Re: Príbeh bez mena
Napísal: Sob 21 Feb 2009, 21:54Tááákže, po dlhej dobe nový diel! A to všetko vďaka šikovnej eve, ktorej veľmi ďakujem za ochotu a pomoc 
***
-To tu budeme len tak stáť? – dodala Mary po chvíli, aby prerušila ticho, - Andy, zavezieme ťa domov. Choď si po veci.
-Ale nie, netreba...
-Neprotestuj! Ivo daj mi Ivonnku a vezmi kufre, prosím ťa.
Ivan sa pousmial. So sestrou sa neoplatilo vyjednávať. Naložil jej a Andreinu batožinu do auta a čakal kým tie dve dokončia súkromný rozhovor.
-Radšej by som šla taxíkom...celá táto situácia je trochu trápna, nemyslíš? – Andrea pozerala na Iva stojaceho pri aute. Cítila sa horšie, než pred hocijakou skúškou.
-Nie, vy dvaja si to už konečne musíte vysvetliť. Teda ten rozchod a samozrejme Ivovo dieťa.
-Asi mi nepovieš kto je mama tej malej, však?
-On ti to povie. Ivonne je poklad, no to čo spravil bola najväčšia hlúposť v jeho živote. Mama sa už zmierila, no otec mu nevie odpustiť. A poďme, chcem byť už doma!
Počas celej cesty rozprávala iba Mary. Andrea túžobne vykúkala cez okienko auta, kedy už konečne vypadne.
Potrebovala dlhú sprchu a posteľ. Snáď jej mama nebude mať nejaké otázky ohľadom Ivana...možno to už aj dávno vie od jeho matky.
-Diky za odvoz, tu mi zastav, - vyhŕkla trochu prirýchlo plná nedočkavosti a vystúpila z auta.
Už by to nemohla dlhšie vydržať. Pozrel na ňu tými zvláštnymi očami, no našťastie nič iné nepovedal okrem krátkeho „ahoj“ a podal jej batožinu. Po rozlúčke s Mary vykročila k dverám bez obzretia. Jej mama už stála na chodbe.
Bez zbytočných otázok ju objala a poslala si odpočinúť pred večerou.
O dve hodiny už sedela s mamou v kuchyni za stolom. Nedalo jej nespýtať sa, či predsalen niečo počula od Ivanových rodičov.
-Hm, mami?
-Áno?
-Vedela si o tom, že Ivo má dieťa?
-No...Ivova mama mi niečo naznačovala v tom zmysle, že sa nečakane stala babičkou...
Andrea civela ako obarená. Všetci to vedeli, len ona nie.
-Prečo si mi to nepovedala?
-Andy, veď vy dvaja ste sa predsa rozišli. Nemyslela som si, že to pre teba bude dôležitá informácia.
-Asi máš pravdu...-uznala nakoniec s povzdychnutím. Keď ho však zbadala v internátnej hale pripomenul sa jej ich vzťah a teraz začínala pociťovať, že jej skutočne chýbal a chce byť opäť s ním.
Sobota, 19:29
Musím sa s ním dnes porozprávať...ešte dnes.
Nedočkavo si zapla na počítači ICQ a už jej aj blikali dve správy.
Jedna od Mary, ktorá bola momentálne offline a druhá od Ivana.
Pink-elf: haloo, kde si?!
D-spirit: ahoj...urcite budes zvedava ohladom Ivonne a nemienim nadalej nic skryvat. Dozvies sa vsetko...len dufam, ze sa nenahnevas. Prosim odpis
Angie: ahoj Ivo...slubujem, ze sa nenahnevam, mozes mi to povedat
D-spirit: ...stalo sa to v Anglicku...myslel som, ze tam pojdem sam, ale na letisku som stretol Danielle
Angie: pockat..to nie je ta, s ktorou si sa v opitosti bozkaval, ked sme spolu chodili?!
