GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims

Veru, ten text už je beztak dosť dlhý...

No, dikes
Ospravedlňujem sa, ale pokračko bude zajtra (poznáte Vianoce, nie? )

O.K., tak začínam s ďalším pokračkom
Pokračko
2. diel
Danielle/mama
Nasadli sme do lietadla, stále som rozmýšľala nad tým, čo mi ich otec vravel. "Danielle, vieš, že ich čoskoro navštívim, nie? Veď sme sa dohodli, že keď bude mať Lexie 17, Roxie 15 a Moxie 11. Navštívim vás."- Povedal.
Neviem prečo sme sa rozhodli na tento rok, ale môže prísť kedykoľvek, a to ma desí. Je hrozný, stále len kričal keď boli všetky dievčatá malé. Potom raz prišiel domov veľmi naštvatí, lebo ho vyhodili z práce a odišiel.
Keď som sa ho spýtala prečo odišiel, povedal že na nás nemá nervy. Netuším, čo sme mu také "nervové" robili.
Je proste na hlavu. Preto som ho už nechcela vidieť. Nemala som ani prácu, takže som sa ledva postarala o moje dcéry. Ale to je jedno, ideme preč, nepovedala som mu kde. Možno si to zistí a pôjde za nami, ale to nič nezmení.
Ale dosť o ňom. Idem si zdreimnuť.
Roxie
Mama v lietadle zaspala. Aj ja. Zobudila ma Moxie, keď hlásili, že pristaneme o chvíľku v jednom meste, a loďou pôjdeme na ten ostrov. Teším sa, ani neviem, ako som zaspala, keď mi Moxie stále kopala do sedadla.
Lexie si najprv čítala knihu, potom hrala s Moxie nejakú hru (čo ma dosť prekvapilo) a nakoniec sa z ňou len rozprávala (aj to ma prekvapilo). Zrazu sa ozvalo: "Všetci, ktorí sa chystáte na ostrov Gortu, vystúpte z lietadla."
Vystúpili sme. Nastúpili sme na krásnu loď, viezli sme sa hodinu. Bolo to skvelé, pozerala som sa na krásne more.
Keď sme konečne na ten ostrov prišli, bolo to tiež nádherné. Plno pálm, banánovníkov, a niekde aj zasadeních mangovníkov, krásne tyrkisové more, úžasné hotely pri pláži...Proste krása, až na...
Až na školu, ktorá je ani neviem kde....
Lexie
Cesta bola dlhá ale vyplatila sa. Všetko bolo super, tešila som sa, že konečne začnem nový život, život s Moxie, Roxie a mamou, žiadne urážanie, bitky ani nič iné. A ani žiadne tajomstvá a "novinky". Som na 100% presvedčená, že sa už nič zlé nestane...

POKRAčKO NABUDúCE

Pekné...len na mňa krátke, ...chcelo by to tie obrázky..aby bolo čítanie záživnejšie..

Takže pokračujem, ale bude to krátek, pretože konečne chcem nafotiť tie fotky (veľmi som nemala čas).
Roxie
Prišli sme do nášho domčeka, bol malý ale útulný. Už sme tam mali kufre, tak sme ich vybaľovali.
Lexie radšej sedea na stoličke a nič nerobila. "Lexie, pod si vybaliť veci!"- Povedala mama
"Mami, dnes musím stihnúť vieš koľko vecí? Nemôžem sa zaobievať kuframi, to až potom."- Odvetila Lexie
"A čo máš také na práci?"- Povedala mama, postavila sa a dala ruky vbok
"Musím si zmeniť image, kúpiť si nové oblečko a ísť na manikúru. Tak idem. Pa"-Povedala Lexie a odišla
Mama sa ňou netrápila, bolo jej jedno že sa môže stratiť. Tak som jej nakoniec povedala-
"Mama...čo keď sa stratí? Veď to tu nepozná!" Mama ma ignorovala, keď si vybalia veci, išla do svojej izby, a zrejme zaspala. Ja tiež, aj Moxie.
Ke´d som vstala, práve otvorila Lexie dvere. "Lexie, to si ty?"- zamlčala som sa- "Čo to máš na lave?"- Spýtala som sa, no zjavne sa jej to dotklo.
Po čokoládovo-hnedých vlasoch nebola ani stopa, namiesto toho mala fialovo-ružové vlasy!
Lexie pokrčila plecami, mala ružové triko a čiernu sukňu. Ale ak mám povedať pravdu, nevyzerala zle
POKRAčKO NABUDúCE

jeeej farebné vlasy

Ve´d také aj sú v Sims 2 (skoro stále si ich dávam )

To som fakt taká nemožná? Že ani hlúpe fotečky tu neviem dať? Zajtra sit u sadnem a skúsim to znova, tak to ma ale fakt úplne....nazlostilo! No O.K. pokračujem aspoň trochu bez foto...
Mini Pokkračko
Lexie
Mama ma za môj účes poriadne vykričala, no a čo? Išla som do nejakého baru, dala som si koktejl a potom som odišla domov, čítala som si knihu o dobrodružstvách na dovolenke. Síce som nebola na dovolenke, ale doma, ale chcela som zažiť nejaké dobrodružstvo.Konečne by som mala nejaký ten -Veľký zážitok-.
Všetci by ma vychvaľovali aká som odvážna a statočná a úžasná...
To by bolo super!
Roxie
Išla som na pláž.
Piesok bol úplne jemný, roztvorila som si deku a ľahla na ňu. Asi som trochu zaspala.
Vstala som z deky a skočila -a to doslova- do mora. No neviem čo som si myslela, že na kraji mora je plno vody po krk? Spadla som do piesku, a to nebolo veľmi príjemné. Radšej som sa posunula ďalej. Plávala som a plávala...
Dostala som sa ku nejakej skale, chcela som ju preskúmať...

Až také strašné nie (myslím ), sú v TS2 vo VLATNÝCH

No, nikto to nečíta ani nekomentuje (možno jeden človiečik, zrejme Nemesix a som jej za to vďačná ) a tak pridám veľmi krátku časť

Pokračko
Lexie
Roxie šla na pláž asi tak okolo 12:00, teraz je 18:00 a ona ešte neprišla! Bojím sa o ňu, aj mama a Moxie. Nechápem kde je. Boli sme ju hľadať, no ona nikde... Mama sa rozplakala. No povedala som jej "No ták mami, ešte neprešlo ani 24 hodín, iba 6, určite sa niekde túla. Možno išla na nejakú disco a tancuje alebo čo. Veď povedala že ide k vode..." Mama ma prerušila- "No dobre Lexie..ale ona nie je nezotpovedná. Niečo by nám povedala, zavolala..." Moxie si sadla k mame. Ja som sa tiež skoro rozplakala, pretože som nedokázala klamať mame, vedela som dobre že má pravdu, Roxie nie je nezodpovedná. Vybehla som z domu. "Lexie, nikde nechoď sama! Nechcem stratiť aj teba..."- Povedala mama. "Mami, ty si Roxie nestratila! Ja ju trochu pohľadám, beriem si mobil!"
Mama len pokrútila hlavou a spolu s Moxie išla dnu.
Hľadala som ju všade. Na pláži, v reštaurácii, na diskotéke (našla som mapku a podľa nej som sa orientovala)...
Pýtala som sa ľudí...nič.
Strácala som nádej že ju nikdy nenájdem. bolo 22:42 a zazvonil mi mobil "Lexinka, poď domov. Je neskorro"- Ozvala sa mama z telefónu. "Mami, ja to zvládnem, som skoro dospelá! Neboj sa..." Mama si povzdychla "No dobre, ale o 24:00 budeš doma a basta!" Zložila. Pýtala som sa ľudí. Nikto ju nevidel. Okrem jedného chlapca, ktorý videl podobné dievča na pláži. To som vedela, že na pláži ale kde je teraz?! Vidala som sa teda znova na pláž.
Nikde nič. Žiadne svetielko alebo výkriky, proste nič! Vonku bola tma, itak by som ju nenašla. Vidala som sa teda domov, 23:09, to stihnem. Prišla som domov, mama na mňa pozrela najprv nadšene. No potom smutne.
Bolo mi to tak ľúto. Rozhodla som sa vybrať na druhý deň. Zaspali sme.
POKRAčOVANIE NABUDúCE

JE to dobré, napínavé...a neboj aj mne nikto nečítal príbeh..to sa stáva..ale ja ho určite budem čítať ďalej..

To som rada

No takže, je to dobré, je to napínavé len je to krátke A určite číta tvoj príbeh viac ľudí, napríklad ja som čítala každú časť, len som nemala čas to okomentovať podľa mňa by si mala pokračovať v tomto aj v tom druhom príbehu pretože to bude určite zaujímavé čítanie.