Tajomstvo počítačového života

Miesto pre vaše príbehy vytvorené rukou spisovateľa alebo režiséra.

Moderátor: Sašena

Koho hádaš na obeť predpovede Maonky? Kto sa nikdy z hry nevráti?

Derren
2
18%
Jake
6
55%
Jared
0
Nehlasovalo
Zo
3
27%
 
Celkom hlasov : 11

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Yka » Štv 25 Aug 2011, 16:01

16 diel

Jamie


Nezmierila som sa s tým. Nie preto, že za tie dni sa to ani nedalo, ale preto, že s týmto sa zmieriť jednoducho nedalo. Toto mal byť môj osud? Dieťa ma malo priviesť k môjmu cieľu, naplneniu snu, ktorý sa týkal práce, nie rodiny? Nemohla som si dovoliť dieťa. Nielen po finančnej stránke, ale aj pre moju rodinu. Ako mame zavolám a oznámim jej že som tehotná? Spýta sa na otca, ako dlho som s ním a všetko ostatné. Poviem jej že nehoda? To by neprežila, veď viac času trávi v kostole než doma. Poviem jej že ma znásilnili? Zavolá políciu a tej poviem čo? Že som bola v inom svete, kde som sa musela podriadiť nejakému chlapovi ktorého meno ani nepoznám aby sme prežili?

Obrázok


Len mnou opäť striaslo. Nevedela som čo tvrdiť. Mohla som sa skrývať v práci, v ubytovni, no skôr či neskôr sa to moja rodina dozvie, dozvedia sa to moji priatelia i kolegovia. Opäť sa mi chcelo plakať, utiahnuť niekam do kúta a utápať sa v sebaľútosti. Do bytu som to mala už len kúsok, práve som sa vracala z pracoviska, v ktorom som dnes opäť bola. Potrebovala som aspoň na tých pár hodín zabaviť svoju myseľ, aj keď mi bolo povedané, že si môžem vziať voľno.
„Slečna máte tu už pár dní poštu, neviem či ste si všimla...“ Ozvala sa od recepcie ubytovacieho zariadenia žena, až mnou trhlo. Zrak mi padol na poštové skrinky, natiahla som ruku k obálke, ktorá bola v mojej priehradke. „Vďaka.“

Obrázok

Zobrala som obálku a pobrala sa do bytu, prevracajúc ju medzi prstami. Netušila som, kto mi mohol písať. V tejto dobe mi chodili keď už maily, aj keď bolo pravdou, že počítač som už nejaký čas neotvorila. Pobrala som sa na poschodie, netrpezlivo roztrhla obálku s listom. Písmo mi bolo dôverne známe, písala mi moja najlepšia kamarátka Helen. Rýchlo som začala kĺzať po prvom papieri, kde som bola hneď vyhrešená za neodpisovanie na maily a či už som zabudla na svoju kamarátku.

Obrázok


Nazdar slečna!

Kde trčíš? Poslala som ti aspoň tri maily a ani na jeden som nedostala odpoveď, takže píšem list. Ak už po ňom nezapneš PC, asi sa začnem silno obávať, či si živá a oni ťa niekde nezakopali, alebo sa mám obávať, že ti vymyli mozog a ty si už na mňa nespomínaš? Aj Hipisák ma stále otravuje, či len jemu neodpisuješ, alebo všetkým. Je z toho značne zúfalý! Už sa tu desí že si si tam našla chlapa alebo čo!


Keby len vedel. Nikdy som síce jeho city neopätovala, no ďalší, komu strašne ublížim, keď vyjde pravda na povrch. Zúfalo som dala ruky do dlaní a rozplakala sa. Trvalo to niekoľko dlhých minút, než som vlhkými prstami chytila list a čítala ďalej.

Skôr než sa dostaneme k tomu čo sa deje tu, očakávam že mi porozprávaš čo sa deje tam u teba. Nie v maily či liste, ale na chate. Veď vieš, každoročné Hipisákové narodky na chate jeho otca....

S kameňom na srdci som dočítala list a zapla počítač.

Obrázok

Nemohla som to odmietnuť a bola to možnosť ako sa odpútať od tunajšieho prostredia, aspoň na chvíľu vypnúť. Netušila som či im poviem pravdu, čo im vôbec poviem, či sa tam nezložím a ako to celé dopadne, no do mailu som napísala jednoducho že prídem. Váhavo som myškou prešla na odoslať a keď som klikla, jednoducho už nebolo cesty späť.

Serah Carterová

Kvôli pobytu sestry u nás doma som s utiahla na tajné miesto, o ktorého existencii mi povedal Derren. Pred domom stále čmuchali fotografi a novinári, dokonca sa pokúšali zastaviť aj mňa a povyzvedať, či náhodou na sestrine úspechy nežiarlim. Nemohla som uveriť tomu, ako takto mohla žiť. Pod stálym dohľadom, sledovaná, fotená, všetko čo vyviedla vedel razom celý svet, alebo každý, kto čítal noviny.

Obrázok

Mala práve dovolenku, nijaké nakrúcanie filmu, nijaké povinnosti mimo pár fotení a rozhovorov, takže bolo jasné, že tak skoro ju z očí nepustia. Črtala sa im skvelá možnosť prichytiť ju s nejakým chlapom, vidieť ju opitú v obľúbenom bare či čokoľvek iné, čo sa im zdalo vhodné do bulváru. Ona si to nevšímala, neustále ma volala vybrať si šaty, chystať svadbu, no ja som bola rada, že som sama a môžem pracovať. Šamanka mala doraziť o pár dní, takže som aj tak ešte nebola práve pripravená na prezliekanie z jedných šiat do druhých a ani sa mi nechcelo. Boli to len šaty. Bola to len svadba. Potvrdenie vzťahu, ktorý trval už dlhé roky a nepotreboval to mať na papieri. Samozrejme že som sa vydávať chcela, no určite som nechcela byť nevesta čo hysteričí a jančí sa pre drobnosti a hlúposti.


Obrázok

Z notebooku sa ozval nepríjemný zvuk, myšlienky o svadbe sa rozplynuli a ja som uprela zrak k monitoru. Konečne sa mi načítali všetky dokumenty a otvorili všetky potrebné zložky, ktoré si vyžadovali špeciálne schválenie. V zozname zamestnancov som toho veľa nenašla, z toho nie moc dlhého obzerania muža, ktorý síce pracoval v organizácii no netušila som o ňom ani „ň“, som ho jednoducho nedokázala nájsť. Nespokojne som sa teda pustila do niečoho iného. Celé to začalo preto, lebo som začala dávať dokopy starý tím a v tom niečo muselo byť. Nevedno čo, no niečo určite. Problém bol v tom, že to bolo priveľa rokov a hľadať niečo zvláštne v tej horde záznamov a informácií bolo ako hľadať ihlu v kope sena.

Obrázok

Prešli možno dve hodiny, ak nie viac a ja som stále nemala nič. Beznádejne som preklikávala záznamy o transakciách peňazí, no nič netypické na tom nebolo. Otec ako veliteľ jednotlivých tímov prideľoval peniaze na misie, jemu chodili z utajeného účtu, pravdepodobne od Madam. Všetko okolo nej bolo vždy utajené. Rolovala som myškou nižšie a nižšie, no nič. Moc som sa v tejto finančnej stránke nevyznala, no stále som mala pocit, že tam niečo nesedí. A až po dlhšom hľadení na zoznam misií som pochopila čo.
„Nazdar Kočka,“ ozval sa mi za hlavou hlas Vápenky, ktorého príchod mi hlásilo bezpečnostné zariadenie pred niekoľkými minútami.
„Vápenka našla som niečo divné,“ typické privítanie z mojej strany. Vzdychol si, no len sa posadil na sedačku a čakal. Vedel že začnem rozprávať aj bez vyzvania.

Obrázok

Odťukla som pár vecí a potom som sa už otočila smerom k nemu. Netvárila som sa vôbec víťazne, pretože som len narazila na nezrovnalosť, ktorá však neviedla k ničomu, nijakým menám, nijakým účtom, k ničomu.
„Dostala som sa k zoznamu všetkých prechodov do iných svetov a tam...nechaj tak...“ ani som ho nenechala sa spýtať, ako to bolo možné. Jednoducho som bola Carterová, môj otec bol môj otec a dostať sa k najtajnejším záznamom nebolo teda také ťažké. Niekedy stačilo povedať meno, inokedy sa povyhrážať či niečo podobné. „...je tam však strašne veľa opakujúcich sa miest v určitom časovom období, ktoré nie sú financované z účtu môjho otca. Vlastne akoby neboli financované vôbec. Je len záznam že prechod sa sprístupnil, no nijaký údaj kto to povolil, aká bola úloha ani ktorý tím tam išiel. Je tam údaj návratu, kedy sa sprejazdnila cesta späť, no to je všetko. Takýchto odchodov do svetov je tam strašne veľa, dialo sa to už za čias keď tu pracoval Derrenov tím, no v oveľa menšom počte. Ako vyšli z hry, bum, každý mesiac minimálne jeden prechod.“

Obrázok

Vápenka mlčal, no všimla som si, že sa zamračil. V organizácii bývali záznamy o všetkom, dokonca aj o tajných misiách. Toto dokonca nemalo ani označenie, či išlo o rutinnú záležitosť, alebo tajný prípad. Nebolo tam nič.
„Buď existuje ešte niečo tajnejšie ako tajné a záznamy sa nedajú získať nikde, alebo je tu problém,“ hovoril pomaly, akoby len chcel niečo povedať a zatiaľ mu hlava pracovala na plné obrátky.
„Môj otec ich nefinancuje, pravdepodobne o tom nevie. Možno ide práve o toho červa o ktorom hovoril Derren, ktorý sa chcel postarať o to, aby neprežili. Derren ale nehovoril o ničom konkrétnom, pochybujem že o tom vedel, čo sa deje, tak prečo na nich vôbec útočili?“


Obrázok

Len pokrútil hlavou. „Obávam sa, že ten čo o tom niečo možno vedel je teraz mimo našej možnosti spojiť sa s ním. No myslím si, že už dávno by to Madam vedela, keby na niečo konkrétne prišiel. Možno len oni mali pocit, že na niečo narazil.“
Zamračila som sa a prudko otočila vozík smerom k notebooku. Bez slova som sa dostala až k dátumu poslednej misie Derrenovho tímu a porovnala súradnice cesty. Ani ma neprekvapilo, čo som tam videla. „Ich posledná misia bola na jednom z miest, kde sa otvárajú prechody našim neznámym.“ Otočila som vozík späť k nemu a hrýzla si do pery, až ma bolela.
„Museli sa báť, že objavia pravdu a pritom to pravda asi ani nebola. Neviem, naozaj si nemyslím, žeby to Derren nechal tak, ak by niečo vedel. Muselo ísť o prevenciu.“ Vápenka sa stále mračil a ja tiež.

Obrázok

Znovu som sa otočila k notebooku a dala vytlačiť časť súradníc, do ktorých chodili naši neznámy. „Pozrieš to v organizácii? Mám sa stretnúť s Jamesom a z tadeto sa nedostanem k záznamom o svetoch. Potrebovala by som informácie o tom, čo tie miesta spája.“ Natiahla som ruku s papierom k nemu a on ho s prikývnutím vzal.

Derren Harton

Chystal som sa skryť tiež, netušil som síce pred kým, kto mali byť tí dvaja zač, no nebol som hlúpy aby som sa priečil zvyklostiam. Bolo by zvláštne keby som nezaliezol, ak to robili všetci okolo mňa. No skôr než som sa pobral, chvíľu som ešte hľadel do diaľky na cválajúcu dvojicu, keď ma za rukáv chytilo drobné dievča. Mohla mať možno toľko čo moja dcéra, možno o rôčik menej.
„Musíte sa schovať,“ povedalo rozhodne, no v očiach som jej videl strach. Krátko som prikývol a rýchlo vošiel dnu, kde som pri dverách pozrel na dievča.
„Čo sú zač?“

