7 dní a príde Smrť

Miesto pre vaše príbehy vytvorené rukou spisovateľa alebo režiséra.

Moderátor: Sašena

Bude Megan korunovaná na novú smrť? /výsledok nezmení verdikt :)/

Áno
59
57%
Nie
23
22%
Neviem...
21
20%
 
Celkom hlasov : 103

Re: 7 dní a príde Smrť

Poslaťod mimien » Sob 14 Nov 2009, 19:52

Yka, a kedy pridas dalsi diel?
mimien
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 9
Registrovaný: Pia 06 Nov 2009, 01:04
Pohlavie: Simka

Re: 7 dní a príde Smrť

Poslaťod Yka » Sob 14 Nov 2009, 20:37

Diel je nafotený, ale treba sa mi zajtra učiť, takže najneskôr pondelok :)
Moje príbehy 7 dní a príde Smrť (dokončené) a Svet, ktorý sa skrýva.
Obrázok užívateľa
Yka
Výherca
Výherca
 
Príspevky: 1172
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
Pohlavie: Simka

Re: 7 dní a príde Smrť

Poslaťod mimien » Ned 15 Nov 2009, 01:37

Uz sa nemozeme dockat.. :lol: :D
mimien
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 9
Registrovaný: Pia 06 Nov 2009, 01:04
Pohlavie: Simka

Re: 7 dní a príde Smrť

Poslaťod tamuska » Pon 16 Nov 2009, 04:01

heh pooo nekonečnom dlhom čase konečne možem napííísať komentááár a všetky dieli ktoré som zameškala som dnes dobehla :))
No čo ti poviem som v šoku :)) Užas bomba a tešiim sa na ďalši diel
Nad alkoholom sa ešte nikomu nepodarilo zvíťaziť. Len východniarom sa podarilo remizovať.


92% populácie počúva hip-hop. Ak patríš k zvyšným 8%, tak si skopíruj tento popis.
Obrázok užívateľa
tamuska
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 564
Registrovaný: Pia 28 Mar 2008, 23:01
Bydlisko: Gamesims.:P
Pohlavie: Simka

Re: 7 dní a príde Smrť

Poslaťod Yka » Pon 16 Nov 2009, 14:20

Tak a je tu predposledný diel príbehu :)
-------------------------------------------

64.diel

Po dvoch týždňoch, pár dní pred Vianocami

April

Všetko sa ustálilo. Život bol zase rovnaký ako predtým, akurát sme mali doma Artura. Spával na sedačke, no to sa malo onedlho zmeniť. Keďže po smrti jeho rodiny prebehlo dedičské konanie, nemal nič. Bol našvorc. Gabriel mu vyplatil sumu za podnik, ktorý bol kedysi ich a on si zatiaľ zháňal byt. Do jedného sa má presťahovať hneď po Vianociach. Mama však nechce aby bol cez sviatky sám a preto je zatiaľ u nás.

Obrázok

Okrem toho mi mama schválila Silvester, takže idem na chatu spolu s Marekom a jeho kamarátmi. Ide aj Juliet, no nie je si istá či so svojim priateľom, pretože sa medzi nimi čosi deje. Vlastne, o chvíľočku má prísť. Dneska máme Vianočné predstavenie a o tri hodiny je generálka. Musíme sa učesať, obliecť a tak ďalej. Všetky tie veci, s ktorými mi treba pomôcť.
Okrem toho, znovu som bola hore. Bolelo to. Všade kam som sa pohla som hľadala len jedinú tvár a cítila som zradu voči Marekovi. No Will tam nebol. No dozvedela som sa tam čosi, prečo svoju strážkyňu neznášam ešte viac, ako v detstve.
Will odišiel kvôli nej. Ona to zariadila!

Obrázok

„Mohla by si sa sústrediť?“ mračila sa na mňa, akoby som jej práve zjedla raňajky.
„Prepáčte,“ odvetila som, aj keď pohľadom som sa k nej vracala veľmi pomaly. Znovu som pozerala inam, pretože okolo prešiel muž, ktorý mal oblečenie ako Will. Všetko mi ho pripomínalo. Stačilo aby prešiel okolo niekto s dlhšími čiernymi vlasmi a automaticky som skúmavo otočila hlavu, aj keď môj rozum vedel, že to čo očakávam nie je možné.
„Nie je tu, tak sa mi už venuj,“ zavrčala na mňa. Nikdy sme spolu nemali priateľské vzťahy, no zarážalo ma, že vie koho hľadám. Ako mohla?


Obrázok

„Ako viete čo hľadám?“
„Čo? Hádam koho...“ odvetila bez záujmu „ako tvoja strážkyňa ti síce nečítam myšlienky, no vnímam tvoje pocity, nálady...dobre viem, že si zamilovaná do Williama a aj preto tu už nie je. Strážcovia nechodia s dušičkami a už vôbec nie s deťmi,“ uškŕňala sa. Robilo jej to radosť ubližovať mi. „Keď som zacítila, že tvoja náklonnosť je prisilná, navrhla som rade nech mu pridelia na Zemi dušu. S jeho povahou by ju nedostal aspoň ďalších dvesto rokov, no vedela som čo povedať, takže ako vidíš, už je fuč.“
V prvej chvíli som mala pocit, akoby mi dala poriadne zaucho. Len so na ňu pozerala a nechápavo žmurkala.
„Pre-prečo?“ vyjachtala som.


Obrázok

„Si oproti nemu decko, si moja duša a budúca sudkyňa! On je strážca, ako si si asi predstavovala vašu budúcnosť? Okrem toho, vždy ťa bral len ako sestru, ak vôbec to...“
Vylepila som jej. Rýchlo a bez varovania. Nestihla pocítiť ani moju zlosť, tak rýchlo prišla.
„Ste odporná zmija!“ zvrieskla som. Pohľady okolitých strážcov sa pomaly začali otáčať „ste bezcharektná potvora ktorá proti mne zneužíva vlastné pocity! Žiarlili ste že mi venoval viac pozornosti než vám! Zviedli ste ho a potom ste otravovali! Počula som váš rozhovor! Nejde o to čo k nemu cítim, ale o to, že mi venoval pozornosť! To vás sralo!“ kričala som. Pohoršené pohľady smerovali už nielen ku mne ale aj ku Kirsten.


Obrázok

„Už v živote sme neprídem rozumiete!!!???!!! Nikdy sa s vami nemienim stretnúť! Kým budete moja strážkyňa, tento svet pre mňa neexistuje!“
Otočila som sa a bežala preč. Bolo mi to všetko ukradnuté. Celý tento ich svet! Že bezchybný! S takouto mrchou ťažko!!!


