GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims

Ahojte, začínam s novým príbehom (aj keď v Príbehu rockovej princezničky pokračujem)

Roxie
Ahojte, som Roxana May Andrewsová (Roxie) a toto je moja rodina:
Moxenna Lay Andrews (Moxie)- moja sestra
Danielle Andrews- moja mama
Lexandra Bay Andrews (Lexie)- moja sestra

Bohužial, svojho otca nepoznám, ale viem že býva v jednom veľkom meste, ktoré sa volá Emton.
Niekedy som tam bola, no nevidela som ho...nikdy.
Ale to mi nevadí! Aj keď mám rodinu ktorá je dosť divná, mám ich rada.
Prečo je divná? To sa dozviete v prvom diele .

Pekné to je..no ja by som k tomu dala aj obrázky..

to už máš koľký príbeh? tretí? ak sa môžem opýtať...

Ja som zvedavá čo sa z toho vykľuje

Nemesix: Aj ja, no neviem ako sa tu dávajú
Jaina: Áno
Integra: Ak mám povedať pravdu, aj ja

Prepáčte, pokračovať budem zajta, tešte sa

veď tu máš návod......viewtopic.php?f=2&t=830

Nemesix: Veeeeeeľmi ti ďakujem, nevedela som to nájsť, musím si to naštudovať a potom -možno- budem pridávať aj obrázky
1. diel
RoxieAsi viete čo je za deň piatok 13., no nie? Samé nešťastia! JA som zahrnutá nešťastiami asi každý tento deň!
Učím sa do školy, robím úlohy... a stále sa niečo stane.

Začalo sa to keď som mala 12 rokov, sestra Lexie mi chcela pomôcť zobrať medvedíka zo skrine (nechtiac som ho tam hodila) , snažila sa, no nešlo to, a tak sa postavila na ručku skrine....(skriňa je dosť vysoká) kľučka odpadla a Lexie spadla dole, Moxie sa snažila ju chytiť, a tak si chcela sadnúť na stolček vedľa nej, no bol nízky. Ale to neprekážalo nešťastiu, a Moxie sa šmykla na práve vyleštenom stolíku, chcela sa chytiť tiež, no nejak sa udrela do skrine a spadla. Obe si zlomili nohu...
Ja som si v duchu vydýchla a išla dole do obývačky za mamou, mno samozrejme -ani mňa to neminulo- som sa šmykla a padala som zo schodov...Samozrejme mama počula rachot a tak išla za nami, keď prišla ku mne a podala mi ruku, tričko sa jej zavadilo o háčik na kľúče, celé tričko sa jej roztrhalo a popri tom, ako sa ho snažila zachrániť, škrabla sa a teraz tam má malú jazvu. Prešlo pár rokov, medzi tým, sa mi toho stalo veľa. No, a zajtra bude 13.! Uvidíme...

