Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Miesto pre vaše príbehy vytvorené rukou spisovateľa alebo režiséra.

Moderátor: Sašena

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod sewanewa » Ned 26 Júl 2009, 23:41

Čítala som to na jeden hlt..Začalo to priam idylicky a potom zrazu bum... :o super
sewanewa
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 206
Registrovaný: Sob 06 Dec 2008, 15:33
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod 524gorálka524 » Pon 27 Júl 2009, 00:12

Páči sa mi to :shock: :wink: Ale zažiť by som to nechcela :shake: :lol:
Michael Jackson will remain forever in our hearts! I love you Michael! :-)
Obrázok užívateľa
524gorálka524
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 187
Registrovaný: Pon 08 Jún 2009, 16:40
Bydlisko: Na facebooku, tak tak xD
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod salynn » Pon 27 Júl 2009, 10:36

To ešte budete len prekvapený čo bude ďalek po vysokej..:)) Včera ma napadlo niečo zaujímavé možno sa niekomu bude páčiť možno nie...len ešte dosťahujem veci aby sa to dalo nafotiť..a pôjdem pofotit a napíšem ďalší diel...
sewanewa - Ďakujem :) a obučajný život, obyčajných ľudí nikdy nieje idylický..aspoň si myslím..každý si niečím prejde ;)
524gorálka524 - ani ja by som to zažiť teda nechcela..:(
salynn
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 88
Registrovaný: Sob 26 Júl 2008, 17:59
Bydlisko: Brezno prechodne BB

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod salynn » Sob 01 Aug 2009, 21:01

Diel je asi zase trošku kratší, ale dúfam, že sa Vám bude páčit ;)


Hneď ako som prišla do izby zvonil mi telefón.
„Áno??“ povedala som ospalým hlasom.
„Ahoj to som ja Zachar. Prepáč ak ťa otravujem, ale nenechal som si náhodou pri tebe hodinky??“
Keď som počula jeho hlas znova som sa začala usmievať.
„Samozrejme. Ach zabudli sme na to. Dal si mi ich do vrecka keď sme sa išli guľovať. Mám Ti ich po niekom poslať?“ Nevedela či ho ešte chce vidieť. Či si chce kvôli nemu zničiť vzťah.
„Nie, nie. Môžem si po to prísť osobne? Napríklad zajtra? Samozrejme ak nemáš niečo v pláne.“
„Fuu, myslím, že nie. Pôjdem do školy ako bežne ale potom môžeš pokojne prísť.“
„To som rád. Dnes mi s Tebou bolo naozaj skvele. Dúfam, že ešte zopár takýchto večerov spolu prežijeme.“
„No uvidíme, ale ja už idem spať tak teda Dobrú noc Zachar“
„Dobrú noc Alex.“

Ráno som túžila stretnúť Boba. Odkedy som sa uzavrela sama do seba nestretla som ho a on sa ani nesnažil sa mi vtierať. Bola som rada no zároveň som začala pochybovať o nás dvoch. Zaklopala som na jeho dvere a čakala. Nič. Dvere boli pootvorené a tak som nahliadla dovnútra. Posteľ bola rozhádzaná, na stole mal neporiadok ako stále.
„Asi si len niekde odskočil keďže si nechal pootvorené dvere.“ Povedala som si ticho popod nos.
Sadla som si do jeho postele a všade som cítila vôňu. Jeho vôňu. Jeho pach. Túžila som sa s ním zabaliť do týchto perín a ležať tu navždy. Po chvíľke čakania som sa zvalila na vankúš a zabalila sa perinou. Akonáhle som chytila vankúš pocítila som pod ním niečo tvrdé. Bol to zošit. Ale čo robil pod perinou?? Bob si píše denník? To nieje možné. On by nikdy nič také nerobil. Alebo som ho nepoznala?? Zvedavosť bola silnejšia ako ja a tak som nahliadla. Na prvej strane bola krásna kresba. Boli to tváre. Pozerali na mňa tváre rôznych žien. Medzi nimi som bola aj ja. Pomedzi kresby bolo napísané.
„Bobov denník. Založený 31.11.“
Začal ho písať dva mesiace predtým ako sme sa mi dvaja dali dohromady. Začala som čítať. Čítala som medzi riadkami. Za chvíľu som sa prelúskala pár dňami. Bola som zhrozená.
„Áno práve dnes k nám prišla jedna prváčka. Samozrejme ničím zaujímavá. Ale prečo ju nedostať do postele? Bola by ďalším kúskom, ktorý by som ochutnal. Nanešťastie sa mi začína pliesť môj kamarát do cesty. Vraj sa mu páči. Nechápem to! Láska na tomto svete neexistuje. Všetko je to o telesnom pôžitku. Ale ona bude moja! Ten parchant nadomnou nevyhrá!“
Jedná prváčka? Pomyslela som si. V ten deň som sem prišla ja. Je so mnou len kvôli pomste ku kamarátovi? Naplneniu jeho telesných túžob? Celý čas ma klame? Musela som čítať ďalej.
„Takže milý môj deníček už som ju spoznal. Volá sa Alex. Prišla sem niekde z hôr. Nemohla mi rovno povedať, že je z lazov? Toto bude ľahký úlovok. Nepochádza určite zo žiadnej bohatej rodiny. Je to malé vyhúkané dievčatko, ktoré prvýkrát prišlo do veľkého sveta. Ešte pár dni a bude len a len moja!“