Obrázok

Vyzvedať od dieťaťa. Deti boli veľmi pozorné, nehanbili sa často krát povedať viac než bolo možné, nebáli sa uší navyše ako to často krát bolo u dospelých. Nechcel som do toho zaťahovať deti, no toto bola celkom jednoduchá a nie nebezpečná otázka.
„To sú predsa Biely. Biely jazdci severského kráľa.“ Vyhlásila zhrozene, že som niečo také nevedel.
„Ja nie som tunajší vieš...“ snažil som sa to zahrať do autu, no ona sa stále tvárila neveriacky.
„Ale veď on má mužov všade. Je lepšie sa im vyhnúť, sú nevyspytateľní.“

Obrázok

Lovil som v pamäti. Niečo málo som o tom vlastne vedel, v denníkoch sa kráľ zo severu spomínal, no jeho jazdci ani nie. Netušil som čo od nich čakať.
„A ten kráľ, on vám vládne alebo...?“ nedokončil som, dal som jej priestor doplniť moje myšlienky a úvahy. Dievčatko sa rozhliadlo po okolí, no nik sa na nás nedíval. Mnohí zaliezli do izieb, ďalší stáli pri oknách a nakúkali von, takže so stíšeným hlasom predsa len prehovorila. „Je zlý a robí si čo chce. Najprv vládol len svojmu okoliu, no pomaly nazbieral sily a povraždil ostatných kráľov, ktorý spravovali ostatné zeme. Teraz ovláda všetko od svojho územia na severe až po nás a všetky miesta medzi nami. Nepoznaný svet ešte len začína preskúmavať a Biely jazdci mu zatiaľ dohliadajú na poriadok všade kam sa pohnete. Akýkoľvek pokus o vzburu či vytvorenie vojska či nového panovníka sa trestá smrťou každého, kto do toho bol zapletený. Severský kráľ má rád krvavú zábavu, neraz nechá usporiadať v mestách súboje na život a na smrť, niekedy pošle niekoľko svojich ľadových medveďov ktoré mu strážia kráľovstvo aby sa postavili proti skupinke dedinčanov.“

Obrázok

Mlčky som na ňu hľadel a nechal ju rozprávať, aj keď moja myseľ pracovala. Takže všetko mal pod palcom Kráľ. Zlý, hrozba. Náš cieľ. Každá hra mala niekoho, koho bolo treba po všetkých úlohách a misiách poraziť a on bol bezpochyby náš cieľ.
„Ako ďaleko je jeho kráľovstvo?“ spýtal som sa napokon, keď som si uvedomil, že dievča už dlhšiu dobu mlčalo.
„Našťastie veľmi. Sme predsa úplne na juhu, zatiaľ čo on žije na severe. Delí nás more, aj keď jazdci to tu strážia aj tak. Po ceste na sever je veľa rôznych miest, o niektorých kolujú nepekné zvesti, strašidelné. Na sever sa ale nedá dostať len tak, kráľ sídli tiež na ostrove na ktorom je stále sneh a dá sa tam ísť len cez more cez taký priesmyk, aspoň podľa mapy čo som kedysi videla. A ten priesmyk strážia a lode sa kontrolujú.“
Z jej rozprávania som mal pocit, že sa už kedysi nejaký iný útok plánoval. Inak by také dieťa nemohlo vedieť také veci, o strážení, priesmyku a určite len tak neobzerala mapy. Musela niečo pochytiť z rozprávania v dedine.

Obrázok

Všimol som si pohľad ryšavej ženy, nepochybne jej mami. Neisto som jej kývol a pozrel na dievčatko, ktoré sklonilo zrak k nohám a pomaly spravilo krok k nej.
„Musím ísť, nesmiem sa rozprávať s cudzími.“ A už jej nebolo. Ja som zamračene ostal stáť pri okne a díval sa von, kde už jazdcov vidno nebolo. Buď len prešli, alebo boli niekde poblíž.

