Útek z temnoty - KONIEC

Miesto pre vaše príbehy vytvorené rukou spisovateľa alebo režiséra.

Moderátor: Sašena

Re: Útek z temnoty

Poslaťod Jaina » Pia 02 Apr 2010, 16:24

joj, tak ja už neviem... :lol: :slap: aaa, do konca ostávajú asi 4 diely. Neviem ako mi to vyjde, bola by som rada, keby to bola presne okrúhla dvadsiatka. Teda, 20. diel by už mal byť posledný :whistle:
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Útek z temnoty

Poslaťod LOVER GIRL » Pia 25 Jún 2010, 15:53

Je to suprovy pribeh :D :D :clap: :clap:
LOVER GIRL
Novorodenec
Novorodenec
 
Príspevky: 19
Registrovaný: Ned 23 Máj 2010, 15:35
Pohlavie: Simka

Re: Útek z temnoty

Poslaťod Jaina » Pon 28 Jún 2010, 20:56

ďakujem! :oops: áno! presne toto som potrebovala :roll: :give_rose:: kope ma múza, hneď ako budem mať čas, idem písať :) a do konca týždňa možno čosi splodím.. už viem, ako to dokončím, už to len nejak rozdeliť do štyroch častí :)
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Útek z temnoty

Poslaťod Jaina » Štv 01 Júl 2010, 16:18

Kapitola sedemnásta

Pokračuje to. Už je pre mňa ťažké rozlišovať sny od skutočnosti. Chcem aby to skončilo! Desí ma to, bojím sa, že skončím ako Lariana. Jej stav sa po psychickej stránke nezmenil. Avšak včera som sa dozvedela niečo, čo ma prekvapilo a z čoho som ostala v nemom úžase.
„Moja manželka je tehotná, Jillian. Tvoj plán sa komplikuje. Predsa by si neublížila tomu nevinnému dieťaťu. Alebo si už taká skazená a krutá ako všetci ostatní?“ keď mi to Antorrion vravel, v chladných očiach sa mu objavili iskierky. Keď sa to malé narodí a bude vyrastať po jeho boku, stane sa z neho rovnaká krutá bytosť ako on. Musím konať rýchlo, ale nedokážem vymyslieť nič, čo by som v tejto chvíli mohla spraviť. Dlho som rozmýšľala, hlava mi šla prasknúť z tej bezmocnosti, chcelo sa mi kričať a niečo rozbiť. A potom sa do popredia dostala jediná myšlienka. Amélia. Musím ísť za ňou a zistiť, čo sa deje.
„Kam sa náhliš?“ zastavil ma Roberto na ceste do žalárov.
„Nezamkla som ťa náhodou? Čo to tu nacvičuješ?!“ zavrčala som a snažila som sa nevybuchnúť.
„Nemaj mi to za zlé, ale nedá sa v tej pivnici vydržať. Som nervózny. Ako sa má Lariana?“
„Úžasne. Nikdy jej nebolo lepšie!“
„Prestaň po mne syčať. Teraz vážne, čo s ňou je? Kedy ju odtiaľto vezmeme preč?“ Dožadoval sa odpovede a prebodával ma naliehavým pohľadom. Bolo vidno, že je už na nervy z pobytu na tomto mieste a nekonečného skrývania sa. A bolo vidno aj to, ako mu Lariana chýba. Lenže on si neuvedomuje túto situáciu ani jej stav, nešla by s ním keby vedela, že je tu. Možno by ho ani nespoznala. Pri premene utrpela taký šok, že stratila pamäť a jej charakter sa značne zmenil. Ako mu to vysvetliť? Zatiahla som ho do žalára a zahľadela sa mu do karmínových očí.
„Teraz ma počúvaj. Lariana s tebou nepôjde.“ Vytrhol si svoje ruky z mojich a odstrčil ma. Chytil sa za spánky a chvíľu sa takto prechádzal po miestnosti. Myslím, že sa pokúšal ukľudniť. Bola som radšej ticho, nestojím o zbytočné hádky, mám na práci aj iné veci. Okrem toho by nás niekto mohol počuť. Nikto nesmie vedieť, že ho tu schovávam.
„Ona nenávidí grófa. Čo mi to tu rozprávaš, ženská?!“ prehovoril po chvíli a pri konci nebezpečne zvýšil hlas.
„Psst! Je nebezpečné sa s tebou aj rozprávať. Ešte raz na mňa budeš kričať a zabijem ťa...“ Pohrozila som. Zavrčal trochu tichšie, ale zato hrozivejšie. Trochu som ustúpila a tak pokračovala. „...Vieš, čo je s Larianou? Čaká s tým vrahom decko. Malú hrozbu. A vieš čo ešte? Robí jej to radosť. Roberto, ona už nevie, ako hrejú slnečné lúče a nevie ani kto si. Nerozlišuje čo je skutočné a čo nie. Pri premene načisto zošalela. Nepôjde s tebou, jednoducho sa s tým zmier a pokús sa mi pomôcť, chcem sa pomstiť.“ Zostal ako obarený. Sadol si na studený múr a nebol schopný slova, využila som to a ponáhľala sa za svojou dcérou. Ešte mi má veľa čo vysvetľovať...
A aké bolo moje prekvapenie, keď som vošla do jej cely a bola prázdna..
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Útek z temnoty

