Tajomstvo počítačového života

Miesto pre vaše príbehy vytvorené rukou spisovateľa alebo režiséra.

Moderátor: Sašena

Koho hádaš na obeť predpovede Maonky? Kto sa nikdy z hry nevráti?

Derren
2
18%
Jake
6
55%
Jared
0
Nehlasovalo
Zo
3
27%
 
Celkom hlasov : 11

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod NATA » Ned 03 Apr 2011, 19:32

dúfam že nový diel bude už čoskoro tento príbeh som prečítala za 2 dni :)
"Milujem" ľudí ktorý majú tak nudný život že musia rozoberať ten môj :)
NATA
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 84
Registrovaný: Pia 04 Feb 2011, 23:51
Bydlisko: Lužany pri Topli
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod livia » Str 04 Máj 2011, 19:12

kedy už bude nová časť ? neviem sa dočkať :)
livia
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 207
Registrovaný: Uto 22 Apr 2008, 12:31

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod NATA » Sob 25 Jún 2011, 14:17

livia píše:kedy už bude nová časť ? neviem sa dočkať :)

chcem novú čásť :(
"Milujem" ľudí ktorý majú tak nudný život že musia rozoberať ten môj :)
NATA
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 84
Registrovaný: Pia 04 Feb 2011, 23:51
Bydlisko: Lužany pri Topli
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Yka » Pon 27 Jún 2011, 14:39

Popravde neviem či príbeh dopíšem, minimálne teraz sa mi ťahá skúškové ktoré sa vôbec nevyvíja dobre a potom odchádzam preč a nejako chuť chýba :unknown:
Moje príbehy 7 dní a príde Smrť (dokončené) a Svet, ktorý sa skrýva.
Obrázok užívateľa
Yka
Výherca
Výherca
 
Príspevky: 1172
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Jaina » Pon 27 Jún 2011, 15:59

bola by ho skutočne veľká škoda :cry: v mojom rebríčku obľúbených príbehov na GS je tvoja tvorba na prvom mieste... Písať na silu nie je dobré, ale po tom skúškovom ešte nie je šanca? :roll:
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod livia » Štv 07 Júl 2011, 20:05

yka nemozes si to este rozmysliet prosiiim :pray: tvoj pribeh je najlepsi co som zatial citala a bola by skoda, keby si prestala. mas naozaj talent na pisanie.
livia
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 207
Registrovaný: Uto 22 Apr 2008, 12:31

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Yka » Pia 12 Aug 2011, 15:26

Napokon sa chuť aj vrátila, takže budúci týždeň by aj diel mohol pribudnúť. Sčasti je aj napísaný, len mamina presúva nábytok tak PC kde je sims nie je zapojený, ale budúci týždeň by už všetko malo byť na mieste :)
Moje príbehy 7 dní a príde Smrť (dokončené) a Svet, ktorý sa skrýva.
Obrázok užívateľa
Yka
Výherca
Výherca
 
Príspevky: 1172
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Jaina » Pia 12 Aug 2011, 15:55

mňa si veľmi potešila! :) :give_rose::
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Lincey » Ned 14 Aug 2011, 19:37

to je úžasná správa :clap:
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Yka » Pon 15 Aug 2011, 11:40

Tak, nový diel je tu. Mrzí ma že ste sa tak načakali, no bez chute to nešlo :) Inak musím povedať že som mala riadne okno, čo sa tam dialo posledne a nie som si istá, či som niekde písala, ako sa volá to moje čierne čudo Lariak menom. Náhodou niekto neviete? :unknown: :lol:

------------------------------------------------------------------------------------------------------


