Re: Príbeh - Keď sa raz stane čo sa nemalo.
Napísal: Uto 01 Nov 2011, 20:30
... aha uz chapem to... ... konecne... .d:D ... aha uz chapem to... ... konecne... .d:D GAMESIMS Fórum - Najväčšia SK komunita hier The Sims
Slovenská najväčšia komunitná diskusia k hrám The Sims
https://forum.gamesims.sk/
Príbeh - Keď sa raz stane čo sa nemalo.
Stránka 2 z 2
Napísal: Uto 01 Nov 2011, 20:30 ... aha uz chapem to... ... konecne... .d:D Re: Príbeh - Keď sa raz stane čo sa nemalo.
Napísal: Str 02 Nov 2011, 16:54Viem že tento príbeh nemá zmysel. 
.ale čo už..už ho dopíšem...
Kapitola 4
2.deň- U Crockových
Tak dnes je celkom pekne.Aspoň pre mňa . Je zamračené, schyľuje sa k dažďu. Milujem keď prší, vtedy mám pocit že sa všetko aspoň na chvíľu okolo mňa zastaví a môžem spomínať na niektoré veci ktoré boli dávno. Skúsim zavolať susedom nech prídu. Zavolala som v telefóne sa ozval ženský hlas : "Prosím ? Kto je tam ? " Ja: "Dobrý, pri telefóne Amanda Crocková . Vaša suseda " Andrea: "Ó , to ste vy? Čo si prajete ? " Ja : " Chcela by som Vás pozvať dnes ku mne. No nie len Vás ale celú rodinu. Viete je aj pekné počasie , môžme byť aj vonku. " Andrea : " Ale veď prší. " Ja: " Aha, nevšimla som si to. Ale prosím Vás príďte chcem Vás bližšie spoznať , všetkých . " Andrea: " Dobre, niečo na seba oblečieme , zoberieme dáždnik a prídeme. A ďakujeme za pozvanie. " Ja: "Niet zač. Dovidenia" Andrea: " Do skorého videnia." Šla som teda pripraviť obed. Dokončila som ho, naservírovala a vtom som započula hlas zvončeka. Išla som otvoriť. Ako som si myslela boli to Clarckoví. Pozvala som ich dnu. Sadli si k stolu a s chuťou sa pustili do jedla. No pre maličkú som nič nemala. Tak som jej dala aspoň mliečko. Všetko vypila a potom ho hodila na zem. Sadli sme si na gauč a pozerali na telku. Rozbalila som chipsy a aj lupienky. Položila som ich na stôl a každí si zobral aspoń trošička. Ja som nezjedla nič. Veď nikdy nič nejem iba pijem a to krv. Ale som zatiaľ dosť nasýtená. Rozprávali sme sa dlho do večera. Keď ale bola polnoc tak povedali že už musia ísť. Dávajú maličkú spať. Tak som ich vyprevadila a zakývala im na rozlúčku. Adam: " Ďakujeme, a do skorého videnia, " a usmial sa. Ja: " Do videnia ! " Mala som pocit že ma niečo hreje pri srdci. Neviem či to bola včerajšia krv ktorá mi doteraz prúdi celým telom alebo láska k Adamovi. Bola to milá rodina. Zajtra mal byť spln. Takže zajtra sa s nimi stýkať nemôžem , lebo by som im mohla ublížiť. A to nechcem. Bola som vyčerpaná tak som si šla odpočinúť. A premietala som si spomienky , celý dnešný skvelý deň v rytme dažďa ktorý kvapkal na moje okno. Ten rytmus dažďa bol pomalý a uspávajúci. Tak som zaspala a stále myslela na Adama.
