Napísal: Str 03 Dec 2008, 17:56jupiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii 
GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims
Slovenská najväčšia komunitná diskusia k hrám The Sims
https://forum.gamesims.sk/
Katkin denník- KONIEC!
Stránka 6 z 7
Napísal: Str 03 Dec 2008, 17:56Napísal: Štv 04 Dec 2008, 17:04dúfam že som prečítala všetky ...pekný diel ... a nech ju zožerie .... a potom zdechne
Napísal: Pia 05 Dec 2008, 11:41Amy: oo ďakujem že si si to prečítala 
Napísal: Uto 09 Dec 2008, 15:30tiež as ospravedlnujem, cez víkend som nemala k disopzícii zálohu kde som mala príbeh a cez týždeň neni čas a navyše aj zákaz takže až nabudúci týždeň 
Napísal: Sob 27 Dec 2008, 21:36Dnes ráno sa nám pokazil počítač a stala sa hrozná vec 
vymazalo mi to moje dokumenty
, simsovské som mala zálohované, ale príbehy nie takže s príbehom budem musieť končiť
ale mala som nafotený príbeh a fotky na USB, takže dám posledný diela končím
vymazalo mi to moje dokumenty
, simsovské som mala zálohované, ale príbehy nie takže s príbehom budem musieť končiť ale mala som nafotený príbeh a fotky na USB, takže dám posledný diela končím
Napísal: Sob 27 Dec 2008, 21:37
...Maggiiiiiiiiiiii Jooooj a ja som to začal čítať a tak strašne sa mi to páčilo Napísal: Sob 27 Dec 2008, 22:05Ale My story ostane... dúfam (?) 
Nechcem, aby to znelo sebecky ale aj tak sa teším, pretože (keď My story ostane) budeš mať viac času na My story a ten príbeh (MS) som si už naozaj obľúbila 
Nechcem, aby to znelo sebecky ale aj tak sa teším, pretože (keď My story ostane) budeš mať viac času na My story a ten príbeh (MS) som si už naozaj obľúbila
Napísal: Sob 27 Dec 2008, 22:20Srdce mi trepotalo ako splašené a ruky sa mi začali potiť. Na chvíľu akoby som sa už videla v zuboch jeho papuľe. Taký malý okamih. Vieš denník, cítila som akokeby som skamenela a nemohla sa ani pohnúť. Gepard ma stále pozorne sledoval tak som sa ani nepohla, čakala som že kým mi niekto príde na pomoc, ale neprišiel. Nik! Ani vtáčik letáčik. Pomaly sa ku mne približoval a oči sa mi rozširovali od hrôzy.
Gepard okolo mňa krúžil a vyžíval sa v tom, že sa bojím. Bolo ticho. Zrazu to hrozné ticho prerušilo pískanie. Gepard otočil hlavu smerom odkiaľ ten zvuk šiel. Mala som jedinečnú šancu. Neváhala som a rýchlo som skočila do kríkov.
Gepard šľahol pohľadom smerom ku mne, ale rozbehol sa za pískaním. Keď som ho už ani nevidela postavila som sa a ukryla za skalu.
Celá som sa triasla a stále som sa obzerala, či nebude niekde inde. Pri každom šuchote som sa príšerne zľakla. Vyšla som von z pralesa, ale asi zlou stranou, nikde nebol náš tábor. Zrazu som v diaľke uvidela bieleho človeka. To bude niekto z nás! Prebehlo mi mysľou. Radostne som sa ku nemu rozbehla, no na moje prekvapenie to nebol nikto z nás. Bol...bola to....SAŠA!
Otočila sa na mňa s úsmevom.
“Konečne človek.” Priateľsky ma pobúchala po chrbte až sa jej slaniny zatriasli. Patrila medzi tých tučnejších ľudí, ktorí sú veľmi spoločenskí. Neurážajú sa, všetko vidia optimisticky a sú obojpohlavní. Teda kamarátia sa so všetkými a nikdy na nikoho nepozerajú ako na muža či ženu, ale na kamaráta.
“Ahoj.” Placho som ju pozdravila.
“Keď si tu ty, mali by tu byť aj iní.”
“No..áno je tu ešte Ján, Zuza,Jana, Betka a Palo.”
“Super. Poď ukážem ti svoj tábor.” A už ma ťahala.
Po chvíli sme došli na miesto. Boli tam nejaké divné jazierka z ktorých sa parilo, Saša mi vysvetlila, že sú to horúce pramene a že sa dá v nich v pohode kúpať.
Nedôverčivo som si ich prehliadala.
“Máš to tu super.” Pochválila som jej tábor.”Oveľa lepšie ako u nás....”
“tak sa presťahujte je tu miesta dosť!”
Celá sa uchvátila svojim nápadom a už začala plánovať, čo kde bude. Teraz ich len nájsť. Hmm dúfam, že to bude ľahšie...
***
Milý denník, nemala som vôbec čas ti niečo napísať. Keď sme ich našli, všetci boli uchvátení Janiným táboriskom, hlavne tými prameňmi. Najviac som sa čudovala Zuze, lebo chalanom to bolo jedno:
“No super. Oveľa lepšie!” Priateľsky si tľapli s Palom aj Janovi sa páčilo.
Jana robila oduté ksichty,ale nikto si ju nevšímal a tak sme sa pustili do prenášania. Tentoraz spravil Palo aj mne prístrešok. Trvalo nám to dosť dlho, ale stálo to za to. Ešte pred zotmením sme mali tábor kompletne presunutý.
Potom sa všetci namočili do prameňov a rozprávali sa.
Ja som pokojne zaspala.
_______________________________________________________
Epilóg
Milý denník,
Koľko času ubehlo odkedy sme tu stroskotali? Pár mesiacov? Rok? Netuším....
Možno raz nájdem na svoje otázky odpoveď... Ale kým to dosiahnem, dúfam, že zažijem veľa pekného. Najradšej som aj tak JEDINEJ veci.
Našla som si cestu ku spolužiakom. Teda už spoluprežitým. Je nás 5. Viem...jeden chýba. Je to smutné, ale Jana zablúdila v pralese a už sa nevrátila. Jano a Zuza už svoj vzťah netaja. Stalo sa toho tak veľa! Ale nemám čas teraz všetko hovoriť.
Musím ísť chytať ryby, už mi to celkom ide. Teda som v tom najlepšia a stala som sa táborovým rybárom. Denník som zabalila do debny a idem ho poslať na šíre more.
Keď nájdete tento denník, prosím odkážte mojim rodičom, že žijem, že som šťastná a mám sa dobre.
Zbohom
navždy Vaša Katka..........
Gepard okolo mňa krúžil a vyžíval sa v tom, že sa bojím. Bolo ticho. Zrazu to hrozné ticho prerušilo pískanie. Gepard otočil hlavu smerom odkiaľ ten zvuk šiel. Mala som jedinečnú šancu. Neváhala som a rýchlo som skočila do kríkov.
Gepard šľahol pohľadom smerom ku mne, ale rozbehol sa za pískaním. Keď som ho už ani nevidela postavila som sa a ukryla za skalu.
Celá som sa triasla a stále som sa obzerala, či nebude niekde inde. Pri každom šuchote som sa príšerne zľakla. Vyšla som von z pralesa, ale asi zlou stranou, nikde nebol náš tábor. Zrazu som v diaľke uvidela bieleho človeka. To bude niekto z nás! Prebehlo mi mysľou. Radostne som sa ku nemu rozbehla, no na moje prekvapenie to nebol nikto z nás. Bol...bola to....SAŠA!
Otočila sa na mňa s úsmevom.
“Konečne človek.” Priateľsky ma pobúchala po chrbte až sa jej slaniny zatriasli. Patrila medzi tých tučnejších ľudí, ktorí sú veľmi spoločenskí. Neurážajú sa, všetko vidia optimisticky a sú obojpohlavní. Teda kamarátia sa so všetkými a nikdy na nikoho nepozerajú ako na muža či ženu, ale na kamaráta.
“Ahoj.” Placho som ju pozdravila.
“Keď si tu ty, mali by tu byť aj iní.”
“No..áno je tu ešte Ján, Zuza,Jana, Betka a Palo.”
“Super. Poď ukážem ti svoj tábor.” A už ma ťahala.
Po chvíli sme došli na miesto. Boli tam nejaké divné jazierka z ktorých sa parilo, Saša mi vysvetlila, že sú to horúce pramene a že sa dá v nich v pohode kúpať.
Nedôverčivo som si ich prehliadala.
“Máš to tu super.” Pochválila som jej tábor.”Oveľa lepšie ako u nás....”
“tak sa presťahujte je tu miesta dosť!”
Celá sa uchvátila svojim nápadom a už začala plánovať, čo kde bude. Teraz ich len nájsť. Hmm dúfam, že to bude ľahšie...
***
Milý denník, nemala som vôbec čas ti niečo napísať. Keď sme ich našli, všetci boli uchvátení Janiným táboriskom, hlavne tými prameňmi. Najviac som sa čudovala Zuze, lebo chalanom to bolo jedno:
“No super. Oveľa lepšie!” Priateľsky si tľapli s Palom aj Janovi sa páčilo.
Jana robila oduté ksichty,ale nikto si ju nevšímal a tak sme sa pustili do prenášania. Tentoraz spravil Palo aj mne prístrešok. Trvalo nám to dosť dlho, ale stálo to za to. Ešte pred zotmením sme mali tábor kompletne presunutý.
Potom sa všetci namočili do prameňov a rozprávali sa.
Ja som pokojne zaspala.
_______________________________________________________
Epilóg
Milý denník,
Koľko času ubehlo odkedy sme tu stroskotali? Pár mesiacov? Rok? Netuším....
Možno raz nájdem na svoje otázky odpoveď... Ale kým to dosiahnem, dúfam, že zažijem veľa pekného. Najradšej som aj tak JEDINEJ veci.
Našla som si cestu ku spolužiakom. Teda už spoluprežitým. Je nás 5. Viem...jeden chýba. Je to smutné, ale Jana zablúdila v pralese a už sa nevrátila. Jano a Zuza už svoj vzťah netaja. Stalo sa toho tak veľa! Ale nemám čas teraz všetko hovoriť.
Musím ísť chytať ryby, už mi to celkom ide. Teda som v tom najlepšia a stala som sa táborovým rybárom. Denník som zabalila do debny a idem ho poslať na šíre more.
Keď nájdete tento denník, prosím odkážte mojim rodičom, že žijem, že som šťastná a mám sa dobre.
Zbohom
navždy Vaša Katka..........
Napísal: Sob 27 Dec 2008, 22:22Takže je koniec
Dúfam, že ma nezabijete, ale ja vážne za to nemôžem
možno nejaké voľné pokračovanie na mojej sims stránke, ale asi nie, týmto som to ukončila..musím sa priznať bolo mi do plaču
eva: neboj MS bude sims som mala zálohu
Dúfam, že ma nezabijete, ale ja vážne za to nemôžem
možno nejaké voľné pokračovanie na mojej sims stránke, ale asi nie, týmto som to ukončila..musím sa priznať bolo mi do plaču
eva: neboj MS bude
sims som mala zálohu Napísal: Sob 27 Dec 2008, 22:28úplne nádherné, a ten koniec super, ten začiatok bol tiež dobrý
super, ten začiatok bol tiež dobrý Napísal: Ned 28 Dec 2008, 18:35no škoda že už je koniec bol to skvelý príbeh ale no čo už...dielik bol veľmi pekný
Napísal: Ned 28 Dec 2008, 18:39škoda že končíš aj keď som viac čítala ms ... aj toto bol super príbeh ... a krásne si to zakončila
Napísal: Ned 28 Dec 2008, 19:57Ten koniec ma uplne dojal . Zaciatku dielu som velmi nepochopila, az potom mi to zacalo zapadat.. Ten koniec bol ale vazne nadherny
. Zaciatku dielu som velmi nepochopila, az potom mi to zacalo zapadat.. Ten koniec bol ale vazne nadherny Napísal: Ned 28 Dec 2008, 22:51ďakujem vám
Napísal: Pon 29 Dec 2008, 20:50Skoda ze uz koniec, ale bolo to velmi pekne, jeden z mojich oblubenych pribehov