15.diel

Zo Claine


Lapala som po vzduchu, v ústach som cítila chuť a pach hliny. Každým vdýchnutím sa do môjho nosa dostávala známa vôňa hliny, rastlín, zeme. Cítila som úzkosť, spôsobenú tmou i niečím, čo som v prvých okamihoch nevedela identifikovať.
„H-haló?“ otvárať ústa bola chyba. Len čo som tak spravila, do úst mi vletel nie najčistejší vzduch, začala som sa dusiť akoby som prehltla hlinu. Opatrne som prstami začala blúdiť po okolí, snažila som sa pohnúť rozumom. Ležala som, mala som primálo priestoru, bola som niekde uväznená. Hlava mi pracovala na plné obrátky, akosi som si ale nevybavovala samotný prechod do hry. Čo sa stalo s ostatnými, ako som sa dostala tam kde som. Skúška. Čeliť tomu čoho sa najviac bojím...len čo som si zopakovala v hlave tieto slová, vedela som kde som. Zakopaná za živa.

Obrázok

V tej chvíli ma pochytila panika. Srdce mi chcelo vyskočiť z hrude, silno bubnovalo o hradby hrudného koša. Dych sa zrýchlil na neúnosnú hranicu, zbytočne som plytvala kyslíkom. No v tej chvíli som takto racionálne nerozmýšľala. Hmýrila som sa, snažila sa kopať, udierať rukami o to drevené nado mnou, no bezvýsledne. Bola som uväznená a po chvíli aj vyčerpaná. Nedostatok kyslíku mi bral energiu, napokon som ostala ležať a snažila sa konečne po toľkej námahe použiť najprv hlavu až potom svalstvo. Toto však nebola práve skúška odvahy akú som očakávala. Bola som už zakopaná, nebolo ako brániť sa. Možno stačilo nepodľahnúť panike, no bolo neskoro plakať nad rozliatym mliekom...možno som to práve ja kto tu umrie. Lenže, ešte som nijako nepomohla, musí byť riešenie ako sa z tadeto dostať.

Obrázok

Mohla som tam ležať a míňať posledný kyslík, poslednú akú takú energiu. Zaprela som sa, pokrčila som nohy. Poslednú energiu som investovala do kopnutia. Niečo zapraskalo, no nijaká zmena. Rozkašlala som sa, nevládala som. No skúsila som to znovu. Bok tej drevenej haraburdy v ktorej som ležala praskol a dnu sa nahrnulo trochu suchej zeminy. Dusilo ma ešte viac, no už nebolo možnosť váhať či zvažovať. Začala som „hrabať“ nohami, snažila som sa posunúť k tej prelomenej časti, nech si pomôžem aj rukami. Tlačila som na veko, ktoré teraz nebolo držané z jednej strany. Dalo sa s ním hýbať, no len trochu. Váha zeme ho tlačila ku mne, bolo to ešte horšie než predtým, no mala som aspoň nejakú šancu...

Jared Pine

Neviem ako, neviem prečo, no z môjho super skvelého pohodlného oblečenia, ktorého vrecká obsahovali všetko čo mi kedy bolo treba – zbraň, nôž a takéto hlúposti, i drobnosti pre prípadné náhodné stretnutia s peknými kráskami. Predsa len, láska nielen hory prenáša. Aj keď, v mojom prípade sa práve o láske hovoriť nedá. No ale k veci, moje oblečenie bolo fuč. Niežeby som stál nahý, ale mal som na sebe oblek. Oblek! Ako taký škrobený pajác! A v tomto som sa mal ako vydať na moju dobrodružnú cestu? A ja blbec som sa celkom tešil...veď kto sa môže pochváliť, že hrá hru v priamom prenose? Či to len ja som taký pako a chcem všetko zažiť na vlastnej koži a nie len na niečo čumieť ako taký mumák?