Obrázok

Slzy mi nedobrovoľne začali stekať po tvári. Prichádzam o všetko čo som mala. A on ma celý čas podvádzal. Ďalej som to nemohla čítať. Aspoň nie túto časť. Nalistovala som čo písal pár dni dozadu.

„Prečo tu stále píšem iba o ženách? To teda neviem, ale každé slovo, ktoré tu píšem je o nejakej. Ale už pár mesiacov píšem iba o jednej! Áno, dokázal som to. Je moja ako som chcel, ale túto stratiť nemôžem. Možno mali všetci pravdu, že som poriadna sviňa, ale vtedy som nepoznal ju. Zmenila môj život. S ňou sa cítim šťastný aj po niekoľkých mesiacoch. No stále túžim pobozkať inú. Ona si už určite užila aj s niekým iným. Len ja ako nejaký verný chlap pod papučou som verný iba jej. No ak by som si ju mal zobrať, neviem či by som to dokázal. Je to veľký krok. Ale čo ak nad ním rozmýšľa? Ja jej verný nebudem a tým ju sklamem a stratím. Ale to som ja. Budem s ňou minimálne do konca vysokej a potom sa uvidí. Ešteže sa nikdy nedozvie, že ju podvediem. Vyšlo mi to už toľkokrát. Toľko žien som podvádzal. A teraz sa to stane znova.“
„Hlúpy denník“ Hodila som ho na zem.
„Načo som ťa len našla! Chceš mi skaziť môj život!“ Kričala som na celú izbu. Teraz mi bolo úplne jedno, či ma prichytí ako som ho čítala. Bol to sviniar. Celý čas ma využíval. Túži po iných ženách. Nech si ich len pekne vychutná a ešte k tomu si myslí, že som ho podviedla! Ja krava som sa ešte cítila vinná za to, že som sa stretla so Zacharom.
Odišla som z izby, zabuchla za sebou tie odporné dvere a zamierila do jedálne.


„Aleeeex“ Kričal po mne ten odporný chlap!
„Aha, tu si.“ Pobozkal ma a ja som prestala myslieť na to čo som videla. Pozrela som sa mu do očí a videla som v nich že ma miluje. V tom akoby ma niečo vrátilo do reality a musela som si uvedomiť, že vidím to čo chcem vidieť. Všetci vidíme len to čo chceme. Začal ma hladiť po celom tele a nechcela som ho stratiť. Teraz mu predsa nemôžem vykričať to všetko čo mi spravil. On bol mojím životom. S ním som chcela mať prvý dom, auto, deti, rodinu. On mal byť môj prvý!

