Allisonin (ne) normalny zivot

[eva]

Jéj, konečne! Som hrozne zvedavá na pokračko! Perfektne píšeš

[Maggi]

môj názor poznáš je to suprové

[katty]

Eva: Dakujem Evi. Tvoj komet ma vzdy strasne potesi Aj ja som dost s tymto dielom spokoja, nejak sa mi v hlave rozmnozila slovna zasoba
Maggi: Ano, tvoj nazor poznam , dakujem

[katty]

19. Diel

Sedím zase v pomerne tmavej kancelárii mojej psychiatričky, vyčerpaná plačom, na jednej zo stoličiek pred jej stolom, za ktorom práve sedí a vážnymi očami na mňa pozerá Darla Alons. Vyzerá dosť nebezpečne a nahnevano, ale nevidím dôvod na jej hnev. No.. teda počas môjho pobytu na psychiatrií som sa mala vyhýbať stresovým situáciám a hysterický záchvat vedľa polomŕtvej starej pani Cruisovej nebola práve najpokojnejšia reakcia.

‘Allison.’ Začala doktorka ešte vážnejším tónom, ako jej očami a poprepletala si prsty. Spravila som s rukami to iste, zdalo sa mi neslušné dať si ich do vreciek alebo mávať nimi v čerstvom ovzduší.

‘To ako si sa zachovala vonku nemalo absolútne žiadnu spojitosť s mojimi lekciami.’ Zľahka si prešla jazykom po žiarivo bielych zuboch a ruky s poprepletanými prstami položila na stôl. Neviem síce o akých lekciách hovorila, keďže doteraz sme sa rozprávali len o dôvodoch prečo som tu a čítali sme spoločne 5 pravidiel. Takže mala som dosť dobrý dôvod protestovať, no namiesto toho som si len kusla do suchých pier a pokyvkala hlavou na znak, že ju počúvam.

‘Viem, že pani Cruisovu si poznala a ako som sa dozvedela od sestričiek, červené auto tiež, ale nemala si vybuchnúť. Vieš, že všetko sa dá riešiť bez hnevu, paniky a plaču. Porušila si najhlavnejšie pravidlo. A vieš, že pravidlá je nehodno porúšať.. Mala by som ti zakázať ísť na ples a vlastne zdržiavať sa tento mesiac akejkoľvek spoločnosti.“ Hlasno a s ťažkosťami som prehltla horkú slinu uviaznutú vo vnútri môjho krku, hneď ako spomenula ZAKÁZAŤ, AKÚKOĽVEK a SPOLOČNOSŤ pretože viem ,že mierila práve na Audreyinu návštevu.’

‘Ale nespravím to. Je to tvoje prvé porušenie pravidiel a tiež tu nie si nejako dlho. Ale nejaký trest byť musí… Budeš mať denne dve moje lekcie. ’Fúha, no až také hrozne to nie je. Veď o čom už len môžu byt lekcie v kancelárii psycholožky Alonsovej? Jedným očkom som mrkla na mamu, ktorá sedela na stoličke a na pravý ukazovák si natáčala prameň vlasov.

‘Tak teraz choď do izby. Della ti prinesie tvoj rozvrh hneď ako ho nejako zplánujem na počítači.’ Postavila sa zo stoličky a namierila smerom k mamine.

‘Rada som Vás spoznala.’ Usmiala sa na ňu a potriasla jej rukou.

‘A to musí už mama odisť?’ Pozrela som sa na Darlu najsmutnejšie ako som mohla.

‘Je mi to ľúto Ally, ale myslím že áno.’ Povedala a odvrátila zrak keď uvidela moje smutné sivé oči.

‘Tak to je škoda.’ Pokrčila som plecami takmer flegmaticky a pobozkala mamu na líce.
Potom Darla mame pustila ruku a stisla kľučku dverí. Zamávala som rukou na znak rozlúčky a odkráčala chodbou do izby.

‘Fiha, už som aj zabudla koľko tu je hračiek.’ Povedala som si sama sebe šepotom keď som skoro stúpila na strieborný miniatúrny model autíčka. Audreyine hračky zaberajú aj viac než polovicu izby a všetko v jej časti vyzerá také veselé a farebné, že človek hneď zabudne na krutosť reality.
Už som mierila do postele keď som vedľa nej našla žltú obálku s mojim menom na vrchu.
Spútaná zvedavosťou som celý žltý papier roztrhala, a vnútri som našla malú zelenú MP3 s ružovým diárom, na ktorom boli bielo-modré ovečky. Prekvapená a zmätená som sa prehrabala v zdrapoch papierov, či ten dar bol naozaj pre mňa.
Keď som prešla asi všetky zbytky zo žltého balíčka, presvedčila som sa, že naozaj na vrchu stálo

‘Pre Allison’, Chytila som diár do ruky a pokúšala sa ho otvoriť. Bol však zamknutý a kľúčik nikde priložený nebol. Hrkotala som s nim, mávala, nakoniec z neho vypadla mala biela obálka. Otvorila som ju, a začala som čítať riadky papiera, ktorý bol od…

POKRAČOVANIE NABUDÚCE
Diakritika: Lincey dakujem

[Maggi]

jééj tak som si to prečítala a je to veľmi pekne napísané také pohodové....dúfam, že nie je ten list od toho hňupa s tým červeným autom

[katty]

pochybujem ze by jej daval diar a mp3-jku ma zabijete ked zistite od koho to je

[eva]

Fíha, ja zase sa len opakujem Prečítala som už hneď, ako si to sem dala ale k písaniu som sa až teraz dostala, takže sa ospravedlňujem
Ale zase je to to isté - krásny opis a všetko, tu nie je o čom hovoriť
Len dúfam, že ďalší diel pribudne čoskoro

[katty]

Evi aj som si ani nevsimla ze si napisala . Az Maggi mi povedala. Dakujem 100x . Som myslela ze bude velka kritika pre tento diel . A pojdem pisat dalsi uz mozno des v noci . Alebo zajtra.

[katty]

Diel som uz dopisala, a chcela som ho poslat Lincey.. lenze ..
Mam novy Windows, a predty som so mala v Microsoft Word, z Micr.Office. a novom Windowse este neni nainstalovany.. takze este chvilocku strpenia, kym sa tato odhodla aj k tomuto .

[Maggi]

to poznáme
ale veľmi sa teším
//dufam že aj fotky budú//

[katty]

Ehm.. Uz radsej nikdy nenapisem ze dnes alebo zajtra .
Dnes alebo zajtra by to malo byt Ano, fotky budu

[katty]

20. Diel

Ktorý bol od… Darly Alonsovej. To som mohla čakať. Zúrivosť nedávať najavo, ale zapisovať si ju do ovečkového denníka. No určite. Potočila som hlavou a zapla MP3. Samozrejme…

“ Hlboko vdýchnuť, vydýchnuť. Teraz si sadneme do tureckého sedu, a potočíme hlavou. Prečistí sa…”

Vypla som zelenú poradkyňu vnútorného kľudu. Od dverí sa ozval slabučký klepot. Samozrejme, Della aj s rozvrhom.
“Vstup, Della.” Zakričala som tvarou stále otočená k novým veciam. Prešla som prstami po studenom obale denníka. Až potom som sa pozrela na ňu.”
“Lola!” skríkla som od prekvapenia smerom k dievčaťu v ružových šatách a vypnutých vlasoch na hlave.
Vypla som zelenú poradkyňu vnútorného kľudu. Od dverí sa ozval slabučký klepot. Samozrejme, Della aj s rozvrhom.

Čo tu robíš, a čo to máš oblečené?” Pobavene som ukázala na ružovú latku, v ktorej bola zahalená. Lola si len znechutene odfrkla, polozila kufor vedľa dverí, a preriekla.

