Sen mať lepší život

[Majo358]

katush: myslíš ako že či bude ten darček počítač Roda Humbera? (či ako sa volá ) nie, nebude
ale aj som to trochu naznačil v príbehu že čo to vlastne je

[motylik]

Je to naozaj super začiatok ... A na to že chalan úplne super , teším sa na ďalší dielik , hltám všetky ako žralok tak sa mi páči keď pridáš aj 2 denne keby to tak bolo aj naďalej fak je to dobré keď pridáš aj 2 denne

[Majo358]

Text som teraz dopísal, ale fotiť sa mi nechce, ani sa nečudujte Aj musím pre nejakú osobu, ešte vyfotiť pár fotiek naviac
motylik- ďakujem a diely nedávam zo žiadnnej zásoby, ja vytváram nové
všetkým- ďalší diel bude napínak! tešte sa!

[Majo358]

Proším, ospravedlňte ma, dnes pravdepodobne diel nepridám za 15 minút ideme preč, a za ten čas by som sa nedostal ani na pozemok Ale ak nepridám, tak dám neskôr aspoň upútavku

[Majo358]

Pre sťažnosti užívateľov o tom, že je to nudné, posúvam dej o pár častí dozadu. Čiže dej, ktorý mal byť asi o 4 diely v predu, mate už v tejto časti. Príjemné čítanie!

3. diel - Telefonát

Keď som vstal, preháňalo sa mi hlavou veľa vecí. Či má význam vôbec urovnať vzťah s Elou, alebo ten vzťah vymazať zo života a nahradiť ho vzťahom s Jasňom. V tej chvíli by som Ele najradšej odsekol hlavu. No, keď premýšľam, tak sa mi hlavou mihajú rôzne veci.

Rozmýšľal som, či som sa do nej nezaľúbil. Áno, je to možné, pretože aj vo filmoch je to tak, že najprv ju nenávidíš, potom zbožnuješ. Ale vôbec to nemusí byť pravda. Avšak mi nečakane zazvonil telefón.

„Ahoj. Ako sa máš, tu je tvoj anjel strážny." Snažil som niekto neznámy urobiť si zo mňa srandu.
„Čau Andy! Máš teraz dosť smiešny hlas." Rozosmial ma neznámy Andy.
„Do pekla! Škoda že nie si naivný." Usmial sa Andy do sluchátka.
„Máš pre mňa nejakú zvláštnu novinku? Iba teraz som totižto vstal." Vysvetľoval som mu.
„Dnes prepustia rodičov." Oznamoval neznámy (pre vás samozrejme).
„Čože?!" Šokoval ma. „Dúfam, že nevedia, kde bývam! Nechcem ich už v živote vidieť ani spomenúť si na tú tmavú minulosť!"

„Samozrejme, že som im to nepovedal. Veď viem čo bolo, mám svoje zdroje." Upokojoval ma.
„Tak to dúfam. Nie že výjdem z dverí a ty tam s nimi budeš a s mobilom v ruke!" Snažil som sa oživiť hnusnú telefonickú atmosféru humorom.
„Ako by som mohol byť v Šafránovej zátoke, keď som na Bahamách! Vysvetlíš mi to?" Vyzvedal.
„Čože?! Ďalšia šokujúca správa?! Takže ty si užívaš Bahamy na pláži a určite okolo teba pobehujú nejaké krasavice a ja musím bývať v byte, lebo nemám peniaze na normálny malý domček! Odkiaľ máš prosím ťa toľko peňazí?!" Pýtal som sa.
„Nepočul si v rádiu reklamu na novú cestovnú agentúru? Tú som nahovoril ja a dokonca tam aj pracujem, takže mám každý mesiac dve letenky na každé miesto na svete, aké si vyberiem." Chvástal sa.
„Dobre, teraz nemám čas, zavolám ti neskôr. Ahoj." Lúčil som sa.
„Čau."

Položil som slúchadlo. Asi ani neviete kto to bol, že? Kamarát? Strýko? Dedo? Nie, ani jedno. Brat! Áno, nepovedal som vám, že mám aj brata, bohužiaľ je na Bahamách, takže vidieť ho nemôžete. Je starší o 2 roky. No a mama s otcom okolo 30-ich rokov išli do postele aj s inými ako so svojími partnermi. Takže možno máme aj nevlastných. Kto vie.

Ale ak sú, tak by mali byť mladší približne o 10 rokov. Už mi to lezie na nervy. Idem otvoriť ten darček. Bola tam soška. Naozaj bola pekná. Kúpil som si na ňu poličku, a tú som dal do obýčačky. Vyzerá fakt nádherne. Išiel som sa Ele poďakovať.


Bola doma. Zasa sme si sadli na obľúbený gauč.
„Ela, potrebujdem s tebou súrne hovoriť."
„No, tak rozprávaj."
„Prepáč, že som včera na teba tak vyskočil, len ma ten darček zarazil." Cítil som sa trápne.
„Prepáčené. A už si ten darček otvoril?" Vypytovala sa.
„Áno, tá soška, je fakt pekná."
„Nie je zač. Dal ti ešte niekto darček?"

„Nie." Vtedy som pocítil, že ona je naozaj môj priateľ. Dokonca by sa dalo to opísať aj viac ako len priateľstvo.
Išiel som domov, aby som si zavolal taxík, chcel som ísť nakúpiť. Prišiel som pred dom na chodník že počkám taxík. Naraz ku mne prišla domovníčka.
„To čo malo včera znamenať?! Nezabúdajte, že ľahko môžete poletieť na ulicu!" Kričala na celý dom. Každý sa na nás díval. Nechápal som, čo sa deje.


Pokračovanie nabudúce!

[Maggi]

no toto , sympaticky napísané, dobré fotky= super
to som zvedavá na to čo tým domovníčka myslela

[eva]

Veď jak sa pohádal s Elou, nie? Inač pekné, stále je to také suché ale mňa si nevšímaj, stále mi iečo vadí

[Majo358]

eva: no? a? áno... a ničo je tam zle??
Maggi: ďakujem

[prasiatko]

pekne juj skoda ze ne dlhsie ....... tesim sa co povie ta domovnicka

[Lincey]

Na začiatočníka to vôbec nie je zlé,ale poradila by som ti viac opisovať jednotlivé akcie. Napríklad-išiel k Ele ospravedlnil sa jej, ale čo ďalej? Snaž sa z každej situácie vyťažiť maximum, jedna situácia sa dá opísať aj na pol strany,ale ty ju zabiješ pár vetami a potom sa zdá príbeh taký rozkúskovaný a suchý. Tiež by som radila premyslieť si dej aspoň na 3-4 časti dopredu...

[Majo358]

Lincey: ďakujem za rady
prasiatko: dlhšie? no, posnažím sa

[David]

wow táto časť je zatiaľ najlepšia som zvedavý prečo tá domovníčka na neho kričí

[Hika-chan]

No, táto časť bola skutočne naj lepšejšia. A keď upravíš to čo vravia ostatný, bude každá časť lepšejšia a lepšejšia.
O a aby som nezabudla, ďakujem za ten minulý diel. Som poctená.

[Majo358]

david: no veď uvidíš a ďakujem
Hikaru: tiež ďakujem a niet zač
Edit:

[eva]

Úú, na obzore nejaká fešanda