Obrázok

No dosť bolo rozkoše, bolo treba preskúmať terén. Očkom som hodil k zrkadlu, predsa, ak má tvorca hry v kus, možno tu bude aj trošku...zábavy. Nezomriem predsa nešťastný ak sa tomu bude dať vyhnúť. V tomto strojenom oblečku som sa natiahol ku kľučke a roztvoril dvere. Všade som počul hlasy. Priam more hlasov. Vzrušených nadšením. Nadšením z nevedno čoho. Necítil som ohrozenie, no akosi som nikde nevidel nikoho známeho. Šéfko, ten čierny pajko bez mena, Zo ani Jake. Nikto. Len hromada ksichtov ktorá sa na mňa škerila, akoby pojedli nejaké huby. Ktovie čo tu ľu...
„Tu si, už sa čaká len na teba...“ odrazu akoby všetci pomizli a boli niekde úplne inde, stál som na chodbe sám, nijaké hlasy, len občasný šepot. A oproti mne James.
„James?! Čo ty tu robíš? Veď ty nepracuješ v...“
„Ho ho ho...už máš predmanželský stres? Na nervy má byť predsa nevesta!“

Obrázok

Skoro mi prišlo zle. Vlastne prišlo. Pri tom lete do hry som si musel riadne silno tresnúť hlavu, keď sa mi snívali takéto chobotiny.
„Kamoško, ja sa určite nežením...“ zamrmlal som si a očami hľadal nejaký únik. Preboha, kam som sa to ja dostal?
„Netrep, Zo ťa už čaká pred oltárom...“
Stuhol som do podoby šutra. Zo? Ale do kapusty, Zo by som si nikdy nebral, veď je to ako dajaká moja šľahnutá sestra. „No poď...“ div že ma nechytil za lakeť a neťahal. Zazmätkoval som a hodil spiatočku. To bola nejaká hlúposť, veď Zo by si ma tiež nikdy nebrala, o čom to celé bolo?
„Ja si Zo určite neberiem a už vôbec by som sa neženil. James veď ma poznáš!“

Obrázok

James na mňa hľadel dosť nechápavo a hodnú chvíľu mlčal. „Jared upokoj sa, zjavne si fakt v svadobnom strese. Tá časť čo vždy kričala že sa neoženíš je predsa už dávno preč, odkedy si sa nechal presvedčiť a konečne ti došlo, že Zo je viac ako šialená kamarátka.“ Potom ma už definitívne potiahol preč a ja som obarene kráčal nejakou chodbou. To snáď nemohla byť pravda. Zo bola kamarátka! Ja som si ju nechcel brať. Veď tá predstava bola hrozná! Akoby som sa rútil k oltáru so sestrou. Bolo mi čudne na žalúdok...ako často utekajú ženísi zo svadby? O tých ešte film nebol. Alebo som ho ešte nestihol vidieť. Keby ale bol, nepochybne by som tých chlapov dokázal pochopiť. Vyšli sme nejakými dverami priamo na miesto, kde som sa mal ženiť. Upierali sa na mňa desiatky očí, dokonca moja rodina. Tá neznáma časť musela byť Zoina rodina, lebo som tam zahliadol jej babku, jedinú členku rodiny, ktorú som poznal. Bola to haluzáčka ako Zo, nato že mala hádam sto rokov som sa pri stretnutiach s ňou nikdy nenudil.

Obrázok

Mávala mi zvráskavenou rukou a s tým jej podareným úsmevom bez zubov, keďže protézu odmietala nosiť ak nemusela práve žuvať, a ja som na ňu žmurkol. Nech už som bol kdekoľvek a v akokoľvek hroznom sne, na ňu sa nedalo byť zlým. Očami som však ihneď začal hľadať možné únikové cesty. Jedny neďaleké dvere vyzerali schopne, po ceste nestálo ani veľa ľudí aby ma chytali, predpokladal som že by boli v riadnom šoku než aby sa mi niekto staval do cesty. Ozvala sa hudba a všetci vstali. S obavou som odtrhol zrak od dverí a zahľadel sa na iné, veľké dvojkrídlové, ktoré sa práve otvárali. Zo. Zo tá divoška, najlepšia osoba v mojom živote, kráčala rovno ku mne v svadobných šatách aké sa k nej vôbec nehodili, niežeby jej nepristali ale ona nebola žiadna nežná žienka! Upravené vlasy, nijaké červené premene, veď to hádam ani ona nebola! So širokým úsmevom a pohľadom, akým sa na mňa nikdy predtým nedívala bola každým krokom bližšie ku mne. Zúfalo som sa mrvil, myseľ mi skúšala pracovať aspoň na pol výkonu.

