No problem! - nový 8. DIEL
Napísal: Pia 22 Aug 2008, 21:15
Na úvod chcem povedať, že tento príbeh mám už rozrobený na jednom blogu (prepáčte za tie podpisy, no raz mi už príbeh niekto skopíroval), kde som ešte s dvoma holkami. Už mám viac dielov nachystaných dopredu, budem vám ich sem pomaly dávať. Mrzí ma, že som musela stopnúť príbeh "Nebezpečná láska", no už po XY-tý krát mi zblblo Sims, stratila som všetko. Teraz by to už malo byť vyriešené, dúfam. Každopádne, tiež dúfam, že sa vám to bude čítať dobre, dej nie je nejaký príliš zložitý, taká oddychovka skôr asi. Dobre dosť kecania, tu už príbeh....
1.DIEL (úvod)
Ťažká minulosť
Tak toto som ja. Vlastne MY. My, ľudia bez akejkoľvek budúcnosti, bez akejkoľvek prítomnosti a existencie, len my a naša minulosť. Sedíme tu v spoločenskej miestnosti budovy NCSE (Nápravno-náučné centrum stratených existencií). Meno tejto "školy" znie síce hrozivo, ale cítim, že som medzi svojimi. Nie sme blázni, možno okolie nás tak považuje (považovalo), ale chcem aby sa to odteraz zmenilo. Tu začínam nový život. Ďaleko od domova, od všetkých. Tu vo Violet City (Fialové mesto).
Dúfala som, že tu stretnem nových ľudí, podobných mne. No prvý dojem ma sklamal. Zistila som, že o pár metrov vedľa sedí môj bývalý, ktorý ma podviedol, pretože je neprekonateľný sukničkár. To však nie je všetko. Pani Robinsová, riaditeľka a zároveň jediná "učiteľka" tohto centra nás vyzvala, aby sme niečo o sebe prezradili a vyrozprávali svoje problémy. Zarazilo ma však všetko. Príbehy týchto ľudí...
Ako prvá nám o sebe niečo prezradila samotná riaditeľka...
"Vítam vás v centre. Som slečna Adele Robins, centrum som vybudovala za vlastné náklady. Keďže sama som si prežila peklo so svojim synom Tomom, ktorý sa nechal zviesť na zlé chodníčky a doplatil na to smrťou. Chcem pomôcť mladým ľuďom, ktorý majú život ešte len pred sebou. Preto sa nebojte medzi sebou komunikovať a navzájom si pomáhať." Na všetkých sa srdečne usmiala a vyzvala nás k rozprávaniu.
Môj starý známy Lorenzo (22). Áno, to je ten bývalý o ktorom bola reč. Nechápala som, prečo sem prišiel, načo mu je centrum tohto typu, keďe on je nafrňaný frajer a má čo chce. Ako dôvod uviedol "zlomené srdce", krádeže áut a trauma z detstva. Chcelo sa mi smiať, možno aj zaplakať.
Vedľa Casanova si sadla Fahima Aziz (19). Trošku rozmaznaná sa mi zdá, jej otecko je nejaký ropný magnát, mamička modelka (samozrejme od otecka o 20 rokov mladšia) a peňazí majú viac ako americký prezident. Vyspovedala sa, že mala problémy s anorexiou a prostitúciou. Super.
Luke (20) sa mi zdá celkom sympatický, vtipný a výrečný. Má trochu vyššie sebavedomie. Miluje tanec, v minulosti mal opletačky s políciou kvôli drogám a pouličným súbojom. Prezradil o sebe, že v najväčšej nirvane je keď je na surfe a na veľkých vlnách.
Moja spolubývajúca Sophia (23). Je tu z nás najstaršia. Napriek tomu, že nedokončila vysokú, stala sa z nej úspešná advokátka, silná workoholička. Bola sama, bez muža, opustená, upadla do ťažkých depresií a chcela si zobrať život. Dostala však šancu, osud nechcel aby odišla, tak je tu medzi nami. Zdá sa mi byť vcelku inteligentná a milá.
Chudák Peter (21). Nepochopený outsider, ktorý nikdy nemal žiadneho blízkeho priateľa. Spolužiak na strednej o ňom vyhlásil, že má AIDS a odvtedy to s ním išlo dolu vodou. V živote nemal ženu, stále je sám a bol aj na liečení. Alkoholizmus...Je mi ho dosť ľúto, dúfam, že tu sa uchytí lepšie.
Čakali sme, kým prehovorí mladý, záhadný muž, no akosi sa k tomu "nedokopal". Ležal zasnívaný na zemi, nevnímal okolie. Samá tajomnosť tento mladík s roztrhanými nohavicami.
No a nakoniec ja. Blanche Moore (20), pôvodom Francúzka. Po dokončení strednej som bývala sama s otcom, keďže moja matka tragicky zahynula. Aby toho nebolo málo, sestru znásilnili a ona otehotnela. Každý deň sa hádala s otcom, ja som len ticho plakala. Ona si dieťa chcela nechať, otec jej vnucoval interupciu. Bolo toho na mňa priveľa. Traumu vlastne ani nemám, možno som chcela ujsť pred realitou.
Keď som čo-to o sebe prezradila, ako náhle som povedala poslednú hlásku, záhadný mladík sa postavil. Slečna Robins zdvihla pohľad a pousmiala sa. Ten chalan ani brvou nepohol, stál tam s gitarou na chrbte a mal namierené preč. Adele však k nemu pristúpila a zabránila mu v odchode.
"Drahý pán Brooks. Smiem vedieť kam máte namierené?" odvetila s veseloťou v hlase a usmiala sa na neho.
"Preč."
"Kam preč? Neprezradili ste nám nič o sebe Matthew. Prečo?"