Piatok 13.
Je krásne ráno, vonku je príjemne teplo, akoby bol obed... No zrazu vidím ako sa Moxie zobudila...-"Lexie, Roxie, viete čo je za deň? Piatok trinásteho!"- Povedala. Ja a Lexie sme ju trochu ignorovali, ale potom sme vstali z postele, obliekli sa, najedli sa, vyčistili si zuby... Zatial to bol príjemní letný deň. Mama nás odviezla do školy a potom išla do práce- úplne všedné.
V škole
Každá sme v inej škole:
Moxie je piatačka na základnej- má 11 rokov
Lexie je na strednej- má 17
A ja som na gymnáziu- mám 15 (už čoskoro 16)
V škole je to nuda, no mám veľa kamošiek- Beatrix, Velly, Hope a Kate- sú to moje veľmi dobré kamošky.
No dosť o mne, je to divné že sa nič nestalo..
Moxie
Dnes ráno bolo pekne, ani sa mi nechcelo do školy, no musela som ísť. Lexie a Roxie mi niekedy "zavadzajú", pretože si myslia, že sú veľké a môžu všetko, bez pravidiel. Napr. Lexie mi stále rozkazuje, keď sa jej niečo nechce robiť, povie, že to mám urobiť za ňu. Nechcem byť žalobaba, ale už ma to štve. A mama s tým nič nerobí!
Väčšinou ma ale ignorujú, alebo sa pozrú na seba, niečo si pošepkajú a potom sa smejú- na mne...
Lexie
Dnes je piatok 13., no mne je to jedno, niesom taká ako Roxie, že sa bojím. Taká niesom, nebojím sa hlúpostí...
No Roxie mám rada, je super! Mám ju radšej ako Moxie, lebo tá je taký malý rozmaznanček. Aj keď sa niekedy chová ako dospelá, môj názor na ňu nezmením. Nikdy! Chcete vedieť prečo? OK. Do jej 7 narodenín bola na mňa naviazaná, všade som musela byť s ňou. No a potom si zmyslela že som zlá a ignorujem ju, mama mi hovorila že má pravdu, ale čo mňa do toho? Som samostatná skvelá osoba... Ale späť k tej Moxie... Ehm, bola strašne zlatá a stále ma stískala, no potom som chcela mať trochu kľudu a keď sme sa pohádali tak som na ňu zakričala: "Už ťa nechcem vidieť Moxie! Si srašná! Už za mnou nechoď!" A odvtedy ju ignorujem, a ona mňa...
POKRAčOVANIE NABUDúCE

pekne to je ..len by som tam toho dala viac...aj skus si nastudovat to vkladanie fotiek.bolo by to zazivnejsie citanie..

Nemesix: Ďakujem Nemesix , studujem, studujem- pokusim sa

Takže pokračujem, tento diel bude dosť napínaví
Pokračko
Roxie
Včera (piatok 13.) sa nič nestalo, vôbec nič... až mi to bolo podozrivé.
No divné bol ože Lexie vbehla do izby a niečo si tam písala (do denníka), bola ticho až kým neprišla Moxie zo školy, vtedy zavrela denník, zamkla ho a odišla za mamou, niečo sa jej tam pýtala a trochu sa rozprávali, ale to som nepočula...bohužial. Moxie bola urazená, ani neviem prečo. Len sa mračila a ignorovala ma.
Išla som teda do obývačky a pozerala som sa z okna. Vonku sa zatiahlo a začalo pršať. Zvláštne, veď ráno bolo tak krásne! Rozmýšľala som nad tým, ako vyzerá môj otec a kde pracuje...zastavila som sa.
Nemôžem nad tým rozmýšľať, NIE! Rozplakala by som sa, mama mi hovorí že od nás odišiel keď som mala iba dve roky. Nič si nepamätám, chcela som si pozrieť fotky otca, otca so mnou... na žiadnej fotke otec nebol.
Mama ich spálila. Prečo? Prečo od nás otec odišiel? Prečo nás nechal len tak, bez jediného listu?
Mama vtedy nemala prácu, no rýchlo si ju našla. Teraz je sekretárka pani Jonsonovej. Pani Jonsonová vlastní veľa spoločností pod menom ♥Chance♥. Neviem prečo sa to tak volá. Kedysi vlastnila obchod pod menom
Jons-on.
Lexie
Nič sa včera nestalo, vedela som to! Kkeď som prišla domov, vbehla som do izby a začala som si písať denník.
Aby pochopili že tam chcem byť sama, som bola ticho a mlčky som sa pozerala na nich. Nepochopili to.
Odišla som. Odišla som za mamou a spýtala som sa jej:
"Mami, ja nechcem aby mala Roxie a Moxie so mnou izbu! Nemám ani chvíľu súkromie!"
Mama sa na mňa len divne zatvárila. "Lexie, nie je všetko len o tebe, pomyslela si na to, že ty budeš mať svoju izbu a oni spoločnú? Je to nefér!"- Povedala. "Ale..ale..prečo nemôžme mať každá svoju?"-Povedala som.
"Ty si fakt na hlavu Lexandra! Veď máme malý byt!"- Povedala a odišla do obývačky
Nemala som na ňu náladu, odišla som do izby, no keď išla mama do spálne po svoju knihu, započula som jej veľmi tichý hlas- "Dúfam že nič netušia..."- Ďalej som nepočula ale stačilo mi to.
Moxie
Dnes bol príšerný deň, všetci boli príšerný. Keď ma mama brala zo školy, bola nervózna. Zrazu jej zazvonil mobil.
Keď sa na ňho pozrela, zľakla sa a vystúpila z auta. Zavrela dvere takže nebolo nič počuť ale videla som ako niečo vykrikuje. Trochu som sa zľakla, no bola som ticho. Mama o tri minúty nastúpila do auta a išla ďalej po ceste, nemala som odvahu sa spýtať kto to bol. Keď sme prišli domov, bola to len hrôza, všetci mlčali.
POKRAčOVANIE NABUDúCE
Typnite si kto bol ten človek, čo volal ich mame...

pekné to je napínavé..myslím že to bude ich otec...

Nemesix: Si dobrá...aj keď si myslím že to bolo všetkým jasné

Mini pokračko:
Danielle/mama
Pracujem ako sekretárka, musím chodiť za pani Jonsonovou všade.
Včera mi povedala že sa mám s rodinou odsťahovať do jednej rezidencie na ostrov Gortu. Tam budem pracovať ako cestovateľka, pretože pani Jonsonová má aj nejakú cestovateľskú kanceláriu, a ja budem ich sprievodkyňa.
Dievčatám som to ešte nepovedala, každá bude mať svoju vlastnú izbu. Má me sa osťahovať už v utorok.
Všetko je zariadené, no nnie zabalené. Dnes musím baliť (je pondelok).
"Dievča-dievča-dievčatá? Zajtra sa odsťahujeme, na slnečný ostrov Gortu. Zabalte si veci!"- Povedala som
"Čože? Nemôžeme sa sťahovať! Ja tu mám kamarátky!"- Povedala Roxie a Lexie prikývla.
Moxie tam stála ako obarená, nič nehovorila len stála a potm si šla zabaliť veci.
"To nám nemôžeš urobiť! Ja sa nechcem sťahovať, mne je tu dobre!"- Povedala Lexie
Dievčatká, je mi to ľúto, budem sprievodkyňa, a budeme mať viac peňazí a..."- Nedopovedala som
"Nie!"- Skrýkli obe naraz
"A dosť! Choďte si zbaliť, bez rečí!"- Povedala som a odišla si zbaliť
"Áno mama"- Povedali a išli hore si zbaliť aj oni
UTOROK
Dnes sa sťahujeme, vstávame na 7:00. Autom pôjdeme na letisko a o 9:30 nám ide lietadlo.
Vveď už je 7:30! "Vstávajte! Dievčatá!"- Zakričala som a urobila si kávu. Zišli dole a rýchlo vypili čaj, ziedli chlieb s maslom a uháňali sa prezliecť. Vrátili sa upravené a pekne oblečené. Bolo 8:10 a tak som sa aj ja išla prezliecť a upraviť. Rýchlo som do auta dala tu kopu kufrov. No potom prišiel jeden kamión a odviezli nám ostatné veci do 1. triedy (lietadlo pre kufre). Nasadli sme do auta a rýchlosťou blesku sme prišli ku letisku, vystúpili sme s kopami kufrov...Bolo 8:40...
POKRAčOVANIE NABUDúCE

je to dobré...na mna trocha krátke...ale bola by som rada keby tam uz boli obrázky..... pokračuj dalej..zaťial je to fajn..

Nemesix: Ja viem, preto je to minipokračko Nafotím fotky a pokusím sa ich tu dať

Páči sa mi že tam nie je zbytočne veľa opisov