.ale čo už..už ho dopíšem...Kapitola 4
2.deň- U Crockových
Tak dnes je celkom pekne.Aspoň pre mňa . Je zamračené, schyľuje sa k dažďu. Milujem keď prší, vtedy mám pocit že sa všetko aspoň na chvíľu okolo mňa zastaví a môžem spomínať na niektoré veci ktoré boli dávno. Skúsim zavolať susedom nech prídu. Zavolala som v telefóne sa ozval ženský hlas : "Prosím ? Kto je tam ? " Ja: "Dobrý, pri telefóne Amanda Crocková . Vaša suseda " Andrea: "Ó , to ste vy? Čo si prajete ? " Ja : " Chcela by som Vás pozvať dnes ku mne. No nie len Vás ale celú rodinu. Viete je aj pekné počasie , môžme byť aj vonku. " Andrea : " Ale veď prší. " Ja: " Aha, nevšimla som si to. Ale prosím Vás príďte chcem Vás bližšie spoznať , všetkých . " Andrea: " Dobre, niečo na seba oblečieme , zoberieme dáždnik a prídeme. A ďakujeme za pozvanie. " Ja: "Niet zač. Dovidenia" Andrea: " Do skorého videnia." Šla som teda pripraviť obed. Dokončila som ho, naservírovala a vtom som započula hlas zvončeka. Išla som otvoriť. Ako som si myslela boli to Clarckoví. Pozvala som ich dnu. Sadli si k stolu a s chuťou sa pustili do jedla. No pre maličkú som nič nemala. Tak som jej dala aspoň mliečko. Všetko vypila a potom ho hodila na zem. Sadli sme si na gauč a pozerali na telku. Rozbalila som chipsy a aj lupienky. Položila som ich na stôl a každí si zobral aspoń trošička. Ja som nezjedla nič. Veď nikdy nič nejem iba pijem a to krv. Ale som zatiaľ dosť nasýtená. Rozprávali sme sa dlho do večera. Keď ale bola polnoc tak povedali že už musia ísť. Dávajú maličkú spať. Tak som ich vyprevadila a zakývala im na rozlúčku. Adam: " Ďakujeme, a do skorého videnia, " a usmial sa. Ja: " Do videnia ! " Mala som pocit že ma niečo hreje pri srdci. Neviem či to bola včerajšia krv ktorá mi doteraz prúdi celým telom alebo láska k Adamovi. Bola to milá rodina. Zajtra mal byť spln. Takže zajtra sa s nimi stýkať nemôžem , lebo by som im mohla ublížiť. A to nechcem. Bola som vyčerpaná tak som si šla odpočinúť. A premietala som si spomienky , celý dnešný skvelý deň v rytme dažďa ktorý kvapkal na moje okno. Ten rytmus dažďa bol pomalý a uspávajúci. Tak som zaspala a stále myslela na Adama.
Re: Príbeh - Keď sa raz stane čo sa nemalo.
Napísal: Pon 28 Nov 2011, 21:12Kapitola 5
3.deň-U Crockových
Vstala som ešte za svitania, pretože cez moje okno-jedno čo mám. Neskutočne pálilo slnko. Nemohla som preto spať. Už som vedela že budem celý deň iba doma. Zapla som telku. Nič v nej nešlo dobrého. Tak som ju vypla. Len tak som ležala na gauči a premýšľala. Aký sú niektorý ľudia hlúpy. Že neveria na upírov a pritom existujú. No a keď ho uvidia bežia kade ľahšie. Tento deň bol pre mňa najhorší. Dnes mám narodeniny a je aj spln. Takže najhoršie narodeniny aké som kedy mohla mať. Nemôžem oslavovať so susedmi lebo by som im mohla ublížiť a to predsa nechcem. Neviem prečo ale stále myslím na Adama. "Skús ho dnes pozvať."-hovoril mi diabol. "Radšej nie ! Mohla by si mu ublížiť."