Obrázok

Už sa mi to nezdalo ako sen. Bolo to príliš...nad hlavou mi zasvietila žiarovka. Odrazu som nechápal, prečo mi to nedošlo skôr, možno som bol ešte stratený z prechodu do počítača, pretože inak by mi to už muselo dôjsť. Skúška. Ako sa ale dal poraziť ale takýto strach? Nočná mora v podobe svadby? Nehľadiac na nevestu, jednoducho svadba? Vždy som sa bál, že sa raz čosi stane a ja prehodnotím svoje postoje k svadbe, ktorá mi vždy bola proti srsti. Mal som sa oženiť? Tak som to mohol prekonať? Alebo som mal utiecť a nedať sa, len sa tomu tu postaviť? Nebol som si istý, no napokon som dal na inštinkty. Nechal som „čudnú“ verziu Zo prejsť až ku mne, kde sa na mňa oslnivo vyškierala. Bolo to divné a ešte desivejšie. No nič sa nevyrovnalo chvíli, ako kópia Zo naznačila perami dve slovíčka – milujem ťa. Nevedel som, či utekať, plakať, alebo čo robiť, no obracal sa mi žalúdok.

Obrázok

A odrazu otázky ktoré som neznášal už pri filmoch nieto takto na živo, hlasné áno z úst nepravej Zo a všetky pohľady vrátane toho jej na mňa. Bol som na rade. Mal som povedať áno. Prečo ma ale stále napádalo len to druhé slovo? Veď každá jedna bunka môjho tela kričala NIE!
„Áno...“ moje tiché áno znelo pri tom jej zvučnom ako taký šepot. Už len utiecť k tým dverám a stratiť sa kdesi preč. Veď toto boli horšie muky ako keby som mal umrieť. Ani som nevedel ako, mal som na ruke obrúčku, jednu som jej pchal na prst, ruky sa mi triasli ako alkoholikovi čo si potreboval vypiť.
„Môžete pobozkať nevestu.“
Nočná mora pokračovala a mne sa už točil svet pred očami od hrôzy. Bol som ochotný a s radosťou by som menil DNA s akoukoľvek ženou, okrem nej. A odrazu som nevedel ani ako a jej jazyk bol v mojich ústach. Svet sa mi asi naozaj zastavil.

Obrázok

Obrázok

Derren

Skúšku som mal za sebou. Len čo hra pochopila, že som to zvládol, svet sa zatočil a ja som sa ocitol na okraji akéhosi lesa. No nebol som prvý, už tam sedel Jake spolu s tým čiernym čudom. Nerozprávali sa, Jake hľadel neprítomne na oblohu, čierne čudo tiež len rozímalo.
„Ste tu dlho?“ Ozval som sa, no nasledovalo len tiché pokrútenie hlavou. Nevyzerali moc zhovorčivo, nechcel som z nich ťahať odpovede a ta som sa usadil tiež. Štvrtý v poradí dorazil Jared. Jeho prvotná reakcia bola zvláštna, obzrel svoje oblečenie a akoby nič krajšie nikdy nevidel. Vyzeral vydesene a zároveň akoby sa mu uľavilo. Všimol som si, ako očami prechádzal po našich tvárach a hľadal Zo.
„Zo tu ešte nie je?“ čelo sa mu stiahlo a zamračilo.
„Nie ešte tu nie je.“

Obrázok

Jared sa k nám nepridal, začal krúžiť dookola ako taký lev v klietke. Neisto som na neho hľadel, uvažoval čo mu asi tak vírilo hlavou. Nepýtal som sa ani jeho čo zažil, už to bolo dávno čo sme boli všetci zohraní tím. Akoby som už nemal pocit, že som mal právo klásť im takéto otázky. Pýtať sa ich na súkromie, na pocity a čo ich trápilo. Rád by som to vedel a ponúkol pomocnú ruku, no poznal som Jareda. Za spovedníčku mu bola Zo, teraz i predtým. Žartoval s nami všetkými, rozprával veci zo súkromia, no skutočne otvorenú dušu mal len pri nej.
„Tak tu ste!“
Ženský hlas sa rozozvučal tichom.

