrovaný: Uto 22 Apr 2008, 12:31

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod ninulka » Uto 09 Nov 2010, 22:56

no musím povedať, že by som nebola veľmi nadšená, ak by si prestala písať tento príbeh. Ale ak by to znamenalo, že by si začala viac písať príbeh Zmena plánu (čo asi nie je moc pravdepodobné, či?) tak by som nemala až také veľké námietky... :oops:
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Yka » Str 10 Nov 2010, 01:01

Ach jaj, no tak skúsim niečo vyplodiť čím skôr, len cez víkend som preč a potom sa biflím na jedne taky hlupy predmet. Ale na další týžden skúsim niečo zbúchať :)

ninulka - :oops: hanba mi ja viem :oops: ale na Zmene plánu som pracovala než sa začali kopiť projekty, už to mam skoro dokončene. Už len vybrať jeden z troch koncov a mať po započte a dopišem to :) Nie je to už na dlho :) (aj ked viem, to hovorím už dlho :whistle: )
Moje príbehy 7 dní a príde Smrť (dokončené) a Svet, ktorý sa skrýva.
Obrázok užívateľa
Yka
Výherca
Výherca
 
Príspevky: 1172
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod ninulka » Str 10 Nov 2010, 08:16

No dobre teda. Tak počkám kým to napíšeš. Al neojzaj sa už veľmi teším na pokračovanie... :P
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Yka » Str 01 Dec 2010, 22:52

Nový diel tu mal byť skôr, no na intráku nám akosi vypadol včera net úplne a blbne stále :)

---------------------------------------------

14. diel
Serah Carterová


Prebudila som sa na nepríjemnú bolesť v chrbte. Pokiaľ som bola zdravá a hlavne chodiaca, nikdy by ma ani nenapadlo, čo všetko obnáša nemôcť chodiť, prípadne sa v noci prevaľovať ako sami hodí. Ležanie stále v tej istej polohe nie je práve príjemné, nevraviac o prebudení s boľavým chrbtom. No bolesť nebola jediná vec, ktorá ma vytrhla z abstraktného sna, ktorý sa mi sníval. Hluk. Samé hlasy a pokriky niekde pod oknom. Svetlo aut a možno aj nejakých reflektorov.
„Čo sa pre boha robí...“ zamumlala som si a šťuchla Jamesa do rebier. Ten spal ako batoľa, musela som to niekoľko krát zopakoval aby sa vôbec prebral.
„Áno zlatko? Chceš sa otočiť?“ nesúhlasne som mu pokrútila hlavou, aj keď, zvyčajne som ho budila práve preto. „Niečo sa deje vonku“.
Vykĺzol v pyžame z teplej postele a prešiel k oknu.

Obrázok

Chvíľu žmúril do svetla, blúdil pohľadom z jednej strany ulice na druhú. Ja som zatiaľ netrpezlivo vyčkávala, čo sa robí.
„Prišla tvoja sestra...“ zhodnotil trochu mrzuto situáciu. Sestra, filmová hviezda. Po tom jej obrovskom úspechu v poslednom filme ju fotografovia priam prenasledovali. Aj ja som si vzdychla. Niežeby som sa na sestru netešila, no my dve sme boli úplne odlišné a neraz som nechápala myslenie mojej drahej Ariadny.
„To aby sme ju šli privítať,“ zamumlala som. Pár strapatých prameňov som zastrčila za uši, nedbajúc nato ako vyzerám, teda ako zombík a James ma prehodil na vozíček. Zdola sa už ozývali hlasy, otec pravdepodobne tiež vytiahol nohy z postele.

Obrázok

James ma mĺkvo, bez akéhokoľvek nadšenia z mojej sestry doviezol až do kuchyne, kde už Ariadna postávala s batožinou a malým chlpatým stvorením, pravdepodobne najnovšou hračkou.
„SESTRIČKA!“ jej zvonivý hlas naplnil hádam celý dom, rovnako ako klopkanie podpätkov keď sa ku mne vyrútila. Objala ma tak trochu ako pipka s amerického filmu, no Ariadna je Ariadna. „Počula som že sa budeš vydávať! Ako to že ešte nemáte dátum? Šaty si už vybrala...?“ začala na mňa chŕliť množstvo otázok, akoby sa odrazu celý svet mal točiť okolo svadby ktorá ma teda nijako nesúrila.
„Pretože ako vidíš som mierne neschopná kráčať uličkou a čakám, než opäť budem na vlastných. A tiež máme množstvo práce...dobre vieš že nie som s tých čo potrebujú papier k tomu aby mali šťastný vzťah.“