Obrázok

„Drahá, poďme k tebe to izby.“ Chytil ma za ruku a nasledovala som ho. Moja hlava bola prázdna. Nemyslela som v tú chvíľu vôbec na nič. Nechala som sa unášať okamihmi. Z ničoho nič som sa ocitla znova v jeho náručí. Miesto však bolo iné. Ležali sme na mojej posteli. Hladil ma po vlasoch a počúval. Povedala som mu všetko. O tom ako som sa cítila.
„Vieš drahý, ja som prežívala najhoršie chvíle a Ty si ma opustil. Nechal si ma tu samu. Veľmi dobre vieš čo pre mňa mamina znamenala. Nevedela som sa nájsť. Ale niekto mi pomohol. Niekto o kom som Ti nepovedala. Volá sa Zachar. Stretla som ho v obchodnom centre. A keď sa to na mňa všetko zosypalo zavolal mi. Netušil čo sa stalo. Vlastne som ho ani nepoznala, ale vtedy bol jediný človek s ktorým som sa mohla rozprávať a tak ma prišiel pozrieť. Zažila som s ním krásny večer, ale podotýkam, že sa medzi nami nič nestalo. Hovorím to pre istotu aby si nežiarlil. Bob on mi pomohol a Ty si bol niekde ďaleko. Určite si flirtoval s nejakými ženami. Nechcem nič počuť. Nič prosím ťa nehovor. Ja teraz neviem čo chcem. Môj život sa na mňa zrútil a Ty ma tu ohuruješ krásnymi slovami o tom ako ma miluješ a ja som tak stratená, že všetkému verím. Som schopná pre Teba urobiť čokoľvek.“Zavrela som oči a myslela som, že sa rozplačem no teraz som bola silná.
Dodržal moje slová a mlčal. Začal ma bozkávať. Najskôr nežne no neskôr sme sa váľali jeden po druhom. Rukou sa mi dostával na pod tričko, ktoré sa o pár minút ocitlo na zemi vedľa jeho svetra. Prišla tá chvíľa. Už sme neexistovala som len JA a ON. Boli sme MY! Prežívala som nádherné okamihy svojho života. Dával mi pocit istoty. Znova som verila tomu, že ja milujem jeho a on mňa. A neexistuje nič ani nikto kto by nás rozdelil.

Obrázok

Prešlo pár minút a zaspala som v jeho náručí. Cítila som sa zvláštne. Tie pocity sa nedajú ani opísať.

Obrázok

Snívalo sa mi o našom spoločnom živote. Videla som naše malé deti. No pomedzi to som videla bojové vrtuľníky, púšť a hladujúce deti. V tom ma striaslo a nechápala som čo sa to deje. Vedľa mňa zvonil telefón, ktorý ma vyrušil v tom najlepšom. O čo v tom sne dopekla išlo?
„Prosím“ Hovorila som potichu aby som nezobudila Boba.
„Ahoj to som ja Zachar. Dnes som nestihol prísť, niečo mi do toho vošlo. Zajtra určite prídem. Vyhovovalo by ti to okolo štvrtej?“
„Noo myslím, že áno. Aj tak Ti dám len hodinky a potom budem musieť ísť preč.“
„Budeš musieť ísť preč?“ Povedal sklamane.
„Áno musím ísť na letisko mal by priletieť syn maminho priateľa. Vlastne manžela.
„Aha, no tak nič. Teda zajtra. Dobrú noc a prepáč ak som ťa zobudil.“

„Prečo ho len tak klamem? Má priletieť syn maminho priateľa. Veď ho ani nepoznám.“
Keď sme sa ráno s Bobom zobudili rozprávali sme sa v posteli asi hodinu no začali sme byť hladný a tak sme išli do jedného neďalekého bufetu. To bolo vlastne prvý krát čo sme spolu niekde boli. Čas plynul a ja som musela odísť do školy. O tretej som končila školu. Na schodoch ma zahovárali ešte kamarátky ale na tie som čas nemala. O štvrtej ma mal čakať Zachar a musela som byť presná aby sa na internáte zbytočne na mňa nepýtal a ešte náhodou by sa stretol s Bobom. Na zastávke som videla Zachara. Čakal na autobus, ktorý smeroval pred môj internát. Hneď ako ma zbadal začal na mňa kývať a pribehol ku mne.
„Ahoj Alex“
„Ahoj Zachar. Nečakala som, že ťa tu stretnem. Hodinky tu nemám. Budeme musieť ísť po ne.“
„Veď to je v pohode. Ideme pešo alebo autobusom?“
„Ja chodím stále pešo. Autobus je strata peňazí pri tejto vzdialenosti.“
„Mne je to vlastne jedno, keď sa prejdeme budeme mať aspoň čas sa porozprávať. Takže Ty chodíš na tu istú školu ako ja?“
„Myslím, že áno. Aký odbor študuješ?“
„Ja som odmalička túžil byť právnikom. Rodičia to nevedeli pochopiť. Hovorili mi, že s mojím zázemím nemám šancu sa v tejto brandži presadiť, ale ja som sa nenechal odradiť. Na prijímačky som sa učil ako blázon. Nebolo ľahké sa sem dostať keďže skoro každého sem dostal vplyvní ocinko alebo maminka, ale nakoniec som tu. A na budúci rok končím a budem musieť začať praxovať u nejakého právnika za nízke peniaze. A čo Ty?“
„Ja? Študujem matematiku a informatiku. Jedného dňa by som chcela pracovať na nejakých veľkých projektoch, ale zatiaľ sú to iba sny. Uvidíme čo mi život prinesie, doteraz som veľa šťastia nemala.“
Rozprávali sme sa celú cestu. Ústa sa nám dokonca nezatvorili ani pred internátom. Vonku husto snežilo a my sme tam stáli a rozprávali sa o živote.

