Sen mať lepší život

[prasiatko]

uzas dielik uz sa neviem dockat noveho

[motylik]

akože ja viem dosť trápna otázka ale predsa :: prečo ten chalan stále chodí v jednom oblečku ?? nemá nič iné na seba obliecť ????

[Majo358]

motylik- neskôr
david- ďalší diel bude 7. diel len na seba plne nadväzujú
prasiatko- veľmi ďakujem.

[Maggi]

nejak ten diel nie je
ale nie, diel bol dobrý som zvedavá na vyiešenie

[eva]

...alebo sa to dozviete v 2/2

Akože sorry, ale to sa mám dozvedieť v druhej časti, či tam boli tí rodičia naozaj? Čo keby si skúsil odpisovať konkrétnejšie?

[Majo358]

áno

[tamuska]

Tak sa mi to zda suchsie malo opisane...a vsetko sa tak rychlo kona ....nieco skonci a hned sa tam uz deje nejaka vec,...ako to s rodicmi..ved este len pred chvilku im zvonili rodicia a potom ten chlap to clovek fakt nevie ako to je v skutocnosti...nedal si ani prestor rodicom a za behom 2 sekund si ich s dielu vyhodil len co povedali 1 vetu..

[Majo358]

všetko čo sa tam daje má svoj dôvod... no a preto sa tam všetko tak zaradom deje, lebo inak by to vraj bolo suché

[Jack Ohamo]

Suhlasim s tamuskou

[savi3]

Majo vidis? Nie len mne tam chyba opis a pomaly dej..napriklad ta velka laska s Elou..tak velmi dobre sa to dalo opisat..Nahle deje situacie..proste ako keby to nemalo moc spoje

[Majo358]

takže idem písať diel, lebo zajtra mám voľno....
pokúsim sa vám vyhovieť ale nič nesľubujem, je to môj štýl... ale za pokus nič nedám

Edit: tak dnes to nestihnem...
Edit 2: ďalší diel bude dlhší a kvalitnejší, tak sa tešte a bude ešte dnes

[Majo358]

Konečne je tu víkend a s ním aj nový dielik. Tento je vôbec najdlhší. Bol by aj ešte dlhší, ale nečítali by ste ho teraz. Dúfam, že som urobil nejaký pokrok v písaní. Príjemné čítanie!

----------------------------------------------------------

7. diel – Ako to vlastne bolo? 2/2

„Havarovalo lietadlo! Nemám signál.“ Povedal už na smrť vystrašený Andy. Bál som sa.
„A kde havarovalo?“
„Neďal ko Šafr ej Zá oky. V ded nke Kveto ky. Prí“ A bolo počuť len ticho. Asi hovoril Neďaleko Šafránovej Zátoky, v dedinke Kvetoluky. A vtedy mi to doplo.
„No jasné!“ Rozkričal som sa na celý byt. Asi by som mohol zájsť za nejakým psychológom. Je to dosť blbé to vykrikovanie. Ale začal som rozmýšľať – Kvetoluky sú predsa len necelých deväť kilometrov od Šafránovej Zátoky, takže by som mohol ísť aj ja sám. Neváhal som, chopil do ruky telefónne slúchadlo a vytočil 911.
„Dobrý deň. Dovolali ste sa na núdzovú linku 911. Môžem vám pomôcť?“
„Dobrý. Môj brat havaroval na lietadle v dedinke Kvetoluky. Pošlite pomoc.“ Rýchlo som to vykecal ako nejaký zabávač, až to vyzeralo komicky.

„Dobre. Už posielam potrebnú pomoc.“
Zrušil som tú operátorku a vytáčal TAXI službu. No veď nepôjdem päť kilometrov na autobuse, nie?
„TAXI služba vás víta na jej objednávacej linke. Kam by sme vás mohli odviezť?“
„Poprosím jeden voz na Hlavnú 48. Ale čo najrýchlejšie!“
„Ďakujeme, že ste si vybrali práve TAXI službu, môžete využiť aj naše ponuky ako...“ Zložil som im to, lebo na také blbé bláboly nemám čas. Telefón som ani nepoložil na svoje miesto, iba surovo hodil na gauč a utekal ako zmyslov zbavený. Išlo o Andyho život. Nechcel som stratiť aj posledného pokrvného človeka, ktorého mám rád.
No po otvorení dverí na mňa čakal opäť šok. Uvidel som tam rodičov.

Radšej som si štipol kožu na ruke, aby som zistil, či sa mi to len nesníva. Ale čoby! Nesníva! Odporne to bolelo.
„Ahoj, Matt. Čo si taký bledý?“ Povedala mama a chytila ma za líce ako šesťročné decko.
„Mami!“ Vyriekol som to zo seba. „Ale...“
„Žiadne ale! Mal by si nás zo slušnosti pozvať dnu, no nie?“ Vykríkol otec.
„Ale ja sa ponáhľam na... na... dôležité stretnutie. Vybaľte sa a môžete ísť von.“ Sám som sa čudoval, čo to vlastne hovorím. Veď ešte pred desiatimi minútami som ich nenávidel. Rozbehol som sa ku kontajneru. Taxikár si dal načas. To sa mi páčilo.

„Poprosím do Kvetolúk. Ale čo najrýchlejšie!“ Ozval som sa na muža zjavne po štyridsiatke.
„Jasné.“
Vyštartoval bleskovo ako z nejakého filmu. Radšej som sa pripútal.


Po približne minúte:
„Ááá sme tu!“ Povedal, keď sme vošli do obce Kvetolukovce.
„Čože?! Veď toto sú Kvetolukovce, nie Kvetoluky!“
„Aha. Tak pardon, vždy si ich mýlim.“
Museli sme sa vracať šesť kilometrov do Šafránovej Zátoky a k tomu ešte tých deväť kilometrov do Kvetolúk. Chcel som sa dostať na miesto skôr ako pomoc, no vďaka “omylu“ vodiča sa mi to bohužiaľ nepodarilo. Videl som len dohorínace trosky. No podľa nejakých ľudí, čo tam stáli hodnú chvíľu to bolo ešte horšie. Zozadu ma prekvapil nejaký policajt.
„Dobrý. Vy ste Matt Kinley?“
„Áno.“ Povedal som so strachom v hlase. „Je Andy v poriadku?“
„Poďte, prosím, za mnou. Tam sa to dozviete.“
Cestou som videl veľa zranených ľudí. Bolo ich možno aj dvadsať.
„Matt!“ Ozval sa neznámy, vynorený z tmy. Bol to Andy. Vyzeral byť v poriadku.
„Andy! Si v poriadku?“ Snažil som sa zistiť čo najviac informácií.
„Mám iba zlomenú ruku a veľa modrín. Inak som fajn. Ale počkaj, niečo ti ukážem. Tá havária mala aj svetlú stránku.“ Odišiel za roh nejakej sanitky a priviezol aj nejaké dievča.
„Matt, toto je Nelly.“ Priviedol Andy to dievča akoby nasilu. Bolo očividne dosť hanblivé, tak ako ja.

„Ahoj.“ Ozval som sa prvý.
„Dobrý deň.“ Pozdravili sme sa a podali si ruky.
„A teraz to najlepšie...... . . . . . . . . . . . My sme nevlastní súrodenci!“ Keď dopovedal Andy, prekvapilo ma to až natoľko, že mi zabehla voda v krku, čo som práve pil.
„Čože?!“ Zvolali sme jednohlasne. „A ktorých rodičov vlastne máme rovnakých.“ Vypytoval som sa.
„No, tak to ani ja sám neviem. Tiež ju zatajovali.“
„Ale Andy, ako si to zistil, že my sme súrodenci?!“
„No keď policajti zisťovali identity pasažierov, tak najprv zisťovali podľa rodičov. Keď zisťovali identitu Nelly, ona bola v bezvedomí a ja som započul rozhovor tých policajtov.“
„Aha a Nelly, si v poriadku?“ Opýtal som sa.
„Áno, som.“
„Výborne, tak môžeme ísť už preč. Ale kde?“
Všetci sme začali rozmýšľať. Tak Andy má domov dosť ďaleko, Nelly je stále vo veľkom šoku a niečo si nepamätá. Ani bydlisko si nepamätá. Tak sme nakoniec dospeli k tomu, že pôjdeme ku mne.
Po príchode ku paneláku som uvidel stáť pred dverami na mol opitého otca.
„Ach. A sme späť tam, kde sme boli kedysi.“ Pomyslel som si. Avšak som smelo vykročil pravou nohou z taxíka.

Prišiel som kuním a začal boj, ktorý vlastne ani nemal byť, ani som nechcel aby niekedy vôbec existoval.
„Už s tým začínate zase?!“ Rozkričal som sa, až ma začalo v hrdle bolieť.
„Andy!“ Povedal sa otec, no bol som prekvapený že sa vôbec ozval. „Hrozne sa mi točí hlava. Je mi zle.“
„Ty si už pil, že?!“
„Nie, ale náhle mi prišlo zle, ale už je to lepšie. Kde máš uložené lieky?“ Ostal som zarazený stáť keď povedal, že nepil. No, bol som rád.
„Ale ako to? Prečo?“
„Prečo som nepil? Veď tu nemáš ani kvapku alkoholu!“
„Oci, veď vieš, že vy ste mi dali “skvelý“ príklad a odvtedy sa mi alkohol hnusí. Vlastne som ho ešte v živote nemal v ústach. Tak poď, dám ti nejaké tablety.“ Zatiaľ čo ja som dával ocovi lieky, Andy už stihol pomôcť Nelly s batožinami z lietadla.

No nevedel som si predstaviť piatich ľudí nasáčkovaných v dvojizbovom byte. Kde budem spať ja? A oni?

Pokračovanie nabudúce!

(objasnenie Natashy)

[Maggi]

ty kks
hrozne som zvedavá ako to dopadne
rýchlo nový diel

[savi3]

Hm..zas mi to pride uponahlane, nedotiahnute..ja viem ze chces pisat sokovo..ale je to povrchne..pozri napriklad i Yka pise sokom a ako to opise, taktiez gatmicka pouziva vela sokovych terapii a mozem povedat i ja...ale ono to je super ked sa do toho pribehu zzijes ako citatel, vies ja ako citatel nevidim do tvojej hlavy, ako si si presne co to predstavoval, ked to opises jednou vetou..a podobne

[tamuska]

podla mna si to mohol opisat este viac hlbsie do toho deja..je to dobre ale stale mi tam nieco chyba