-hovoril anjel.No koho iného som ja mohla poslúchnuť. Predsa diabla. Aj tak som jeho výtvor. Tak som mu zavolala. V telefóne sa ozval detský hlások. "Plosim ? Kdo je ťam ? " Ja: "Ahoj tu je teta Amanda. Dáš mi k telefón tvojho ocka ?" Amélia: "Plavdaže ." Adam: " Áno?" Ja: "Ahoj, Adam. Nechcel by si prísť na obed? " Adam:" Iba ja? "Ja: "Hej, iba ty. Prídeš, prosím ? Mám jeden problém. A ty by si ho možno vedel vyriešiť. Pokazila sa mi telka. A neviem ju opraviť." Adam: " Aha, tak to potom prídem.Tak do skorého videnia ! " Ja: "Ahoj" (zlomyselne) Zatiaľ som pripravila najlepšie jedlo aké by som mohla urobiť. Ozval sa zvuk zvončeka. Rýchlo som šla otvoriť. Stál tam Adam. Čoraz viac ma vzrušoval. Pripomínal mi niekoho. Najedol sa . Ja som zatiaľ zamkla dvere. Naschvál som ešte pokazila TV a zaviedla ho potom do obývačky aby mi opravil telku. Opravil mi ju a povedala som mu: "Ešte nechoď, chvíľu zostaň." Adam: "Dobre." Povedala som mu to rovno do očí: " Vieš Adam, páčiš sa mi. A Milujem ťa! A chcela by som aby sme boli niečo viac ako susdeia." Adam: "Nehovor hlúposti, ale vieš ja mám rodinu a nechcem si ju zničiť." Ja: "Ale oni o tom nemusia vedieť." Adam každému veril. A Amanda mala navyše schopnosť ľudí presvedčiť k tomu čo chce ona. Adam odpovedal: " Tak dobre zlato. Ale nech sa o tom nedozvie Andrea! "
3.deň-U Crockových
Vstala som ešte za svitania, pretože cez moje okno-jedno čo mám. Neskutočne pálilo slnko. Nemohla som preto spať. Už som vedela že budem celý deň iba doma. Zapla som telku. Nič v nej nešlo dobrého. Tak som ju vypla. Len tak som ležala na gauči a premýšľala. Aký sú niektorý ľudia hlúpy. Že neveria na upírov a pritom existujú. No a keď ho uvidia bežia kade ľahšie. Tento deň bol pre mňa najhorší. Dnes mám narodeniny a je aj spln. Takže najhoršie narodeniny aké som kedy mohla mať. Nemôžem oslavovať so susedmi lebo by som im mohla ublížiť a to predsa nechcem. Neviem prečo ale stále myslím na Adama. "Skús ho dnes pozvať."-hovoril mi diabol. "Radšej nie ! Mohla by si mu ublížiť."-hovoril anjel.No koho iného som ja mohla poslúchnuť. Predsa diabla. Aj tak som jeho výtvor. Tak som mu zavolala. V telefóne sa ozval detský hlások. "Plosim ? Kdo je ťam ? " Ja: "Ahoj tu je teta Amanda. Dáš mi k telefón tvojho ocka ?" Amélia: "Plavdaže ." Adam: " Áno?" Ja: "Ahoj, Adam. Nechcel by si prísť na obed? " Adam:" Iba ja? "Ja: "Hej, iba ty. Prídeš, prosím ? Mám jeden problém. A ty by si ho možno vedel vyriešiť. Pokazila sa mi telka. A neviem ju opraviť." Adam: " Aha, tak to potom prídem.Tak do skorého videnia ! " Ja: "Ahoj" (zlomyselne) Zatiaľ som pripravila najlepšie jedlo aké by som mohla urobiť. Ozval sa zvuk zvončeka. Rýchlo som šla otvoriť. Stál tam Adam. Čoraz viac ma vzrušoval. Pripomínal mi niekoho. Najedol sa . Ja som zatiaľ zamkla dvere. Naschvál som ešte pokazila TV a zaviedla ho potom do obývačky aby mi opravil telku. Opravil mi ju a povedala som mu: "Ešte nechoď, chvíľu zostaň." Adam: "Dobre." Povedala som mu to rovno do očí: " Vieš Adam, páčiš sa mi. A Milujem ťa! A chcela by som aby sme boli niečo viac ako susdeia." Adam: "Nehovor hlúposti, ale vieš ja mám rodinu a nechcem si ju zničiť." Ja: "Ale oni o tom nemusia vedieť." Adam každému veril. A Amanda mala navyše schopnosť ľudí presvedčiť k tomu čo chce ona. Adam odpovedal: " Tak dobre zlato. Ale nech sa o tom nedozvie Andrea! "
Re: Príbeh - Keď sa raz stane čo sa nemalo.-Posledný diel
Napísal: Pon 02 Jan 2012, 00:04Posledný diel..:
O 20 rokov..
Maličká sa stále pýtala kde je ocko a prečo zomrel ako zomrel?..
A mamka jej povedala čo sa stalo. Amélia sa rozplakala. Mala v sebe hnev..
A tak zobrala so sebou vreckový nôž a skryla si ho do vrecka. Šla za Amandou. Zazvonila. KeĎ Amanda otvorila , Améila jej vrazila nôž priamo do srdca..A zomrela. Amélia sa rozplakala. A potom sa vrátila domov a nič nehovorila. Nikdy si to neodpustila. A celý život sa trápila..
Koniec
O 20 rokov..
Maličká sa stále pýtala kde je ocko a prečo zomrel ako zomrel?..
A mamka jej povedala čo sa stalo. Amélia sa rozplakala. Mala v sebe hnev..
A tak zobrala so sebou vreckový nôž a skryla si ho do vrecka. Šla za Amandou. Zazvonila. KeĎ Amanda otvorila , Améila jej vrazila nôž priamo do srdca..A zomrela. Amélia sa rozplakala. A potom sa vrátila domov a nič nehovorila. Nikdy si to neodpustila. A celý život sa trápila..
Koniec
Re: Príbeh - Keď sa raz stane čo sa nemalo.
Napísal: Pia 13 Jan 2012, 20:12Pekný príbeh, naozaj 
Koniec- zaujímavý, ani by som nepovedala že sa to takto skončí...trochu dosť napínavé, a to je super.
EDIT: všetci sa skoro volajú na A
Koniec- zaujímavý, ani by som nepovedala že sa to takto skončí...trochu dosť napínavé, a to je super.
EDIT: všetci sa skoro volajú na A
Re: Príbeh - Keď sa raz stane čo sa nemalo.
Napísal: Pia 13 Jan 2012, 21:28Aspoň niekto to komentoval.. 
možno by to aj pokračovalo..ale nikto to nečítal. 
..áno všetci sa volajú na A..tak mi to prišlo.-..
možno by to aj pokračovalo..ale nikto to nečítal. ..áno všetci sa volajú na A..tak mi to prišlo.-..Re: Príbeh - Keď sa raz stane čo sa nemalo.
Napísal: Sob 14 Jan 2012, 14:13keď máš čas a chceš pokračovať, pokračuj Rada to budem čítať
Rada to budem čítať Re: Príbeh - Keď sa raz stane čo sa nemalo.
Napísal: Pon 16 Jan 2012, 22:05Prepáč že ťa otravujem, ale chcela by som sa spýtať, či budeš v tomto príbehu pokračovať. Bola by som veľmi rada, ale nebudem ťa nútiť
Re: Príbeh - Keď sa raz stane čo sa nemalo.
Napísal: Pon 16 Jan 2012, 22:32Uvidím..možno cez niektoré prázdniny..lebo teraz času veľmi nemám na polroka treba sa mi učiť..
Re: Príbeh - Keď sa raz stane čo sa nemalo.
Napísal: Pon 16 Jan 2012, 22:36Supeeer 
Teším sa Ale veď som povedala, že keď budeš mať čas, ja ťa nenáhlim
Teším sa Ale veď som povedala, že keď budeš mať čas, ja ťa nenáhlim Re: Príbeh - Keď sa raz stane čo sa nemalo.
Napísal: Str 25 Jan 2012, 19:49Nápad je to dobrý aj je to pekne napísané, ale koniec mi príde taký nejasný, pretože keď som si prečítala všetko nedávalo mi to zmysel, mala som totiž kopu otázok, napr. prečo zabila Amanda Adama, neviem či to bol zámer, ale keby si možno pokračovala, tak by to pochopil aj človek s mojim IQ ale nápad je to dobrý a pekné to je
ale nápad je to dobrý a pekné to jeRe: Príbeh - Keď sa raz stane čo sa nemalo.
Napísal: Str 25 Jan 2012, 20:42Maji456: ale veď to písala 