V ríši snov - NOVÁ ČASŤ - Už bez fotiek

[Tatranka525]

diki vsetkym. dufam za novy diel budem co najskor moct napisat aj nafotit, lebo teraz sa musim ucit na dve pisomky a opravit znamku este jednu lebo som dostala dostatocnu a cez vianoce mozno nejaka bude

[Antscha]

Jeeeeeeeeeej mne sa to velmi paci doby diel.....len tak dalej

[Tatranka525]

dikes

[95lula19]

no je to super diel pokracuj

[Mirabi]

Velmi pekne je to, pacilo sa mi

[Mimi]

Zaujimave tesim sa na dalsi

[Tatranka525]

dikki len v dalsich dnoch asi nepridam nic bo ideme na lyzovacku... a vsetkym mojim citatelom stastne a vesele vianoce

[Antscha]

Aj tebeee......inak sa tesi mna novy diel....a velm is ami paci tvoj pribeh som zvedava ako zvladne ten labyrint

[Tatranka525]

tak sa hlasim. novy diel bude coskoro, uz len staci nafotit. to bude len taky mini ale potom dam aj dalsi. dufam ze si to niekto z vas precita a ze ste na mna nezabudli

[Tatranka525]

3. Labyrint 2/2



Rýchlo som utekala k dverám, ktoré pre mňa znamenali všetko. Vyslobodenie z tohto sveta a hlavne pokojný život. Bola som už tak blízko, že som mohla rozoznať vzor na skle. Už som sa dotýkala kľučky. Trhnutím som otvorila dvere, vybehla a zarazila som sa.



Predo mnou stál Oscar, ktorý na brunetku uvalil uspávacie zaklínadlo. Na jeho scvrknutých perách sa mu pohrával škodoradostný úsmev. Oči mu tak iskrili, že keby som mala kúsok dreva, okamžite by na nich vzplanul. Chytil ma za ruku a ...



Na zvyšok si už nepamätám, pretože som upadla do bezvedomia. Zobudila som sa na hlasnú hudbu z klavíra, ktorý stál vedľa mojej postele.



No, neviem či sa to dalo nazvať posteľou. Bola to dajaká rakva. Zmätene som nadvihla hlavu a pozrela sa okolo seba.



Izba bola celá čierna, nič okrem mojich šiat na nej nebolo farebné. Potichu som zastonala:
-Čo to...- no odpoveď som uvidela prv, než som stihla dokončiť svoju otázku. Vedľa klavíra stál Oscar a niečo zúrivo rozprával žene oproti, oblečenej do čiernych šiat.
Vyzerala pôvabne, no zároveň odstrašujúco. Klavirista hral tak nahlas, až ma boleli uši. Nehýbala som sa a znovu som zavrela oči, aby neprišli na to, že som sa už prebudila. Stihla som si vypočuť útržok z rozhovoru ženy a Oscara.



-Ale pane, náš rád už obsadil všetky miesta vo svetlom ráde. Je nemožné že to dievča našlo dvere. Veď ste tam boli vy a takmer ste ju mali, nebyť tej bezočivej manekýnky. A keď ...-
-Nemusíš sa trápiť Joany, mám to pod kontrolou. To dievča som dostal a je v tej rakve oproti. Ešte sa neprebudila. Myslím že som ju zabil. No nie som si istý. Radšej spravme rituál až keď sa zobudí. Už sa teším na výraz v jej očiach, keď sa dozvie, čo sa stalo s jej pomocnými bohyňami rádu. Ha ha ha- ozval sa jeho zákerný smiech.
-Môj pane, - začula som opäť hlas tej ženy - som zvedavá, ako sa bude tváriť, keď sa dozvie, že tá bezočivá bohyňa je jej ...-



no čo je moja som sa nedozvedela, lebo sa dvere otvorili dokorán a vošla ďalšia osoba. Niekoho priviedla. Izbou sa rozľahol dunivý zvuk, ako keby niečo padlo na podlahu.




Začula som prudké tlesknutie a hneď na to krátky vzlyk. Začula som nejaký pohyb. Postava sa ku mne blížila zatiaľ čo ja som sa snažila pôsobiť ochabnuto. Postava sa nado mnou zohla. O chvíľu odišla a niečo šepkala tej druhej osobe.



-Nie, s tým nesúhlasím.- Vykríkol odrazu druhý muž.
-Ale je to dokonalé! Porozmýšľaj o tom, veď sa prakticky nič nestane.- chlácholila žena muža.
-Ale čo ak to nevyjde. Čo ak sa ...-
-Nič sa nepokazí ty jeden podlízavý červ. Odbachli by sme ju tak či tak. Bola by to len otázka času.-



-Myslím že Joany má pravdu. Musíme to tak spraviť. Teraz nediskutuj, radšej zožeň nejakých strážcov. A pohni tým svojím zadkom Gerd.- ukončil Oscar hádku. Začula som náhlivé kroky a buchnutie dverí.



Zostala som tam sama. Posadila som sa a poriadne rozhliadla okolo seba. Na zemi som uvidela nejakého chalana. Vyzeral byť skľúčený. Mohol mať asi sedemnásť ako ja. V tom momente som si to uvedomila. Postihol ho taký istý osud ako mňa. Nečakala som a rozbehla sa k nemu.



-Musíme niečo urobiť. Poď, teraz odišli, musíme ...-
-My musíme len splniť ich úlohy. Táto miestnosť je začarovaná. Nikto sa z nej nedostane okrem hlavného pána a jeho pomocníkov.- spustil na mňa trasľavým hlasom.
-Ako to vieš?- Nebolo mi totiž jasné, ako to všetko vie.
-Moja sestra mi to povedala. Neveril som jej. Vtedy mala sedemnásť, tak ako ja. Neveril som jej až do teraz.- po líci sa mu skotúľala slza.
-To znamená, že sa odtiaľto dostala! Nepovedala ti náhodou, aké tu boli úlohy?- opýtala som sa s nádejou, že to bude niečo ľahké.



-Keď som jej nechcel veriť, urazila sa na mňa. Odvtedy so mnou nerozpráva.- povedal mi chalan. Vtedy sa rozleteli dvere a dnu vošla žena.
-Poďte vy naivné škrečky. Je čas na sto rokov temnoty! Muahahahahaaaaaaa!!!!

[Tatranka525]

A ešte pridávam exkluzívne nepodarené fotky z fotenia v Šafránovej Zátoke v ateliéroch:D
že repovať nie je zakázané

vilomeniny online

[savi3]

este som necitala ale pozeram ze uz aspon v troch pribehoch bolo bludisko pouzite:D

[Tatranka525]

tak to som nevedela savi ale uz sa tam neobjavi. aspon to nemam v plane

[Tatranka525]

pls aspon jeden koment

[Deniska]

No tak som si to precitala a dobre to skoncilo(naivne skrecky ) no a celkom fajn to skoncilo,som zvedava ako dopadnu,no a tie nepodarene fotky su super hlavne ta druha ako nanu pozeraju