Obrázok

Zo ako veľká voda narušila doterajšiu tichú spoločnosť a ja som bol rád. Niečo trkotala, ani som ju nestíhal sledovať, len som uprel pohľad smerom k Jaredovi. Ten na ňu hľadel, akoby spadla z jahôd. Alebo to z nich spadol on? Zíral na ňu, na jej oblečenie, na jej vlasy a nehýbal sa, akoby sa k nej bál priblížiť.
„A čo nezdvíhate zadky? Ja už sa chcem začať hrať, tento úvod sa mi nepáčil!“ Skoro až pojašene si pomydlila ruky, čakajúc len nato, kedy sa mi ostatní zdvihneme. Pri tých slovách sa ale uvoľnil i Jared, akoby jej šialenosť bola presne to, čo potreboval vidieť.
„Zo má pravdu, mali by sme sa pobrať skôr, než sa zotmie. Nevieme kde sme, no určite nás tu nečaká milé privítanie. Čo vieme, musíme sa dostať do blízkej dediny. Tam sa ubytujeme, v batohu mám nejaké zlato, ktorým budeme platiť. Neviem aké sú tunajšie peniaze, no zlato by malo platiť všade. Šperky a podobne.“

Obrázok

Všetky pohľady sa upierali na mňa, ja jediný som preštudoval denník, jediný záchytný bod, ktorý ale trval len do istého bodu.
„Potrebujeme si ukradnúť oblečenie, jedna skupina pohorela práve na takomto oblečení. Musíme splynúť, nebyť nápadný.“
Zoin pohľad padol na Lariaka, nášho čierneho „kamaráta“. On veru nápadný bol a to poriadne. „Skryje sa a len čo budeme mať izbu, presunie sa za nami, nebude vychádzať von kým nezistíme čo a ako.“ Lariak si len odfrkol, no nepovedal nič. Zo mi objasnila jeho plány, utiecť, len čo jej nebude dlžiť život, čo zatiaľ nehrozilo a tak som sa ani nebál. Vlastne mal som obavy, no aj tak som ho nemohol mať stále na reťazi ako psa.

Obrázok

Jared a Jake mlčali, vyzerali že nemali otázky, zatiaľ čo na Zo som videl, že myseľ jej pracovala na plné obrátky.
„Ako dlho sa zdržíme v dedine?“
„Ešte neviem, kým sme v hre, neprenáša sa na iné počítače, aspoň si to nikto nevšimol, takže máme čas. Všetci sa náhlili a ako dopadli, tento terén nepozná nikto, ľudí, nič. Mimochodom Zo, barman v jedinom podniku kde sa dá nocovať v tej dedine je podľa zápiskov dosť nepríjemný a dotieravý keď sa opije, tak si dávaj pozor. Tunajšie ženy asi nie sú moc zdatné v boji a musíme spraviť niečo s tvojimi vlasmi...“
Ani som nedopovedal vetu a Jared sa skoro zadrhol svojou slinou. Obaja sme na neho vhrli nechápavý pohľad, no on len krútil hlavou že bolo všetko v poriadku.

Obrázok

Zo nevyzerala nadšene pre moje slová o jej vlasoch. No i ona určite vedela, že takto by bola za nejakú bosorku či niečo podobné.
„Nemôžeme si niečo vymyslieť? Že ideme z neviem kade kde niektoré kvietky dokážu zafarbiť vlasy na určitý čas? Odídeme skôr akoby to bolo zvláštne, že to nebledne.“
„Niežeby to bol zlý nápad, no tvrdiť to všade kam sa pohneme by bolo nadlho. Chcel som ti to povedať ešte u nás, no zabudol som, no mám tu farbu, dáme to do poriadku skôr ako ťa niekto uvidí.“ Odvetil som a bolo to moje konečné rozhodnutie. Zo i Jared sa tvárili akoby som ich mal zabiť, no jednoducho som to ignoroval. Napokon rezignovane pokrčila ramenami, dobre vedela že nemala na výber, hlavne po tom ako som jej posledne čistil žalúdok pre neuposlúchnutie príkazu. „Tak zdvíhajte zadky, ideme.“


Bolo poludnie keď sme dorazili do dedinky. Na jej začiatku sme ukradli oblečenie, jeden klobúk pre Zo, aby si skryla vlasy než ich budeme mať možnosť zafarbiť. Podľa nej sa to vôbec nehodilo k šatám čo ukradla, no po mojom zagánení stíchla, aj keď z časti som ju chápal. Určite si to všimnú aj domáci a mohli sme len dúfať, že ju budú pokladať len za divnú. Lariakovi sme nabalili veci, zdržoval sa kus za nami, skrýval sa aby ho nikto nevidel.

Obrázok

Nájsť hostinec nebolo ťažké nájsť. Pod na prvý pohľad schátralým hradom stálo kopu domčekov, trhovisko okolo ktorého sme prechádzali a len jedna budova vyzerala ako hostinec. Vonku sa páslo niekoľko koní, pobehovali tam drobné deti, ktoré mali svoj vlastný svet.
„Kone...aj nám by sa zišli...“ nadhodil Jared.
„Tie nemôžeme ukradnúť, musíme to vymyslieť inak,“ odvetil som mu, lebo mi bolo jasné, čo tou narážkou myslel.
„Skúste o kradnutí nehovoriť tak nahlas, toto je ako nejaký stredovek, odseknú nám paprče alebo rovno ruky.“ Zoin hlas bol tichý a varovný. Mala pravdu a tak sme stíchli, až kým sme nedorazili k dverám.

Obrázok

Bolo tam celkom hlučno, niektorí muži popíjali pivo, iní spolu so ženami a deťmi jedli. Kývol som tým trom nech sa niekam postavia a tvária ako prechádzajúci a zamieril som k baru.
„Dobrý deň,“ kývol som hostinskému, ktorý odložil špinavú handru a venoval mi pohľad. Len kývol hlavou a čakal čo chcem. „Máte nejaké voľné izby?“
Hostinský prebehol po mojom oblečení, zrak mu ušiel i zvyšku skupiny. Na okamih zastal na Zo a len tak prižmúril oči. „Vaša žena?“ Znela jeho prvá otázka, no skôr než by som odpovedal, pokračoval. „Máme dve, jednu pre manželov a druhú s dvomi lôžkami.“
„Zoberieme ich a je to žena môjho dobrého priateľa, toho čo vidíte po jej ľavici a ani sa od nej nepohne, je poriadne žiarlivý.“ Dúfal som, že toto ho aspoň trochu bude od Zo držať ďalej, no moc som nato nespoliehal.

Obrázok

Hodil k nim ešte jeden pohľad a prikývol. Spod baru vytiahol kľúče, položiac ich na pult. Ja som šikovne hodil na stôl trochu zlata, netušiac, aká bude reakcia. Zadíval sa na mňa, pokrčil čelom, no potom kus zlata zobral a hodil mi naspäť pár mincí.
„Zdržíte sa dlhšie ako túto noc?“
Neurčito som pokrčil ramenami. „Ešte uvidíme, cestujeme a sami nevieme ako dlho pobudneme.“
Hostinský si ma nedôverčivo prehliadol, akoby mi neveril ani slovo. A ani neveril.