Obrázok

Moje nie práve veselé spomienky prerušil zvonček od dverí.
„Otvorím!“ ozval sa Dylan. Prekvapene som nadvihla obočie, on sa zdvihol od telky aby otvoril dvere? Tak čo je moc, to je moc. Po spamäti som sa vybrala smerom k dverám, nepochybovala som, že je to Juliet.
„Ahoj Juliet,“ začula som Dylanov hlas, samozrejme že to bolo ona. „Ako sa máš?“
Znovu Dylanov hlas. On sa dokonca zaujímal o to ako sa Juliet má, no tak to je už fakt veľa aj na koňa.
„NO som trošku nervózna,“ odvetila mu a ja som zastavila. Niežeby som bola nejaký špiceľ, aj tak by som sa Juliet spýtala, no Dylan sa správal zvláštne a nechcela som sa zastarať a prerušiť niečo, o čom som začínala mať istú predstavu.

Obrázok

„Dopadne to dobre...neboj sa...“ odvetil trochu trhane. Mne tu asi čosi naozaj unikalo.
„Prídeš sa pozrieť?“
„Jasné, nenechal by som si to ujsť...mama tá už stresuje, čo si oblečie...“ smial sa, aj keď to bol taký nervózny smiech, nie pravý uvoľnený.
„No...“ už aj Juliet sa nejako zajakávala „...predsa len, je to spoločenská udalosť a tancuje ti tam sestra...je to predsa skvelé...“ skutočne nechápem, ako mohla ťahať práve mňa do ich témy. Ach jaj.
„Hej...April...“ no jasné, ten teraz určite nerozmýšľal nadomnou „...Juliet?“
„Hm?“

Obrázok

„Ja len...napadlo ma...že potom po predstavení či by si nechcela...“
„Nazdar mládež,“ ďalší hlas. Ó moje nervy....Artur si teda vedel načasovať príchod. Nie som si teda istá či je možnosť páriku Dylan a Juliet dobrý alebo čudný, no asi skôr dobrý. Keby sa raz vzali, boli by sme s Juliet rodina...to by bolo skvelé.
„Dobrý deň,“ pozdravili sa obaja svorne, no Dylan už tému nechal tak „tak sa vidíme na predstavení, idem pozrieť kde je tá April...“
Rýchlo som sa k nim vybrala, tváriac sa akoby nič.
„Už som tu...dúfam že ste dlho nečakali,“ usmievala som sa od ucha k uchu.
„Nie neboj, ale poďme už...treba ťa vychystať...“

Obrázok

„Čo to malo byť?“ spýtala som sa, len čo sme boli dosť ďaleko.
„Ty si počúvala??“
„Nedalo sa nepočuť a nechcela som vám tam vbehnúť no...“
„April!...No ja neviem...“
„Čo nevieš?“ spýtala som sa nechápavo.
„Vieš, dôvod prečo sa hádam so Zackom je vlastne tvoj brat. V poslednom čase je na mňa strašne milý a vieš...ako sa mi pred dvoma rokmi páčil..tak ja neviem...nejako to vo mne všetko znovu ožíva a ja som totálne na nervy z toho že neviem čo mám robiť. Zack žiarli, pretože si minule slovne skočili do vlasov a ja som sa zastala Dylana. Proste všetko to stojí na tenkých nožičkách a ja neviem či chcem aby padli alebo boli znovu hrubé...“
Juliet mlela ako o dušu.

Obrázok

„Čo mám robiť?“ otočila sa na mňa s priamou otázkou.
Mňa sa pýta na ľudské vzťahy? Neviem si upratať vlastné ihrisko, nieto jej.
„Vyber si toho, ktorého chceš srdcom a nie rozumom. Ak vôbec uvažuješ o Dylanovi, Zack asi nie je ten pravý, či budeš s mojim bratom alebo nie. Ak by bolo všetko fajn, asi by si na Dylana nemyslela...“ odvetila som napokon zamyslene.
„Ale ja som si ani neni istá, čo si Dylan...“
„Ver mi, chcel ťa pozvať von...“ prerušila som jej pochybovačné reči.
„No nič, nechajme to teraz tak, si nervózna?“

Obrázok

„Som a brutálne, ale zvládneme to, neboj sa.“
Juliet sa tiež klepala, mala spievať úvodnú pieseň a aj konečnú. Dve najkrajšie skladby, chápala som že je nervózna, veď ja sama som mala žalúdok hore nohami.
„Tu je naša slepaňa,“ ozval sa škodoradostný smiech. Keby sa Lizzy neozve, ani neviem, že sme už na mieste určenia.
„Lizzy daj pokoj,“ odvrkla jej Juliet.
„Tak prepáč, ja len, budete krásna dvojka. Slepá a nemí. Myslím, že to je správa hodná titulky v novinách...“ rehotala sa.
Nechápavo som zmraštila čelo.
„O čom to hovoríš?“

Obrázok

„Ty o tom nevieš?“ rozrehotala sa ešte viac „tak tomu sa povie gól...už sa teším na tú spoločenskú popravu!“
„Lizzy?“ vyzvala som ju vážnym hlasom.
„Marek mal úraz...“ smiala sa „dnes tancovať nebude...“
„April?“ začula som Marekov ubolený hlas „spadol som zo schodov...“
„Si v poriadku?“ nepýtala som sa kvôli baletu, ale zo strachu.
„Zlomil som si ruku...“ odvetil smutne „ale neboj sa, našiel som ti spolutanečníka...kroky už vie...trénoval to celú noc...akurát nehovorí, v detstve mal dajakú traumu či čo...aspoň to viem od jeho mamy...“

Obrázok

„Nemôžem tancovať s niekým iným! Veď to dopadne katastrofálne...“ protestovala som.
„Nie, bude to fajn, hodíte teraz skúšku a je to...veď si na skúške improvizovala, zvládneš aj toto...sú to tie isté kroky...neboj sa...“ objal ma.

Obrázok

A tak som o desať minút stála v cvičnom oblečení a topánočkách od Willa na parkete, čakajúc na svojho budúceho tanečného partnera. Zacítila som len slabé ťuknutie na pleci, ohlásil mi príchod.
„Ahoj,“ pozdravila som krátko. Znovu ma jemne ťapol po pleci, asi mi tak chcel odpovedať.
Začala hrať hudba. Automaticky som sa postavila na svoje miesto a začala tancovať. Videla som obrysy tanečníka, bol od Mareka vyšší, no nevadilo to. A tak sme tancovali. Nebolo to zlé, ani nijak výnimočné. Cítila som sa neisto a aj napriek obrysom akoby som tápala.
Tancovať s niekým cudzím bolo zvláštne a stresujúce. Nemohla som nadobudnúť nijaký pokoj.

Kiara


„Dylan ukáž sem tu kravatu...“
Všetko muselo byť tip top.
„Mami, April ide o našu spoločnosť, nemá tušenia ako budeme vyzerať...“ upozorňoval ma môj drahý syn. Artur sedel v obývačke a chechtal sa. Išiel s nami, už dávno bol vychystaný. To asi preto, že jeho som si nemohla dovoliť komandovať.

Obrázok

„Ale ak nebudeme vyzerať dobre, ostatní budú mať reči a ona sa to dopočuje. Je to pre ňu dôležité, konečne je všetko v poriadku tak si daj tú kravatu poriadne...“
„Okey okey...“
„Dylan poď sem, ja ti ju zaviažem, nech sa tvoja mama vychystá...“ smial sa mi Artur.
„Spiknutie...“ zafrflala som a letela hore dorobiť konečné kozmetické úpravy.

Obrázok


Nech sa smejú koľko chcú, jednoducho som chcela byť pekná, keď je znovu všetko tak ako má byť. Veď tam bude polka mesta. Príde aj Gabriel s Pan, deti stráži nejaká ich známa. Príde aj Megan, aj keď len pozrieť. Všetko bude super, takže aj ja chcem byť dokonalá.

Z domu sme sa vyšišmali o pätnásť minút, mali sme dosť veľkú časovú rezervu, aby sme dorazili do divadla. Miesta sme mali zajednané v predných radoch, nech na April poriadne vidím. Mala som aj foťák, Artur dostal do ruky kameru...Dylan ma označil za trapošku, aj keď to nemyslel v zlom.

Obrázok

„Ahojte,“ usmievala sa Pandora v krásnych šatách „za chvíľočku začínajú. Už som videla pár deciek pobehovať v škraboškách,“ usmievala sa.
„Jedno sa ma zľaklo...“ dodal Gabriel so smiechom.
„Vyzeráš ako upír z filmu, vieš ten oblek...“ žmurkal som veselo. Už dávno som nemala takú skvelú náladu. Žiadne starosti, len relax.
Teraz som už len počkala, kým začne hrať hudba a s úsmevom sa pustila do sledovania svojej „malej veľkej“ dcérky.


April (je na predstavení ako dospeláčka, ale to len kvôli fotkám)



Nevidela som si, no predstavovala som si samú seba krásne. Nevedno prečo, možno preto, v akej chvíli svojho života som stála. Hudba začínala hrať, ja som v duchu počítala do osem, nech vykročím na pódium. Cítila som nervozitu, žalúdok som mala ako na kolotoči, no zároveň akúsi hrdosť z toho, čo som dokázala. Ja to obyčajné slepé dievča, slepaňa, ako ma volala Lizzy, budem tancovať pred celým mestom.

Obrázok

Nikdy mi neprešlo osem sekúnd tak nesmierne rýchlo. Ani som nevedela ako, pohla som sa dopredu, presne vediac, kam kedy nohu položiť, kedy poskočiť, kedy ako zdvihnúť ruku. Dotancovala som až k neznámemu, ktorého meno som sa zabudla spýtať a spravila s ním prvý nacvičený krok. Vtedy nervozita opadla. Neviem prečo, no odrazu to bolo iné ako na skúške. Akoby tam publikum ani nebolo a my sme boli jedným telom, jednou dušou. Čosi také som nikdy nezažila. Hýbala som sa, no nie pre obrysy ktoré som mohla vidieť, ale preto, že som presne vedela kam ma vedie. Bolo to dokonalé.


Obrázok

Znovu sólo pasáž, no akoby mi pri nej niečo chýbalo. Tancovala som dokonalo, to hrobové ticho tomu nasvedčovalo, no s ním to bolo oveľa dokonalejšie. Znovu bol pri mne, natiahol ku mne ruku a ja, akoby som skutočne videla, natiahla som svoju k nemu. Otočka, nadvihnutie, moje vlasy točiace sa do strán pri rýchlej otočke...

...akoby som bola v sne. Sne, ktorý bol zároveň realitou. Slepá a nemý. Dokonca aj pre mňa nemožná dvojka. No napriek tomu som cítila zvláštne puto, akoby sme sa poznali už dlhé roky. S Marekom som takto nikdy netancovala. Možno práve to spojenie medzi nami chýbalo. To, ktoré viedlo náš rozhovor, aj keď sme spolu s chlapcom mlčali.
Vedela som, teraz už stopercentne, že Marek nie je voľba, ktorú som si vybrala pre city.

Obrázok

Nešlo ani tak o neznámeho, on mi len poukázal na to, čo som ignorovala. Nemusel urobiť nič iné, len so mnou tancovať a ja som to chápala. Ten pocit spriaznenosti, ktorý som s Marekom necítila. Dokonca som mala pocit, akoby našim „vzťahom“ utrpelo aj priateľstvo.

Hudba sa menila do pomalšej, zamilovanejšej. Bol to tanec o láske dvoch ľudí, aspoň na to poukazovali naše kroky. Nebolo ťažké niečo predstierať, srdce mi tĺklo a ja som veľmi túžila, aby to cítil aj tanečník.

Obrázok

Obrázok

Rozum mi jasne vravel, nemý a slepá, nemožné, no napriek tomu som cítila to chvíľkové šťastie. Chcela som aby tanec nikdy neskončil, no on sa pomaly rútil do konca.
Posledná otočka, posunutie sa bližšie k nemu, zastavenie a póza. Búrlivý potlesk. No ja som cítila len jeho vôňu. Z ničoho nič sa ozvalo pár tónov, ktoré dohodnuté neboli a tanečník mi zdvihol nohu do výšky a ja som ostala stáť celá odkázaná na neho. Presne som vedela ako to pre divákov vyzerá, pretože som to už videla aj ja sama.

Obrázok

„Will?“
„Sľúbil som ti predsa tanec keď vyrastieš...“ ozval sa tichý šepot, no ten vystriedal ohlušujúci potlesk. Vnímala som ho len bočne, pretože Will bol tu. V mojom svete. Tancoval so mnou. Nebol tu len ako výplod mojej fantázie, cítila som jeho dotyk. Pustil ma a poklonil sa, aj keď ja som to urobila len tak nejako meravo. Namiesto toho som prejavila radosť, živelnú radosť a hodila sa mu okolo krku.

Obrázok

Obrázok

Potlesk ešte stále trval, nikto sa zjavne nad mojou nečakanou radosťou nepozastavoval. Zjavne si mysleli, že sa teším z potlesku. No ja som sa nedokázala ovládnuť a urobila som čosi viac ako bolo objatie. Bez varovania som ho pobozkala. Zostal zarazený, aspoň myslím, no neodtiahol sa. Po prekonaní prvotného šoku som cítila, ako mi bozk opätuje. Aj napriek tomu, že to fyzicky nebol môj prvý bozk, pripadalo mi to tak. Už to nebolo čudné ani som necítila povinnosť. Bola to len túžba, moja vlastná.

Obrázok

Opona sa zatiahla, potlesk trval, rovnako ako náš bozk. S citmi to bolo také dokonalé. Začula som Lilly. Obsah slov mi unikal, no jej hlas som spoznala.
„Ehm...ehm...“ zakašľala Juliet. Stáli sme jej na fleku. O pár sekúnd sa otvorí opona a tam má už spievať záverečnú pieseň. Aj keď, určite nekašlala preto. Nemusela som nikdy vidieť jej tvár a úplne dokonale som si vedela predstaviť jej výraz. Prekvapený, pobavený a zvedavý.
Will mi chytil ruku a ťahal ma preč z pódia. Kráčala som ako omámená, ani som nevedela ako kladiem nohu pred nohu. Sen sa rozplynul, keď som začula Lizzynu škodoradostnú poznámku.
„Ide jej drahý frajer...“ chechtala sa.
Marek. Veď on to musel vidieť. Rovnako ako všetci v sále, kde sedeli aj Marekový rodičia, Dylan, mama, rodinný priatelia...