"Na to vám kašlem. Som tu z donútenia. Som iný ako vy. A teraz uhnite." Zamračene prešiel okolo slečny Adele a vybral sa von z miestnosti. Všetci sme ostali zarazene sedieť.
"Toto bude ťažký oriešok." Slečna Adele nedala na sebe znať ani náznak prekvapenia, stále ostávala optimistická. Ja som však uznala, že má pravdu. To teda bude ťažký oriešok...
1.DIEL (úvod)
Ťažká minulosť
Tak toto som ja. Vlastne MY. My, ľudia bez akejkoľvek budúcnosti, bez akejkoľvek prítomnosti a existencie, len my a naša minulosť. Sedíme tu v spoločenskej miestnosti budovy NCSE (Nápravno-náučné centrum stratených existencií). Meno tejto "školy" znie síce hrozivo, ale cítim, že som medzi svojimi. Nie sme blázni, možno okolie nás tak považuje (považovalo), ale chcem aby sa to odteraz zmenilo. Tu začínam nový život. Ďaleko od domova, od všetkých. Tu vo Violet City (Fialové mesto).
Dúfala som, že tu stretnem nových ľudí, podobných mne. No prvý dojem ma sklamal. Zistila som, že o pár metrov vedľa sedí môj bývalý, ktorý ma podviedol, pretože je neprekonateľný sukničkár. To však nie je všetko. Pani Robinsová, riaditeľka a zároveň jediná "učiteľka" tohto centra nás vyzvala, aby sme niečo o sebe prezradili a vyrozprávali svoje problémy. Zarazilo ma však všetko. Príbehy týchto ľudí...
Ako prvá nám o sebe niečo prezradila samotná riaditeľka...
"Vítam vás v centre. Som slečna Adele Robins, centrum som vybudovala za vlastné náklady. Keďže sama som si prežila peklo so svojim synom Tomom, ktorý sa nechal zviesť na zlé chodníčky a doplatil na to smrťou. Chcem pomôcť mladým ľuďom, ktorý majú život ešte len pred sebou. Preto sa nebojte medzi sebou komunikovať a navzájom si pomáhať." Na všetkých sa srdečne usmiala a vyzvala nás k rozprávaniu.
Môj starý známy Lorenzo (22). Áno, to je ten bývalý o ktorom bola reč. Nechápala som, prečo sem prišiel, načo mu je centrum tohto typu, keďe on je nafrňaný frajer a má čo chce. Ako dôvod uviedol "zlomené srdce", krádeže áut a trauma z detstva. Chcelo sa mi smiať, možno aj zaplakať.
Vedľa Casanova si sadla Fahima Aziz (19). Trošku rozmaznaná sa mi zdá, jej otecko je nejaký ropný magnát, mamička modelka (samozrejme od otecka o 20 rokov mladšia) a peňazí majú viac ako americký prezident. Vyspovedala sa, že mala problémy s anorexiou a prostitúciou. Super.
Luke (20) sa mi zdá celkom sympatický, vtipný a výrečný. Má trochu vyššie sebavedomie. Miluje tanec, v minulosti mal opletačky s políciou kvôli drogám a pouličným súbojom. Prezradil o sebe, že v najväčšej nirvane je keď je na surfe a na veľkých vlnách.
Moja spolubývajúca Sophia (23). Je tu z nás najstaršia. Napriek tomu, že nedokončila vysokú, stala sa z nej úspešná advokátka, silná workoholička. Bola sama, bez muža, opustená, upadla do ťažkých depresií a chcela si zobrať život. Dostala však šancu, osud nechcel aby odišla, tak je tu medzi nami. Zdá sa mi byť vcelku inteligentná a milá.
Chudák Peter (21). Nepochopený outsider, ktorý nikdy nemal žiadneho blízkeho priateľa. Spolužiak na strednej o ňom vyhlásil, že má AIDS a odvtedy to s ním išlo dolu vodou. V živote nemal ženu, stále je sám a bol aj na liečení. Alkoholizmus...Je mi ho dosť ľúto, dúfam, že tu sa uchytí lepšie.
Čakali sme, kým prehovorí mladý, záhadný muž, no akosi sa k tomu "nedokopal". Ležal zasnívaný na zemi, nevnímal okolie. Samá tajomnosť tento mladík s roztrhanými nohavicami.
No a nakoniec ja. Blanche Moore (20), pôvodom Francúzka. Po dokončení strednej som bývala sama s otcom, keďže moja matka tragicky zahynula. Aby toho nebolo málo, sestru znásilnili a ona otehotnela. Každý deň sa hádala s otcom, ja som len ticho plakala. Ona si dieťa chcela nechať, otec jej vnucoval interupciu. Bolo toho na mňa priveľa. Traumu vlastne ani nemám, možno som chcela ujsť pred realitou.
Keď som čo-to o sebe prezradila, ako náhle som povedala poslednú hlásku, záhadný mladík sa postavil. Slečna Robins zdvihla pohľad a pousmiala sa. Ten chalan ani brvou nepohol, stál tam s gitarou na chrbte a mal namierené preč. Adele však k nemu pristúpila a zabránila mu v odchode.
"Drahý pán Brooks. Smiem vedieť kam máte namierené?" odvetila s veseloťou v hlase a usmiala sa na neho.
"Preč."
"Kam preč? Neprezradili ste nám nič o sebe Matthew. Prečo?"
"Na to vám kašlem. Som tu z donútenia. Som iný ako vy. A teraz uhnite." Zamračene prešiel okolo slečny Adele a vybral sa von z miestnosti. Všetci sme ostali zarazene sedieť.
"Toto bude ťažký oriešok." Slečna Adele nedala na sebe znať ani náznak prekvapenia, stále ostávala optimistická. Ja som však uznala, že má pravdu. To teda bude ťažký oriešok...