2.diel:Quentin a jeho pozvanie
„Daniel chceš ma požiadať o ruku?“ opýtal sa muž, mladíka klačiaceho pred ním
„Prepáč Oskar,“povedal mu Daniel vstávajúc „Iba mi spadlo jedlo...v poslednej dobe mi všetko padá...“
„Počul som o tvojom strýkovi a tiež o tom, že ti chceli zobrať obchod po strýkovi kvôli dlhom. Ako to dopadlo?“opýtal sa Oskar so zármutkom v očiach
„Zobrali nám ten obchod , starý otec s toho dostal mŕtvicu, teraz je v nemocnici...“
„Čudoval som sa kde je...“povedal Oskar a potom sa obidvaja na pár minút odmlčali
„Neviem ako zaplatím nemocnicu, starý otec nerozpráva a doktor poradil aby sme ho odpojili..., ale to je jediná rodina ktorá mi ešte zostala...“prerušil Daniel svojím výrokom hlboké ticho „Ale je pekné od teba,že si sa zastavil a podporil ma.“
„No vlastne som neprišiel kvôli tomu.“povedal usadil sa rovno, vystrel svoj veľký chrbát a z hlboka sa nadýchol...
Oskar bol hrdý a inteligentný muž, vyrastal spolu s Danielom v rovnakej štvrti. Keď boli malý bol Oskar Danielovým ochrancom. Chodili spolu na základnú a na strednú, potom sa rozdelili...Daniel išiel študovať právo ale nedokončil ho a tak chlapec ktorý študoval dva roky na Hardwarde skončil v druhotriednom obchode s knihami ale bol celkom šťastný...
Oskar po vysokej Danielovi povedal, že by chcel ísť robiť ochranku nejakému prominentovi...
Posledné čo o ňom počul bolo, že odišiel do Európy a potom už nič...
Až dnes zastavil sa v jeho dome aby dal Danielovi ponuku ktorá sa jednoducho neodmieta...
„Daniel prišiel som ti pomôcť...no vlastne precujem pre človeka, ktorý by ti chcel pomôcť...“
„Áno?Kto to je?Poznám ho?“vyhŕkol Daniel zo seba sériu otázok
„On tvrdí, že jeho otec poznal tvojho otca veľmi dobre,vraj spolu vyrastali, a tak keď sa o tebe dopočul, chcel ti pomôcť.“povedal mu Oskar so sklonenou hlavou, dívajúc sa na svoje ruky
„A ako mi chce pomôcť? Musí to byť veľmi dobrý muž.“
„Neviem ako ti chce pomôcť iba mi povedal, aby som ťa pozval k nemu vraj to spolu vydiskutujete.“povedal a podal mi vizitku na ktorej stála adresa neznámeho muža. „Daniel viem ,že som tu dlho nebol a určite máš dôvod nedvôverovať mi ale dávaj si na Quentina pozor.“
„Takže sa volá Quentin.“skonštatoval nahlas Daniel
Oskar iba kívol na Danielovo zistenie, podal mu ruku a ako rýchlo sa objavil tak rýchlo aj zmizol.
LUXUSNA VILA LE´ TRAVAILLE
„Tak som tu.“povedal si Daniel hneď po vystúpení z taxíka
Takže teraz alebo nikdy, pomyslel si Daniel pozerajúc sa na luxusnú vilu
Daniel pomaly vystúpal po schodoch a opatrne zazvonil. Otvoril mu postarší komorník oblečený do bielo-čierneho obleku.
„Dobrý deň,ja som...“začal Daniel
„Prišiel na pozvanie pána Quentina.“prerušil ho komorník
„Volám sa....“znova nestihol Daniel dopovedať
„Áno viem, vy ste Daniel Smith.“dopovedal komorník Danielovu vetu a povýšenecky si ho premeral „Poďte ďalej,pane!“
Daniel vstúpil do haly vydláždenej mramorom. Na stenách vyseli drahé a starodávne obrazy. Miestnosť nebola veľmi vyplnená nábytkom, iba uprostred miestnosti stál kávový stolík a popri stenách boli sporadicky uložené kvetiny a stoličky.
„Následujte ma!“prerušil mrazivé ticho miestnosti komorník
Daniel sa cítil v dome veľmi zvláštne...Dom bol preňho chladný a cudzí, ale aj tak cítil, že v tom dome už raz bol.
„Nech sa páči,posaďte sa!“oznámil komorník hneď ako prišli do priestornej pracovne „Chcel by ste niečo?“
“Och,áno,rád by som...“snažil sa konečne dopovedať Daniel vetu ale zase mu to bohužiel nevyšlo.
„Takže nič.“odvrkol komorík a zavrel za sebou dvere
Komorník dverami hlasne buchol a tento silný zvuk sa rozlahol po celej miestnosti. Daniel si pomaly sadol a očammi prešiel po miestnosti. Pracovňa bola zariadená v štýle baroka ale Danile si všimol, že niektoré kúsky sú novšie. Vstal a začal si obzerať dobový konferenčný stôl, keď tu zrazu niekto otvoril dvere.
„Vidím, že obdivujete môj písací stôl!“povedal mladík stojaci pri dverách
„Áno, úžasný kúsok. Vy musíte byť Quentin.!“podal mu ruku Daniel usmievajúc sa
„Patrí moje rodine už po generácie.A ty si iste Daniel.Vyzeráš trocha začudovane.“
„Prepáčte čakal som niekoho staršieho.“
„Neviem prečo si každý myslí, že bohatý znamená byť aj starý.“zasmial sa Quentin „A tikaj mi.“
„Prepáč, no vlastne prišiel som kvôli tvojej ponuke.“začal Daniel
„Och,áno iste ide o jednoduchú vec.“povedal Quentin a uškrnul sa „Počul som o tvojej situácii a rád by som ti ponúkol prácu.“
„Ak potrebuješ právnika tak ti musím povedať, že som bohužial nedoštudoval...“
„Nie chcel by som ťa prijať ako svojho, no povedzme pomocníka, buďeš pre mňa vybavovať veci ktoré nestíham...s podrobnosťami ťa oboznámim neskôr, ...a vlastne, skoro by som zabudol,dnes máme večierok v štýle baroka. Príd, môžme to tam prebrať.“
„No vieš neviem či mám večer čas...“
„Ja nie nepoznám.“zvážnel Quentin ale v zápetí sa usmial“Goerge! Povedz šoférovi nech pána zavezie kaderníkovi a do obchodu Seville.“
„Veľmi pekne ďakujem.“postavil sa Daniel zo stoličky a otočil sa k dverám kde už stál komorník
Daniel išiel dlhou chodobou tesne za komorníkom. Daniel mal spustené oči na zem ale keď ich zdvihol pocítil niečo čo už dávno necítil...Pre Daniela bola anjelským stvorením.
Daniel ak ji teraz neoslovíš, si úplný hlupák,pomyslel si Daniel dívajúc sa na ňu
„Ahoj.“pozdravil ju Daniel
Dievča na Daniel iba pozrelo, a so zamyslenou tvárou pokračovalo do pracovne.
Daniel si iba na nej všimol , že má vytetovaný huslový klúč na šiji.
VEČER
Daniel vystúpil znova ped vilou, tentoraz však bola tma a Daniel už bol po zmene.
Pred Danielom sa otvorili ťažké drevenne dvere a Daniel vstúpil do haly.
„Dobrý večer dnes budem váš sprievod.“povedalo dievča oblečené v čiernom