Obrázok

„April?“ dožadoval sa nejakého schopného vysvetlenia.
„Marek...“ oslovila som ho trochu vyplašene. Všetci na nás zírali, ešte stále som mala baletné topánky aby som to videla. Podvedome som ich zhodila z nôh a neisto pokračovala „myslím, že by sme si mali pohovoriť v súkromí...“ navrhla som. V pozadí som začula začiatok Julietinej melancholickej piesne, ktorú narušila Lizzy.
„Aké súkromie slepaňa? Práve si pred polkou mesta zhodila svojho priateľa, keď si sa oblizovala s neznám...“
„Lizzy buď ticho,“ prerušil ju Marek „poď do šatne...“
Bola som Marekovi nesmierne vďačná, opäť raz prejavil len tú dobrú stránku. Mohol tu spraviť scénu, kričať aká som ktovie čo, no on mi vyšiel v ústrety.
„Mám ísť s tebou?“ zašepkal Will.
„Nie, idem sama,“ odvetila som potichu.

Obrázok


Vedela som aký rozhovor ma čaká a Marek mal právo vedieť pravdu. Netušila som síce ako začať, čo mu povedať, no nechcela som mu ublížiť. On si to nezaslúžil.
„Nevedel som že sa poznáte...“ začal, keď sme prekročili prah šatne.
„To ani ja...“ odvetila som, stále nepokojne a rozochvene „...uvedomila som si to až na konci tanca.“
„Tak mi povedz čo sa deje, nechcem nijaké omáčky, len čistú pravdu nech viem na čom som...“

Obrázok

„Som do Willa zamilovaná takmer od mala, spoznali sme sa...mimo mesta. Stretávali sme sa dosť často, no potom sa čosi stalo a ja som mu ani nemala šancu povedať o svojich citoch. Keď odišiel, snažil si sa mi naznačiť čo ku mne cítiš, no ja som ťa nenechala, možno si pamätáš. Neskôr som ťa nechala, myslela som si že je to za mnou...no keď sa tu dnes zjavil...Marek...mňa to strašne mrzí, nikdy som ti nechcela ublížiť...si úžasná osoba a nezaslúžiš si nič zlé...“
„Chápem,“ prerušil ma „...no ku mne necítiš to čo k nemu.“
Zostalo nepríjemné ticho. Bolo mučivé a zarezávalo sa mi do svedomia.
„Dlhší čas som tušil, že nie si šťastná tak ako by si mala byť. Možno je len dobre, že sa takto stalo teraz, neskôr by som asi taký pokojný nebol...“

Obrázok

Neuveriteľne som túžila vidieť mu do tváre. Ako sa tvári, čo urobiť aby som to nepokazila a nepridala mu ešte viac bolesti.
„Ehm...April, nehnevám sa na teba, no istý čas sa s tebou nebudem môcť stretávať...“
Prikývla som, aj keď som mala obavy, že potom sa už priepasť odcudzenia nezmenší. No dôvody som plne chápala.
Ticho už neprerušil ani jeden z nás, čo prehlbovalo nielen výčitky ale aj ostych.
„Mali by sme ísť, budú chcieť oslavovať,“ zdvihol sa.
Napriek tomu, ako veľmi ma naše úspešné predstavenie tešilo, oslavovanie bolo to posledné načo som myslela. A nepochybne aj Marek. No vyšla som, radšej nech nás vidia spolu, nech nevznikajú rôzne klebety.

Obrázok

Vonku sa rozprávala Juliet s Willom, počula som ako si potichu šepkajú.
„V poriadku?“ ozvala sa ako prvá Juliet.
„Myslím, že áno,“ odvetila som nepokojne. Lizzy určite naťahovala uši.
„Predstavovať nás už netreba,“ zasmiala sa, snažiac sa uvoľniť situáciu.
„Will pohovoríme si?“ ignorovala som Julietin pokus.
„Asi hej.“

Obrázok

Moja osobnosť bola rozpoltená. Tak strašne som si priala Willa späť a teraz, teraz keď tu bol, cítila som bolesť za zradu ktorú som spôsobila Marekovi. Nedokázala som sa tešiť, keď moja radosť spôsobovala bolesť.
S Willom sme sa stratili v jednej z miestností na uloženie rekvizít, ale ja som prvá nezačala hovoriť. Nerozumela som ničomu. Prečo tu je, ako je to možné, čo vlastne cíti, nič. Stále ma navádzal na vzťah s Marekom, nemohol mi opätovať city. Stále ma bral ako dieťa. Čo sa teda dialo?

Obrázok

„Asi mám začať prvý ako tak vidím,“ vzdychol si. Neviem kde sa podel ten jeho večný úškrn.
„Asi hej,“ odvetila som potichu.
„Ako som ti spomínal, dostal som dušu, ktorú som mal sprevádzať vo vašom svete a naviesť ju k lepšej ceste. Sú totiž dva typy stráženia duší, jedna, tak ako je to u teba, že Kirsten je hore a len dohliada a potom taký typ, aký som bol doteraz ja.“
„To je aký? Čo si vlastne robil?“
„Motal som sa okolo duše a prihováral sa jej, niežeby ma mohla počuť. Niečo ako druhé svedomie, ktoré ti dohovára. No tvoja spolužiačka Lizzy ma zabíj...“
„STRÁŽIL SI LIZZY?“ vyprskla som, ani neviem či smiechom alebo šokom.

Obrázok

Nasledoval ťažký povzdych. Zjavne mi to hovoriť nemal.
„Hej, ale to dievča je nepoučiteľné, ťažko sa dalo vydržať počúvať jej myšlienky. Furt len samé sťažovanie, make-up, laky na nechty, ohováranie, žiarlivosť, tam ten chalan, ďalší a zase iný...o tom aké má dnes spľasnuté vlasy, že tepláky sa jej nehodia...také povrchné decko som ešte asi nestretol. Okrem toho žiarlila na teba a Mareka, nadávala, že ty slepé dievča si úspešnejšia než ona...“
„Viem si predstaviť, neznáša ma od škôlky,“ kývla som hlavou. To, ako ma Lizzy neznáša som vedela, takže sa ma to nijako ani nedotklo.
„Čím lepšie ti čosi išlo, tým viac som počúval jej nadávky, sťažnosti a ohováračky. Napokon to zaklincovala tým, čo vyparatila Marekovi...“

Obrázok

„Vyparatila Marekovi?“
Ďalší povzdych.
„April, to čo ti hovorím o Lizzy musí zostať len medzi nami, pretože by som ťažko niekomu vysvetľoval ako to viem....Marek si zlomil ruku vďaka Lizzy...ale detaily nechajme tak,“ nenechal ma prerušiť ho a pokračoval „vedel som, že nebudeš mať s kým tancovať a mal som toho decka už dosť. Zavolal som jedného, dajme tomu nadriadeného a požiadal som o prepustenie.“
„Dal si výpoveď?“ znelo mi to komicky. Asi preto v akej vyhrotenej situácii sme boli.
„Niečo také, ale môžem sa vrátiť. Ďalších sto rokov ale nemôžem dostať dušu tu, ani hore. Zatiaľ sa ale hore nechystám....“

