Cesta životom - nový 7. diel

[fanynka83]

jasne ze vydrzime..nejako to uz len zvladneme,neboj sa... len nech zvladnes popritom aj skolu...to je dolezite mat nieco v hlave a nie na papieri...pardon,nie na papieri ale v pc...

[Krpec]

jaj no to som rada inak nápady na ďalšie zápletky mám ale teraz musím vyriešiť ako spracujem ďalší dielik lebo nič také ma nenapadá rozmýšľala som že by som vám dala takú rekapituláciu ako sa to malé narodilo a ako vyrástlo a teraz že už bude dieťa len to by bolo asi moc odfláknuté tak musím niečo vymyslieť hádam sa mi to podarí do piatku a ak áno tak už v nedeľu by mal byť dielik tu na fóre držte mi palce a ja budem prosiť múzu aby ma kopla a aby ma niečo perfektné napadlo

[sewanewa]

držím ti palčeky aj na nohách

[Krpec]

ďakujem veľmi pekne dúfam že vás teda nesklamem, budem sa snažiť inak možno to teraz bude troška o ničom ale keď dieťa vyrastie tak to už bude zaujímavejšie len nemôžem tú pasáž preskočiť, potom by to bolo moc suché a aj k tomu dobrému sa treba prepracovať tak dúfam že to nejak prežijete

[fanynka83]

bez problemov krpec...inak velmi pochybujem o tom ze to bude suche...

[Krpec]

už viem ako zhruba dám ďalšiu časť len to ešte musím napísať tak hádam stihnem niečo zajtra cez informatiku ale chcem sa spýtať či by vám moc vadilo keby tam dám už rovno iba pôrod lebo sa mi akosi stratili tie fotky keď bola tehotná neviem či som ich omylom vymazala alebo čo ale každopádne to tam už nemôžem dať... teda ostalo mi ich pár ale neviem či sa budú dať použiť tak len aby ste ma nezabili potom zato že tam to veľké trápenie nebude

[fanynka83]

krpec nevadi to len to aspon vsun tak trochen do toho deju...dobre?aspon teda slovne myslim...

[Krpec]

tak tu máte ďalší dielik, je tam menej fotiek ale hádam to nebude vadiť a dúfam že sa bude páčiť.

4. diel – Chaos

Už si ani nepamätám o čom sme sa s Michelle rozprávali cestou ku mne. Viem len že v hlave mi vírilo množstvo otázok. Akýmsi zázrakom som vystúpila z auta a preniesla sa z príjazdovej cesty až do obývačky na gauč. Nohy som mala ako z kameňa a žalúdok až niekde v krku. Srdce mi búšilo ako splašené. Ja som teda naozaj krava – týrala som sa v duchu. Ako som toto mohla dopustiť? Ako som len mohla? Vôbec som si neuvedomila že môžem ohroziť svoje manželstvo? Ale možno to dieťa bude Tomove. Táto myšlienka vo mne nechávala horieť aspoň maličký ohník nádeje a ja som nemohla dovoliť aby tento oheň zhasol, lebo by to znamenalo koniec môjho života. Bez Toma som bola ničím. Celé týždne som len chodila hore dole po dome ako taká múmia a trápila sa myšlienkami na moju zradu. Vedela som, že už sa to nedá vrátiť späť, no aspoň som sa mohla kvalitne vytrestať zato, čo som vykonala. Pár mesiacov pred pôrodom som bola stále nervóznejšia. Bála som sa krutej pravdy, bála som sa čo bude. Miešal sa vo mne strach a zvedavosť zároveň. Ak by som išla na testy DNA mohlo by to znamenať dve veci. Buď by sa môj život zrútil, alebo dostal do normálnych koľají. Ak by sa však dokázalo že to dieťa je Charlesove nedokázala by som Toma takto klamať a trápiť. Nakoniec by som mu povedala pravdu. Bola som na seba naozaj prísna. Prisahala som si že ak to nebude Tomove dieťa poviem mu to a skončím toto manželstvo, budem pikať zato, čo som spravila. A navyše ma otravoval aj Charles. Nejako sa dozvedel že som tehotná a každých päť minút mi vyvolával či som si istá, že dieťa nieje jeho. Nakoniec to nevydržal a prišiel ku mne, čo bol dosť zlý nápad keďže Tom bol doma. Odbila som ho so slovami, že ak bude dieťa jeho on sa to dozvie ako prvý a Tomovi som zaklamala že to bol nejaký potulný predavač s knihami. Charles sa rozhodol zachovať ako džentlmen a svoje dieťa vychovať, čo viac menej zapadalo do mojich plánov. Ak by sa dokázalo že dieťa je Charlesovo, môj život s Tomom by bol už naveky stratený. A tak som nemyslela na nič iné iba na deň keď sa to dieťa konečne narodí. Bude znamenať môj rozsudok smrti, alebo nekonečné šťastie? Ak by sa moje manželstvo skončilo môj život by sa skončil s ním. Tom sa správal ako dokonalý otecko, stále mi hladkal brucho a rozprával sa s ním, bol taký nadšený, že pri pohľade na neho my takmer vždy tiekli slzy, no keď sa nato opýtal mávla som rukou so slovami, že tehotné ženy sú veľmi precitlivené. Nechcela som sa ho vzdať, no musela som.