Obrázok

Posunul mi kľúče a kývol akým smerom sa máme vydať. Len som si vzal kľúče, poďakoval a pobral sa za skupinkou.
„Vy dvaja ste manželia,“ zamrmlal som potichu smerom k Zo a Jaredovi. Jared opäť nadobudol farbu akoby nemal krvi, Zo len pokrčila ramenami, no to tiež len do chvíle, než zbadala jeho výraz. „Čo ti je? Veď sme už predstierali manželov nespočet krát...“
Len pokrútil hlavou a nič nehovoril. Niečo nám všetkým unikalo, no nebol vhodný čas na riešenie jeho vnútorného problému. Dal som im kľúč, ukázal smer. „Dajte do poriadku tie jej vlasy, uvidíme sa pri večeri a dohodneme sa čo ďalej. Oddýchnite si.“

Zo

Šéfko mi strčil do ruky kľúč a ja som sa pobrala našim smerom. Jared tam ešte postával, vyzeral neprítomne, akoby bol chorý. Celou cestou bol skoro ticho, prehodil so mnou len pár viet, akoby sa ma bál alebo niečo podobné. Sťažka som si len vzdychla nad tým všetkým a odomkla izbu. Bola neveľká, no bolo tam všetko potrebné. Posteľ, skriňa, voda. Jared medzi tým vošiel dnu a zamkol, neisto sa na mňa zadívajúc.
„Chceš sa so mnou o niečom rozprávať?“ Zagánila som. Chcela som späť svojho kamaráta, toho haluzáka čo si užíval, smial sa a všade splašil ženskú do postele. Nie toto čudo čo sa na mňa dívalo akoby len čakal, kedy urobím niečo, o čom som nevedela.

Obrázok

Zase podivný výraz, rezignované pokrčenie plecami. Bolo to na dobrej ceste, dozvedieť sa, čo ho trápilo.
„Zo? Počuj...nie si do mňa zamilovaná však nie?“
Teraz som sa zaksichtila ja. Neveriacky som na neho chvíľu hľadela, či to myslel vážne, to načo sa ma pýtal. No neusmieval sa, len čakal s obavou na moje slová.
„Tak o toto ide? Myslíš si že som do teba zamilovaná? Musím ti skaziť predstavy, nie nie som. Ako ťa niečo také napadlo?“ Nerozumela som, ako na niečo také mohol prísť. S istotou som vedela, že so nijaké také signály nevysielala, že do neho zamilovaná nie som, ani že nemal dôvod si to namýšľať.
„V mojej skúške odvahy som sa za teba ženil.“

Obrázok

Vyvalila som oči a následne som sa začala strašne smiať. Tak on sa toho bojí a ja som automaticky zamilovaná?
„Nerada ti to hovorím, ale ono to vyjadruje tvoje vnútro nie moje. Povedala by som, že ty sa obávaš toho, že reči o tom, ako muž a žena nemôžu byť priatelia sú hlúposť a že sa zamiluješ. Bojíš sa lásky, nie mňa. A ja verím v také priateľstvo, poznáme sa už strašne dlho a nikdy som o tebe inak ako o svojom priateľovi neuvažovala, takže sa ukľudni a neumieraj pri predstave, že tu so mnou budeš nocovať. Nebudem ťa obťažovať, sľubujem.“ Vycerila som na neho zúbky a konečne rozpustila vlasy.
„Nie, to som zúfalý, lebo si tu neužijem. Som predsa ženáč...“ Vybuchla som do smiechu a presunula sa radšej k vode, aby som dala do poriadku tie svoje vlasy.

Obrázok

Jared

Výborne. Akoby mi nestačila tá skúška, ešte aj šéfko ma za Zo oženil. Jej slová ma síce z časti upokojili, no stále mi to naháňalo hrôzu. Jej psychologický rozbor bol v celku presný, možno to bolo desivejšie ešte viac aj preto. Driemal som si na posteli, zatiaľ čo ona sa babrala s tými svojimi vlasmi, keď sa ku mne otočila a ohlásila ma.
„Čo povieš? Môže byť?“

Obrázok

Pohľad mi padol na jej čierne vlasy. No to čo ma zase prikovalo k posteli a donútilo ma zrevať hlasné „NIE!“ bol jej účes. Akoby vypadla z mojej nočnej mory. Na vlas rovnaká ako na tej sprostej svadbe. Len pokrútila hlavou a otočila sa späť k zrkadlu.

Derren

Zatiaľ čo Jake išiel do izby odpočívať tak ako i tí dvaja, ostal som vonku. Nechcelo sa mi spať a chcel som sa trochu rozhliadnuť. Napokon som ale skončil sediac na akýchsi vreciach, pozorujúc okolie, ľudí, ich správanie.

Obrázok

Všetko bolo ako inokedy, občasne sa na mňa zadívali, no nikto so mnou neskúšal prehodiť reč. Aj tie najzvedavejšie pohľady ostali len pri pohľadoch, nedôverčivých prevažne, no celá ta pokojná atmosféra sa narušila.
„Idú!“ Vykríkol ktosi a všetci utekali dnu. Prekvapene som sa zdvihol a zadíval do diaľky, kde sa cez dedinu rútili dvaja muži na snehovobielych koňoch.

Obrázok
Moje príbehy 7 dní a príde Smrť (dokončené) a Svet, ktorý sa skrýva.
Obrázok užívateľa
Yka
Výherca
Výherca
 
Príspevky: 1172
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod ninulka » Pon 15 Aug 2011, 12:50

Wow! Už som aj skoro zabudla ako úžasne vieš písať :oops:

Som rada, že si sa vrátila k písaniu a diel bol vynikajúci.
Myslím, že Lariakove meno si nikde nespomenula.
In books is the life, how it should be... But in reality? The life´s different there... And why? Cause nobody would write about the life as it realy is, aweryone write´s about that, what they want to live through...
Obrázok užívateľa
ninulka
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 414
Registrovaný: Sob 05 Jún 2010, 22:45
Bydlisko: BA
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Lincey » Pon 15 Aug 2011, 19:16

perfektný diel, síce spočiatku som tápala a musela som si pripomenúť jednotlivé postavy, ale opäť som sa do toho dostala. Zoina skúška odvahy bola drsná, takú by som nechcela zažiť a Jaredova ma zase riadne pobavila. Chudák musí sa oženiť proti svojej vôli a potom ho zo Zo "ožení" ešte aj šéfko. Vyzerá to tak, že on si v hre moc neužije :mrgreen:
Yka pevne dúfam, že ťa chuť písať neopustí, keď si nás navnadila takým super dielikom a ja zase budem každý deň netrpezlivo čakať na pokračovanie.
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod livia » Štv 18 Aug 2011, 00:25

yka dakujem ze si sa vratila k pokracovaniu konecne novy diel a bol super ako vzdy :)
livia
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 207
Registrovaný: Uto 22 Apr 2008, 12:31

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Jaina » Štv 18 Aug 2011, 02:06

no.. mne tiež trochu trvalo, kým som sa zorientovala :lol: ale potom fajn, teším sa, že konečne znovu pokračuješ a že si to nezavesila na klinec :) Ty píšeš takým uvoľneným až slangovým štýlom :mrgreen: ale dobre sa to číta... a tentokrát sa mi páči aj prostredie, do ktorého si zabrúsila :roll: Dúfam, že sa v tom "stredoveku" zdržia :oops: :heart: :mrgreen:
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Yka » Pia 19 Aug 2011, 01:50

Ďakujem pekne za komentáre, som rada že ste napriek toľkému času neaktivity k príbehu opäť sadli a prečítali si diel. Nový bude predpokladám v priebehu budúceho týždňa :)

A Jaina, neviem či je dobré že to píšem tak slengovo, no teraz hrám veľa RPG tak som skazená z jednej svojej postavy :lol: a čo sa týka prostredia, ešte neviem presne ako to bude, no minimálne v hre to nebude scifi, ale skôr takéto nejaké časové obdobia podľa postupu v hre :)
Moje príbehy 7 dní a príde Smrť (dokončené) a Svet, ktorý sa skrýva.
Obrázok užívateľa
Yka
Výherca
Výherca
 
Príspevky: 1172
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
Pohlavie: Simka

PredchádzajúciĎalší

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 5 hostia