Stránka 4 z 88

PoslaťNapísal: Štv 03 Apr 2008, 19:58
od klei6
jej prkny diel a bol zaujimavy taky dobre premysleny :wink:

PoslaťNapísal: Štv 03 Apr 2008, 20:13
od stresska
ako vzdy sa mi to velmi pacilo :)

PoslaťNapísal: Štv 03 Apr 2008, 20:20
od majaja
aj tento dielik bol super

PoslaťNapísal: Štv 03 Apr 2008, 22:34
od klaudia.daraz
ty kokos dobrý diel!::) :roll: :shock:

PoslaťNapísal: Pia 04 Apr 2008, 07:55
od Mimi
Strašne sa mi páčil :)

PoslaťNapísal: Pia 04 Apr 2008, 15:06
od Yka
Ešte som zabudla dodať, že v najbližšom diely si možno všimnete nejaké zmeny na postavičkách, tak mi to prosím prepáčte ale kedže som zabudla skopírovať donwloady tak som ich nanovo hladala, a nie všetko som už našla, takže nejaké odychly tam asi budú /hlavne vo výzore tessi asi/.

PoslaťNapísal: Pia 04 Apr 2008, 17:23
od katty
Yka píše:Ešte som zabudla dodať, že v najbližšom diely si možno všimnete nejaké zmeny na postavičkách, tak mi to prosím prepáčte ale kedže som zabudla skopírovať donwloady tak som ich nanovo hladala, a nie všetko som už našla, takže nejaké odychly tam asi budú /hlavne vo výzore tessi asi/.

To newa, ja si aj tak už nepamatam tú Tessu poriadne :lol:

PoslaťNapísal: Ned 06 Apr 2008, 11:54
od noemi
Yka citala som tento pribeh uz na starom fore a ja uplne super :wink:

PoslaťNapísal: Pon 07 Apr 2008, 18:57
od Yka
Ospravedlnujem sa za veľkosť a kvalitu v tomto diely, ale neskoro som zistila že som si to zabudla nadstaviť...

4.deň

No áno, prežila som tretiu skúšku, to zostávali ešte štyri dni a štyri noci, čo mi práve na sebadôvere nepridávalo. Už zas som sa ocitla v španielskej vile Hektora, konkrétne v jeho pracovni.

Obrázok

„Takže slečna Vanessa,“ začula som svoj hlas a pozrela k stolu. Moje telo práve vypočúvalo Hektorovu milenku, či asistentku či čo akože tá žena mala byť.
„Áno?“ spýtala sa pokojným hlasom, bez známky neistoty. Poznala som takéto ženy, boli pod ochranou svojich bohatých pánov, teda pokiaľ robili to čo chceli a kedy to oni chceli.

Obrázok

Vanessa sa už prezliekla, no neunúvala si dať dole ani slnečné okuliare. Môjmu telu to zjavne nevadilo, pretože pokojne držalo pero a zapisovalo si poznámky.
„Kde ste boli v deň únosu?“
„V dome pravdaže“ odvetila akoby nič. Mne to vadilo, potrebovala som jej vidieť do očí aby som mohla usúdiť ako sa cíti.
„A v čase únosu?“
„A aký je čas únosu?“ spýtala sa chladne.
„Naposledy malú videli po tretej, keď ju dali do postieľky. O pol hodinu už v postieľke nebola, takže v tom čase...“
„V tom čase som bola v posteli“ prevrátila očami.
„O tretej popoludní?“
„Hektorovi je jedno koľko je hodín, keď má...“
„Rozumiem“ prerušilo ju moje telo a ja som pozrela von oknom. Muselo byť tesne pred obedom, vonku svietilo slnko vysoko nad morom. „Overím si to, môžete ísť...“


Obrázok

„Čo si prajete slečna?“ spýtal sa muž.
„Akú prácu vykonávate pre pána Santesa?“
„Zväčša sa mu starám o autá, záhradu a o technické veci...“ odvetil jej.
„Kde ste boli o tretej v deň únosu?“
Počúvala som sa a unavene si pretrela oči. Na mojom tele už neboli odreniny z výbuchu, aj keď na rukách boli ešte krátke rezy, no tvár vyzerala čisto.
„Pravdepodobne v garáži slečna.“
„Nejaký svedkovia?“
„Nemyslím“.
„Máte nejaké konflikty s pánom Santesom?“

Obrázok

Prekvapene pokrčil plecami a odvetil „nie, mám slušný plat, mám stravu a strechu nad hlavou. Pán Hektor je dosť prísny, no nemám s ním problémy“.
„Stýkali ste sa s jeho dcérou?“
„Jeho dcéra je malé batoľa, videl som to dievča iba keď ju zobrali von, inak som s ňou nebol v kontakte...“
„Kde sú izby služobníctva?“
„Oproti Hektorovej izbe...“
„Takže vlastne vidíte kedy pán Santes vychádza z izby a či v nej niekto je...“
„Áno, ale nepáči sa mi kam tým smerujete...“
„No to je jedno, môžete ísť“ odvetilo moje telo a my s Colom sme na seba zamračene pozreli.

Obrázok

Moje telo ale stále sedelo za stolom a na niekoho viditeľne čakalo. Po chvíli sa dvere otvorili a dnu sa usadil samotný Hektor.
„Čo ste zistili?“
„Bola Vanessa v čase únosu s vami pán Santes?“
„Áno bola...hádam ju len nepodozrievate...“
„Len si overujem. Váš záhradník nemá alibi“ dodal môj hlas ešte „chcela by som prezrieť dom“.
„Nech sa páči, máte prístup kamkoľvek, nemusíte si pýtať povolenie“ povedal Hektor a postavil sa „ak už nemáte nič na srdci, musím ísť ešte niečo vybaviť.“

Sledovala som toho chlapa a nechápavo pokrútila hlavou.
„Nevyzerá zhrozene že mu uniesli dcérku“ vzdychla som si.
„To teda nie“ prikývol Cole „nerobí nič len pláva, opaľuje sa alebo dačo podobné...“
„Poďme ma sledovať“ usmiala som sa a vykročila za svojim telom.

Obrázok

Mierili sme všetci k Hektorovi do izby. Pravdepodobne som si už vtedy uvedomovala že Hektor nevyzerá ako zronený otecko. Jeho izba bola pomerne veľká, no nič zaujímavé v nej nebolo. Vlastne boli tam pekné dvere. Aj moje telo sa k nim otočilo.

Obrázok

No dvere boli zamknuté. Sledovala som sa ako som ich skúšala niekoľkokrát otvoriť, no nijaká zmena.
„Deje sa niečo?“ ozval sa pri dverách Hektorov hlas.
„Dali by ste mi kľúč?“
„Dal, ale nemám ho. Tie dvere som neotvoril od kedy tu bývam. Kľúč mala len moja manželka a po jej smrti som ho nikdy nenašiel“ mykol plecami.

Obrázok

„A čo mala vaša manželka v tej miestnosti?“
„Netuším, no osobne predpokladám že sú tam schody ktoré vedú na povalu, pretože podľa plánov domu tam má byť malá povala.“
„Nikdy ste ich nevyvalili?“
Spoznávala som svoje myslenie, presne toto ma napadlo keď moje telo vyslovilo otázku. Prečo jednoducho nevyvalil dvere.
„Vanessa ma tiež nahovárala, no nechcem znesvätiť pamiatku Gabriely“ vzdychol si.
Napadlo ma, že by ich bolo treba vyvaliť aj tak, no moje telo sa otočilo a vyšlo na chodbu.

Obrázok

Oproti boli spomínané dve izby služobníctva. Jedna záhradníka a druhá pravdepodobne Vanessy.
„Vaša asistentka spáva v izbe pre služobníctvo?“
„Pravdaže“ odvetil.
Ako inak, ani teraz sa moje telo neštvalo a otvorilo Vanessinu izbu.


Obrázok


Bola to len taká maličká izbička, s jednou posteľou, skriňou a stolíkom so zrkadlom. Na zemi sa váľali tašky, veci, na stolíku sa povaľoval make-up. Moje telo nakuklo do skrine no nič zvláštne v nej nebolo.
Potom sa prešlo aj do mužovej izby.


