Allisonin (ne) normalny zivot

[katty]

Maggi:Ups, zabudla som to opravit,lol hned to editnem
lincey ma na to upozornovala
Eva:Ja dlhsie pisat neviem ved toto bolo maximum ale slubujem e nabuduce bude dlhsi aspon sa pkusim

[Lincey]

Moja opakujú sa ti tam 2 vety asi si omylom skopírovala 2-krát a ako som už hovorila v pm páči sa mi to

[eva]

Eva:Ja dlhsie pisat neviem ved toto bolo maximum ale slubujem e nabuduce bude dlhsi aspon sa pkusim

Joj, ty jedna kvargľa lenivá! Ale nié, neber to zle Podľa mňa to máš dlhó rozpísané a potom sa už tešíš, kedy to už môžeš sem supnúť

[katty]

Dlho rozpisane? Nemam
len no..ja dlhsie neviem aj casu by bolo..proste ma niekto musite donutit

[eva]

Tak ja ťa môžem, ak chceš

[Alison]

tento príbeh už skončil?:(

[katty]

neskocil alison, ale nemam skoro ziaden cas
vzd ked mam, tak sa saim po kuskoch apisat, ale nedari sa to cele jakosi a aj ked bude diel, bude bez fotiek, lebo nemam sims

[katty]

17.Diel
Prišla som potichu do izby, popri Audreyinych hračkách a ostatnom nábytku v našej trojitej izbe, až ku skrini, kde by mali byť moje veci. Áno, tričko a rifle. Veľa toho tam teda nie je.
‘No čo mi už zostáva.’ Povzdychla som si a s nechuťou som na seba napasovala ružové tričko a tesné tmavé rifle. Potom som si ešte učesala čierne vlasy do malého copíka. ‘Konečne človek oproti mne.’ Usmiala som sa na svoj odraz v malom zrkadle pri mojej prázdnej skrinke.
‘Allisooon!’ Vychádzal spoza dverí ženský krik a buchot päsťami.
‘Je tu tvoja mama!’ Už som spoznala kto to bol, áno, Della.
‘Ale ja viem!’ Zakričala som spať a hodila na seba slabú vrstvu púdru, ktorý bol na Audreyinom kozmetickom stolíku. Šprintom som prebehla nemocničnú chodbu, pozdravila cestou sestričky a ostatných pacientov a doskočila pri lavičky, kde už stála mama.
‘Fíha, aká dáma tu predo mnou stoji!’ Usmiala sa milo a znova si ma pritlačila k svojmu hrudníku.
‘Áno, keby som aspoň v tom mohla chodiť a dýchať!’ Zasmiala som sa a pritlačila si ju k sebe pevnejšie.
‘ideme teda?’ Spýtala sa hneď po odtrhnutí odo mňa. Podala mi rameno, pridala krásny, oslnivý úsmev a vydali sme sa betónovým chodníčkom popri zelenej tráve, ľuďoch sediacich na nej a oddychujúcich pacientoch na lavičkách. Všade vyžarovalo šťastie a tak som sa cítila aj ja. Šťastne naplnená…
‘A ako sa ma Alice? Ocko?’ Spýtala som sa s radostným smiechom v hlase.
‘Oo, Alice sa práve teraz trápi nad formulárom z vysokej školy. A ocko, ten…’Nedokončila ani odpoveď a celá naradostená som na ňu skočila.’ Alice? Vysoká? Žartuješ, alebo sa náš život obrátil o 180 stupňov šťastným smerom?’
‘Nie, nežartujem. Náš život sa naozaj zmenil, aj keď trochu ..trochu sa divým tvojej radosti. Veď, predsa, James leží v kóme, vo vážnom stave, si na psychiatrií…’ Koktavo povedala, ale mne sa nálada nezmenila. ‘Je mi jasné, že milióny ľudí by sa topili slzách denne, ale ja tak žiť nechcem. Keby som plakala, ničomu by som nepomohla. Možno akurát, zničeniu života. Každodenné modlenie mi pomôže viac.’ S úsmevom so jej povedala. A že som na psychiatrií? To považujem za plus. Sú tu milí ľudia, žiadneho nepovažujem za vraždiaceho psychopata. Mám tu konečne kamarátov.’ Zosypala som si reč čisto zo srdiečka pred mamine oči, a ona s úsmevom reagovala. Dala mi ďalšie objatie.
‘Ach ty človiečik, ako ti závidím tu optimistickú náladu.’ Zapadli mamine oči slzami a jej ruky objímajúce moje telo. Plakali sme obidve šťastným plačom v zelenej nemocničnej záhrade uprostred tenkého betónového chodníčka, a snívali. Snívali reálnym snom…
Dokým nás neprerušil nie veľmi príjemný zvuk…Škrípanie auta, a výkrik...
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
Diakritika: Lincey & Alison22, dakujem
Ospravedlnenie ze je taky kratky, som vobec rada ze som ho sem stihla pridat a za fotky, nemam sims:oops:
Hlavne Evicke sorry

[eva]

Ách, muhehehe ( )
Konečne diel, síce si už nepamätám, kto, čo, prečo a ským, no ale pekne napísané A fotky tiež nevadia

[katty]

Aach Evi ani nevies ako si ma potesila !! Som myslela ze mi minimalne vysklbes oci a vlasy spoza monitora za fotky a malo textu Straasne dakujem
(muhehehehehe? savi? )

[Maggi]

na diel som bola upozornená nezvyčajným spôsobom

je to veľmi pekne opísané
dúfam, že nezomrie zase niekto

[katty]

ale peknym
Dakujem aj tebe Maggi, strasne ma tesite nikto koho poznate z dielu nezomrie, neboj mozno niekto iny zomrie

[klei6]

Naozaj je to velmi pekne napisane a aj dej sa vyvija super no uvidime co to za auto bolo...

[katty]

Dakujem, Klei . Poviem Vam ake to bolo auto: Cerveny Ford (To nenesie nic dobre )

[katty]

18.Diel
Okamžite sme s mamou pretrhli toto puto v podobe objatia a utekali k húfku rozrastajúcemu sa pri ceste za kríkmi. Prišli sme tam a takmer som vykríkla hrôzou.
Pravé vystupoval z auta muž. Muž, ktorý vlastnil auto. Červené. Ale nie obyčajné červené. Bolo to to isté čo zrazilo Jamesa! Okamžite som predišla pred ostatnými pacientmi škúliacimi pred seba na krvilačnú scénku. Keď som už bola úplne vpredu, zistila som čo sa vlastne stalo. Pani, ktorá donedávna sedávala pre čínskych ružiach, čítala príbehy o láske a pospevovala si staré pesničky ležala v kaluži krvi, práve pod týmto nešťastným autom.
Vyšla som vpred až k tomu autu, naklonila sa nad okienko ku chlapovi s čiernymi okuliarmi, vlasmi takej istej havranej farby, v drahom oblečení s množstvom šperkov a samozrejme „krásou’’ filmovej hviezdy, zapaľujúcim si cigaretu, s tvarou obsahujúcou veľkú vrstvu nezáujmu.
Vo mne sa nahromadilo toľko hnevu, že som takmer zabudla kto som. Mala som chuť sa mu pomstiť za toto všetko. James, pani Cruisova. Chuderka, práve po smrti manžela, preto asi bola aj na psychiatrii.
Ľudia o Beth Cruisovej hovorili rôzne veci. Vraj sa zbláznila a začala začarovávať ľudí. Aké hlúposti. Kto by to mohol o tejto pani hovoriť niečo také!
Ale teraz je asi jedno koľko mala rokov a čo si o nej mysleli ľudia, či zakliala ľudí, alebo prečo sa ocitla na pozemku nemocnice.
Takže, stála som naklonená nad tým čiernovlasým mužom, takmer nosom pritisnutým na jeho nagélovaných vlasoch, dýchajúca nezdravé obláčiky vychádzajúce z jeho nosa a úst. Práve možno zavraždil človeka a sedí si kľudne tam so zapálenou cigaretou! A tipnite si čo mi povedal! Nie, to by neuhádol nikto.
Povedal: „Ahoj kočka, nenasadneš?’’ Pozrel mi do výstrihu, kde si asi myslel, že uvidí polku môjho tela, lenže moje tricko bol vitiahnute až po krk, takže sa naklonil naspäť k jeho cigare.
Kočka! Nasadnúť! Naraz som stala len s jedným veľkým kŕčom v ruke a nohách a niet jeho, už by mal modriny po celom tele. Ale moje hrdlo nebolo žiadnymi sekmi, gučami ani slinami zviazane, aby mu nemohlo vyjadriť čo si myslím.
‘’Ty hajzel jeden! Čo si o sebe vôbec myslíš? Zrazil si môjho priateľa, teraz jednu dobrú pani.. Čo to má byť? To ťa ani trocha netrápi svedomie?’’ Pán si sňal čierne okuliare pod ktorými sa objavili dokonalé bledomodré oči, takmer priesvitné, a prehovoril.
‘’Uvedomuješ si vôbec s kým to hovoríš? Ty mala pobehlica! Veď to, to som JA! Normaln Pape! Slávny herec! A ty a ma vybafneš niečo o svedomí! Choď niekam!’’
Keď dohovoril, dal si okuliare naspäť, prešiel si jazykom po pekelne bielych zuboch a zabával sa na mojom prekvapenom výraze.
‘’JA čo si dovoľujem? To TY čo si dovoľuješ! O svedomí ti tu hovorím kvôli tomu, že si možno zabil dvoch ľudí, z toho jedného pre mňa nadpozemsky dôležitého! A posledná vec, ktorá by ma teraz zaujímala je, či hovorím k nejakej sprostej celebrite alebo čo! Je jasné, že si vrah a vrahovia by mali patriť do väzenia, že??’’
Ten si zahodil cigaretu von okom a s pokojnou tvárou sa spýtal:
‘’Dáš mi číslo?’’ vo mne sa nakopila najväčšia zlosť, krv mi silno prúdila, a zmizli kŕče Čo neprinášalo nič dobré. Zobrala som päsť a buchla po kapote auta, potom druhu päsť, buchla nad jeho strechou. Zapojila som aj nohy a kopala som s nimi najväčšou silou do pneumatík zašpinených krvou. Tak to už Norman nevydržal, schytil volant do rúk, a nechal ma tam hysteričiť samu. Akurát ešte zakričal:
‘’Veď neboj, ešte si ťa nájdem!’’
Nasledoval smiech pravého diabla a môj plač, oči plné sĺz , vedľa polomŕtvej Beth Cruisovej, ktorú pravé niekoľko sestričiek nakladalo na nosítka a mamou snažiacou sa ukľudniť ma.
Prečo ani jeden deň nemôže začať raňajkami s rodinou a končiť v hrejivom náručí Jamesa pri západe slnka? Asi preto, že ešte neprišiel čas..
ALE JA SA NEVZDÁM! A POČKÁM NA SVOJE CHVÍLE ŠŤASTIA!

Pokračovanie nabudúce
Oprava Chyb & Diakritika: Lincey. Dakujem