V ríši snov - NOVÁ ČASŤ - Už bez fotiek

[Antscha]

woow no zaujimave to je mne sa to velmo paci super rada to citam

[A.M.Y.8.0.]

pripajamsa aj mne sa to pacilo velmi

[Tatranka525]

jeeej tak ste na mna az tak nezabudli dufam ze aspon vam budem moct pridat cokoro dalsi diel.

[babyblue]

tvoj pribeh ma velmi zaujal, tak lahko sa cita nic komplikovane ako moje hatlaniny najviac sa mi lubilo sto rokov temnoty muahahahahaha,
tesim sa na dalsi dielik

[Tatranka525]

o diki babyblue. ved ja este nejake hatlaniny chystam, o to sa bat nemusis

[tamuska]

akurat som docitala..dieliky ktore som nestihla a strasne sa mi lubi uz cem dalsie diel

[Tatranka525]

novy diel bude uz coskoro. len treba nafotit a trichu dopisat . len neviem definovat coskoro, lebo teraz sa musim dost ucit, no do tyzdna by to urcite byt mohlo

[Janika31]

tak jsem si našla čásek a přečetla si tvůj příběh. Vypadá velmi zajímavé a originálně, už se těším na další dílek.

[Mirabi]

pekne, paci sa mi to s tymi radmi, to vyzera na nejakych okultistov ja dufam, ze sa dej este skomplikuje

[Tatranka525]

diki vam za potesujuce komentiky. a prinasam pozitivnu spravu. cez vikend by mal byt uz byt diel. uz ho len nafotiit treba iank to mam napisane. poviem len ze tam bude vela novych postav a dam vam malu ukazku. znej sa asi nic nedozviete, ale co uz.

-Pohnite sa! O chvíľu musíte byť hotoví!- skríkla na nás až sa všetci strhli. Len Tiborovi sa na perách pohrával odhodlaný úsmev. Nevedela som čo má za lubom, no nemala som sni čas to zistiť. Postavila som sa za záves a navliekla na seba šaty z drsnej látky. Nepríjemne ma škrabali. Vo vreci som uvidela hrebeň a topánky. Obula som s a pristúpila k zrkadlu. Malo čierny rám ako ostatné. Keď som na seba hľadela, akoby som sa pozerala na inú osobu. Zobrala som hrebeň a zaborila ho do vlasov. Dala som si dolu čelenku, ktorú som tak milovala. Hodila som ju do vreca a vytiahla z neho gumičky a sponky. Boli nepríjemne bodavé, ale prežijem to(snáď). Vyšla som spoza závesu a zistila som že som posledná.

[Tatranka525]

mnnnnnnnno. tak po dlhe odmlke pridavam konecne dalsi diel a vsetkym vam dakujem za komentiky.

S chlapcom sme na seba vystrašene pozreli.

On síce nevyzeral, že by bol nejako extra vystrašený, no neistota sa mu dala vyčítať z jeho pohľadu. Niečo sa mi na tom nezdalo, no musela som to nechať tak. Joany nás zdrapila za ruky a vliekla do neznáma. Išli sme cez desiatky kamenných chodieb a naša cesta stále nekončila. Keď sme konečne zastavili, necítila som si nohy. Stáli sme pred obrovskými dverami, siahajúcimi až po strop.

Boli čierne ako zvyšok toho, čo sme zatiaľ videli. Joany si začala niečo mrmlať popod nos nejakým nezrozumiteľným jazykom. Odrazu sa v tichu ozval veľký tresk a hneď na to sa otvorili dvere. Viedli do kamennej miestnosti s nízkou teplotou. Začala mi biť zima. Potom Joany prehovorila:
-Z tejto miestnosti sa nikto nedostane, takže nemáte šancu na únik. Ja teraz odídem, a dovediem sem ďalšie bezradné dušičky, ako tie vaše. Ak zistím, že ste sa pokúšali ujsť, je po vás. Rozumeli ste?- spýtala sa chladným hlasom, ktorý akoby znižoval teplotu v miestnosti.

-Áno? Tak som hneď späť.- a odišla. Kamenné dvere sa s hlasným tresknutím zabuchli. Pozreli sme na seba. Jeho pohľad akoby mi dával nádej, že sa mi nič nestane. Bola to naivná myšlienka, no dávala mi silu.
-Mimochodom, som Tibor.- povedal chalan, zrejme aby uľahčil napätie.
-Ja som Emily. Stále tomu nemôžem uveriť. Je to ako noční mora.- povedala som.
-Ktorá nikdy nekončí.- dopovedal Tibor.

Dvere sa opäť rozleteli. Stála tam Joany a za ňou sa vliekli dve dievčatá a jeden chlapec. Boli rovnako vystrašený ako ja a Tibor. Vo vzduchu sa vznášala negatívna energia.
-Tu sú vaši spoločníci. S nimi budete sto rokov, až kým si neodpykáte trest. Najskôr, však príde k rituálu, ktorým sa stanete členmi pekla a temnoty. Len vyvolený sa dostane von a tí menej cenný tu ostanú hniť navždy. Každý z vás bude musieť plniť úlohy, ktoré mu budú pridelené. Každá bude ťažšia od tej predchádzajúcej. Rituál sa uskutoční dnes o polnoci. Teraz k vám prídu moji služobníci a tí vás pripravia na nadchádzajúci rituál. Teraz odídem. Uvidíme sa o polnoci. – a už jej nebolo. Zostalo po nej len ticho. Pomaly som si začala zvykať na chlad, ktorý tu bol. Nedávalo to zmysel, lebo v pekle býva teplo. To som si doteraz myslela. No nesmie sa obracať za minulosťou, musím hľadieť pred seba. Musím byť pripravená na to čo príde. No čo oni? Chcela som vedieť, ako sa sem dostali oni.

-A, a, aj vy ste boli v, v labyrint, te? Spýtala som sa dvoch dievčat oproti mne roztraseným hlasom.
-Ja som bola v kapitánovej kajute a Katty bola v prázdnote. A tuto Josha uniesol Oscar. To je...-
-Temný pán a vládca temného rádu.- dopovedala som za ňu.
-Ako sa vlastne voláš? Ja som Emily. Bolo by čudné kebyže sme spolu sto rokov a nevieme svoje mená.- povedala som.
-Ja som Betty. Nechce sa mi uveriť že sa to stalo. Je to také čudné.- povedala Betty.
Rozleteli sa dvere a dnu vošla jedna žena. Mala v rukách tri vrecia. Pred každého z nás položila jedno vrece. Otvorila som to svoje a našla som v ňom nejaké šaty z drsnej látky podobajúcej sa na handry na dlážku.
-S tým máme utierať podlahu?- opýtala som sa Betty ktorá na tie svoje pozerala s nechuťou.
-NIE!!! To sú šaty na váš rituál slečinka. Teraz sa do nich napraceš a ja ťa potom dochystám. –povedala žena škrekľavým hlasom. Luskla prstami a následne sa pred nami zjavil nábytok. Miestnosť vyzerala útulnejšie, no stále chladivo.
-Pohnite sa! O chvíľu musíte byť hotoví!- skríkla na nás až sa všetci strhli. Len Tiborovi sa na perách pohrával odhodlaný úsmev. Nevedela som čo má za lubom, no nemala som sni čas to zistiť. Postavila som sa za záves a navliekla na seba šaty z drsnej látky. Nepríjemne ma škrabali. Vo vreci som uvidela hrebeň a topánky. Obula som sa a pristúpila k zrkadlu.

Malo čierny rám ako ostatné. Keď som na seba hľadela, akoby som sa pozerala na inú osobu. Zobrala som hrebeň a zaborila ho do vlasov. Dala som si dolu čelenku, ktorú som tak milovala. Hodila som ju do vreca a vytiahla z neho gumičky a sponky. Boli nepríjemne bodavé, ale prežijem to(snáď). Vyšla som spoza závesu a zistila som že som posledná.
Dvere sa odrazu otvorili a vošiel dnu Gerd a Joany. So zlovestnými iskričkami v očiach si nás prehliadali od hlavy až po päty. Joanin pohľad sa zastavil pri mne a Gerdov zas pri Betiných.

Vyzerala nesvoja ako asi všetci. Len na Tiborovi bolo niečo zvláštne, niečo čo sa mi nezdalo. Tak čudne sa uškŕňal.
-Rituál vykonáme po jednom.- povedala Joany až som sa naľakala.
-Ostatný zatiaľ budú čakať tu. Prvá pôjdeš ty!- a ukázala na Betty. Bolo mi jej ľúto. Nikto nevedel, čo ju čaká. Nikto nevedel, čo bude nasledovať potom. Nikto nevedel, či sa z tadeto niekedy dostaneme. Bolo tu veľa nezodpovedaných otázok. No Joany zrazu podišla bližšie ku Betty a ukázala na dvere. Betty neistým roztraseným krokom vyšla z miestnosti a Gerd s pomocníčkou ho nasledovala.

Ostali sme tam len ja, Tibor, Katty a Josh. Tibor ku mne prišiel a povedal:
Buď pokojná. Nič sa nestane. Je to len rituál. Potom bude všetko v poriadku.- povedal a chytil ma za ruku. Vtom sa mi rozbúchalo srdce. Neviem koľko ten okamih trval, no mne sa to zdalo ako večnosť.

Odrazu sa rozleteli dvere a vztýčený prst ukázal na mňa. Pozrela som na ostatných. Nevedela som, či ich ešte uvidím, no najviac by mi asi chýbal Tibor. Mal krásne oči a pohľad neviniatka. No niečo vo mne mi na ňom nesedelo. Roztrasenými krokmi som odišla z miestnosti. Ešte raz som sa obzrela.

Tiborovi sa na tvári znovu zjavil pokojný úškrn.

No tvrdý úder do chrbta ma prebral a ja som sa pohla ďalej. Prešli sme len zopár krokov, keď som začula rámus. Rozliehal sa po celej chodbe a my sme napriek tomu išli ďalej. Stále som myslela na Tibora a hnedovlasú bohyňu, ktorá ma priviedla ku dverám. Cítila som k nej nenávisť, alebo niečo iné? Povedala mi cestu zámerne, alebo ma chcela naviesť do pasce? Tieto myšlienky mi v hlave vírili ako tornádo, ktoré sa nie a nie zastaviť. Odrazu som uvidela nástenku, na ktorej bola Bettina fotka a nad ňou napísané:
PRVÁ TRIEDA OSMIROHOV

Nechápala som tomu, no ďalší buchnát do chrbta ma už nedokázal nechať stáť. Rámus sa stupňoval a mňa začala bolieť hlava. Zastavili sme pred točitým schodiskom smerom dole. Zišla som ním dolu a v mysli mi vírila len jediná otázka. ČO BUDE ĎALEJ?

[Antscha]

Tatranka fiha tak to je teda napinave superny dielik a uz sa newiem docka ze co bude dalej

[Mafuš]

Takze,zacala som to citat dnes a uz som to aj docitala.
Musim povedat,ze je to zaujimavy pribeh s novym napadom. Len na zaciatku to malo podla mna rychly spad,ale potom sa to tak niak ustalilo a cita sa mi to dobre
Som zvedava na dalsi diel bo to skoncilo celkom napinavo

[savi3]

nooo konecne som to precitala...nieco mi vadi nieco sa mi paci, ale nebudem sa vyjadrovat, lebo mozno sa to cele zmeni este a ja zmenim pocity, dojmy a tak:D ale som rada ze som to precitala:D

[livia]

naozaj sa mi tento príbeh páči, som zvedavá čo to bude za rituál