Obrázok

So Zacharom som sa smiala a plakala zároveň. S ním sa mi zastavil čas. Vôbec som si neuvedomila, že za dverami stojí Bob. Všimla som si ho len jedným očkom. No bolo mi to úplne jedno. Znova sa na mňa zrútili slová, ktoré som si prečítala v jeho izbe. Zacharovi som porozprávala o všetkom. Dokonca aj o tej noci. Čo som to robila? Zaujímalo ho to? A prečo som mu to hovorila? Teraz musím vyzerať ako nejaká ľahká baba. Vyspala sa s niekým a teraz tu stojí s druhým.

Obrázok

Bob asi po dvoch minútach odišiel. Bolo to šťastie. Pretože môj a Zacharov odstup sa nedobrovoľne zmenšoval.

Obrázok

Našťastie som si v duchu dokázala povedať „Nie“ a zmiznúť z tadeto skôr ako spravím nejakú chybu.
salynn
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 88
Registrovaný: Sob 26 Júl 2008, 17:59
Bydlisko: Brezno prechodne BB

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod Coraline519 » Ned 02 Aug 2009, 13:07

diel sa mi páčil bol perfektný :respect: :respect: :respect:
len nechápem alex :x prečítala si Zacharov denník a aj tak ho mala rada
nechápem to :down: :-| :ugly:
:idea: pre niektorých na svete znamenám iba niekto, ale pre druhých znamenám celý svet :idea:
Obrázok užívateľa
Coraline519
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 645
Registrovaný: Str 01 Júl 2009, 14:28
Bydlisko: Adelaide
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod LaRak » Ned 02 Aug 2009, 15:12

Jé, ty máš pekný príbeh. Pozerala som si príbehy no asi ako vždy keď som na fóre, a musím povedať že máš talent. No a teraz k dielu:

No ja vlastne tiež nechápem, prečo ho má stále rada, aj keď si prečítala jeho denník, a zistila, že ju len využíva, tomu nechápem.
Neodkladaj niečo na zajtra keď to môžeš urobiť dnes, lebo zajtra môže byť neskoro. :-)

-----------------------------------
Môj príbeh My Life
viewtopic.php?f=14&t=607
Obrázok užívateľa
LaRak
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 130
Registrovaný: Pia 13 Mar 2009, 17:16
Bydlisko: Poprad a počítač
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod salynn » Ned 02 Aug 2009, 15:37

Možno preto, že stratila všetkých a nechcela prísť aj o neho..a niekedy keď niekoho strašne ľubite ste schopný mu odpustiť čokoľvek...spraviť prenho naozaj všetko..veď uvidíte ako to bude pokračovať ďalej...
a som rada, že sa vám môj príbeh páči ;)
salynn
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 88
Registrovaný: Sob 26 Júl 2008, 17:59
Bydlisko: Brezno prechodne BB

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod sewanewa » Pia 21 Aug 2009, 00:57

Ani ja ju nechápem ale nechám sa prekvapiť, čo vymyslíš..
sewanewa
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 206
Registrovaný: Sob 06 Dec 2008, 15:33
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod emo5girl » Pia 21 Aug 2009, 11:00

Nerozumiem, že o čo ide Alex :D nevadí, pekný príbeh :)
Simpsons :)

"Bart, s 10 tisícmi dolármi, budeme milionári! Mohli by sme si kúpiť kopu užitočných vecí, ako napríklad dinosaura"
"Zaujímalo by ma, kde je Bart... Jeho večera už je celá studená... a zjedená."
Obrázok užívateľa
emo5girl
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 171
Registrovaný: Ned 21 Sep 2008, 13:32
Bydlisko: Košice
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod salynn » Ned 23 Aug 2009, 23:51

Tak teraz je diel bez obrázkov. Dúfam, že to veľmi nevadí a bude sa vám páčiť.

Je to pre mňa ťažké, mám Boba. Je mojou istotou. Nechcem o neho prísť aj keď ma neskutočne zranil. Viem, že takto to ďalej nepôjde. Nemôžem byť s niekým kto o mňa vlastne ani nestojí. Asi potrebujem na pár dní odísť. Niekde kde budem úplne sama. Vošla som do izby. Sadla si na stoličku a zapla počítač. Pokým sa štartoval, rozmýšľala som kde by som mohla vypadnúť. Absolútne nič ma nenapadlo a tak som sa rozhodla, že pôjdem tam, kam ma zavedie hneď prvý spoj, ktorý bude voľný. Konečne sa môj skvelý počítač zapol a mohla som si otvoriť google. Naťukala som nejaké slová, ktoré sa týkali cestovania a dostala som sa na stránku istej dopravnej spoločnosti. Našla som tam jednodňovú okružnú jazdu autobusom severom štátu. Neváhala som a keďže boli voľné už iba 2 miesta jedno z nich som si rezervovala. Mala som odísť o dve hodiny z autobusovej stanice. Zobrala som si batoh a začala doňho klásť veci. Nebolo mi toho treba veľa keďže sa budem iba jeden deň voziť v autobuse. Zostávalo 20minút do odchodu autobusu a tak som sa vybrala na autobusovú stanicu. Odišla som bez jediného slova, vypla som si mobil a venovala jeden deň iba sama sebe. Netrpezlivo som stála a čakala. Okolo mňa bolo mnoho ľudí. Videla som mladé páry, ktoré túžia spoznať okolie alebo si jednoducho spolu vychutnať deň, rodiny s deťmi, starých ľudí, ktorí hľadajú šťastie a medzi týmito ľuďmi som bola aj ja. Do ktorej skupiny si ma zaradili? Zúfalec, ktorý sa stráca v svete o ktorom si myslel že je krásny a jednoduchý? Na nástupište prichádzal autobus. Pomalými krokmi som sa doňho vybrala a našla si miesto. Nikdy som v autobuse nesedela inde ako pri okne a ani teraz tomu nebolo inak. Dúfala som, že budem sedieť sama. Nestalo sa tak. Prisadol si ku mne mladý chalan. Do ktorej skupiny patril on??? Bolo mi to však úplne ukradnuté. Dal si hneď slúchadlá svojho mp3 prehrávača do uší a ignoroval všetky zvuky okolo neho. Vytiahol si mapu a zápisník. Celú cestu niečo značil a hľadal. Nechápala som čo robil a keďže počul iba hudbu zo svojho prehrávača tak som sa ani nemohla dozvedieť viac. Túžila som sa týmto autobusom dostať do krajiny zázrakov. Niekde kde moje srdce bude prázdne. Bude schopné vnímať len lásku. Nie lásku k mužovi, ale lásku, ktorá vrástla do môjho srdca ešte keď som bola malá. Bola to láska k prírode. Áno, milovala som ju. Keďže som vyrastala v horách prechádzky do lesa boli pre nás samozrejmosťou. V lese som sa netrápila ničím, žila som len pre danú chvíľu. Jar, leto, jeseň ba dokonca zima?? Vždy som tu bola sama sebou. Žila som vo svete v ktorom mi nikto neberie moje nádeje a ciele. Tu túžim niečo dosiahnuť. Tu rozmýšľam o všetkom možnom aj nemožnom. Tu sa moje myšlienky filtrujú. Túžba vždy dosiahnuť vrchol sa preniesla aj do môjho života. Do mojej reality. Moje detstvo bolo krásne. Túžila by som tak žiť uprostred prírody pretkanej realitou celý život.
„Prestávka 20 minút“ Vyrušil ma z mojich úvah sprievodca.
Netúžila som sa však pohnúť z miesta a niekam sa vybrať. Otvorila som zápisník a začala som písať. Písala som hlúpe myšlienky a možno aj podstatné veci. So všetkým som sa zverila týmto kúskom papiera. Tak rýchlo ako sa blížil koniec zápisníka tak rýchlo sa končila aj moja cesta. Zase som sa vrátila do reality. Výlet na ktorom som mala rozmýšľať o každom chlapovi a vyjasniť si vlastne city skončil úplne inak. Rozmýšľala som o všetkom inom len nie o nich.
Jedná rozumná vec na ktorú som prišla bola tá, že už viac nemôžem žiť na tomto internáte. Od Zachara som ďaleko, no k Bobovi som o to bližšie. Vidím ho keď ráno otvorím oči, pri raňajkách, na chodbách, v klubovni a najčastejšie v mojich myšlienkach. Je všade. Na to aby som sa raz a navždy rozhodla čo je správne musím odísť. Boba milujem ale takto to ďalej nepôjde. Vyspať sa s niekým iba zo žiaľu, bolo šialené a hlúpe. No potrebovala som niekoho tak blízko seba. Cítiť ho všade. Potrebovala som svoje telo zahriať takým teplom, ktoré vyženie všetky studené a smutné myšlienky aspoň na chvíľu. Keby som to niekomu povedala považoval by to možno za čudné a hlúpe. Aj keď ma Bob ranil, napriek všetkým jeho podrazom som ho potrebovala. Bol jediným človekom, ktorému som dôverovala. No až teraz si uvedomujem, že to nebolo správne. A keď ma podviedol raz, spraví do aj druhý krát.
Zavolala som do internátu, ktorý bol čo najbližšie k škole. Mali posledné 3 voľné miesta. Vopred mi ale oznámili, že na tento internát sú prijímané iba dievčatá.
„Vadí mi to?“Pomyslela som si.
Aspoň nebudem mať šancu spoznať niekoho kto mi zase popletie hlavu. Dlho som teda neváhala a na druhý deň som poslala prihlášku a začala baliť kufre.
„Alex, miláčik kam sa balíš???“Spýtal sa Bob, ktorý sa zrazu ocitol v mojej izbe.
Telom mi prebehli zimomriavky a cítila som sa ako malá keď som chcela niekde ujsť s kamarátmi a pri tom ma niekto prichytil.
“Odchádzam.“ Povedala som stručne.
„Odchádzaš? Prosím ťa kam by si Ty chodila???Určite by si mi niečo povedala.“
„Tak to sa mýliš. Vlastne neviem či by sme to mi dvaja nemali celé ukončiť. O čom je vlastne náš vzťah?“
„O tom, že sa milujeme.“ Pobozkal ma na líce a jeho ruky som cítila stále nižšie a nižšie. Túžila som ho bozkávať. Bozkával úžasne. Vedel ako na mňa ísť.
„Milujeme sa? Tak ty asi nevieš čo je to láska. Chodiť so mnou za ručičky, vyznávať mi lásku, bozkávať ma, privádzať ma do siedmeho neba a jedného dňa ma získať úplne a popri tom myslieť na iné??? To Ty nazývaš láskou??“ Ku koncu som sa neovládala a s plačom v očiach som kričala.
„Alex, veď ja chcem byť iba s Tebou! Z kade máš takéto hlúposti???“
„Takže ty ma budeš aj klamať. Si odporný sviniar. Nechápem prečo ťa milujem. Áno, stále ťa mám rada. Ja nedokážem zabudnúť na všetko krásne čo medzi nami bolo...Bude mi chvíľu trvať na Teba zabudnúť, ale budem musieť. Už s Tebou viac nemôžem byť!“
„Nekrič prosím ťa! Čosi taká hysterická?? Takže niekto si čítal môj denník.“ Začal sa smiať ako blázon.
„Ja možno túžim po iných ale Ty pre mňa znamenáš najviac. A nie je hlúpe čítať mi denník? Zdá sa Ti to úplne v poriadku??“
„Možno to nie je v poriadku, ale aspoň konečne viem pravdu. Asi je lepšie keď to skončíme skôr. Na čo by sme sa tu ešte hrali? V našom vzťahu by už nebola žiadna vášeň. Nedokázala by som ťa bozkávať a nemyslieť na nič iné len na nás dvoch. To je už proste nemožné Bob.“
„Daj mi prosím ťa ešte jednu šancu. Ja o Teba nechcem prísť miláčik.“
„Prestaň, vypadni z mojej izby!!!Aspoň pár týždňov ťa nechcem vidieť. Prosím ťa. O nič ma nežiadaj. A splň mi aspoň toto jedno. Ak ma máš aspoň trošku rád tak mi dáš aspoň chvíľku pokoj.“
Bob zostal zmetený, otočil sa a odišiel preč. Celý deň sa neukázal, neozval a ani som ho nestretla. Chýbal mi, ale takto je to správne. Ľúbila som ho. Na niekoho s kým prežijete to čo my dvaja sa nezabúda len tak ľahko. Snažíte sa vidieť ho len cez ružové okuliare, ale občas to už proste nejde. Musí nastať zlom. A ten nastal, našťastie tesne pred pohromou. Už bude voľný. Nebudem mu v ničom brániť. Môže si spávať s ktorou len chce. Vzťah asi nie je preňho. Ale možno sú to len keci a čakal pokým nájdem ten denník a celá táto fraška sa skončí. Ale prečo by mi to potom nepovedal na rovinu, že je koniec?? Že už ma nemá rada??? Stalo by sa mu niečo keby bol ku mne úprimný? Prežila by som všetko len nie takéto klamstvo. Dobre možno si to len nahováram. Keby mi povedal pravdu, mrzelo by ma to...Hľadala by som chyby, ktoré som spravila, ale takto vidím jedinú chybu iba v ňom...
O týždeň som nastúpila na autobus, ktorý ma odviezol do môjho nového bydliska. Celý ten týždeň som ho nevidela, ale behal mi stále v myšlienkach. Medzi tým som zopár krát stretla Zachara v škole. Bol mi oporou. Bol mojím bratom. Teraz som nechcela aby náš vzťah prerástol do hlbších rozmerov.
salynn
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 88
Registrovaný: Sob 26 Júl 2008, 17:59
Bydlisko: Brezno prechodne BB

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod Coraline519 » Uto 25 Aug 2009, 12:35

super diel aj keď bol bez obrázkov Alex to konečne Bobovi natrela tak mu treba ha! :lol:
:idea: pre niektorých na svete znamenám iba niekto, ale pre druhých znamenám celý svet :idea:
Obrázok užívateľa
Coraline519
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 645
Registrovaný: Str 01 Júl 2009, 14:28
Bydlisko: Adelaide
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod fanynka83 » Uto 25 Aug 2009, 19:00

super...je to dalsia dobra cast,ktora ti opet vysla..len tak dalej... :)
fanynka83
Deaktivovaný účet
Deaktivovaný účet
 
Príspevky: 1081
Registrovaný: Štv 01 Jan 2009, 18:30
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod LaRak » Ned 06 Sep 2009, 12:15

Super časť, :heart: aj keď bez fotiek :mrgreen:
Neodkladaj niečo na zajtra keď to môžeš urobiť dnes, lebo zajtra môže byť neskoro. :-)

-----------------------------------
Môj príbeh My Life
viewtopic.php?f=14&t=607
Obrázok užívateľa
LaRak
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 130
Registrovaný: Pia 13 Mar 2009, 17:16
Bydlisko: Poprad a počítač
Pohlavie: Simka

Re: Obyčajný život, obyčajných ľudí...

Poslaťod mene_mi » Štv 08 Okt 2009, 19:02

teray som si to precitala a musim uznat ze ma tvoj pribeh zaujal. cita sa mi super a nie su tam ziadne zlozite veci co sa mi paci ale nevadilo by mi keby si tam nejake opletacky dala. velmi sa mi pacilo jak to ntrela bobovi. bol to ***** sup sup dalsi diel
mene_mi
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 2
Registrovaný: Štv 08 Okt 2009, 18:24
Pohlavie: Simka

Predchádzajúci

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 4 hostia