Obrázok

Odfrkla, pohodiac vlasy dozadu. „To mi ani nevrav. Už som v jednom rozhovore spomínala, že idem za svojou sestričkou pomôcť jej so svadbou. Potrebuješ tu predsa niekoho kto sa zaujíma o módu a má nejaký vkus. Viem si predstaviť ako by vyzerala tvoja svadba ak zostane na tebe....“ prevrátila očami a celú si ma premerala. „Dnes by sme mohli ísť na nákupy čo povieš?“
Ani som nestihla niečo zo seba dostať a otec zahlásil že on ide späť, tak nech sme ticho a nekričíme na celý dom. James tiež len tak postával, Ariadna mu nevenovala mimo prvého pozdravu už nijakú pozornosť. Pravdepodobne ho v rámci prípravy na svadbu považovala ako jeden z predmetov, ktorý postaví pred oltár a nemusí sa oň viac starať.

Obrázok

Vo chvíli keď som sa chystala odmietnuť jej nápad s nakupovaním sa rozozvučal zvuk mobilu. Môjho mobilu.
„To kto ti volá takto v noci?“ Adrianino obočie vyletelo do závratných výšok. Predklonila sa aby videla na displej, na ktorom svietilo – Vápenka.
„Fuj, to je ten čo by potreboval solárko?“
Odignorovala som jej poznámku. Zbytočne by sme sa hádali a sestra by si moje slová k srdcu nevzala. „Áno?“
„Ty si hore?“ reagoval prekvapene na môj svižný hlas, v ktorom už nebola ani stopa po spánku.
„Prišla sestra,“ odvetila som krátko „prečo voláš?“
„Náš tím sa práve vrátil domov, myslel som si žeby si to chcela vedieť.“
„O chvíľu som tam.“
„Kam ideš?“ James s Ariadnov to vyslovili takmer v rovnakej sekunde.

Obrázok

Zahryzla som si do pery. Po mojom úraze James znenávidel tieto moje nočné odchody a pravdepodobne aj prácu. Snažila som sa to obmedziť, no tentoraz sa tomu nedalo vyhnúť. Nechcela som čakať až do rána, než svitne, aj beztak by som už nezaspala.
„Naliehavá akcia v práci,“ odvetila som trochu priškrtene. Adriana nemala nejakú konkrétnu predstavu o tom čo robím. Vždy som jej vravela že pracujem pre jednu spoločnosť, ktorá sa zaoberá výskumom ale aj o bezpečnosťou ľudí, čo ju nezaujímalo. Obávala sa, že by som jej začala rozprávať o nejakých nudných pokusoch v laboratóriách a mne to vyhovovalo.
„Zase?“ Jamesov podráždený hlas zachytila aj sestra. Premerala si ho ešte pozornejšie než mňa, no zdržala sa komentára. Aspoň tak to v prvom okamihu vyzeralo „preboha Serah, mala by si teraz myslieť na svadbu a nie na nejakú prácu. Zaobídu sa aj bez teba...“

Obrázok

Nazlostene som sa na vozíčku zvrtla. Posledné načo som mala chuť hneď z rána bolo počúvanie o mojej práci a o tom, že svadba je teraz prvoradá. Áno, tešila som sa na ten deň, no prežila som bez obrúčky doteraz, tak to hádam ešte chvíľu vydrží. Nikto som nebola s tých, čo snívajú o tom dni ako o najkrajšej veci v živote, rovnako ako som si nevedela predstaviť samú seba s dieťaťom. Možno som čudná, no je to môj život.
„Idem sa obliecť,“ vyšlo so mňa keď som bola medzi dverami. James sa neochotne pobral so mnou, potrebovala som pomôcť.

