Cesta životom - nový 7. diel

Miesto pre vaše príbehy vytvorené rukou spisovateľa alebo režiséra.

Moderátor: Sašena

Cesta životom - nový 7. diel

Poslaťod Krpec » Str 15 Apr 2009, 20:31

hm tak po dlhom premýšľaní som sa rozhodla že aj ja začnem s príbehom ale buďte prosím zhovievaví, je to môj prvý príbeh... a vopred sa ospravedlňujem ale v úvode fotky nebudú lebo mám simsov iba u priateľa v notebooku a k tomu momentálne nemám prístup ale k prvému dielu už pridám aj fotky...


Cesta životom
Úvod
Je večer. Sedím vo vani a oblievam sa teplou vodou. Tak dobre sa mi tu sedí a medituje, len dneska je mi tu akosi stiesnene, tak ako všade. Možno to bude tým čo ma zajtra čaká... Ale asi by som mala začať pekne od začiatku.
Bolo to presne 12. apríla keď som sa narodila. V mestskej nemocnici to nebolo nič moc, no ako malé dieťa som si nemohla vyberať. Bývali sme na kraji mestečka Southport v malom útulnom domčeku, zvláštne zariadenom, ale predsa som to nazývala domovom. Hej, rodičia mali vždy zvláštny vkus a tak som dostala meno Aveada skrátene Avea, Avea Baumerová. Moji rodičia Nicolas a Lillien Baumerovci ma vychovávali s láskou a snažili sa mi vštepiť všetky základy mravného správania a morálky. Ako som už spomínala vyrastala som v Southporte a môj život bol skrátka v ničom iný ako život každého normálneho dievčaťa. Bola som však dosť živé dieťa a rodičia so mnou mali často veľa starostí. So staršou sestrou Verou som veľmi dobre nevychádzala, vadilo jej že som si ukradla všetku priazeň rodičov a mňa zas otravovalo že všetky moje veci boli po nej, kým ona dostávala nové, neobnosené. A tak medzi nami vznikali nekonečné hádky. Keď som začala chodiť do školy sa to trochu zlepšilo, aj keď ani zďaleka sa nedalo hovoriť o dokonalom sesterskom vzťahu. Ako som rástla chodila som von a stretávala som sa s ostatnými deťmi. Našla som si najlepšiu kamarátku Michelle, ktorá bývala len dva domy od nás. Chodili sme spolu von a hoci ona bola odo mňa o necelé štyri roky staršia, ani jednej z nás to neprekážalo. Keď som skončila základnú školu začala som snívať o tom, že raz odcestujem do zahraničia a ostanem tam bývať. Kto mohol vtedy tušiť, že môj sen sa čoskoro splní?
Zhruba asi keď som bola v polovici tretieho ročníka na strednej mi Michelle povedala že odchádza do Anglicka, cez internet si začala písať s nejakým chlapcom, neskôr on prišiel za ňou sem do Southportu a vznikla z toho láska. A tak sa moja najlepšia kamarátka odsťahovala. Ako darček k osemnástim narodeninám som dostala od nich pozdrav a letenku s prosbou o návštevu, Michelle som veľmi chýbala. A tak som hneď po dokončení školy odišla aj ja do Anglicka. No a teraz vám opíšem ako dopadol môj odchod, veľmi triumfálny zrovna nebol, najmä nie preto, lebo rodičia moje slová o odchode do zahraničia nikdy nebrali vážne, a teraz to bol pre nich tak trochu šok... Zobudila som sa pomerne skoro, bolo asi pol šiestej, ale už som nemohla zaspať, a tak som sa rozhodla že sa naraňajkujem. Veci som už mala zbalené, balila som si ich deň pred odchodom, takže s tým až takí problém nebol, ale bola som dosť nervózna, viac menej preto, lebo som tam išla sama. Raňajky som zjedla akýmsi zázrakom, v ústach som totiž mala tak sucho, že každé sústo som musela zapíjať aby som ho vôbec vedela prehltnúť. O tej siedmej sa zobudila mama a otec a o pol ôsmej aj Vera. Okolo ôsmej mi zavolala Michelle že sa veľmi teší a že ma spolu budú čakať na letisku. Plán cesty bol nasledovný: rodina ma vezme autom do mesta na letisko, a odtiaľ poletím do Anglicka, samozrejme už sama. Vzala som si svoje veci a zavolala do netradičného ticha „rodinka, odchádzame!