Napísal: Pia 11 Júl 2008, 01:26
6.diel Novy začiatok???
Tánia:
Konečne nastal deň D, doktor Peter David mi povedal, že môj zrak sa náramne zlepšil a nemusím nosiť okuliare. Tak som sa na tento deň tešila. Dnes je 22 a s Ondrejom sa poznám presne mesiac no už 2 dni od tej jeho bývalej sa mi neozval. Neviem prečo a chcela som to zistiť chodila som ku nemu domov, no nikto neotváral raz mi otvoril jeho otec a chladne mi povedal aby som sa s tohto pozemku pratala a viac sa tu neukazala ja i moja mama. Vedela som prečo je taký práve mal svadbu s Bellou. No už o mojej mame nechcel nič počuť mne to i tak síce bolo jedno, ale tak ma surovo vyhodiť??
Bolo ráno čas ísť do obchodu nejaké nové veci pokúpiť, Tiffany mi urobila vlasy a okuliare už nenosím takže treba ešte nejaké pekné vecičky.
Čakala som na zastávke pred domom, pretože mi mama nechcela dať auto len preto lebo mi len dnes dali dole okuliare a bojí sa aby som nehavarovala. Bože toľko ironie som v sebe držala, ale musela som sa krotiť.
Vchádzala som pomaly do obchodu keď som uvidela doktora Petra spolu s manželkou.
"Dobrý deň pán doktor."
"Ach Tánia. Dobrý tak čo nakupovať??"
"Ale áno."
"Tak to som rád, že ťa vidim šťastnú uži si nákupy."
"Ďakujem dovi."
"Dovi" zmizol ani neviem kam.
Pozerala som si nejaké veci a keď som uvidela Ondreja.
"Ahoj!!"Moja ironia sa odštartovala.
"No ahoj prečo sa mi ani neozveš?"
"Robiš si srandu?"
"Nie "
"Uvedomuješ si Tánia, že zajtra spolu chodime mesiac."
"Čože?? Ale ak sa dobre pamätám mi sme spolu ani nezačali chodiť"
"Ale ja, ja som si myslel...A keď sa ťa pýtali či spolu chodime čo si povedala?"
"Myslieť si si mohol. A keď sa ja dobre pamätám nikdy si sa ma to nespýtal. Prečo?? neviem a poviem ti tak je mi to aj tak jedno lebo pravdu viem. A keď sa ma pýtali?? Povedala som pravdu, že sme len dobrý kamaráti, ale nechodime spolu. Prv mi neverili ale keď som im povedala, že keď si prišiel k nám len sme mali románik a nič viac ktorý i tak nebol dosť silný na vzťah."
Ondrej ostal zarazený ako ho vypiekla ona vedela po celý čas? Nevedel netušil pýtal sa sám sebe, ale odpovede sa nedočkal.
"O akej pravde to hovoriš?"
"O tej pravde. S tvojou frajerkou Lenkou. Není to žiadna ex ktorej chýbaš a viem to tak lebo mi to povedala najlepšia kamarátka a ona to vie priamo od Lenky povedala mi to presne deň keď som od teba odišla."
"A nič viac??"
"A čo malo by byť ešte viac??"
Teraz som nebola len slabá chudera bola som holka ktorá vie čo chce a ide si zatím stoj čo stoj.
"No tak dozviem sa??"
"Tak dobre, i tak je to už jedno. Bolo to presne pred mesiacom keď kamošov napadlo staviť sa, že s tebou budem chodiť. Bral som to pre zábavu veď nevinná hra. No keď už bolo pred finále uvedomil som si, že sa ťa nespýtal či chceš somnou chodiť no bolo pozde a Lenka sa o tom niečo dozvedela povedal som jej i to že chalani mi zato dajú prachy ja netušil som."
Viac mi netrebalo otočila som sa k stojanom a išla nakupovať i keď mi ešte niečo hovoril Ondrej bolo mi to jedno cítila som k nemu odpor ktorý človek dokáže cítiť.
Rodina Daiwisová začina žiť. No Laura začala pracovať v športe. Ako nováčik družstva bola povýšena. Ale malo to niekoľko výhod museli sa sťahovať!Hoci nie ďaleko i keď o nejakú tu ulicu ďalej, ale sťahovanie.
Laura:
"No dievčatá tu dnes prespíme a zajtra pojdeme do nášho nového domu, pretože dnes nám ho zariaďuje jedna firma s práce."
"Mami??? A či je to vlastne dom???" opýtala sa zvedavo Tiffany.
"No tak to je dom mojho manažéra, ale ten je zatiaľ v zahraničí a vráti sa až zajtra večer a ponúkol mi jeho dom na prespanie."
"Manažér???"
"No ano človek ktorý hľadá talenty a mimochodom je šťastne ženatý a práve sa im narodil syn takže prestaňte s týmito naražkami."
Dievčatá stíchli a neveriacky obdivovali dom a jeho krásy bol taký nádherný sotva tomu uveriť.
Stáli sme pred domom a nemohli sme sa ani pohnúť stále sme obdivovali jeho dom vyžarovalo s neho teplo domova čo som až tak nečakala pretože on vyzeral dosť prísno a to, že je romantik by mi ani náhodou neprišlo a keď viem, že ten dom staval s jeho bratom.
Dievčatá sa na mňa zvedavo pozerali a ja som snívala, že raz budem taka bohatá a kúpim si niečo také krásne alebo aspoň podobizeň.
Zvnútra nebolo bohviečo, ale teraz práve teraz pracuju na dokončený takže základ tam je posteľ a ladnička. V myšlienkach som sa tak smiala s celého domu s von nádherny a s vnútra ubohosť. Alebo sa azda idú sťahovať veď raz mi niekto ukazoval fotku s vnútra a bolo to dosť luxusne zariadené. No moje prekvapenie výjdem do záhrady a Tiffany skáče po záhradnej lavičke a smeje sa ako malé dieťa.
"Mami poď pridaj sa bude zábava."
"No tak dobre." skákali sme celý čas no Tánii sa to moc nepozdavalo a odišla do nejakej novej zoo nie s živými ale vypchatými zvieratmi.
Odviezla som ju bola fascinovaná no zároveň prekvapená ale aj smútna, že sa našli taký ľudia čo tie zvieratá zabili.
No mne vtedy lámala len jedna informácia ktorú som sa dozvedela od známej.
Do mesta sa prisťahovala nová rodina čakala som, že každy bude zvedavý no nie. Táto rodina má tajnú minulosť spojenú s vraždami ktoré sa stalo v tomto meste.
Pokračovanie nabudúce
Tánia:
Konečne nastal deň D, doktor Peter David mi povedal, že môj zrak sa náramne zlepšil a nemusím nosiť okuliare. Tak som sa na tento deň tešila. Dnes je 22 a s Ondrejom sa poznám presne mesiac no už 2 dni od tej jeho bývalej sa mi neozval. Neviem prečo a chcela som to zistiť chodila som ku nemu domov, no nikto neotváral raz mi otvoril jeho otec a chladne mi povedal aby som sa s tohto pozemku pratala a viac sa tu neukazala ja i moja mama. Vedela som prečo je taký práve mal svadbu s Bellou. No už o mojej mame nechcel nič počuť mne to i tak síce bolo jedno, ale tak ma surovo vyhodiť??
Bolo ráno čas ísť do obchodu nejaké nové veci pokúpiť, Tiffany mi urobila vlasy a okuliare už nenosím takže treba ešte nejaké pekné vecičky.
Čakala som na zastávke pred domom, pretože mi mama nechcela dať auto len preto lebo mi len dnes dali dole okuliare a bojí sa aby som nehavarovala. Bože toľko ironie som v sebe držala, ale musela som sa krotiť.
Vchádzala som pomaly do obchodu keď som uvidela doktora Petra spolu s manželkou.
"Dobrý deň pán doktor."
"Ach Tánia. Dobrý tak čo nakupovať??"
"Ale áno."
"Tak to som rád, že ťa vidim šťastnú uži si nákupy."
"Ďakujem dovi."
"Dovi" zmizol ani neviem kam.
Pozerala som si nejaké veci a keď som uvidela Ondreja.
"Ahoj!!"Moja ironia sa odštartovala.
"No ahoj prečo sa mi ani neozveš?"
"Robiš si srandu?"
"Nie "
"Uvedomuješ si Tánia, že zajtra spolu chodime mesiac."
"Čože?? Ale ak sa dobre pamätám mi sme spolu ani nezačali chodiť"
"Ale ja, ja som si myslel...A keď sa ťa pýtali či spolu chodime čo si povedala?"
"Myslieť si si mohol. A keď sa ja dobre pamätám nikdy si sa ma to nespýtal. Prečo?? neviem a poviem ti tak je mi to aj tak jedno lebo pravdu viem. A keď sa ma pýtali?? Povedala som pravdu, že sme len dobrý kamaráti, ale nechodime spolu. Prv mi neverili ale keď som im povedala, že keď si prišiel k nám len sme mali románik a nič viac ktorý i tak nebol dosť silný na vzťah."
Ondrej ostal zarazený ako ho vypiekla ona vedela po celý čas? Nevedel netušil pýtal sa sám sebe, ale odpovede sa nedočkal.
"O akej pravde to hovoriš?"
"O tej pravde. S tvojou frajerkou Lenkou. Není to žiadna ex ktorej chýbaš a viem to tak lebo mi to povedala najlepšia kamarátka a ona to vie priamo od Lenky povedala mi to presne deň keď som od teba odišla."
"A nič viac??"
"A čo malo by byť ešte viac??"
Teraz som nebola len slabá chudera bola som holka ktorá vie čo chce a ide si zatím stoj čo stoj.
"No tak dozviem sa??"
"Tak dobre, i tak je to už jedno. Bolo to presne pred mesiacom keď kamošov napadlo staviť sa, že s tebou budem chodiť. Bral som to pre zábavu veď nevinná hra. No keď už bolo pred finále uvedomil som si, že sa ťa nespýtal či chceš somnou chodiť no bolo pozde a Lenka sa o tom niečo dozvedela povedal som jej i to že chalani mi zato dajú prachy ja netušil som."
Viac mi netrebalo otočila som sa k stojanom a išla nakupovať i keď mi ešte niečo hovoril Ondrej bolo mi to jedno cítila som k nemu odpor ktorý človek dokáže cítiť.
Rodina Daiwisová začina žiť. No Laura začala pracovať v športe. Ako nováčik družstva bola povýšena. Ale malo to niekoľko výhod museli sa sťahovať!Hoci nie ďaleko i keď o nejakú tu ulicu ďalej, ale sťahovanie.
Laura:
"No dievčatá tu dnes prespíme a zajtra pojdeme do nášho nového domu, pretože dnes nám ho zariaďuje jedna firma s práce."
"Mami??? A či je to vlastne dom???" opýtala sa zvedavo Tiffany.
"No tak to je dom mojho manažéra, ale ten je zatiaľ v zahraničí a vráti sa až zajtra večer a ponúkol mi jeho dom na prespanie."
"Manažér???"
"No ano človek ktorý hľadá talenty a mimochodom je šťastne ženatý a práve sa im narodil syn takže prestaňte s týmito naražkami."
Dievčatá stíchli a neveriacky obdivovali dom a jeho krásy bol taký nádherný sotva tomu uveriť.
Stáli sme pred domom a nemohli sme sa ani pohnúť stále sme obdivovali jeho dom vyžarovalo s neho teplo domova čo som až tak nečakala pretože on vyzeral dosť prísno a to, že je romantik by mi ani náhodou neprišlo a keď viem, že ten dom staval s jeho bratom.
Dievčatá sa na mňa zvedavo pozerali a ja som snívala, že raz budem taka bohatá a kúpim si niečo také krásne alebo aspoň podobizeň.
Zvnútra nebolo bohviečo, ale teraz práve teraz pracuju na dokončený takže základ tam je posteľ a ladnička. V myšlienkach som sa tak smiala s celého domu s von nádherny a s vnútra ubohosť. Alebo sa azda idú sťahovať veď raz mi niekto ukazoval fotku s vnútra a bolo to dosť luxusne zariadené. No moje prekvapenie výjdem do záhrady a Tiffany skáče po záhradnej lavičke a smeje sa ako malé dieťa.
"Mami poď pridaj sa bude zábava."
"No tak dobre." skákali sme celý čas no Tánii sa to moc nepozdavalo a odišla do nejakej novej zoo nie s živými ale vypchatými zvieratmi.
Odviezla som ju bola fascinovaná no zároveň prekvapená ale aj smútna, že sa našli taký ľudia čo tie zvieratá zabili.
No mne vtedy lámala len jedna informácia ktorú som sa dozvedela od známej.
Do mesta sa prisťahovala nová rodina čakala som, že každy bude zvedavý no nie. Táto rodina má tajnú minulosť spojenú s vraždami ktoré sa stalo v tomto meste.
Pokračovanie nabudúce