D-spirit: hej hej, ona
Angie: aha....
D-spirit: a zas hral hlavnu ulohu chlast...opili sme sa na konci pobytu a neviem ako ani preco...jednoducho sme vies co...a Ivonne je vysledkom
Angie: boze Ivan....
Andrea čakala snáď hocijakú odpoveď, len nie tú ktorú práve dostala.
Nemôžem tomu uveriť. Zas urobil to isté, dokonca ešte horšie a s tou istou babou.
D-spirit: som idiot...
Angie: netvrdim, že Ivonne nie je uzasne dieta, ale...asi vies co si myslim
D-spirit: viem...spomenul som si na teba hned po tej noci. Mozes mi ale verit, ze ju nelubim. V podstate po navrate z Anglicka sme spolu vobec neprehovorili. Nechala mi malu nech sa o nu postaram...
Angie: ah, to je sila. A skutocne sa ti ani nepokusala volat, ze ako sa ma Ivonne?
D-spirit: nie, vobec. Len jej rodicia mi poslali Ivonnin rodny list. Dokonca nezavolala ani vtedy, ked mala Ivonne prve narodeniny
Angie: zvlastne
D-spirit: viem....ale vykasli sa na to...podstatne je, ze mi na Danielle nezalezi. Vlastne som sa aj chcel spytat, ze ci by sme to neskusili znovu...ak je Ivonne podla teba prekazkou, pochopim to...
Zvažovala, ale nakoniec sa rozhodla, že by bola hlúposť odmietnuť.
Angie: nie, nie je prekazkou
D-spirit: OK, som rad. Takze mozem sa zajtra zastavit?
Angie: moze byt
D-spirit: OK, super...ja uz musim teraz ist, kupat malu...tak papa
Angie: pa
22:56
Opäť budem s Ivom!
Ale keď sa to dozvie Alan...neviem ako zareaguje. Nechcem, aby bol nešťastný. Síce vie, že ho beriem iba ako kamoša, ale aj tak.
A tú Danielle nechápem vôbec. Nechá dieťa len tak pohodené pred domom, nezavolá ani na narodeniny? Tu niečo nehrá.
Ivanovi vŕtali hlavou veľmi podobné otázky. Dokonca sa sám snažil pred pár mesiacmi niekoľko krát s Danielle spojiť, no jej mobilné číslo bolo odpojené a to isté hlásenie počul, keď sa jej pokúšal dovolať na pevnú linku.
Napokon sa jedného dňa rozhodol ju navštíviť doma, ale nikto neotváral. Susedka mu oznámila, že sa celá rodina nečakane odsťahovala. Tušil však, že za týmto únikovým manévrom sú jej rodičia.
Nedeľa, 14:10
Neskutočné...my dvaja máme opäť rande!
SMS (Ivo): Andy, za 5 minut som u teba, cmuk
Andrea letmo skontrolovala svoj vzhľad a šla Ivanovi naproti.
Keď konečne podišiel k nej a jemne sa usmial myslela si, že sa neovládne.
-Ahoj...tak...ja navrhujem park, hm?
Len nemo prikývla a v duchu si nadávala do idiotov, že sa pri ňom nedokáže správať normálne.
Pondelok, 00:09
Ľúbim ho, a je mi jedno, že má dieťa!
Bolo to snáď najlepšie rande na svete aj bez tých romantických vecí, ktoré sa na rande zvyčajne dejú... Ľahli sme si len tak do trávy a držali sa za ruky.
Rozprávali sme sa o všetkom, čo sa za ten čas keď sme neboli spolu stalo. Keďže bol ku mne úprimný ohľadom Ivonne tak som ani ja nechcela nič tajiť. Skôr či neskôr by sa určite na Alana pýtal. Videl, že som ho objímala a iste bol zvedavý, aj keď to možno nechcel priznať.
To najťažšie ma však ešte len čaká – povedať celý príbeh samotnému Alanovi a najlepšie osobne a čo najskôr.
***
Dúfam, že čakanie napokon stálo za to
***
-To tu budeme len tak stáť? – dodala Mary po chvíli, aby prerušila ticho, - Andy, zavezieme ťa domov. Choď si po veci.
-Ale nie, netreba...
-Neprotestuj! Ivo daj mi Ivonnku a vezmi kufre, prosím ťa.
Ivan sa pousmial. So sestrou sa neoplatilo vyjednávať. Naložil jej a Andreinu batožinu do auta a čakal kým tie dve dokončia súkromný rozhovor.
-Radšej by som šla taxíkom...celá táto situácia je trochu trápna, nemyslíš? – Andrea pozerala na Iva stojaceho pri aute. Cítila sa horšie, než pred hocijakou skúškou.
-Nie, vy dvaja si to už konečne musíte vysvetliť. Teda ten rozchod a samozrejme Ivovo dieťa.
-Asi mi nepovieš kto je mama tej malej, však?
-On ti to povie. Ivonne je poklad, no to čo spravil bola najväčšia hlúposť v jeho živote. Mama sa už zmierila, no otec mu nevie odpustiť. A poďme, chcem byť už doma!
Počas celej cesty rozprávala iba Mary. Andrea túžobne vykúkala cez okienko auta, kedy už konečne vypadne.
Potrebovala dlhú sprchu a posteľ. Snáď jej mama nebude mať nejaké otázky ohľadom Ivana...možno to už aj dávno vie od jeho matky.
-Diky za odvoz, tu mi zastav, - vyhŕkla trochu prirýchlo plná nedočkavosti a vystúpila z auta.
Už by to nemohla dlhšie vydržať. Pozrel na ňu tými zvláštnymi očami, no našťastie nič iné nepovedal okrem krátkeho „ahoj“ a podal jej batožinu. Po rozlúčke s Mary vykročila k dverám bez obzretia. Jej mama už stála na chodbe.
Bez zbytočných otázok ju objala a poslala si odpočinúť pred večerou.
O dve hodiny už sedela s mamou v kuchyni za stolom. Nedalo jej nespýtať sa, či predsalen niečo počula od Ivanových rodičov.
-Hm, mami?
-Áno?
-Vedela si o tom, že Ivo má dieťa?
-No...Ivova mama mi niečo naznačovala v tom zmysle, že sa nečakane stala babičkou...
Andrea civela ako obarená. Všetci to vedeli, len ona nie.
-Prečo si mi to nepovedala?
-Andy, veď vy dvaja ste sa predsa rozišli. Nemyslela som si, že to pre teba bude dôležitá informácia.
-Asi máš pravdu...-uznala nakoniec s povzdychnutím. Keď ho však zbadala v internátnej hale pripomenul sa jej ich vzťah a teraz začínala pociťovať, že jej skutočne chýbal a chce byť opäť s ním.
Sobota, 19:29
Musím sa s ním dnes porozprávať...ešte dnes.
Nedočkavo si zapla na počítači ICQ a už jej aj blikali dve správy.
Jedna od Mary, ktorá bola momentálne offline a druhá od Ivana.
Pink-elf: haloo, kde si?!
D-spirit: ahoj...urcite budes zvedava ohladom Ivonne a nemienim nadalej nic skryvat. Dozvies sa vsetko...len dufam, ze sa nenahnevas. Prosim odpis
Angie: ahoj Ivo...slubujem, ze sa nenahnevam, mozes mi to povedat
D-spirit: ...stalo sa to v Anglicku...myslel som, ze tam pojdem sam, ale na letisku som stretol Danielle
Angie: pockat..to nie je ta, s ktorou si sa v opitosti bozkaval, ked sme spolu chodili?!
D-spirit: hej hej, ona
Angie: aha....
D-spirit: a zas hral hlavnu ulohu chlast...opili sme sa na konci pobytu a neviem ako ani preco...jednoducho sme vies co...a Ivonne je vysledkom
Angie: boze Ivan....
Andrea čakala snáď hocijakú odpoveď, len nie tú ktorú práve dostala.
Nemôžem tomu uveriť. Zas urobil to isté, dokonca ešte horšie a s tou istou babou.
D-spirit: som idiot...
Angie: netvrdim, že Ivonne nie je uzasne dieta, ale...asi vies co si myslim
D-spirit: viem...spomenul som si na teba hned po tej noci. Mozes mi ale verit, ze ju nelubim. V podstate po navrate z Anglicka sme spolu vobec neprehovorili. Nechala mi malu nech sa o nu postaram...
Angie: ah, to je sila. A skutocne sa ti ani nepokusala volat, ze ako sa ma Ivonne?
D-spirit: nie, vobec. Len jej rodicia mi poslali Ivonnin rodny list. Dokonca nezavolala ani vtedy, ked mala Ivonne prve narodeniny
Angie: zvlastne
D-spirit: viem....ale vykasli sa na to...podstatne je, ze mi na Danielle nezalezi. Vlastne som sa aj chcel spytat, ze ci by sme to neskusili znovu...ak je Ivonne podla teba prekazkou, pochopim to...
Zvažovala, ale nakoniec sa rozhodla, že by bola hlúposť odmietnuť.
Angie: nie, nie je prekazkou
D-spirit: OK, som rad. Takze mozem sa zajtra zastavit?
Angie: moze byt
D-spirit: OK, super...ja uz musim teraz ist, kupat malu...tak papa
Angie: pa
22:56
Opäť budem s Ivom!
Ale keď sa to dozvie Alan...neviem ako zareaguje. Nechcem, aby bol nešťastný. Síce vie, že ho beriem iba ako kamoša, ale aj tak.
A tú Danielle nechápem vôbec. Nechá dieťa len tak pohodené pred domom, nezavolá ani na narodeniny? Tu niečo nehrá.
Ivanovi vŕtali hlavou veľmi podobné otázky. Dokonca sa sám snažil pred pár mesiacmi niekoľko krát s Danielle spojiť, no jej mobilné číslo bolo odpojené a to isté hlásenie počul, keď sa jej pokúšal dovolať na pevnú linku.
Napokon sa jedného dňa rozhodol ju navštíviť doma, ale nikto neotváral. Susedka mu oznámila, že sa celá rodina nečakane odsťahovala. Tušil však, že za týmto únikovým manévrom sú jej rodičia.
Nedeľa, 14:10
Neskutočné...my dvaja máme opäť rande!
SMS (Ivo): Andy, za 5 minut som u teba, cmuk
Andrea letmo skontrolovala svoj vzhľad a šla Ivanovi naproti.
Keď konečne podišiel k nej a jemne sa usmial myslela si, že sa neovládne.
-Ahoj...tak...ja navrhujem park, hm?
Len nemo prikývla a v duchu si nadávala do idiotov, že sa pri ňom nedokáže správať normálne.
Pondelok, 00:09
Ľúbim ho, a je mi jedno, že má dieťa!
Bolo to snáď najlepšie rande na svete aj bez tých romantických vecí, ktoré sa na rande zvyčajne dejú... Ľahli sme si len tak do trávy a držali sa za ruky.
Rozprávali sme sa o všetkom, čo sa za ten čas keď sme neboli spolu stalo. Keďže bol ku mne úprimný ohľadom Ivonne tak som ani ja nechcela nič tajiť. Skôr či neskôr by sa určite na Alana pýtal. Videl, že som ho objímala a iste bol zvedavý, aj keď to možno nechcel priznať.
To najťažšie ma však ešte len čaká – povedať celý príbeh samotnému Alanovi a najlepšie osobne a čo najskôr.
***
Dúfam, že čakanie napokon stálo za to