“. Táto veta fungovala ako spínač, otec bleskurýchlo vstal zo stoličky dokonca aj zabudol že nedopil kávu, mama ma začala objímať, plakala a hovorila že hneď ako dorazím mám sa ozvať, no a sestra tá zabudla že je ešte v pyžame a hrnula sa do auta prvá, ako keby odchádzala ona, potom si všimla že nie je oblečená a trielila naspäť domov, čo spôsobilo, že sme museli ešte pätnásť minút čakať kým sa vrátila späť. Celú cestu bolo ticho, mama nebuzerovala otca pri jazde, Vera sa bezradne pozerala von oknom a frflala niečo ako „ona sa osamostatní skôr ako ja, ona odíde skôr ako ja, a dokonca sa možno ešte aj vydá skôr ako ja“, no a ani mne sa nejak nechcelo trkotať, tak ako zvyčajne keď niekam ideme. Zrejme ma desila myšlienka že čoskoro už budem v lietadle. Konečne sme dorazili na letisko, ale ani tam to nebolo o nič lepšie, uvedomili si totiž že so mnou už budú iba chvíľu a potom odchádzam. A keďže lietadlo mi odchádzalo až o dve hodiny ostali so mnou, čo vyzeralo asi tak že sa na mňa len dívali, ako keby si chceli zapamätať presné detaily toho ako vyzerám...No a keď konečne odchádzalo moje lietadlo, mama ma tak tuho objímala, že som mala pocit akoby ani nechcela aby som odišla, takže som do lietadla nastúpila až na poslednú výzvu. V lietadle bolo fakt perfektne, ale keď sme pristávali trošku ma boleli uši. Šťastne som dorazila do Anglicka, kde ma čakali dvaja najúžasnejší ľudia na svete, moje spriaznené duše, Michelle a Heinrich Pobatovci. Ubytovali ma vo svojom priestrannom dome v hosťovskej izbe. Cítila som sa ako v raji. O toľkom prepychu sa mi mohlo hádam len snívať. „No Heinrich zdedil po svojom otcovi veľa peňazí a tak sme si kúpili dom a minuli peniaze na zaistenie prepychového života novej generácii.“ odpovedala Michelle s úsmevom na moje spýtavé pohľady, pričom si veľavýznamne pohladkala bruško. Takže v rodine Pobatovcov sa čakal prírastok do rodiny. No výborne. Na moju počesť potom Heinrich usporiadal veľkolepú oslavu, ako privítanie v novej krajine a zoznámil ma s celou svojou rodinou od sestier a bratov až po babičky a prabratrancov a nakoniec som už ani nevedela s kým sa rozprávam. Mala som pocit, že už poznám snáď celú národnú gardu. A potom som ho zbadala... Od začiatku som vedela, že je to muž môjho života. Sedel na pohovke s akýmsi chlapíkom a zanietene mu čosi vysvetľoval rozhadzujúc pritom rukami. Potom si všimol že sa na neho dívam, krátko sa usmial postavil sa a svižným krokom zamieril ku mne, aby ma pozdravil.
„Ahoj. Ty si tu nová nie? Som Tom. Tom Baker. A ty?“ uškrnul sa.
„Ach ahoj. Ja som Avea Baumerová.“ na pozdrav som podala ruku a on ju stisol a pobozkal. Potom sme sa dlho dlho rozprávali pričom Tom zo mňa nespúšťal svoj pohľad. Mal krásne čokoládové oči a hnedé strapaté vlasy, no najviac mi na ňom počaroval ten hravý úsmev. Od tej noci som na neho stále myslela a začali sme sa stretávať. Neskôr sme už spolu trávili každučkú voľnú chvíľku a jedného dňa, bolo to presne pred mesiacom mi na pláži pri západe slnka povedal, že bezo mňa nemôže žiť a na prst mi navliekol prsteň. Asi si viete predstaviť aká otázka potom nasledovala, takže to opisovať nemusím, keďže ma pri tej spomienke stále zamrazí. A tu sa moje rozprávanie myslím končí.