Poslaťod Maggi » Sob 03 Júl 2010, 23:38

yeessss :D :D
ja som sa dostala nakoniec :D
ja viem, ze si chcela kritiku, ale mne sa to proste velmi moc paci a nemam tomu ziadne vyhrady :oops: skvely vobec nie nudny diel :respect: chvalim a cakam pokracovanie! :heart:
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Útek z temnoty

Poslaťod Jaina » Uto 06 Júl 2010, 02:02

Ďakujeeem, Maggi :) aaa práve som dopísala ďalší, tentokrát aj dlhší diel.. predpredposlený :D tak snáď bude aj tento stáť za to :oops:


Kapitola osemnásta

Ostala som v šoku. Kde je moja dcéra? Ako mohla zmiznúť len tak zo svojej cely? Utiekla? Niekto ju uniesol? A zrazu som si spomenula na niečo, čo mi nedávno povedal Roberto. Ako ma zavolanie, akoby medzi nami bola nejaká forma telepatie, objavil sa odrazu za mojim chrbtom a keď videl to čo ja, tiež sa mu v tvári zračilo prekvapenie. Avšak netrvalo to dlho pohol sa smerom k protiľahlej stene. Dívala som sa, čo robí. Skúmal stenu, ohmatával ju rukami, na okamih sa obzrel a keď zazrel môj výraz, vysvetlil mi situáciu. „Vieš, ako som ti vravel, že sme sa sem s Paolou...“ pri jej mene sa trochu strhol. Nevedel, čo je s ňou. Utiekla a nemala mu ako o sebe podať správu, možno si aj ona teraz myslí, že je mŕtvy. Možno už sa nikdy neuvidia. „...ako sme sa sem dostali cez tajný vchod. Je niekde tu, myslím, že viem, ako ho otvoriť.“ A naozaj, ani poriadne nedohovoril a ozvalo sa prasknutie. Kamenný kváder tvoriaci hrubú stenu žalára, na ktorom mal upír ruku, povolil a posunul sa smerom dozadu, hlbšie do steny. V tej istej chvíli sa otvorili ťažké dvere, ktoré tam predtým neboli.
„Som teda zvedavá, čo má toto znamenať... Možno bude lepšie, keď ty ostaneš tu.“ Preliezla som cez dvere, Roberta nechala za sebou – nič nenamietal. Predo mnou sa rozprestieral tmavý dubový les. Bola tma, mohla byť tak polnoc. Teraz môj dokonalý upírsky zrak nebol na škodu. Ľahko som našla vyšľapanú lesnú cestičku a vybrala sa ňou. Bola som napätá, nevedela som, čo mám čakať. V hlave mi vírilo množstvo otázok. Napríklad, či sa tadiaľto Amelia vybrala sama. Vychádzala z cely po celé tie roky? Ako to, že si nikto nevšimol ten východ? Nie, Antorrion musel vedieť, že tie dvere tam sú. V hlave mi opäť zaznela spomienka na Robertovu vetu: ‚Tvoja dcéra nás sem pustila, ale keď jej došlo, že chcem zabiť Antorriona, zakričala na stráže...’ . Ale prečo? Nie je možné, aby moja dcéra pociťovala náklonnosť k vrahovi jej otca, to je vylúčené, musel ju nejakým spôsobom zmanipulovať. Ktovie, čím sa jej vyhrážal. Za toto mi zaplatí. Skape! Odporný vrah!
Tok mojich myšlienok narušili nejasné vzdialené hlasy. Pohla som sa ďalej. Rýchlejšie, ale najtichšie ako sa dalo. Keby moje srdce mohlo, určite by bilo ako splašené.