Obrázok

Bola to navlas rovnaká miestnosť, no na stolíku ma zaujala malá fľaška.
„Čo to je?“ spýtal sa Hektor.
„Uvidíme“ odvetilo moje telo a hneď bolo jasné čo to je. Pár kvapiek a uspalo by to aj koňa.
„Ja toho sviniara zabijem“ zasyčal Hektor a zvrtol sa.
„Stojte!“ zavrčalo moje telo „musíme nájsť vašu dcéru nie vraždiť chlapa ktorý tu má kvapky na spanie“

„Kiara?“ ozval sa pri mne Cole, no ja som stále hľadela na flaštičku. „Kiara!“
„No?“
„Poď“ potiahol ma von.
„Prečo ma ťaháš von?“
„Vanessa odchádza z domu“ odvetil a ja som si všimla že naozaj vyšla cez dvere.

Obrázok

Avšak sme sklamane zistili, že odišla len na pláž.
„Ide sa asi okúpať“ vzdychla som si.
„To by sme mohli aj my“ odvetil a potiahol ju dole schodmi „podstatné je nájsť tvojho vraha, o ten prípad sa nestaraj až tak...na to tu máte tvoje telo v minulosti...“


Obrázok

Tak sme sa teda dali do plaviek a vyšli na súkromnú pláž. Po chvíli sme zistili, že to bol viac než dobrý nápad. Za Vanessou sa rútil aj Hektor, so zvláštnym výrazom na tvári.
„Niečo sa chystá“ zhodnotil Cole.
„Máš pravdu“ prikývla som a sledovala ako Hektor niečo náhlivo vysvetľoval svojej milenke.
„Poďme za nimi“ navrhol Cole a rýchlo sme sa k nim pobrali. No ich rozhovor skončil skôr ako začal. Vanessa mu niečo odsekla a potom sa zvrtli späť do domu.

Obrázok

„Ktovie čo tí dvaja stvárajú...“
Cole však stál a zamyslene hľadel na more.
„Stalo sa niečo?“ spýtala som sa s obavami, či znovu neuniesli Megan.
„Megan s Tessou sa sťahujú...teda určite sa chystajú...Megan asi varovala moju sestru...“
„To je dobre či nie?“ spýtala som sa.
„Asi áno, no oni ju nájdu keď budú chcieť...“
„Kto oni?“ spýtala som sa so zatajeným dychom. Túžila som sa dozvedieť kto tá jeho dcéra je, prečo ich vidí a prečo bola v jej skúške...
„Podsvetie...“
„Mafia?“
„Nie, svet mŕtvych...“

Obrázok

„Svet mŕtvych? Čo s tým majú oni?“
„Potrebujú ju...teda jej matka ju chce...“
„Čo s tým má jej matka...nevravel si...“
„Vládne podsvetiu“ povedal takmer nečujne. Zavládlo ticho a ja som si nebola istá čo povedať.
„Myslela som si že svetu mŕtvych vládne samotná Smrť.“
„Však práve...“

PoslaťNapísal: Pon 07 Apr 2008, 19:04
od Maggi
SUper diel, vyrazil mi dych :o

PoslaťNapísal: Pon 07 Apr 2008, 19:14
od klei6
no super tesim na dalsi :)

PoslaťNapísal: Pon 07 Apr 2008, 19:36
od prasiatko
juj krasny dielik keby bude dalsi ??? ja chcem dalsi :evil: :evil: :evil:

PoslaťNapísal: Pon 07 Apr 2008, 20:04
od Yka
:lol: Prasiatko - no to neviem kedy, no mam nafoteny kusok k Megan, ale budem sa snažiť :lol:

Maggi, klei6 - dakujem :)

PoslaťNapísal: Pon 07 Apr 2008, 20:22
od XCHERRYX
Lol akurát včera či predvčerom som si stiahla ten download žlté tričko s hnedou sukňou :lol: a pekný diel, super :wink:

PoslaťNapísal: Pon 07 Apr 2008, 20:32
od Yka
XCHERRYX :lol: moje spolužiačky by povedali že to je osud :lol: inak dakujem. som si práve uvedomila že keď som Kiaru nanovo robila tak som jej dala modré oči a predtým ich mala zelené lol :lol: