GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims

Predstavenie



Ahojte. Ja som Matt Kinley a mám 23 rokov. Bývam v paneláku v Šafránovej zátoke, lebo vlastný dom som si nemohol dovoliť. Dôvod? Rodičia ma opustili v 16-ich rokoch, lebo ich zatkli za krádež v supermarkete. Odsedia si 8 rokov, lebo už vylúpili vyše 2 banky iba s podmienkou. No áno, vyrastal som v "skvelej" spoločnosti. Do mojich 18 som býval v detskom domove, avšak kamarát si ma zobral ako spolubývajúceho a pomáhal som mu platit nájom. Od 17-ich rokov som brigádoval. Za tých 6 rokov som si nasporil vyše 18 tisíc simoleonov, a teraz som sa nasťahoval sem. Na príjemné miesto, aspoň tak vyzerá. No dost písania, ešte jedna moja fotka.



O mojom osude sa budete dozvietať čoskoro.....

-----------------------------------------------------------------

Dúfam, že sa páči

zatiaľ z úvodu, nie je skoro nič vyčítať, ale takýto príbeh tu nie je som zvedavá na zápletky, romantiku...

Začína to zaujímavo. Teším sa na prvý diel.

Zatila je to zaujimave, a ta kradez v supermarkete nieje tiez zly napad. No ale myslim ze sa mi to bude pacit.

vďaka všetkým už som dopísal 1. diel, ale ešte ho sem nedám, ani nikde

uaaaaaaua,uaua taký klasika sim , žiadny extra vyčačkaný , a to sa mi veľmi páči , teším sa na dieliky , myslím že budem čítať

som zvedavý na 1. časť

časť sem dám už okolo tretej (dnes, samozrejme )
a všetkým ďakujem

juj tesim sa novy diel ....

Je super, že to píše chlapec Vyzerá to zaujímavo, budem čítať

eva: a nie som jediný
a ešte raz, vďaka

ja už to nevydržím musím pridať nový diel

-------------------------------------------------------------------------

1. diel - Urobiť na susedov dojem, je dôležité

Hneď po prisťahovaní, ked odišiel taxík som sa porozhliadol. Vyzeralo to tam celkom pekne.



„Dobrý deň! Vy ste pravdepodobne Matt Kinley, však?" Nepríjemne chrchlavým hlasom sa ozvala domovníčka zpoza môjho chrbta.
„Dobrý den. Áno, ja som Matt Kinley. A vy ste kto?"
„Ja som miestna domovnícka. Takže, poďme rovno k veci. Určite sa sem chcete nasťahovať?" Vypytovala sa.
„Áno."
„Tak dobre, podpíšte tento Podnájmový dokument." Dopovedala a vybrala si papier a pero.

„K-i-n-l-e-y" šepkal som si popod nos, keď som podpisoval dokument.
„Dobre, váš byt je na prvom poschodí vľavo. Ešte dnes vám prídem skontrolovať byt, či nemáte tam niečo pokazené. Prepáčte, teraz musím íst za inými podnájomníkmi." Povedala a stratila som na schodoch.
Ja som si zatiaľ bol pozrieť môj byt. Nebol to žiaden velký apartmán, ani maličký bytík. Taký priemer. Zariadenie tiež nebolo najlepšie, ale veľa vecí tam chýbalo. Ani nie o minútku už prišli veľkí sťahováci s autom a mojim nábytkom.
„Toto dajte do izby v ľavo!" Musel som navigovať sťahovákov.
„Áno, šéfe." Povedal jeden zo sťahovákov ako keby ma chcel čoskoro zabiť.
Ked už odišli tí hnusní sťahováci, rozhodol som sa ísť predstaviť mojim susedom. Hneď oproti mojím dverám boli dalšie. Domovníčka hovorila, že v každom byte býva niekto, avšak na týchto dverách chýbala menovka. Trochu sa mi to zdalo zvláštne. Ale neváhal som a zaklopal na dvere.

Hneď ako sa otvorili dvere uvidel som vysokú ryšavku. Nebola mi veľmi sympatická.
„Dobrý deň. Môžem vám pomôcť?" No hurá! Ďalší človek, co ma chce zabiť!
„Dobrý. Ja som Matt Kinley váš nový sused. Bývam naproti." Predstavoval som sa.
„Ja som Ela Spitzig." Podala mi ruku.
„Tak, budeme si tykať?" Snažil som sa naviazať priateľský vzťah.
„Dobre, môžme." Usmiala sa ako blázon.
Ja som sa zatiaľ porozhliadol po byte.


Z toho, čo som videl sa dalo usúdiť, že práve som na návšteve u heavy metalistky, ktorá mi nedá vecer spať pre jej hlasitú hudbu a že má odporný vkus na nábytok. Sadli sme si na celkom prekvapivo pohodlný gauč a ona zapla televízor.

„To ani nehovor! Fakt si ho prichytila na tvojom vlastnom gauči s tvojou kamoškou?!"
„Áno a k tomu ešte ju pozýval k sebe domov!" Kričala na celý svoj byt.
„No tak ja už pôjdem, musím sa predstaviť ešte na druhom poschodí."
„No tak ahoj." Vstala a vyprevadila ma až k dverám.
Na druhom poschodí som taktiež klopal na dvere, ale teraz tam už menovka bola. Bolo na nej napísané "Kolomázniková".

Teraz otvorila vizuálne staršia, hnedovlasá dáma.
„Dobrý deň." skočil som jej do reči „Ja som Matt Kinley, váš nový sused, bývam na prvom, obroti slečne Spitzigovej."
„Dobrý!" Skríkla pisklavým hlasom, až mi v ušiach zadunelo. „Poďte ďalej, no tak!"
„Mami!" povedal vyšším hlasom nejaký teenager vzadu.
„Ale Jasňo! Musíme nového suseda privítať!" pomračila sa staršia dáma
Ked už som vošiel dnu, ten teenager, Jasňo, odchádzal do inej izby, z ktorej bolo počut televízor, takže to bola pravdepodobne obývačka.
„Ja som Maryša Kolomázniková, ale volajte ma Marka." Opäť piskľavým tónom hlasu skríkla.
„Matt Kinley." Podali sme si ruky.

A môžem sa spýtať, ako sa váš syn volá?" Vyzvedal som.
„Volá sa Jasnomír, ale nikto ho tak nesmie volať, takže iba Jasňo." Chvastala sa svojím synom.

„No tak! Podťe do obývačky! Pozrieme si televízor!" Už ma z jej hlasu začali bolieť uši.

Predstavte si, že Marka teraz začala svojho syna karhať, aký je drzý. To bol skvelý hudobný zážitok. Lepšie než opera.
„Tak ja sa budem musieť íst predstaviť do posledného bytu. Majte sa!" Slušne som pozdravil.
„Ahoj!" povedali Marka a Jasňo jednohlasne.
Prišiel som k posledným dverám a tam bol nápis "Nezvoniť, iba klopat!" No tak toto som ešte nevidel! Nakoniec som zaklopal. Nebola tam menovka.

Nikto neotváral. Myslel som si, že nie sú doma. Už som chcel íst preč, keď sa tie dvere otvorili. Vyšiel z nich starček, ktorý rýchlosťou blesku ušiel preč a zastavil sa na druhom konci chodby.

Bez rozmýšlania o jeho správaní som išiel dole schodami domov, lebo som bol hrozne hladný. Ale čo si nevšimnem!

Pred dverami som mal darček! A pri ňom bol aj lístoček. Začal som ho čítat.

Pokračovanie nabudúce!

-----------------------------------------------------

Prepáčte, že ten darček presvitá

Júj, pohodový príbeh, páči sa mi. Dej nie je taký náročný ako u iných A ten Matt je sympoš

A keď chceš fotiť schody a nechceš, aby ti presvitali, tak stlač TAB

vďaka za radu

pekný príbeh začína veľmi dobre uvidíme Ďalej teším sa !