Obrázok

„A-a čo my?“
Chýbal mi pohľad do jeho tváre. Pri ňom som doteraz nikdy nebola slepá, potrebovala som sledovať zmeny na jeho mimike.
„Kirsten mi povedala, že dušu si dostal preto, lebo zistila, že som sa do teb...“ zasekla som sa. Vždy som k nemu bola úprimná, no náš rozhovor už dávno nebol detský. Už som nebola dievčatko a moja úprimnosť by mohla všetko zničiť. Možno ujde zase preč, len aby to medzi nami nebolo zvláštne.
„...zamilovala?“ dokončil nežným hlasom. „Povedala mi to a v prvej chvíli som ju vysmial, či jej nešibe. No ako som sa hýbal tu medzi vami, mal som ťa stále na očiach, aká si nešťastná sama, potom aká si nešťastná s Marekom a čím ďalej tým viac som ľutoval, že som odišiel. Túžil som vrátiť čas späť pretože...April, obaja vieme, že nie som typ na citové výlevy ale ....“

Obrázok

Áno. Nikdy nebol na vážne a dlhé reči. Ani neviem prečo som sa do neho zamilovala, srdce je čudná vec, no má silu ako nič na svete. Will habkal a mne sa ho nechcelo trápiť. Mala som chuť skryť sa v jeho náručí, veď baviť sme sa mohli aj inokedy...
Pohla som sa prudko dopredu a len ho objala, nech už konečne sklapne. A aj sklapol...na vysvetľovanie bolo predsa toľko času...

Obrázok

Megan



Stojím pred zrkadlom a vidím svoju tvár. Nebyť temných sivých očí, možno by som bola krásna ako každé iné dievča. Dokonca by si ma mohli mýliť s April. No vo vnútri som bola zhnitá, čo mi už veľmi dlhú dobu neprekážalo, až na takéto chvíle. Chvíle, keď som videla šťastie iných. Závidela som im. Závidela som vlastným súrodencom. Dylanovi, ktorý sa kdesi v kublále zašíval s peknou blondínkou Juliet, April, ktorá sa zašívala v inom kumbáli so strážcom duší...len ja som tu stála sama.

Obrázok

Ani vlastne neviem čo by som si priala. Mať tých sto rokov už za sebou? Alebo len aby tu už bol ten sprostý Silvester? Hrkálka už bola preč, tak ako som sľúbila. Už som ho nepotrebovala, no odrazu som sa cítila ešte osamelejšie. Aj tie jeho protivné reči boli lepšie ako samota.
Boli tu všetci, boli sa pozrieť na Apriline vystúpenie. Vidieť ich takto po hromade, svojich starých známych, Kiaru, upírov, súrodencov...Deana...áno, aj on tu bol. Netlieskal však s ostatnými. April mu priveľmi pripomínala mňa samú. Bola mi ako verná kopija, ani kopirák by nespravil lepšiu robotu.

Obrázok

Bol čas ísť. Robota sa nespraví sama a tu hore som nemohla byť ako z kameňa. Ešte vždy som nedokázala byť odolná. Snažila som sa, potláčala som city, no nešlo mi to. Slabá slabá a slabá. No raz to dokážem....
„Tak tu si...“
Strhla som sa. Veď mňa nebolo vidno...
Prudko som otočila hlavu, stál tam Dean. Nedíval sa priamo na mňa, ale na odraz v zrkadle. Chladne, nenávistne a odhodlane.
„Vedel som že si to nenecháš ujsť, dokonca som sa s Lizzy pokúsil dorantať Mareka nech sa tvoja sestra hanbí...no ako vidím, našla si rýchlo náhradu za chlapca...aká ste vy rodinka...“

Obrázok

Bolo mi tu nanič doteraz? No tak ako opísať toto stretnutie? Smrť ktorá bola horšie než tá bleskom? V tých temných kútoch podsvetia som mohla len snívať, predstavovala som si seba, Deana a naše dieťa...nikdy som ho nemohla prestať milovať, v každej chvíli samoty som si na neho spomenula. Láska ako hrejivý pocit minulosti a niečoho, čo mi možno bránilo vzdať sa citov úplne.
„Dean som smrť, nevybrala som si to dobrovoľne a ani dátumy úmrtí nevyberám ja. Keď príde čas, sfúknem sviečku a nechám osobu odísť preč. Bol to tvoj syn a chápem že ma nenávidíš, ale život a smrť sú také....“
„Mala si mu dať výnimku! Je to predsa môj syn! Jediný dôvod prečo som sa držal pri Alex! Toľko krát som sa chcel rozviesť, no nemohol som to kvôli nemu urobiť! Všetky tie roky!“

Obrázok

Pohol sa smerom ku mne. Nie k zrkadlu ale ku mne. Zrkadlo mal len ako orientačný bod. Ani som sa nepohla, však načo. Trhlo mnou až keď z vrecka vytiahol akúsi flaštičku a hodil ju po mne. Neprela mnou ako všetko. Naopak, rozbila sa a tekutina priezračnej farby sa na mne celá rozprskla. Nasledovalo len jediné. Bolesť. Neskutočná bolesť. Odrazu som sa zvíjala, kričala, prosila, plakala. Všetko naraz. Akoby sa mi ihly zabodávali do tela, akoby mi trhali nechty z nôh a rúk, akoby mi rezali kožu a sypali do rán soľ. Cítila som aj krv, ktorú som už v tele nemala, mala som jej plné ústa, nemohla som ju ale vypľúvať.
Všetko sa rozplynulo a posledné čo som videla boli Deanove nenávistné oči, tie ktoré som ja tak strašne milovala.
Moje príbehy 7 dní a príde Smrť (dokončené) a Svet, ktorý sa skrýva.
Obrázok užívateľa
Yka
Výherca
Výherca
 
Príspevky: 1172
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
Pohlavie: Simka

Re: 7 dní a príde Smrť

Poslaťod eva » Pon 16 Nov 2009, 16:14

Ouha :) Najskôr taká dojímavá scéna s Willom a teraz toto :lol:
Mne sa tento diel páčil asi najviac zo všetkých alebo čo, znovu som hrozne zvedavá, čo sa stane :)
Úžasne píšeš :heart:
Obrázok užívateľa
eva
Starec
Starec
 
Príspevky: 2094
Registrovaný: Str 26 Mar 2008, 17:07
Pohlavie: Simka

Re: 7 dní a príde Smrť

Poslaťod Mirabi » Pon 16 Nov 2009, 18:04

perfektny diel, strasne sa mi pacil :heart:
Obrázok užívateľa
Mirabi
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 580
Registrovaný: Pia 04 Apr 2008, 09:42
Pohlavie: Simka

Re: 7 dní a príde Smrť

Poslaťod Jaina » Pon 16 Nov 2009, 18:10

Nenáchádzam slov... :heart: :roll:
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: 7 dní a príde Smrť

Poslaťod mimien » Pon 16 Nov 2009, 18:26

Aaaaach bozeee :shock: tak pekne sa to zacalo, sice chudak Marek, April mal velmi rad ale hlavne ze ona je teraz s Willom!! :D
no ale ten koniec.. uz sa nemozem dockat dalsej casti (naozaj uz bude posledna?? :napkin: ) dufam ze bude aspon dost dlha...
inak nemam slov, bombasticke ako vzdy :respect: :)
mimien
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 9
Registrovaný: Pia 06 Nov 2009, 01:04
Pohlavie: Simka

Re: 7 dní a príde Smrť

Poslaťod tamuska » Pon 16 Nov 2009, 19:20

No Yka keď toto je predposlednááá časť tak by sem ešte mohla hodiť tak aspon 30 medzidielov aby to nikdy neskončilo .