Hlasy boli čoraz jasnejšie, zreteľnejšie. Spoznala som hlas svojej dcéry. Vysoké tóny jej zvonivého hlasu vytvárali melódiu. Veselú melódiu. Ona spievala. A potom som sa dostala dosť blízko, aby som mohla vidieť, čo sa deje. Ocitla som sa pri akomsi jazere. Pri brehu jazera, na veľkom kameni sedel Antorrion a pohľad upieral na Ameliu tancujúcu v mesačnom svetle. Jej dlhé vlasy, vždy siahajúce až pod pás, viali vo vetre.
„Nádherná noc.“ Zaštebotala. „Toto milujem.“ Bosá vbehla do vody tak, že jej voda siahala po kolená a zadívala sa na čiernu, hviezdami posiatu, oblohu. Antorrion ju celý čas zaujato pozoroval. Och, aká nenávisť sa ma zmocnila, keď som ho videla s Amy. No niečo ma pripútalo k miestu za veľkým dubom, kde som sa schovávala a dívala sa na tento výjav a nemohla som robiť nič.
„Chcela by som byť ako ty. Milujem noci, milióny hviezd na oblohe, mesiac v splne a ten pocit slobody....“ Prehovorila znova, tentoraz túžobným hlasom a jej tvár sa na okamih trochu zachmúrila. Antorrionova tiež.
„Ver mi, že by si zmenila názor, keby si okúsila takýto život. Neviem, či sa niekto tu z nás cíti byť slobodný. Väčšina ochladne a stane sa krutými tvormi bez citov a ten zbytok živorí, znechutený sám zo seba.“ Rieko, smutne sa jej zahľadel do očí a pokračoval. „Celé roky žijeme v pretvárke, za veľa to nestojí. Ale dlho to tak už nebude... Ja... už tu aj tak dlho nebudem.“
„Ale čo to vravíš?“ Podišla k nemu a starostlivo ho pohladila po ramene. Bolo mi zle z toho, čo som videla...čo som počula...
„Tvoja matka ma už dávno plánuje zabiť. Skôr či neskôr sa jej to podarí. A ja už sa nevládzem brániť. Príliš veľa rokov už žijem v tme. A už som aj tak narobil dosť škody. Ty jediná si mi vniesla do tohto života svetlo, hoci by si ma mala nenávidieť. Obral som ťa o otca. Bol som posadnutý pomstou. Jillian som sa vždy hnusil, je to tak. A ja som sa nevedel zmieriť s tým, že si našla náhradu. Mladšie vydanie... Ty... si mohla byť moja...“ Na toto mu nevedela nič povedať. Z jej výrazu sa dal vyčítať, že si uvedomuje, že má pravdu, ona má veľmi dobrý dôvod ho nenávidieť. Lenže akoby toho nebola schopná. Sklonila hlavu, sadla si na trávu a ostala ticho. Počas toho ticha som sa išla zblázniť. Toľko myšlienok mi behalo hlavou a až príliš veľa emócií som sa snažila ovládnuť. Nakoniec som to nevydržala a rozbehla som sa preč. Nenávisť vo mne kypela, zmenila sa na neovládnuteľný smäd, vybehla som do lesa. Bežala som ani neviem ako dlho a zrazu som sa ocitla na kraji cesty, za ktorou sa črtala malá dedinka...

..................................................

Do hradu som sa vrátila tesne pred svitaním a znechutená sama zo seba a unavená som vbehla do svojej izby, strhala zo seba krvavé šaty a vliezla do postele. A napriek všetkému, čo mi behalo hlavou sa mi podarilo zaspať.
Videla som samu seba ako ležím v čiernej truhle. Nevyzerala som ako nemŕtva, bola som taká, ako pred rokmi. V ľudskej podobe. No bola tam aj druhá truhla. Ležal v nej muž, nebyť toho, že bol mŕtvolne bledý vyzeral mužne a príťažlivo, mal svetlohnedé husté vlasy v dĺžke asi po plecia, bradu a až na trochu veľký zakrivený nos, pohľadné črty. Dlho som sa naňho dívala, nevadilo mi to, vyzeral akoby len spal. A čím dlhšie som sa naňho dívala, tým viac vo mne stúpalo podozrenie, že to on, začala som si premeriavať postupne každý milimeter jeho tváre, predstavila som si na ňom vrásky, kratšie strieborné vlasy.. Áno, bol to Antorrion, takto vyzeral v ľudskej podobe. Naraz som znechutená odtrhla zrak od otvorenej truhly a vtedy sa sen zmenil. Zase som sa raz objavila po boku milovaného Andrewa. Chvíľu sme si hľadeli do oči. Potom sa zrazu každou sekundou viac vzďaľoval až sa mi úplne stratil z dohľadu. Kričala som jeho meno. Znovu a znovu. Srdcervúco, zo všetkých síl až som sa zobudila na strašný rachot... Rozlepila som oči. V miestnosti nikto nebol. Teda mala som pocit, že tu určite niekto bol, no stihol sa vybariť skôr, ako som sa spamätala. Nočný stolík pri pravej strene mojej postele bol dolámaný, akoby do neho niekto silno kopol. To vysvetľuje ten rachot...
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Útek z temnoty

Poslaťod Maggi » Uto 06 Júl 2010, 08:07

:respect: znova super diel
ja uz chcem vediet co sa deje s Larianou :D :oops:
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Útek z temnoty

Poslaťod Jaina » Uto 06 Júl 2010, 13:37

obávam sa, že Lariana ostane až do konca takto v uzadí :oops: teraz všetko závisí od Jillian :whistle:
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Útek z temnoty

Poslaťod Maggi » Uto 06 Júl 2010, 13:42

a prečo vlastne končíš? :(
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Útek z temnoty

Poslaťod Jaina » Uto 06 Júl 2010, 14:05

raz to skončiť musí, no :D okrem toho mi to tu skoro nikto nečíta a chcela by som už začať s niečím druhým a snáď to bude aj lepšie :roll:
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Útek z temnoty

Poslaťod Maggi » Uto 06 Júl 2010, 14:34

Jééj, aspoň niečo :D
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Útek z temnoty

Poslaťod l o r e l a y » Uto 27 Júl 2010, 12:33

Fíha, je to dosť zaujímavé .. Ale škoda že to čoskoro skončí .. Ako si povedala - všetko musí raz skončiť .. A som zvedavá, s "čím" druhým začneš ..
Priateľ je ten, ktorý príde keď ostatní odchádzajú.
Obrázok užívateľa
l o r e l a y
Dieťa
Dieťa
 
Príspevky: 297
Registrovaný: Pon 26 Júl 2010, 00:08
Bydlisko: Gamesims :P
Pohlavie: Simka

Re: Útek z temnoty

Poslaťod Jaina » Pia 30 Júl 2010, 12:59

tak prinášam predposledný diel, dúfam, že si to niekto aj prečíta :lol:
.............................................................................................................

Kapitola devätnásta

Netuším, aký má kto motív na rozbíjanie mojho nábytku, no nejak hlbšie som sa nad tým nezamýšľala, až som to nakoniec celkom vypustila z hlavy. To, čo som videla pred pár hodinami ma takmer dorazilo, donútilo ma konať. Už takto ďalej nevládzem, je čas skoncovať s pretvárkou. A to najlepšie hneď teraz. Nemala som nič podrobnejšie premyslené. Môj cieľ bol Antorrion. Musím ísť za ním.
Rázne som zaklopala na dvere jeho komnaty. Ťažké dvere sa začali otvárať, potom sa v nich zjavila útla bledá postava mladej Lariany. Spýtavo sa na mňa zahľadela. V jej očiach bolo aj čosi iné, čo tam za celý jej pobyt tu na hrade nebolo. Možno len vtedy, keď som ju našla v tej izbe v svadobných šatách. Jej červené oči boli tmavšie, nevýrazné. Plné smútku, či zúfalstva. Musela som to odignorovať, nič som teraz pre ňu nemohla urobiť.
„Hľadám tvojho manžela.“ Vydala som zo seba napokon.
„Nie je tu.“ Odpovedala chladne. Jej alabastrová tvár sa následne skrútila od bolesti. Ľavá ruka jej padla na brucho. Zastonala. Pravou mi hneď nato zabuchla dvere pred nosom. Niečo sa deje.
Namierila som si to do žalárov. Ona to bude vedieť.
„Tak kam šiel?!“ ani neviem, prečo som hneď tak zhúkla. Amelia vyvalila oči a nechápavo sa pozrela do mojich.
„Kto?“ opýtala sa.
„Myslím, že to dobre vieš. Kde je tvoj milovaný Antorrion?“ Ironicky som sa zasmiala. Amy mlčala. Odvrátila pohľad.
„Tak kde je?!“ Už som to nevydržala a zvreskla som na ňu. Trochu ju striaslo. Znova sa zahľadela na kamennú zem, no tentoraz som dostala tichú odpoveď.
„Šiel do tvojej izby.“
Viac som nepotrebovala. Zamierila som naspäť, ani som sa neobťažovala zatvoriť žalár. Veď je to jedno, aj tak si vždy mohla vychádzať, kedy sa jej zachcelo. Do čerta s týmto pokryteckým svetom! Znova som otvorila dvere mojej komnaty. Ani teraz tam nebol. Pohľad mi však padol na zničený nočný stolík. Až teraz mi to začalo zapadať. Áno, on tu bol. Keď som spala. Žeby..?
Hradný pán stál v hale, oči upreté na jednu z olejových lámp na kamennej stene, akoby nevnímal okolitý svet, nevšimol si, že som prišla, ani s ním nehlo. Až keď som sa priblížila na meter a prehovorila.
„Ako sa má Lariana?“ spýtala som sa s iróniou v hlase. Otočil sa a zazrel na mňa. „Čo vraví na to, že tráviš toľko času s mojou dcérou?! Skončime to už!“
„Potratila.“ Prebodol ma pohľadom, potom sa znova otočil a zadíval sa zamyslene do steny. Nevedela som, čo povedať, musela som potlačiť ľútosť, ktorá ma premáhala, inak toto nikdy neskončí.
„Chcem vedieť, čo, do pekla, máš s mojou dcérou!“
„Takýto rozhovor sa neskončí dobre, naozaj chceš pokračovať, Jillian?“
„Radšej by som zomrela, než pokračovať v tejto pretvárke. O čom to celé je? Napĺňa ťa to zúfalstvo všade okolo teba? Naozaj nemáš dušu? No odpovedz!“
„Každý z nás má na tom svoj podiel viny, jediná nevinná a čistá osoba v tomto hrade je tvoja dcéra. Dcéra, ktorá mohla byť moja!“ Nemohla som potlačiť zdesenie, ktoré na mňa doľahlo.
„O čom to preboha rozprávaš?!“
„Že aj ten odporný starec, ktorého si kedysi opustila mal dušu a city, z ktorých teraz zostal len malý zlomok, tie dokázal venovať tomu dievčaťu, jediná bytosť, ktorá ma dokázala pochopiť a nikdy..! Nikdy ma nesklamala. Nebyť jej očí, tvojich očí, ktoré som kedysi tak miloval, je úplne iná ako ty.“ Až mi padla sánka, keď to hovoril, z očí mu sršalo toľko emócií, ktoré roky držal v sebe, až vyzeral ako šialenec. Toľko vecí mi vyhadzoval na oči...
„Ako môže milovať vraha jej otca?! Ako môže niečo cítiť k mužovi, ktorý z jej matky spravil monštrum a ju uvrhol do žalára?! Ako?!“
„Mužovi? Ty ma ešte považuješ za muža? Vždy som bol pre teba nepríťažlivá stará troska. Vždy pre všetkých, hoci sa tvárili ako verní poskoci.“
„Nikto nebral do úvahy MOJU slobodu! Ja som ľúbila Andrewa, ktorého si mi zabil!“
„Nie, ten prišiel až potom. Mala si ma rada, viem to. Moju dušu si brala, len moje telo sa ti protivilo.“ Nevedela som, čo povedať. Musela som ho nechať pokračovať...
„Nehýb sa.“ Povedal. Zahľadel sa mi do očí, jeho tvár vyzerala akoby sa na niečo veľmi sústredil. Ruky zaťal v päste, tvár nadobúdala stále bolestnejší výraz, no prekvapivo vyzerala zrazu zdravšie, mladšie. Vrásky sa pomaly strácali, pokožka vyhladzovala, vlasy a brada rástli a hustli a menili farbu na svetlohnedé. Ostala som stáť v nemom úžase. Nakoniec jeho oči stmavli, boli hlboké a krásne. Proces sa skončil. Vyzeral ako muž v truhle z môjho sna. Nech som sa snažila ako som vedela, nemohla som od neho odtrhnúť oči. Zhrozene som si uvedomila, že mal pravdu. Ja, mladá a hlúpa som jeho dušu milovala. Spomenula som si a keď som ho teraz videla pred sebou, mladého a príťažlivého, môj pohľad sa zmenil. Mladý Antorrion sa približoval, musel vidieť, že som ako zhypnotizovaná. Čierne oči ma opäť a znova prebodávali svojim hlbokým pohľadom. Už som tesne pri mne. Vzal moju tvár do rúk. Nemohla som sa brániť, niečo ma paralyzovalo. A potom ma začal bozkávať. Nenásytne a vášnivo. Ešte som nič také nezažila. Na chvíľu som zabudla, v koho náručí sa nachádzam a bozky som oplácala. Bola som sama až príliš dlho na to, aby som sa dokázala ubrániť. Cítila som ako sa celé moje telo chveje, keby moje srdce mohlo, bilo by ako splašené, mala som skoro pocit, že sa každú chvíľu prebudí. Napriek tomu boli bozky trpké, no moje posledné. Vedela som to. Spomenula som si na sen. Naše telá v truhlách. Vedela som, že iná cesta nie je. Teraz, alebo nikdy. Bozkávala som pery mladého Antorriona, pritom som ho viedla von z hradu. Nemal šancu si nič všimnúť, bol ako v extáze. Ťažké železné dvere sa otvorili... Svetlo...
"A jsme doma. Moc sídlí tam, kde lidé věří, že sídlí. O nic víc a o nic méně."
"Takže moc je jen fraškou?"
"Stínem na zdi. Jenomže stíny umějí zabíjet. A často se stává, že velmi malý člověk dokáže vrhat velmi velký stín."
Obrázok užívateľa
Jaina
Starec
Starec
 
Príspevky: 1536
Registrovaný: Štv 27 Nov 2008, 19:14
Bydlisko: Lesy a háje Revúckej vrchoviny
Pohlavie: Simka

Re: Útek z temnoty (predposledná časť)

Poslaťod Maggi » Pia 30 Júl 2010, 13:31

:shock: nemám slov :heart:
Obrázok užívateľa
Maggi
Starec
Starec
 
Príspevky: 5509
Registrovaný: Pon 24 Mar 2008, 20:41
Bydlisko: Slovakia
Pohlavie: Simka

Re: Útek z temnoty (predposledná časť)

Poslaťod nancy » Pia 30 Júl 2010, 13:33

éj ha :heart: úžasná časť :roll:
I can´t sleep but i sure can dream. ;*
Obrázok užívateľa
nancy
Teenager
Teenager
 
Príspevky: 353
Registrovaný: Str 28 Júl 2010, 20:02
Bydlisko: Wonderland ;).
Pohlavie: Simka

PredchádzajúciĎalší

Späť na Príbehy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 5 hostia