“Debra. Teda mama.” Stále znechuteným tónom odpovedala. Schytila sponu, čo mala pripnutú v havraních
rovných vlasoch a hodila ju na Audreyin kozmetický stolík. Pretrela si oči namaľované zlatými trblietkami, a sadla si ku mne.

Mama? Ale čo to má spoločné s tvojim oblečením a príchodom?” Zmätene som sa pozrela na svoju ružovkastú kamarátku.

“Vážne ťa to zaujíma?” Začala a rozstrapatila si vlasy do pôvodného stavu. Pritakala som pomaly hlavou a podala jej čiernu kefu z môjho nočného stolíka. Začala si ňou prehrabávať už strapaté vlasy a pozerala stále na mňa.

“Bola som u doma na ‘prázdninách’. Moja nevlastná matka Debra ma okamžite schytila do parády. Toto ako oblečenie, nechty a make-up som si ešte nechala, ale keď mi povedala, že ma dá prefarbiť na blond, nevydržala som to a vybuchla. Hádali sme sa asi polovicu dňa, nakoniec ocko zavolal sem do ústavu a vysvetlil aký mám problém. Keď som aj jemu vynadala a povedala, že to Debra je tá, ktorá má problém, povedal nech ma rovno prídu zobrať. A tak som tu.” Ľahostajne mykla plecami a znova si začala prehrabávať vlasy.
Onemene som sedela.

“Zajtra ideme ku Audrey?” Opýtala som sa po chvíľke. Lola otvorila ústa, že niečo povie, ale do dverí vpálila Della s plnými rukami.
“Allison, tu, rozvrh.” Hodila mi na posteľ bielu obálku.

“Lola Burcham, balík.” Usmiala sa na Lolu, a odpochodovala z izby.
Lola pozrela na balík a začala ho neúprosne trhať. Vedela som, čo tam bude. MP3 a denník. Iba som jej povedala, že vnútri nebude nič čo by ju mohlo nejako extra potešiť a otvorila som obálku s rozvrhom..

Pondelok- Piatok
09:00-09:40 Raňajky
09.50-10.50 Dychové cvičenia
11.00-12.30 Sebakontrola
12:40-14:00 Voľný čas
14:10-14:55 Spoločná psychoterapia
15:00-15:30 Obed
15:30-21:30 (MAXIMÁLNE) Voľný čas
21:30 Večierka

Sobota- Nedela
Voľný čas

Naštvane som strčila rozvrh naspäť do obálky pričom biely papier sa jemne pokrčil a obálku som hodila vedľa postele na ovečkový denník. Keď som pozrela smerom k Lole, bola už takmer vyzlečená z jej ružového outfitu a skúmala svoju „donášku“. Takisto odložila denník vedľa postele. MP3 som nestihla zaregistrovať.

„Lola?“ oslovila som ju potichu a oprela si hlavu o vankúš na posteli.
„Hmm?“ tak isto ticho sa spýtala bez akéhokoľvek pohnutia pier a sadla si vedľa denníka k mojej posteli.

„Viem, že je to skoro nepríčetná otázka“ zakusla som si bolestne do pery“ ale ako si sa sem dostala? „
Lola si prešla jazykom po ústach, vystrela chrbát a odpovedala...
Pokračovanie nabudúce…
Diakritika & Pomoc: Lincey
Som si vedoma vsetkych tych zlych fotiek, velkych chyb.. Prosim ospravedlnte ich, mala som pridlhu pauzu, a takmer som zabudla fotit.

[Maggi]

Vypla som zelenú poradkyňu vnútorného kľudu. Od dverí sa ozval slabučký klepot. Samozrejme, Della aj s rozvrhom.

táto veta tam je trikrát
inak....fotky sú super ako vždy
len mi príde krátky a trochu nudný, viac by si mala opisovať pocity však ti to šlo parádne

[katty]

Ja viem Maggi.. trochu som nemala o com pisat.. musim pockat a myslienky opravene

[eva]

Ja už nič nehovorím, lebo potom si myslíte, že sa mi to nepáči A dúfam, že stačí, že som si to prečítala a hovorím otrepané pekné