Zo Claine

Jared ako inak stále drichmal, rozvalený cez pol postele. Niežeby si ľahol pekne ako sa na posteli ležalo, ale na kríž. Len som si vedľa neho teda ľahla a upierala zrak na stenu, uvažujúc nad tým, aké to muselo byť kedysi mizerné, vláčiť sa v takýchto handrách. Dlhé šaty až po zem, obmedzujúce bežať, kopať, brániť sa.

Obrázok

Mala som strašnú chuť niekam vypadnúť, nebola som unavená a nepochybovala som ani o tom, že šéfko tiež niekde behal. Ibaže tu som bola len žena, nebola som si istá čo čakať. Nijako zvlášť som sa nebála, no skutočne by bolo dosť nápadné, keby nejakého chlapa pár chvatmi spacifikujem. Bez svojho „manžela“ som viditeľne len tak niekde nesmela. Keby som mala aspoň trochu mužnú tvár, možno by som sa aj ostrihala a zamaskovala za chlapa, len aby som mohla ísť von. No mala som ju ženskú, úzku a oči som tiež mala už na prvý pohľad ženské. To prsia by bolo jednoduchšie schovať pred zrakmi ostatnými, než môj pohľad.
Z myšlienok ma vyrušilo zaklopanie na okno.

Obrázok

Len mi šklblo kútik mi per a zdvihla som sa z postele. Nemohla som ho tam nechať dlho vyklopkávať, ešte by ho niekto zazrel. Samo o sebe som nechápala, prečo prišiel ešte za svetla, keď vonku muselo byť priveľa ľudí. Otvorila som mu rýchlo okno a on preliezol dnu, trošku nakopnúc kvetináče na okne.
„Nemal si chodiť za svetla,“ privítala som ho výčitkou.
„Vonku nie je ani nohy. Všetci pri pohľade na takých dvoch pandrlákov zaliezli, tak som to využil.“ Odvetil, hodiac sa na koberce naskladané do pohodlného sedenia. Usadila som sa napokon vedľa neho, zvedavá, či niečo zaujímavé okrem tých dvoch „pandrlákov“ zazrel.
„Čo to boli zač?“

Obrázok

Len pokrčil ramenami. „Netuším, len prebehli, mierili k prístavu, ktorý je neďaleko. No videl som ich tu viacero, jeden išiel do tunajšej knižnice, ďalší práve viedol uviazaného nejakého muža. Asi sú to nejaký strážcovia zákona alebo čo.“
Nezdalo sa mi to moc pravdepodobné, keď som si to spojila s predošlými slovami, že všetci zaliezli, no neprotirečila som mu. Skôr ma zaujala tá knižnica. Určite tam boli knihy aj o tunajšom prostredí, možno mapa, možno história, niečo, od čoho by sa dalo odpichnúť. Šéfko chcel postupovať pomaly, nie hnať sa bezhlavo dopredu, takže sa to mohlo zísť.
„Pôjdem do tej knižnice, kde ju nájdem?“

Obrázok

Chvíľku na mňa hľadel, akoby si nebol istý o čo mi išlo a potom kývol rukou smer, ktorým bolo treba ísť. „Ako chceš, ale mysli nato že tu nemáš moc práv. Možno by si mala zobudiť tohto tu aby išiel s tebou.“ Rukou kývol smerom k spiacemu Jaredovi, ktorý si mierne odchrapkával.
„Nech spí, zvládnem to. Do knižnice hádam doprovod nepotrebujem.“ odvetila som mierne zamračená. Nebola som zvyknutá mať stále niekoho za zadkom, mala som rada svoju samostatnosť a možnosť rozhodovať sa sama za seba.
„Ako chceš.“

Obrázok

Vstala som, hodila pohľad do zrkadla na svoje nové vlasy, načo ešte stihol zareagovať Lariak.
„Tá červená ti pristala viac,“ poznamenal a musela som s ním súhlasiť. Chýbali mi moje červené premene, ktoré prezrádzali čas mojej povahy.
„Súhlasím, no tu musím splynúť a nie poukazovať na svoje ja.“ Nijak zvlášť ma to netrápilo, veď ak prežijem, dám si vlasy do poriadku. Už som ale bola mimo izby, kde som hneď narazila i na šéfka.
„Šéfko,“ oslovila som ho tichým hlasom „ak nevadí, rada by som šla do knižnice. Lariak mi povedal, že je tu neďaleko, možno tam nájdem niečo zaujímavé.“
„Idem s tebou, mal som zaujímavý rozhovor a myslím, že viem, v čom spočíva táto hra. Koho musíme poraziť.“