Zo Claine

A boli sme späť. V rovnakom počte, no nie v úplne rovnakom vstave. Kútikom oka som pozrela k Jamie. Sedela osamotene, nevnímala nič okolo seba. Jared sedel tiež potichu, nebolo mu najlepšie, no lekári povedali že mu nič nehrozí. V tele mal však ešte nejaké látky, ktoré spôsobovali nevoľnosť a akýsi druh omámenia. Jake jediný vyzeral že sa nič nedeje, kamenná tvár sa nezmenila. No a Derren, ten tam s nami nesedel, aj keď mňa s ním čakala debata.
„Tak tu ste moji drahí,“ dvere sa roztvorili a dnu vošiel Matt nasledovaný Derrenom. „Blahoželám vám k prvému kroku, Lariak je zdravý a už pokojný. Dosť sa metal, no myslím že už mu došlo že z našej klietky sa nedostane...“
Na krátky okamih mi ho prišlo ľúto. Vo svete plnom upírov sa musel neprestajne skrývať, čo sa mu aj darilo a napokon skončí tu. Medzi nami, ktorí ho chceme využiť.

Obrázok

Derren sa usadil na jedno z prázdnych miest, no Matt zostal stáť. Čakalo nás pokračovanie, hlavná úloha pre ktorú nás vlastne povolali.
„Hra sa rozšírila do ďalších 6-tich počítačov, už aj mimo knižnice. Začína sa to zhoršovať, takže váš odchod musí prebehnúť čo najskôr. Dostanete 24-hodiné voľno a zajtra o jednej poobede tu budete nastúpený. Teraz ešte absolvujete stretnutie s Maonkou a môžete utekať. Jake ideš prvý...“
Jake zmizol za dverami a ja som zachytila Derrenov pohľad. Kývol k jeho pracovni a tak som vstala. A bolo to tu.

Obrázok

Chvíľu sme len tak sedeli, šéfko si zapisoval nejaké poznámky do drobnej čiernej knižočky. Až potom pridvihol pohľad, ako vytesaný z kameňa.
„Neposlúchla si priamy rozkaz Zo, niečo načo dbám odkedy sa poznáme. Celý čas ako sme spolu pracovali som dbal na dodržiavanie stanovených pravidiel a nedbal som na vaše súkromné životy a vzťahy. No to čo si spravila bol následok práve tvojho vzťahu k Jaredovi a ja nemôžem dovoliť aby sa to opakovalo.“
„Neprežil by to...“ využila som prázdnu chvíľku, kedy nehovoril. No ihneď som pochopila, že teraz nie je čas na akékoľvek obhajovanie.
„Viem Zo a nič to nemení na tom, že si odignorovala svojho nadriadeného. Každý iný veliteľ by ťa ihneď vyhodil a ja som o tom uvažoval tiež. Môže sa ti to zdať zbytočné, lenže Zo, to ja som zodpovedný za vaše životy. Nijaký iný veliteľ so svojimi členmi tímu neudržiava priateľstvá práve pre takéto situácie. Mojom úlohou je dohliadať na vás a dostať vás v poriadku späť. No ak to nejde, mám rozhodnúť bez citového zainteresovania čo je najlepšie pre ostatných. Čo ak by si nemala šťastie a šírilo sa to vzduchom? Teraz by sme boli všetci mŕtvy.“

Obrázok

Zhlboka sa nadýchol, ešte neskončil. „Mám vás rád, no keď príde k voľbe, city idú bokom Zo. Musím zariadiť aby tí čo môžu prežili a zachraňovať tak aby som ostatných neohrozil pre zlé rozhodnutie. Musím myslieť aj na opatrenia aj keď mne bije srdce rovnako a mám o vás strach rovnako ako ty si mala o Jareda. No nedovolím, aby pre neuvážený krok niekto zomrel, niekto navyše. Tvojou úlohou je poslúchnuť ma nech sa ti to prieči akokoľvek, zodpovednosť je na mojich pleciach...“
Mlčala som, no vo vnútri sa mi moje pocity búrili. Keby išlo o jeho dcéru či ženu, rozbehol by sa tam nedbajúc na možnosti smrti.
„...takže skús prehodnotiť aký vzťah máte vy s Jaredom a či si schopná konať v stresových situáciách bez pocitov a spomienok ktoré ťa k nemu viažu. Rozkazy sú rozkazy a to čo sa stalo naposledy sa už nesmie opakovať.“

Obrázok

Nebola som s tých, čo mlčia keď majú čo povedať. No tentoraz som aj napriek tomu mlčala. Na jazyku sami hromadilo „x“ viet, nehnevaných, obranných ale i ospravedlnenie. No nevyslovila som nič. Na jednej strane som s ním nesúhlasila, na druhej strane som netušila, čo by som robila na jeho mieste ja, s toľkou zodpovednosťou za životy iných. Nikdy by som nechcela jeho prácu.
Našťastie sa náš rozhovor týmto aj skončil, nemusela som povedať ani slovo, zachránilo ma klopanie na dvere a Mattova hlava. „Máme problém....“

Jamie Landon

Celý ten čas ako som sedela ako na ihličkách. Stále som mala chuť vykríknuť, nech so mnou nerátajú. Chcela som z tadeto vypadnúť, chcela som späť svoju techniku a byť šedou myškou s pár priateľmi. Chcela som normálne vojsť do miestnosti, bez toho aby som sa musela rozhliadnuť či tam nič nie je. Neštítiť sa priblíženia k neznámemu mužovi.
„Maonka chce hovoriť so všetkými naraz,“ Jakov hlas sa rozniesol miestnosťou. Matt prekvapene nadvihol obočie, akoby neveril vlastným ušiam „Prečo odrazu? Nikdy nechce...“
„Máme zavolať aj šéfa a Zo.“ Matt stále zarazený odkráčal preč a my sme zostali v tichu. Trvalo len niekoľko minút, než sa šéf náhlivo vrátil, nasledovaný Zo. Matt sa nevrátil, no podľa šéfovho mlčania som očakávala, že príde každú chvíľu. No nevrátil sa sám, ale so Serah. Naša, vlastne ich skupinka bola kompletná.

Obrázok

Nestihla sa ani len rozprúdiť debata o jej záhadnej požiadavke a dvere sa otvorili. Do nosu sa mi votrela ľahká kvetinová vôňa, no po tele mi prešli zimomriavky.
„Moja dnešná predpoveď budúcnosti bude pre vás všetkých, pretože rozhodovanie nebude ľahké a zároveň nebudem konkrétna,“ jej hlas bol položený v úrovni šepotu, no napriek tomu som ju zreteľne počula. Bolo to, akoby mi šepkala priamo do ucha. „Jeden z vás, ktorý máte v pláne ísť nepôjde a jeden z vás čo pôjde sa nikdy nevráti.“
Nastalo ticho. Jediný zvuk v miestnosti bolo tikanie hodín za Maonkou.
„Kto?“ Šéfko sa spamätal prvý.
„Meno nie je podstatné, pretože sú len dve možnosti. Buď pôjde a nikdy sa nevráti no váš cieľ sa podarí, alebo nepôjde a vy ostatní, čo by ste sa inak vrátili živí umriete. Aby bola vaša cesta dokončená, musíte ísť aj na úkor jedného z vás...a aby som nezabudla, Jamie s vami nepôjde.“
Prekvapene som k nej zdvihla pohľad, vari mi číta myšlienky, počuje môj krik, že ja tam ísť nechcem? Že toto nie je práca pre mňa?

Obrázok

V priebehu pár sekúnd som si uvedomila, že na mňa ostatní upierajú pohľad. Červeň sa mi nahrnula do líc a oči klesli k podlahe.
„V Jamie rastie nový život.“
Tieto Maonkyne slová sa mi rozozvučali hlavou tesne predtým, než som vyskočila na nohy.
„NIE!“ skríkla som na ňu z celého hrdla „TY SI MA TAM POSLALA S TÝM ŽE BUDEM ŠŤASTNÁ! A JEDINÉ ČO MA TAM ČAKALO BOL NEZNÁMY CHLAP KTORÝ MA PRIPRAVIL O PANENSTVO! A...a...teraz dieťa?“ Hlas pomaly klesal na intezite, začínali ho striedať vzlyky. Tehotná...tehotná...s chlapom ktorého ani nepoznám, nedobrovoľne...bez štipky lásky...dieťa...teraz...
Matne som si uvedomovala, že Zo ma prišla objať a niečo mi šepká do ucha. Nevnímala som slová, ledva som vnímala hlas. Nepočúvala som ani slová, ktoré adresovala Derrenovi. Len som sa nechala pridvihnúť a ťahať niekam von z miestnosti...

Derren Harton

Asi prvý raz po dlhej dobe som nevedel čo povedať a hneď pre dve veci. Jedna z nich bola tá hlúpa počítačová hra, no oveľa viac ma do sedačky prikovala Jamie. Tehotná Jamie. Slovo panenstvo a predpoveď Maonky. Naozaj jej tvrdila že toto ju privedie k šťastiu? Nevysvetlila si to Jamie len zle? Naozaj sme vzali nevinné dievča so sebou a nechali jej urobiť niečo takéto? Zatiaľ čo ja som si kládol otázky, Zo vzala veci do vlastných rúk a ja som jej bol naozaj vďačný. Nevedel by som čo Jamie povedať, ako ju utešiť, aj keď to asi tak skoro možné nebude.
„Prečo ste ju tam poslali po takýto osud?“ v hlase smerovanom k Maonke sa odrazil chlad. Nikdy nás nesklamala, no to čo vyviedla Jamie bolo...odporné.

Obrázok

Maonka chvíľu mlčala a moje prvotné prekvapenie sa začínalo meniť na hnev. V mojom vnútri sa vynárali podobné pocity, ako keď zomrel náš predchádzajúci technik. Hnev kvôli zrade, straty dôvery v túto organizáciu.
„To čo sa stalo ju privedie k tomu po čom túžila a pomôže jej to vysporiadať sa s budúcnosťou, ktorá jej podkopne pod nohy obrovské poleno...“
„PODKOPNE?“ vyskočil som na nohy. „Hádam sa to už stalo! To čo ste ju nechali...!“
„Krik je zbytočný, viem čo som povedala a viem, že takto je to správne aj keď to nedáva zmysel. Nie všetky následky môžeme vidieť hneď, no raz pochopí, prečo to takto malo byť...“

Obrázok

Maonka sa otočila k dverám, rozhodnutá odísť. Medzi zárubňou sa ešte na krátky okamih otočila, a zopakovala svoje slová „buď sa nevráti jeden z vás, alebo tento svet ovládne počítačová hrať...“ Posledné slová sprevádzalo už len šušťanie jej šiat, hlásiace jej odchod.
Keby som niečo zvieral v rukách, hodil by som to po nej.
„Šéfe, mali by sme sa dohodnúť. Neviem ako iní, no ja pôjdem aj za predpokladu že to môžem byť ja, kto tam umrie,“ Jaredov hlas nebol typicky veselý. Otočil som sa, venoval mu dlhý pohľad a vedel som, že môj názor je ten istý. Zo mi povedala pred odchodom s Jamie to isté. Zostával už len Jake.
„Jake a čo ty?“
„Idem.“
A bolo rozhodnuté. My štyria, Jared, Jake, Zo a ja pôjdeme do hry a jeden z nás to neprežije.

Zo Claine

Za jednu hodinu priveľa informácií, priveľa smútku. Akoby som odrazu bola smrteľne chorá a ostávalo mi len málo času. Nevedno presne koľko, nevedno či sa z toho dostanem, no akoby mi Smrťka dýchala na plecia a premýšľala, či si ma vezme so sebou. Smrti ako takej som sa nikdy nebála, riskovala som, užívala som si života, no teraz, teraz keď som stála na prahu možného konca som uvažovala nad mnohým. Nad tým po čom som v živote túžila a možno už nikdy nezískam, uvažovala som o láske, tej pravej láske ktorú som nikdy nenašla, o tom, či som svoj život strávila tak, že teraz nemám čo ľutovať.

Obrázok

Dumajúc nad minulosťou som si mohla povedať – neprežila som svoj život za počítačom či niekde v kancelárií, prežila som ho tak aby som sa mohla každé ráno tešiť na to čo ma čaká. No aj tak sa mi nechcelo ešte umierať.
Moje nohy blúdili chodbami, myšlienky už dávno neboli pri Jamie. Napriek bolesti ktorú som cítila pri pohľade na jej tvár, pri predstave že toto by sa stalo mne, teraz som sebecky uvažovala nad sebou a nedalo sa mi inak. Vošla som do jednej z pozorovacích miestností, kde bol za sklom Lariak. Nesedel ani nespal, len stál a uprene hľadel na dvere. Keď som však vošla, ani len nežmurkol.
„Prečo som tu?“ spýtal sa stroho, mojim jazykom.
„Aby si nám pomohol.“ Dívala som sa na jeho čiernu kožu a uvažovala, či on nemôže byť ten kto umrie. No nie, jeho sa veštba netýkala.

Obrázok

Konečne sa mu pohli svaly na tvári. „Zvyčajne väzníte tých, od ktorých niečo chcete?“ Zavrela som oči, na dlhší čas než je pre žmurknutie normálne, chcela som byť preč, nemyslieť na to čo sa deje, no mal pravdu. Takto sa k tým od ktorých niečo chceme nesprávame.
„Boja sa, žeby si ušiel. My ťa potrebujeme...“
„Zachránila si mi život, som tvojim dlžníkom, no len čo splatím svoj dlh, budeš pre mňa rovnaká ako všetci títo tu! Nebudem vám slúžiť...nikdy.“

...

Hra mala jedného z nich pripraviť o život. Všetci štyria si to plne uvedomovali a podľa toho strávili aj posledný deň. Celý svoj život venovaný práci vedeli, že môže prísť okamih, keď jeden z nich možno umrieť, keď nesplnia svoju úlohu. Jeden z ich priateľov zomrel a niekto ďalší bol na rade. Nebolo možné vycúvať, nedalo sa nemyslieť nato, čo ešte nestihli. Každý z nich dostal obálku od Maonky, list, ktorý si mali prečítať keď budú chcieť. Nikto ho však v tamtom svete nečítal, len sa rozlúčili s tými, ktorí v ich životoch najviac znamenali a ponorili sa do hry...

Obrázok

Chcela som dať fotky kto čo robil posledný večer, no mám len Jareda a Jaka, na ostatných čas nevyšiel, tak takto bokom:

Obrázok

Obrázok
Moje príbehy 7 dní a príde Smrť (dokončené) a Svet, ktorý sa skrýva.
Obrázok užívateľa
Yka
Výherca
Výherca
 
Príspevky: 1172
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod livia » Str 22 Dec 2010, 12:51

Výborný diel. Naozaj musí niekto zomrieť?
livia
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 207
Registrovaný: Uto 22 Apr 2008, 12:31

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod ninulka » Str 22 Dec 2010, 16:05

Pochybujem, že niekto zomrie... Maonka povedala, že niekto sa nevráti, ale nepovedala z akej príčiny. Možno naozaj zomrie, a možno sa mu v tom svete zapáči tak veľmi, že sa vrátiť nebude chcieť. Alebo možno nejaká iná príčina...
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Katenka » Štv 27 Jan 2011, 18:02

Po dlhej dobe som zas zabludila na tieto stránky..... teraz som si prečítala celý tento príbeh a musím povedat že je úžasný... :clap: Nemožem sa dočkat dalšieho dielu a dúfám že to bude čo skoro :)
P.S. prepáčte za chyby v slovenčine. Som z českej republiky :)
Obrázok užívateľa
Katenka
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 50
Registrovaný: Uto 04 Nov 2008, 22:07
Bydlisko: Česká republika
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Yka » Sob 29 Jan 2011, 03:53

Dnes som konečne dokončila skúšky, tak v lbízkej dobe bude nový diel :) Ďakujem za trpezlivosť i za komentáre :)
Moje príbehy 7 dní a príde Smrť (dokončené) a Svet, ktorý sa skrýva.
Obrázok užívateľa
Yka
Výherca
Výherca
 
Príspevky: 1172
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod vera714 » Sob 29 Jan 2011, 16:17

wow tak to sa teším :clap:
vera714
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 11
Registrovaný: Uto 23 Jún 2009, 13:34
Bydlisko: Bobrovec
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Mirabi » Str 30 Mar 2011, 10:21

Yka, ty by si už mohla začať aj knihy vydávať, rozhodne píšeš ako profík :wink:
Obrázok užívateľa
Mirabi
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 580
Registrovaný: Pia 04 Apr 2008, 09:42
Pohlavie: Simka

PredchádzajúciĎalší

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 6 hostia