Posadím sa a beriem do ruky mydlo. Prechádzam ním po rukách a potom po nohách až som od hlavy až k päte celá namydlená a myslím na ten deň, na deň, ktorý mi zmení život už navždy, myslím na zajtrajšok. Ach prečo sa len Tom musel takto rozhodnúť? Prečo sme spolu nemohli len jednoducho ostať žiť bez zbytočných ceremónii? Týram sa týmito myšlienkami keď vychádzam z vane a obliekam si mäkké biele pyžamo, darček od rodičov na moje osemnáste narodeniny (dnes mám mimochodom 22). Už mi z neho trošku vytŕčajú nohy, ale nevadí, cítim sa v ňom tak zvláštne bezpečne. Po prstoch, aby som nezobudila Heinricha Michelle ani malú Soniu sa vkradnem do kuchyne, otvorím chladničku a vyberiem z nej balíček keksov ktoré som si kúpila keď sme predvčerom boli so Soniou v parku. Otvorím ho a hodím pár kúskov do seba, potom ho však sklamane zavriem dám naspäť do chladničky a mračím sa pritom, ako keby on mohol sa všetko toto trápenie. Nakoniec predsa len usúdim že už je čas ísť spať, veď zajtra ma čaká veľa práce a zmučene sa vlečiem do svojej izby kde vleziem pod perinu a ani neviem ako zaspim.
Naposledy upravil Krpec dňa Pia 02 Júl 2010, 22:01, celkovo upravené 20
Keď je ťažké lúčiť sa, znamená to, že všetko čo sme prežili bolo nádherné....
Nikdy sa nesnaž zdokonaliť to, čo už dokonalé je
Láska je ako chrípka. Príde keď ju najmenej čakáš a rovnako nečakane aj odíde


Môj príbeh - Cesta životom
Krpec
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 209
Registrovaný: Pia 04 Apr 2008, 22:31
Pohlavie: Simka

Re: Cesta životom

Poslaťod Krpec » Str 15 Apr 2009, 22:27

to vazne ziadny komentarik?? som sklamana... tak viem nieje to nic extra ale mohli ste napisat aspon nieco... teraz neviem ci som az taka zla ze to vsetci ignoruju :(
Keď je ťažké lúčiť sa, znamená to, že všetko čo sme prežili bolo nádherné....
Nikdy sa nesnaž zdokonaliť to, čo už dokonalé je
Láska je ako chrípka. Príde keď ju najmenej čakáš a rovnako nečakane aj odíde


Môj príbeh - Cesta životom
Krpec
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 209
Registrovaný: Pia 04 Apr 2008, 22:31
Pohlavie: Simka

Re: Cesta životom

Poslaťod Lincey » Str 15 Apr 2009, 23:05

Vôbec to nebolo zlé, skôr si myslím,že väčšina ešte nepostrehla, že sa tu objavilo niečo nové. Úvod bol napísaný velmi dobre, máš čtivý spôsob písania,keďže zatial je toho málo nemám sa príliš k čomu vyjadriť ale určite pokračuj, vyzerá to sľubne.
"Attingere caelum diagito"

Skvelé RPG
Obrázok užívateľa
Lincey
Starec
Starec
 
Príspevky: 1428
Registrovaný: Sob 22 Mar 2008, 16:03
Pohlavie: Simka

Re: Cesta životom

Poslaťod ikra » Štv 16 Apr 2009, 16:31

velmi sa mi to pacilo, az na male gramaticke chyby velmi dobre ;) urcite pokracuj :)
Aký zmysel ma písať sem nejaký výrok, ktorému ani poriadne nerozumiem, lebo nevychádza z mojej skúsenosti len s účelom zaujať? A naučte sa gramatiku!! :D
Obrázok užívateľa
ikra
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 28
Registrovaný: Str 10 Dec 2008, 13:16

Re: Cesta životom

Poslaťod Krpec » Štv 16 Apr 2009, 17:37

jej veľmi pekne ďakujem a dúfam že čoskoro sa nazbiera viac čitateľov :)
Keď je ťažké lúčiť sa, znamená to, že všetko čo sme prežili bolo nádherné....
Nikdy sa nesnaž zdokonaliť to, čo už dokonalé je
Láska je ako chrípka. Príde keď ju najmenej čakáš a rovnako nečakane aj odíde


Môj príbeh - Cesta životom
Krpec
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 209
Registrovaný: Pia 04 Apr 2008, 22:31
Pohlavie: Simka

Re: Cesta životom

Poslaťod sewanewa » Štv 16 Apr 2009, 20:32

No ja sa musím priznať, že som čítala tvoj príbeh uz včera, ale nemala som čas napísať komentárik.. tak aspoň teraz ti ho napíšem.. je to dobré, páčilo sa mi ako si opisovala jej odchod do anglicka..tí jej rodičia a sestra..tak to sa ti velmi podarilo..
sewanewa
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 206
Registrovaný: Sob 06 Dec 2008, 15:33
Pohlavie: Simka

Re: Cesta životom

Poslaťod Dadul » Štv 16 Apr 2009, 20:54

Je to moc pekne napsane :D

ale chybi mi fotecky... tak doufam, ze u pristiho dilecku budou :wink:
můj nový příběh DOTEK TAJEMNA
Obrázok užívateľa
Dadul
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 324
Registrovaný: Pon 16 Jún 2008, 15:14

Re: Cesta životom

Poslaťod Krpec » Štv 16 Apr 2009, 22:34

áno v prvom dieli už budú aj fotky ale neviem presne kedy to bude, ak všetko dobre dopadne a nechá mi priateľ na víkend notebook tak by som mala pridať diel koncom tohto týždňa a ak nie tak potom až budúci týždeň. Ja viem je to dosť od veci keď musím čakať kým mi priateľ donesie notebook ale na mojom počítači mi simovia dosť sekajú tak som to vyriešila takto :)

a veľmi pekne ďakujem za komentáre :)
Keď je ťažké lúčiť sa, znamená to, že všetko čo sme prežili bolo nádherné....
Nikdy sa nesnaž zdokonaliť to, čo už dokonalé je
Láska je ako chrípka. Príde keď ju najmenej čakáš a rovnako nečakane aj odíde


Môj príbeh - Cesta životom
Krpec
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 209
Registrovaný: Pia 04 Apr 2008, 22:31
Pohlavie: Simka

Re: Cesta životom

Poslaťod Sašena » Štv 16 Apr 2009, 22:39

To je dobře,že budou fotečky, příběhy bez fotek mně moc neberou a u tebe by to byla škoda, protože píšeš moc dobře.. jen to prostě není ono.
Kdopak by se čerta bál?
Obrázok užívateľa
Sašena
Moderátor
Moderátor
 
Príspevky: 1115
Registrovaný: Uto 22 Júl 2008, 22:52
Bydlisko: Praha
Pohlavie: Simka

Re: Cesta životom

Poslaťod Krpec » Sob 18 Apr 2009, 22:00

Prinášam prví dielik dúfam že sa bude páčiť. Za fotky sa vopred ospravedlňujem ale v tom fotení som začiatočník :oops: Tak príjemné čítanie :)