No čo ti poviem všetko ma svoj zmysel Juliet a Dyl. :))
April a Will...krásny par proste vsetko je to tazko rozpisat lebo ten pribeh mi pride ako nekonciaci a to sa mi tak paci :((( joj ale tesim sa na posledny dielik
Nad alkoholom sa ešte nikomu nepodarilo zvíťaziť. Len východniarom sa podarilo remizovať.


92% populácie počúva hip-hop. Ak patríš k zvyšným 8%, tak si skopíruj tento popis.
Obrázok užívateľa
tamuska
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 564
Registrovaný: Pia 28 Mar 2008, 23:01
Bydlisko: Gamesims.:P
Pohlavie: Simka

Re: 7 dní a príde Smrť

Poslaťod Gigushka » Pon 16 Nov 2009, 21:36

Jejda v jednom diely sa toho toľko udialo.... :o Konečne prišiel Will :) Tak a som zvedavá ako dopadne Megan :mrgreen:
Obrázok užívateľa
Gigushka
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 54
Registrovaný: Ned 28 Jún 2009, 11:28
Pohlavie: Simka

Re: 7 dní a príde Smrť

Poslaťod Coraline519 » Str 18 Nov 2009, 19:58

nemám slov :roll: :heart: :heart: som zvedavá ako dopadne Megan :respect:
:idea: pre niektorých na svete znamenám iba niekto, ale pre druhých znamenám celý svet :idea:
Obrázok užívateľa
Coraline519
Dospelý
Dospelý
 
Príspevky: 645
Registrovaný: Str 01 Júl 2009, 14:28
Bydlisko: Adelaide
Pohlavie: Simka

Re: 7 dní a príde Smrť

Poslaťod stehlius » Pia 20 Nov 2009, 19:03

Neviem si predstaviť, že toto je predposledný dieľ. Potom už nebude nič. Je to úžasné, ale stále nejak dúfam, že sa to viac a viac zamotá a budeš to môcť písať ďalší rok :hugo: Takže to je môj skromný názor :whistle: Kurnik, prečo to bolo také rýchle??? :cry:
Presýpacie hodiny neznázorňujú iba čas, ktorý tak rýchlo plynie, ale aj prach, na ktorý sa raz premeníme. :idea:
Obrázok užívateľa
stehlius
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 12
Registrovaný: Pon 15 Jún 2009, 23:33
Pohlavie: Simka

Re: 7 dní a príde Smrť

Poslaťod Yka » Pia 20 Nov 2009, 19:50

Ďakujem všetkým za komentáre, posledný diel je už napísaný, treba už len nafotiť :) Prekvapko je už dávno hotové, takže cez víkend dám hádam diel dokopy :)
Moje príbehy 7 dní a príde Smrť (dokončené) a Svet, ktorý sa skrýva.
Obrázok užívateľa
Yka
Výherca
Výherca
 
Príspevky: 1172
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
Pohlavie: Simka

Re: 7 dní a príde Smrť

Poslaťod Yka » Ned 22 Nov 2009, 01:58

65 diel + prekvapenie na záver

Megan


Pálčivá bolesť v každom kúsku môjho tela. Nebolo miesto ktoré by ma nebolelo, svoje telo som vnímala len ako mäsu bolesti a utrpenia. Nemohla som ovládať svoje svaly, nemohla som cielene pohnúť rukou či nohou, no napriek tomu som sa skrúcala bolesťami. Telo to robilo automaticky, chcelo pocítiť úľavu, no tá neprichádzala.
Večná bolesť. Bola to myšlienka, jediná ktorá sa mi krútila v hlave, ktovie ako dlho. Ako dlho som v takomto stave a ako dlho ešte budem túžiť znovu umrieť? Smrť ako taká nebolela, no toto, toto bolo čosi iné. Muky ktoré mi Dean doprial budú večné. Bolesť tela a duše. Ja som nemohla uľaviť ani jednému. Telu, no ani duši. Nemohla som sa v noci posadiť na posteli s vreckovkou v ruke a plakať, až kým mi dôjdu slzy a oči nebudú celé červené. Bolesť mi nedovolila sedieť, dokonca som ani neplakala.
„DOSŤ!“ zvrieskla som, no po prvý raz mi vyšiel krik skutočne spoza pier. Doteraz to bol len bolestný chrapot, kňučanie. Moje telo sa prudko posadilo, ani som ho neovládala a ja som pocítila úder na čele. Znovu som sa ocitla v ležiacej polohe.

Obrázok

„Hej hej pokoj!“ dievčenský krik ma prinútil zaostriť. Už nebol svet len machuľa. Bolesť ustupovala, prechádzalo ma to. Trvalo to krátko. Alebo dlho? Zmetene som pozrela na dievča predo mnou, ktoré s dávkou odmeranosti ale aj záujmu hľadelo do mojej tváre. Ako sa dostala živá bytosť do podsvetia?
„Ako si sa sem dostala?“ slová sa ťažko spájali do viet. Muselo to byť dávno čo som hovorila súvisle. Aj jazyk som mala nejaký drevený, na žalúdok mi bolo stále ťažko.
„Ja? Žijem tu už osem rokov, odkedy mi zabili rodičov,“ odvetila, no tvárila sa chápavo „to nič, ja ti to vysvetlím. Nemusíš sa báť, už si v bezpečí.“
Bezpečie? Čo je to bezpečie. Tá malá sopľaňa netušila aká som nebezpečná. Stačilo sa trochu sústrediť a mohla som ju zabiť. Ale potrebovala som ju, aspoň na chvíľu, kým si nespomeniem čo sa dialo.

Obrázok

Posadila som sa a dívala sa na ňu ako na zjavenie. Čakala som to vysvetlenie.
„Ako som sa sem dostala a kde vlastne som?“ to bola moja prvá otázka, keď som zbadala tmavú miestnosť plnú kovu a hrdzavých postelí.
„Hliadka ťa našla ležiacu a opustenú pri starej škole, mala si šťastie, mohli ťa nájsť nejakí hladní upíri, alebo...teraz sa tu činia dvaja démoni, priam sa bijú o svoje obete...“
„O čom to hovoríš? Ako vieš že sú upíri, démoni? Si len obyčajné škvrňa...“
„Nemala by si urážať osobu ktorá sa s tebou baví, k nováčikom tu nie sme moc príjemný, tak si váž jej pozornosti,“ ďalší hlas, tentoraz mužský. Zarastený chlapík, ktorý však nemohol mať viac ako dvadsaťpäť. Pri očiach mal však kopu vrások, vyzeral strhane, akoby ho trápilo viac vecí ako starca.

Obrázok

Nechápavo som na nich hľadela, akoby sa mi to len snívalo. Keby som už nebola mŕtva, myslela by som si, že som umrela znovu. No ťažko môžem umrieť dva krát.
„Mala by si sa ísť umyť, odkedy ťa našli sa len skrúcať v bolestiach a poviem ti, aj môj pes smrdí menej...“
Chlapec bol fakt milý. Toho som nepotrebovala, náhly infarkt vôbec nebude zlý. Privrela som oči, no nič sa nestalo. Nič! Proste len tma.
„Do riti! To čo je za systém!“ vyprskla som podráždene, keď mi čosi došlo. Dýcham. Bije mi srdce. „JA DÝCHAM???“ zvolala som šokovane, načo sa pár prispaných ľudí dosť škaredo pozrelo mojim smerom.
„No nie, to sa ti len zdá...“
Ignorovala som ho, spýtala som sa na kúpeľňu a zmizla za hrdzavými dverami.

Obrázok

Všade bola plieseň. Ešte aj v podsvetí to vyzeralo lepšie. Pach potu, špiny a ktovie akého humusu mi prenikal do nosných dutín pri každom nádychu. Už som si ani nepamätala, aký je to pocit, keď dačo smrdí. Ale toto ma prebralo.
Pustila som si sprchu a pekne sa popálila.
„To čo je za kravina...“ mrmlala som si popod nos. Nemohla som si ani za ten svet spomenúť čo sa udialo po Deanovi. Niečo na mňa vylial a ja som tu. Cítim bolesť, dýcham...nie, nemohol ma prebrať k životu. Niečo také neexistuje, to som si už preverila. Tak čo sa potom stalo? Kde to som? Som vôbec v našom svete?

Obrázok

Celá som sa vydrhla, pretože možno to nesmrdela tá kúpeľňa ale ja...nie, ten smrad nezmizol. Voda nevyzerala práve najčistejšie, no lepšie sa tu zjavne zohnať nedalo. Prešla som pri umývadlo, boli tam zubné kefky, no pohľad mi padol do zrkadla.
„TO NIE SOM JA!!!“
„Sklapni,“ ozvalo sa zo záchoda „niekto sa tu chce v pohode aj vytoto...“
Ani som ju nepočúvala. V obraze som predsa nebola ja. Aspoň nie taká, ako...moje telo má možno 18 rokov, viac nie. Vlasy nemám čierne, teda, sú nafarbené...čo sa to do čerta deje???

Obrázok

Ničomu, ale fakt ničomu som nerozumela. No napriek tomu sa vo mne začínala prebúdzať radosť. Dýcham. Bije mi srdce. Som mladá. Ak si myslel Dean že toto bude trest, hodne ale hodne sa zmýlil.
„Počuj zelenáč,“ ozval sa chlapčenský hlas spoza dverí „máš návštevu.“
„Ja?“
„No nie ty...“ odvetil „na poličke máš normálne oblečenie, keď už sa nemeceš a nesmrdíš, dúfam, tak sa obleč...“
Sťažka som si vzdychla a otočila sa teda k dverám kúpeľne. Navliekla som si požadovaný odev a s divným pocitom, že som niekto cudzí, som vyšla von.

Obrázok

„Kto prišiel?“ spýtala som sa neisto.
„Nie som tvoja sekretárka prcku, Andy ťa odvedie a povie ti, čo máš robiť aby si nás nevytáčala...“
Andy je to dievča, s ktorým som sa rozprávala pri posteli.
„Prišla za tebou upírka,“ vysvetľovala mi po ceste, všimla som si, ako sa jej chvejú ruky.
„Nebojíte sa ich?“ nedalo mi nespýtať sa.

Obrázok

„Sedí v miestnosti, kde je všetkou vysvätené, sú tam samé kríže a kadečo iné, čo nás ma ochrániť. Kde si ty žila dievča...ako sa vlastne voláš?“
„A to ju potom nezabije?“ ignorovala som osobné otázky. Musela som si najprv odpovede premyslieť. V tomto zmätku by som mohla narobiť viac škody, než treba.
„Nie, ak má upír čisté úmysly, nič z toho mu neublíži. Ak sa však o niečo pokúsi, zabije ho to. Sme tu, dnu pôjdeš sama, veľa šťastia, potom sa pozhovárame...“
Otvorila mi dvere a ja som vošla.

Obrázok

„Pandora! Konečne niekto kto mi tento celý zmätok vysvetlí!“ zvolala som nadšene. Naozaj som ju rada vydela.
„Meg sklapni a sadni si, sme sledované kamerou, možno aj odpočúvané, tak sa správaj ako oni.“ Vyhrešila ma hneď z príchodu.
Usadila som sa teda oproti nej a čakala.
„Megan, si strašná krava vieš o tom?“
„Som rada že aj ty ma rada vidíš,“ vzdychla som si zamračene. Mala som čo robiť aby som sa ovládla a nezačala na ňu kričať. Ako si toto môže dovoľovať?

Obrázok

„Megan, zničila si svet.“
Toto práve nebola veta, ktorú človek počuje každý deň. Zničila som svet. Lenže ak som zničla svet, čo tu potom robíme? Čo tu robí tá Andy, jej drzý kamoško...
„To je blbosť...“
„Nie úplne, ale zničila. Ja viem že si nepamätáš všetko...“
„Začni prosím po poriadku, som mimo,“ požiadala som už skutočne pokojná. Rozpamätávala som sa, no nešlo mi to.
„Viem že si zbierala kamene živlov,“ začala pomaly a ja som prikývla. Na to som si spomínala. Na stretnutie v jaskyni a moju žiadosť. A vtedy mi to došlo.
„Na Silvestra sa zatienilo Slnko a na povrch vyšli démoni, upíry a všetky bytosti! Preto o nich vedia, oni vládnu celej planéte!“

Obrázok

„Presne, na Silvestra prešlo celou planétou silné zemetrasenie. Namiesto ohňostroja sa nám ukázalo Slnko posledný raz a celá planéta zostala v tieni. Vonku je zvláštne, nie je to tma akú sme poznali, no nie je to ani ničivé slnko. Je to proste zvláštne, veď uvidíš. Temné bytosti vyšli na povrch, poriadne sa nažrali a ľuďom trvalo teda riadne dlho než pochopili čo sa robí. Skrývali sa, prevažne v kostoloch a snažili sa brániť. Neúspešne. Napokon vznikli bublinové mestá, v akom si teraz. Nad budovou je sklo cez ktoré sa nemôžeme násilím dostať, pripomína bublinu a tu žijete. Po svete ich je možno stovka. Veľa ľudí nezostalo. Zato kostry a to nielen ľudské, ale aj kostry dinosaurou, zvierat...to všetko behá po vonku. No ani my už nemáme poriadne čo jesť, dávate si pozor a keďže aj zvierat je málo, dochádza krv. Démoni nemajú čo vysávať...je to celé nanič a odsúdené na zánik. My, vy....“