Už som ďalej nemohla myslieť na to čo sa stane a tak som zavolala Michelle a vybrala sa s ňou do mesta. Bola som už v poslednej fáze tehotenstva a tak bola prechádzka pomerne zložitá. Veľmi mi to však nepomohlo, aj Michelle sa chcela rozprávať iba o dieťati, čo mi spôsobovalo veľkú bolesť. Chcela som to dieťa nenávidieť, no nemohla som. Tak či tak to dieťa bude moje, akurát že otec bude buď Tom alebo Charles a ak by to bol ten druhý, navždy by to zmenilo môj život. Pocítila som hroznú bolesť a počula som ako Michelle vykríkla. Ani neviem čo presne sa udialo, zbehlo sa to tak rýchlo ale zrazu som bola v aute a mierila k nášmu domu. Michelle už zrejme stihla zalarmovať Toma lebo keď som vošla do spálne bol už tam.

Potom si už nič nepamätám, len že som sa zobudila na mäkkej posteli. Nikto pri mne nestál ale z haly sa ozývali hlasy. „Dve? Ako to?“ začula som Tomov hlas. Miešali sa v ňom emócie. A potom sa to stalo. Do izby vstúpila Michelle s Heinrichom a obaja držali na rukách dieťa. Dieťa oblečené v žltých dupačkách s čiernymi bodkami. Dieťa v Michelliných rukách bolo navlas rovnaké ako dieťa v rukách Heinrichových a mne to zrazu doplo.

„Dvojičky?“ spýtala som sa zmätene. „Áno Avea. Sú to dvojičky. Chlapček a dievčatko“ ukázala najprv na dieťa v Heinrichových rukách a potom na dieťa u seba. Hneď ako som sa pozrela do tých krásnych očí som pocítila príjemné teplo. Sú to moje deti, moje a Tomove. Zrazu som to vedela. Všetko to trápenie celých deväť mesiacov bolo zbytočné. Stačil jeden pohľad a vedela som to. Určite som sa nemýlila, hovoril mi to akýsi inštinkt. „Môžem?“ opýtala som sa roztraseným hlasom a pristúpila k Michelle. „Ale samozrejme veď je to tvoje dieťa.“ odpovedala s úsmevom a podala mi to malé stvorenie. Stvorenie ktoré bude od teraz na mne úplne závislé.

Dievčatko spokojne dýchalo a malo privreté očká. „Tak ako sa budú volať?“ spýtal sa Heinrich zrazu. „Dievčatko bude Lillien a chlapec Mateo“ odpovedala som bez rozmýšľania. Nad menami sme s Tomom nerozmýšľali, no tieto mená mi zrazu len tak napadli. Malá dostala meno po mojej mame a malý po Tomovom otcovi.

O niekoľko dní:
Za tých pár dní som mala pocit že už nič ma nedokáže rozhádzať. Úľava z toho, že deti sú Tomove vo mne spôsobila nádherný pocit šťastia a ten mi vydržal celý týždeň. Dvojčatá spokojne oddychovali vo svojej izbe a ja som čakala na mamu a otca. Rozhodla som sa že prídu dnes, nemohla som to viac odkladať, aj oni sa už veľmi tešili na svoje prvé vnúčatká. Keď sa dozvedeli že sú to dvojičky otec takmer skákal od radosti a mama tá mi celá nadšená cez telefón gratulovala. Deň potom ako sa Mateo a Lillien narodili som zavolala Charlesovi a povedala mu že deti sú Tomove. Bol mierne sklamaný, ale nemohla som sa tým trápiť, teraz som myslela iba nato, aký dokonalý bude môj život. Mama s otcom prišli niečo po dvanástej a hneď sa hrnuli do izby, pozrieť svoje vnúčatká. Pri pohľade na mamu s Lillien v náručí a otca s malým Mateom som mala pocit že môj život sa už nikdy nemôže skomplikovať.

Osud mi však nadelil že opak bude pravdou.

Pokračovanie nabudúce
(ospravedlňujem sa že je dielik trošku krátky ale nemala som toľko nápadov a toľko času, no ďalšie už budú opäť dlhšie)

[fanynka83]

ten diel bol suprovy...gratulujem ti aj tentokrat ti to vyslo..bolo to napinave aj emotivne aj pekne...proste fajin krpec...

[Sašena]

Pěkná dvojčátka, a páreček.. čuchám za tím tvarohový koláč, po něm se mi vždycky narodil pár, jinak jsem měla vždycky buď dva kluky, nebo dvě holky..

[Krpec]

no ahojky mám viac menej zlú správu, padla mi hra a tak som ju musela znova nainštalovať a väčšina downloadov sa mi stratila ale v príbehu pokračovať budem len simíci budú možno vyzerať trošku inak a dom bude malinko zmenený teda iné zariadenie bude hádam vám to nebude vadiť ale nemôžem s tým nič iné spraviť a s príbehom skončiť nechcem tak dúfam že neva

[fanynka83]

krpec nevadi..s tym nabytkom to urob tak ze k prilezitosti narodenia deti dostali manzelia dokopy dost penazi,aby si mohli kupit novy pekny nabytok...nejak to daj tak to do pribehu a jednu vec mas uz vybavenu...

[sewanewa]

Som veľmi rada, že dieťa je Tomove..a že sa Aveina situácia aspoň na chvíľu upokojila..
Ani mne nevadí, že budú iní simíci, hlavné je, že budeš pokračovať

[Krpec]

no skoro všetok nábytok som našla okrem detskej kuchyne a kúpelne ale tak to nejak spravím hm a Tom vyzerá tak isto len Avea je trošku zmenená však uvidíte a možno si to ani nevšimnete čo by bol ten lepší prípad každopádne mi teraz trochu potrvá kým sem dám ďalší diel ale posnažím sa čo najskôr

[fanynka83]

super krpec..uz teraz sa tesime...