Obrázok

A tak sme spoločne vyšli von na slnkom zaliaty chodníček, mieriac do knižnice.
Moje príbehy 7 dní a príde Smrť (dokončené) a Svet, ktorý sa skrýva.
Obrázok užívateľa
Yka
Výherca
Výherca
 
Príspevky: 1172
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod NATA » Ned 04 Sep 2011, 14:00

Pekný diel :) ... kedy bude další? :) :) :) :) :) :) :) :) :)
"Milujem" ľudí ktorý majú tak nudný život že musia rozoberať ten môj :)
NATA
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 84
Registrovaný: Pia 04 Feb 2011, 23:51
Bydlisko: Lužany pri Topli
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod livia » Pon 05 Sep 2011, 12:45

velmi dobry diel som zvedava ako to bude pokracovat
livia
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 207
Registrovaný: Uto 22 Apr 2008, 12:31

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod vera714 » Pia 28 Okt 2011, 21:52

nečakané ale veľmi milé prekvapenie, že pokračuješ s príbehom
vera714
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 11
Registrovaný: Uto 23 Jún 2009, 13:34
Bydlisko: Bobrovec
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod BoBeC » Ned 04 Mar 2012, 02:30

dalsi dielik nebude? bola som trosku pozadu ale prave som to dobehla a rada by som citala dalej
Nikto učení z neba nespadol, zato debilov ako keby zhadzovali
Radšej včela v ruke ako ovad v oku
Peniaze neznamenajú všetko, ale radšej plakať vo vile ako niekde na lavičke

Osídla lásky - viewtopic.php?f=14&t=1118&start=0&view=viewpoll
Obrázok užívateľa
BoBeC
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 229
Registrovaný: Pia 22 Okt 2010, 21:06
Bydlisko: Privátna 8, Belin záliv
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod longtian006 » Uto 02 Apr 2013, 08:34

Ďalší dielik! :lol: Začínam mať pocit, že píšeš také kratučké úryvky naschvál. :D Chudák Rachel, podľa mňa budú veriť skôr tomu dedovi, zaujímalo by ma, kto to vlastne je.



























_________________________________________________________
ZOPO Android mobile phones ZOPO ZP900 Leader Android 4.0 Phone ZOPO ZP900S Leader Android 4.0 Smart Phone
longtian006
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 3
Registrovaný: Pon 26 Nov 2012, 08:35
Pohlavie: Sim

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod Yka » Pia 31 Máj 2013, 21:50

No :oops: Ja som tu tak strašne dávno nebola, ani neviem prečo. :oops: Nedávno som nad tým uvažovala, že mi už aj celkom písanie niečoho iného ako bakalárky chýba, no obávam sa že tento príbeh už nedopíšem. Moc si nepamätám na detaily planované a ani počítač kde sme mali sims nie je pojazdný :) Takže sa ospravedlňujem, nerada nechávam nedokončené veci, no v tomto prípade to inak asi nebude. :oops: :whistle: Možno neskôr po štátniciach vymyslím niečo iné keď už mám simsa 3 v notebooku :)
Moje príbehy 7 dní a príde Smrť (dokončené) a Svet, ktorý sa skrýva.
Obrázok užívateľa
Yka
Výherca
Výherca
 
Príspevky: 1172
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
Pohlavie: Simka

Re: Tajomstvo počítačového života

Poslaťod NiQush » Pia 31 Máj 2013, 23:52

Oooo Yka... tebe už jsem neviděla ani nepamatuji :) na zeleným foru :) to by jsi měla co nejdříve teda ty sims dohnat :P
Obrázok užívateľa
NiQush
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 229
Registrovaný: Ned 28 Okt 2012, 11:22
Bydlisko: Most CZ
Pohlavie: Simka

Predchádzajúci

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 4 hostia