Obrázok

Mlčala som. Viem že som si to priala. Pustiť von všetky tie bytosti.
„Prečo som človek? Nepamätám si nič po Deanovi...“
„Dean ti spríjemnil zvyšok vládnutia. Celé tie roky si bola na posteli v bolestiach, ani na minútu neustúpili. Žila si v mukách, nemáš si čo pamätať. No a si tu preto, lebo prešlo tvojich sto rokov. Už nie si Smrť. Vládne tvoja dcéra, poviem ti, na to, aká mrcha sa z teba stala, tvoja dcéra je celkom normálna. Zatiaľ nemá nijaké pokusy o vyhubenie.“
Myslím, že po tomto rozhovore mi vyletia oči zo svojho miesta. Vládla už moja dcéra.
„S kým som ju mala, ako sa volá?“

Obrázok

„Anett, no toho muža si pamätať nemôžeš. Vybrala som ho ja, keďže ty si nebola v stave niečo podniknúť. Na jeho otehotnenie ťa treba nebolo, takže tak vlastne vznikla Anett. Stačilo ti len zobrať kúsok z teba, vieš...“
„Nechoď do detailov,“ potriasla som hlavou „takže vlastne už nikto nežije? Sto rokov, nikto koho som poznala tu nie je...umreli hneď alebo žili v bublinových mestách?“
„Ako kto. Will si vzal April, oni žili hore. Vlastne oni sú tam stále, April rozhoduje o tom kto ako skončí po smrti, Will robí strážcu duší, aj keď len tak bočne. Majú dieťa, aj keď s potomstvom splodeným hore je to trochu iné. Nikdy nebudú žiť tu. Ich svet je hore. Teraz sú tam aj elfovia, kentauri...“ slabo si vzdychla, akoby tam išla rada tiež. Veď ona nebola zlá, asi to pre ňu bolo utrpenie. „Dylan, ten už nemal osud taký jednoduchý. Oni s Juliet si užívali krásne dni až do Silvestra, potom sa začal útek. Ich cesty sa rozdelili a Juliet sa vydala v jednom z bublinových miest. Ten chlapík bol pijan, neprešiel ani rok manželstva a on ju začal biť. Po troch rokoch manželstva nemali jediné dieťa, aj napriek tomu že Juliet bola raz tehotná. Opil sa, zmlátil ju a ona potratila. Doktori jej povedali, že nikdy už nebude môcť mať deti...“

Obrázok

„Prečo od neho neodišla?“ zdalo sa mi to nelogické, zvláštne a hlúpe.
„Juliet sa ho bála, no neskôr sa úplnou náhodou stretla s Dylanom. Mal za sebou kopu nevydarených vzťahov, v týchto časoch nie je láska to čo si pamätáš. Je to zložité. Napokon ju z manželstva dostal on, nikdy sa síce nevzali, Juliet nebola schopná prejsť ďalšou svadbou, no žili spolu, zomreli v jednom roku. Dylan ochorel a Juliet to nezvládla.“
Zostalo krátke ticho. Pandora premýšľala a hlavne, premáhala smútok. Ona si tým celým prešla a jej nesmrteľnosť jej toho mala ešte hodne naložiť.
„Kiara si vzala Artura,“ nenechala ma prerušiť ju, aj keď na moje nadvihnuté obočie reagovala „nie z nekonečnej lásky, skôr, aby nezostarli samy. Ani jeden z nich už nehľadal vzťah, boli unavený zo života a tak sa vzali a starli spolu. Svadbu mali na pláži, pomohla som zaistiť aby sa tam nedostal nijaký upír mimo mňa, Gabriela a detí. Bola to pekná svadba...“

Obrázok

Ďalšia odmlka. Rozprávala mi to ako obsah nejakej knihy, nebyť očí, bol by to len dej. No boli to moji blízky o kom hovorila, ktorým rozumela lepšie ako ja. Prežila s nimi ich životy, pomáhala im, zatiaľ čo ja som im zničila takmer svet.
„A čo ty a Gabriel?“ ozvala som sa napokon ja.
„Tristan bol naše posledné dieťa, ale máme už aj prvé vnúča, dievčatko,“ usmiala sa nežným úsmevom. „Je však ťažké nájsť mierumilovných upírov ako sme my, naše deti to vo výbere partnerov nemajú ľahké.“
„A...A Dean?“
Srdce mi na kratučkú chvíľku prestalo byť.

Obrázok

„Po tom čo ti spravil išiel zapáliť sviečku na synov hrob a spáchal samovraždu.“
Ticho začínalo byť častejšie než rozhovor. Pandora sa napokon postavila a rozlúčila. Ja som len krátko kývla, no ona sa ešte otočila vo dverách.
„Nemáš minulosť, môžeš hrať stratu pamäti, môžeš si minulosť vymyslieť. Je to na tebe, no my dve sa už neuvidíme. Prajem ti krajší život než si ho mala predtým...“

Obrázok

Žiť. Bolo zvláštne počuť toto slovo. Už som si ani nepamätala aké je to žiť. Aké je to smiať sa. Aké je to plakať. Aké je to byť živým...
...vykročila som do komplexu bublinového mesta. Mala som žiť? Chcela som to. Nechcela som premárniť šancu ktorá sa mi naskytla...
Jediný pohľad cez sklo bubliny mi však akúkoľvek nádej v krásny ľudský život vzal. Možno som dýchala a srdce mi bilo, no bola som uväznená v svete, ktorý som sama stvorila. Svete, kde vládli mŕtve bytosti...ktorý bol odsúdený na zánik...

Obrázok

Obrázok



-------------------------------


No, tak po takmer dvoch rokoch čo píšem tento príbeh je koniec. (myslím že to neskončilo až tak traficky :D) Neviem či mám byť rada že to mám z krku, ale byť smutná. Asi z každého trochu no.

K tomuto dielu som si prichystala také menšie prekvapenie, rozlúčkové VIDEO (KLIK). Robila som ho na dvoch počítačoch, u seba a u kamarátky, teda aj postavy majú trošku iné účesy :) a celkovo to nemá nejaký dej, ani to úplne nesedí s posledným dielom, len tam máte možnosť vidieť postavy naposledy :)
Je to moje úplné prvé video v živote, tak sa pri pozeraní veľmi nečudujte... :lol:


No a napokon by som sa chcela poďakovať všetkým ktorý príbeh čítali a ešte viac tým, ktorý prispievali aj svojimi názormi a komentármi. Vždy ma potešili a len vďaka nim som vedela, prečo sa oplatí písať príbeh ďalej. Naozaj Ďakujem.
Moje príbehy 7 dní a príde Smrť (dokončené) a Svet, ktorý sa skrýva.
Obrázok užívateľa
Yka
Výherca
Výherca
 
Príspevky: 1172
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 15:56
Pohlavie: Simka

PredchádzajúciĎalší

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 3 hostia