Prví diel - nieje všetko ako sa zdá
Z krásneho sna ma prebúdza akési šumenie. Zmätene si pretriem oči, no nevstávam, na mäkkej posteli je mi tak krásne. Pozriem na budík, je len niečo po šiestej.
„Tom?“ zvedavo sa posadím a vstávam z postele. „Tom“ zavolám hlasnejšie. „Pst... Nekrič tak. Tu som. Och ty si už vstala? Nechcel som ťa zobudiť ja len...“
Obrázok
„Čo sa deje? Čo robíš?“ skrížim ruky v bok a pozerám na neho spýtavým pohľadom a čakám že povie niečo na svoju obranu.
Obrázok
Stoji ešte v pyžame pri vchodových dverách a vykúka von.
Obrázok
„Niečo som počul“ zašepká akoby mimochodom a ani na mňa nepozrie. „Čo si počul?“ podídem k nemu a tiež hľadím von. „Nič nevidím.“ poviem po chvíli netrpezlivo.
Obrázok
„Už je to asi preč!“ mávne rukou a vyberie sa do kuchyne. „Choď si ešte ľahnúť ja prídem o chvíľu“
Obrázok
Najprv sa tvárim odmietavo, no potom zívnem a príde na mňa únava a tak zaliezam naspäť do postele.
Obrázok
Zazvoní mi budík. Rýchlo vyskočím z postele a oblečiem sa. Potom zamierim do kúpeľne, aby som skontrolovala stav môjho zovňajšku.
Obrázok
Nie je to také zlé – skonštatujem keď sa prezerám v zrkadle.
Obrázok
V noci som dlho nevedela zaspať a nakoniec keď sa mi už konečne zaspať podarilo tak ma zobudil Tom a to jeho podivné správanie. Na chvíľu sa zamyslím. Už je to týždeň čo sme s Tomom manželia. Zobrali sme sa presne v sobotu štrnásteho Júla o druhej.
Obrázok
Nebolo to také zlé ako som si myslela, asi preto, že Tom mi nakoniec vyhovel a z veľkej svadby nebolo nič. Aby ste tomu chápali boli tam len moji rodičia Vera, Michelle a Heinrich. Ráno mi mama volala že asi neprídu ale nakoniec to predsa stihli a boli tam. Zobrali sme sa na našom obľúbenom mieste, v parku.
Obrázok
Možno je to divné, ale pre mňa to bola najkrajšia svadba na svete. Kostoly skrátka neznášam. Z myšlienok ma vytrhne škvŕkanie v žalúdku. Aby nie veď naposledy som jedla včera večer a už bude desať hodín.
Obrázok
Spamätám sa a odložím kefku keď si uvedomím, že už päť minút si drhnem zuby. Ešte raz sa skontrolujem v zrkadle a zamierim do kuchyne.
Obrázok
Vyberiem s chladničky balíček nejakej mrazenej zeleniny, nasypem to do misky a dám variť. Veľmi nevnímam. Myslím že mi to žalúdok neupokojí, ale aspoň nebude vydávať tie príšerné zvuky.
Obrázok
Dojem aj posledný kúsok a položím misku do umývadla.
Obrázok
Veľmi sa mi nechce umývať ale premôžem sa a ponorím ruky pod teplú tečúcu vodu. Zábava trvala až do rána – vrátim sa opäť k svojim myšlienkam. Teraz ma však vyruší zvonenie telefónu.
Obrázok
„Haló?“ ozvem sa. „Ahoj miláčik“ zaznie z druhej strany slúchadla sladký hlas. „Ach Tom ahoj. Akurát som ti chcela zavolať“ priznám a očakávam reakciu. „A čo si mi chcela?“ spýta sa s napätím.
Obrázok
„Nejaká som ustatá a rada by som si ľahla ale v chladničke nemáme mlieko a ani salámu a maslo. Myslíš že by si dnes mohol ísť nakúpiť miesto mňa?“
„No dobre. V poriadku tak si teda ľahni a ja nakúpim. Och už musím ísť šéf ma hľadá tak zatiaľ ahoj ľúbim ťa.“ Ani nepočká kým odpoviem a zavesí.
Obrázok
Sklamane zavesím aj ja a natiahnem sa na pohovku.Preberiem sa až okolo piatej. Zo spálne počuť nejaké zvuky, takže Tom je už doma, nákup v chladničke. Mám úplne stuhnutý chrbát, no nedbám nato a postavím sa, musím sa predsa rozhýbať.
Obrázok
Doteperím sa do spálne a obzerám sa, čo vydáva tie zvuky. Samozrejme... Keďže nemohol pozerať v obývačke, zapol si televízor v spálni.
Obrázok
„Chceš masáž?“ spýta sa s úsmevom keď zbadá ako sa ledva plazím. „Rada by som“ tiež sa usmejem a jedným šmahom vypínam televízor.
Obrázok
Pocítim jeho teplé ruky na mojich ramenách.
Obrázok
Chvíľu si užívam masáž a potom sa k nemu otočím a pobozkám ho. „Ach som hrozne rada že sme sa vzali“
Obrázok
„Aj ja miláčik aj ja.“ vezme ma na ruky a položí na posteľ.
Obrázok
Mám pocit že sa snáď roztopím pod prívalom jeho bozkov a potom cez nás stiahne perinu...
Obrázok
Áno, milovali sme sa už veľakrát, ale teraz je to iné. Teraz sme MANŽELIA.

Pokračovanie nabudúce
Naposledy upravil Krpec dňa Sob 18 Apr 2009, 22:28, celkovo upravené 4
Keď je ťažké lúčiť sa, znamená to, že všetko čo sme prežili bolo nádherné....
Nikdy sa nesnaž zdokonaliť to, čo už dokonalé je
Láska je ako chrípka. Príde keď ju najmenej čakáš a rovnako nečakane aj odíde


Môj príbeh - Cesta životom
Krpec
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 209
Registrovaný: Pia 04 Apr 2008, 22:31
Pohlavie: Simka

Re: Cesta životom

Poslaťod Maggi » Sob 18 Apr 2009, 22:12

fotky musíš označiť a stačiť [img]
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Cesta životom

Poslaťod Krpec » Sob 18 Apr 2009, 22:30

ďakujem maggi :)
Keď je ťažké lúčiť sa, znamená to, že všetko čo sme prežili bolo nádherné....
Nikdy sa nesnaž zdokonaliť to, čo už dokonalé je
Láska je ako chrípka. Príde keď ju najmenej čakáš a rovnako nečakane aj odíde


Môj príbeh - Cesta životom
Krpec
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 209
Registrovaný: Pia 04 Apr 2008, 22:31
Pohlavie: Simka

Re: Cesta životom

Poslaťod sewanewa » Sob 18 Apr 2009, 22:37

Pekné oddychové čítanie..Keď sa dvaja majú radi..Ale som zvedavá čo sa bude diať..Zrejme to nebude stále idylka..však? :wink:
sewanewa
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 206
Registrovaný: Sob 06 Dec 2008, 15:33
Pohlavie: Simka

Re: Cesta životom

Poslaťod LaRak » Ned 19 Apr 2009, 10:40

Pekný diel som zvedavá či príde bábo. A s kadiaľ máš tu telku?
Neodkladaj niečo na zajtra keď to môžeš urobiť dnes, lebo zajtra môže byť neskoro. :-)

-----------------------------------
Môj príbeh My Life
viewtopic.php?f=14&t=607
Obrázok užívateľa
LaRak
Batoľa
Batoľa
 
Príspevky: 130
Registrovaný: Pia 13 Mar 2009, 17:16
Bydlisko: Poprad a počítač
Pohlavie: Simka

Re: Cesta životom

Poslaťod Krpec » Ned 19 Apr 2009, 13:34

LaRak myslím že z aroundthesims2 ale niesom si istá
Keď je ťažké lúčiť sa, znamená to, že všetko čo sme prežili bolo nádherné....
Nikdy sa nesnaž zdokonaliť to, čo už dokonalé je
Láska je ako chrípka. Príde keď ju najmenej čakáš a rovnako nečakane aj odíde


Môj príbeh - Cesta životom
Krpec
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 209
Registrovaný: Pia 04 Apr 2008, 22:31
Pohlavie: Simka

Ďalší

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia