to nič ja sa len neviem nabažiť 
Príbeh bez mena
Moderátor: Sašena
od Mafuš » Uto 20 Jan 2009, 17:35
No teda aj ten Ivo je teda riadny puk!to co si o sebe mysli,ked chce mat babu nech sa podla toho aj sprava 
Ale ono sa to urcite zapletie este viac,takze sa strasne tesim na dalsi diel.
A ti pepanci no sranda
Ale ono sa to urcite zapletie este viac,takze sa strasne tesim na dalsi diel.
A ti pepanci
no sranda-
Mafuš - Dieťa
- Príspevky: 180
- Registrovaný: Uto 25 Nov 2008, 18:41
- Pohlavie: Simka
-
Tatranka525 - Dieťa
- Príspevky: 214
- Registrovaný: Sob 01 Nov 2008, 12:16
- Bydlisko: V simsovi:D
- Pohlavie: Simka
od Antscha » Uto 20 Jan 2009, 21:19
noo suupeer diel...ja nemozem z toho puku 
....a velmoo sa tesim na dalsi dielik....ale fakt jako suhlasim s mafus lebo ten ivo je fakt taky puk..presne vystihnutee
....a velmoo sa tesim na dalsi dielik....ale fakt jako suhlasim s mafus lebo ten ivo je fakt taky puk..presne vystihnutee -
Antscha - Dospelý
- Príspevky: 632
- Registrovaný: Sob 28 Jún 2008, 21:17
- Bydlisko: Bratislavaa
- Pohlavie: Simka
od Deniska » Str 21 Jan 2009, 18:55
konecne som si precitala diel Som nemala cas..no a tiez som sa dobre zabavila LEn tak dalej
Som nemala cas..no a tiez som sa dobre zabavila LEn tak dalej Scissors cuts paper
Paper covers rock
Rock crushes lizard
Lizard poisons Spock
Spock smashes scissors
Scissors decapitates lizard
Lizard eats paper
Paper disproves Spock
Spock vaporizes rock
And as it always has, rock crushes scissors
Paper covers rock
Rock crushes lizard
Lizard poisons Spock
Spock smashes scissors
Scissors decapitates lizard
Lizard eats paper
Paper disproves Spock
Spock vaporizes rock
And as it always has, rock crushes scissors
-
Deniska - Rodič
- Príspevky: 706
- Registrovaný: Sob 11 Okt 2008, 14:00
- Pohlavie: Simka
od breathee » Štv 22 Jan 2009, 10:52
Tak ako som sľúbila, nový dielik 
***
Pondelok 11:58
Sme naspäť doma...neviem, či škoda alebo našťastie, ale bolo tam fajn. Výčitky svedomia sa mi však opäť vracajú. Zavolať mu? Nezavolať? Nebude to trápne, keď som ho okašľala?
Volá Steve...
- Ahoj moja, tak ako bolo, hm?
- Skvele. Super voda, super jedlo, teplo. A čo vy dvaja s Mikeom?
- No... snažili sme sa vymyslieť nejaký plán, ako ťa dať s Ivom opäť dokopy... – povedal neistým hlasom.
- To ste vážne nemali nič lepšie na práci?
- Jasné, že hej, ale nemôžeme ťa nechať sa trápiť len tak.
Andrea vzdychla snažiac sa potlačiť slzy.
- Už sa s tým nedá nič robiť, nechajte to tak, OK? Neobesím sa pre to, sľubujem.
- Keď myslíš...
- Ďakujem ti.
- Niet začo. – šepol rezignovane a zložil.
To sú mi teda prázdniny, pomyslela si a zapla na počítači film P.S.: Milujem ťa. Potrebovala uvoľniť všetko to napätie. Medzičasom Ivo naštvane kopal do lopty a rozmýšľal, čo ďalej.
Mary s ním neprehodila ani pol slova odvtedy, čo sa vrátila z Chorvátska a on nevedel prečo. Nerozpráva sa s ním priateľka, či snáď už expriateľka a teraz už ani vlastná sestra? Čo sa tým babám porobilo? – spytoval sa sám seba, ale odpoveď neprichádzala. Stokrát sa snažil sformulovať svoje myšlienky do smsky a stokrát tú správu aj tak neodoslal.
Nerád priveľa pil. Avšak za poslednú dobu, keď si bol s kamarátmi sadnúť sa pristihol ako si dáva viac než len to jedno pivo do nálady. Snažil sa potláčať myšlienku, že keby mal osemnásť, hodí do seba aj niečo tvrdšie. Ešte mal hmlisto v pamäti bozk s Danielle. Bol vtedy opitý prvý raz v živote a následne si povedal, že sa to nikdy viac nesmie zopakovať. No teraz mu už bolo jedno koľko pív vypije, Andrea ho predsa dávno nechce ani cítiť.
JÚL
Andrea a Ivan sa nevideli už celé tri týždne. Cítila sa zle pre to, čo sa medzi nimi stalo. Chcela niečo podniknúť, ale mala strach. Mary sa do toho nepokúšala vôbec pliesť, veď to je ich problém. Nech si ho teda vyriešia alebo na celú záležitosť zabudnú.
Andrei sa nepodarilo dostať na vysokú školu a tak sa zapísala na jazykový kurz, ktorý začínal v septembri. S Mary sa len tak poflakovali a úspešne sa vyhýbali tej pálčivej téme s názvom Ivan.
Ten taktiež zaháňal nepríjemné myšlienky, ale iným spôsobom. Domov prichádzal neskoro a v príliš dobrej nálade. Niekedy to však bolo horšie.
Sobota, 21:09
Ja neviem, čo mám robiť. Je to strašné...rozísť sa s niekým cez chat?! Nemyslela som si, že by som takého niečoho bola schopná. Vyzerá to tak, že áno...
Teraz aj tá sprostá škola, neprijali ma ako jednu z mála z našej triedy. V živote som sa necítila taká menejcenná...mama síce vraví, že je to OK, ale keď počujem ostatných bývalých spolužiakov ako rozprávajú o zápočtoch a podobných veciach tak z toho nie som zrovna tri krát happy.
Kto dokelu zvoní o takomto čase pri dverách?
Vstala a odbehla ku vchodovým dverám. Otvorila a takmer sa na ňu zvalil Ivo celou svojou váhou. Od opitosti ani nevládal stáť na nohách.
- Dokelu, Ivo! Čo tu robíš?! – zhrozene zakričala Andrea nevediac, čo robiť.
- Andy... – šepol zťažka a klesol na kolená.
Ledva ho dovliekla do obývačky a šla mu naliať pohár vody. Keď sa vrátila už tuho spal a tak odkráčala do svojej izby. Len dúfala, že ho tam ráno nenájde jej mama.
21:25
Fajn, skvelé...mama u frajera, opitý Ivo v obývačke...čo už môže byť lepšie? Nemala som sa s ním rozísť takým štýlom...ah bože, toto je zlý sen!
Stále ho mám rada, no pochybujem, že sa dáme znova dokopy...
Zaklapla denník so slzami v očiach a po pol hodine prevaľovania sa konečne zaspala. Avšak aj v spánku videla Ivovu tvár.
Na druhý deň okamžite po zobudení bežala do obývačky. Na stole našla odkaz.
V tom čase už Ivan ležal vo svojej posteli s bolesťami hlavy. Odišiel z Andreinho domu skoro ráno, chcel sa totiž vyhnúť jej ľútostivému pohľadu. Definitívne som to posral...- zašepkal potichu. Keď vyliezol z izby, mama mu oznámila, že za dva týždne mu letí lietadlo do Londýna.
- To mi oznamuješ len tak? – spýtal sa šokovane.
- Áno, len tak. Už je to zaplatené. Zdokonalíš sa v angličtine a niečo si aj zarobíš.
- Úžas... – zamrmlal. Nemal silu odporovať, keďže mu ešte stále búšilo v hlave. Našťastie sa ho mama nespýtala, prečo prišiel domov tak neskoro.
***
***
Pondelok 11:58
Sme naspäť doma...neviem, či škoda alebo našťastie, ale bolo tam fajn. Výčitky svedomia sa mi však opäť vracajú. Zavolať mu? Nezavolať? Nebude to trápne, keď som ho okašľala?
Volá Steve...
- Ahoj moja, tak ako bolo, hm?
- Skvele. Super voda, super jedlo, teplo. A čo vy dvaja s Mikeom?
- No... snažili sme sa vymyslieť nejaký plán, ako ťa dať s Ivom opäť dokopy... – povedal neistým hlasom.
- To ste vážne nemali nič lepšie na práci?
- Jasné, že hej, ale nemôžeme ťa nechať sa trápiť len tak.
Andrea vzdychla snažiac sa potlačiť slzy.
- Už sa s tým nedá nič robiť, nechajte to tak, OK? Neobesím sa pre to, sľubujem.
- Keď myslíš...
- Ďakujem ti.
- Niet začo. – šepol rezignovane a zložil.
To sú mi teda prázdniny, pomyslela si a zapla na počítači film P.S.: Milujem ťa. Potrebovala uvoľniť všetko to napätie. Medzičasom Ivo naštvane kopal do lopty a rozmýšľal, čo ďalej.
Mary s ním neprehodila ani pol slova odvtedy, čo sa vrátila z Chorvátska a on nevedel prečo. Nerozpráva sa s ním priateľka, či snáď už expriateľka a teraz už ani vlastná sestra? Čo sa tým babám porobilo? – spytoval sa sám seba, ale odpoveď neprichádzala. Stokrát sa snažil sformulovať svoje myšlienky do smsky a stokrát tú správu aj tak neodoslal.
Nerád priveľa pil. Avšak za poslednú dobu, keď si bol s kamarátmi sadnúť sa pristihol ako si dáva viac než len to jedno pivo do nálady. Snažil sa potláčať myšlienku, že keby mal osemnásť, hodí do seba aj niečo tvrdšie. Ešte mal hmlisto v pamäti bozk s Danielle. Bol vtedy opitý prvý raz v živote a následne si povedal, že sa to nikdy viac nesmie zopakovať. No teraz mu už bolo jedno koľko pív vypije, Andrea ho predsa dávno nechce ani cítiť.
JÚL
Andrea a Ivan sa nevideli už celé tri týždne. Cítila sa zle pre to, čo sa medzi nimi stalo. Chcela niečo podniknúť, ale mala strach. Mary sa do toho nepokúšala vôbec pliesť, veď to je ich problém. Nech si ho teda vyriešia alebo na celú záležitosť zabudnú.
Andrei sa nepodarilo dostať na vysokú školu a tak sa zapísala na jazykový kurz, ktorý začínal v septembri. S Mary sa len tak poflakovali a úspešne sa vyhýbali tej pálčivej téme s názvom Ivan.
Ten taktiež zaháňal nepríjemné myšlienky, ale iným spôsobom. Domov prichádzal neskoro a v príliš dobrej nálade. Niekedy to však bolo horšie.
Sobota, 21:09
Ja neviem, čo mám robiť. Je to strašné...rozísť sa s niekým cez chat?! Nemyslela som si, že by som takého niečoho bola schopná. Vyzerá to tak, že áno...
Teraz aj tá sprostá škola, neprijali ma ako jednu z mála z našej triedy. V živote som sa necítila taká menejcenná...mama síce vraví, že je to OK, ale keď počujem ostatných bývalých spolužiakov ako rozprávajú o zápočtoch a podobných veciach tak z toho nie som zrovna tri krát happy.
Kto dokelu zvoní o takomto čase pri dverách?
Vstala a odbehla ku vchodovým dverám. Otvorila a takmer sa na ňu zvalil Ivo celou svojou váhou. Od opitosti ani nevládal stáť na nohách.
- Dokelu, Ivo! Čo tu robíš?! – zhrozene zakričala Andrea nevediac, čo robiť.
- Andy... – šepol zťažka a klesol na kolená.
Ledva ho dovliekla do obývačky a šla mu naliať pohár vody. Keď sa vrátila už tuho spal a tak odkráčala do svojej izby. Len dúfala, že ho tam ráno nenájde jej mama.
21:25
Fajn, skvelé...mama u frajera, opitý Ivo v obývačke...čo už môže byť lepšie? Nemala som sa s ním rozísť takým štýlom...ah bože, toto je zlý sen!
Stále ho mám rada, no pochybujem, že sa dáme znova dokopy...
Zaklapla denník so slzami v očiach a po pol hodine prevaľovania sa konečne zaspala. Avšak aj v spánku videla Ivovu tvár.
Na druhý deň okamžite po zobudení bežala do obývačky. Na stole našla odkaz.
V tom čase už Ivan ležal vo svojej posteli s bolesťami hlavy. Odišiel z Andreinho domu skoro ráno, chcel sa totiž vyhnúť jej ľútostivému pohľadu. Definitívne som to posral...- zašepkal potichu. Keď vyliezol z izby, mama mu oznámila, že za dva týždne mu letí lietadlo do Londýna.
- To mi oznamuješ len tak? – spýtal sa šokovane.
- Áno, len tak. Už je to zaplatené. Zdokonalíš sa v angličtine a niečo si aj zarobíš.
- Úžas... – zamrmlal. Nemal silu odporovať, keďže mu ešte stále búšilo v hlave. Našťastie sa ho mama nespýtala, prečo prišiel domov tak neskoro.
***
Naposledy upravil breathee dňa Štv 22 Jan 2009, 17:07, celkovo upravené 1
Sedím jak hluchý dvere...:-D
-
breathee - Teenager
- Príspevky: 365
- Registrovaný: Ned 26 Okt 2008, 18:12
- Bydlisko: Bratislava
- Pohlavie: Simka
Kto je on-line
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 9 hostia