Ďakujem za ohlasy.
Síce bolo písané, že nabudúce bude opäť rodina Flairovcov , tak dnes predstavím takú moju ... Novú starú rodinku, a o pár dní alebo hodín - podľa nálady pridám aj ich.
------
Pokiaľ si ešte pamätáte rodinku Lawliet z prvej strany, tak táto rodina ich v podstate nahradila, pretože úprimne, za starých Lawlietovcov ma už nebavilo hrať.
Majú síce rovnaké mená, podobné vlastnosti, ale vzhľadovo sa celkom líšia. O a upozornenie, mala som chuť písať takým príbehovým štýlom, takže je to také rôzne no.
-----
Tam vo sims svete, v susedstve Kalahari kde je 52 domov nerátane panelákov, a kde bývajú nanajvýš 4 rodiny, tam žije domácnosť Lawliet. 22-ročná Hikaru a 25 ročný L. Táto dvojica netvorí (zatiaľ ) milostný pár, no za okolností ktoré ani ich stvoriteľka nevie spolu ,,len" bývajú. Teda začali bývať. Miestu ktorému budú hovoriť domov stanovili dvoj-poschodový byt v paneláku.
,,Výhľad na všetky paneláky, no nikde ani kúsok lesa. Hm..." Pomyslela si smutne Hikaru.
Do miestnosti vstúpil L ktorý akoby Hikaru čítam myšlienky.
,,Pamätaj sa že to bol tvoj výber." Povedal a popritom si prezeral knižnicu. ,,/Výdych/ Ale aspoň že máme kde bývať. Niektorí ľudia nemajú ani toto." L sa otočil k nej. ,,Ak budeme mať takéto financie, tak nebudeme mať ani my." ,,Negatívne." Zasmiala sa. ,, Tak si ho poďme prezrieť nie?" Navrhla a tak sa aj stalo.
Kuchyňa. Síce malá, ale pre dvoch akurát.
Obývačka. Mimo dohľadu ešte knižnica a chodba.
Kúpeľňa. Malá, maličká, malilinká. Ani vaňa sami tam nezmestila.
Prázdna izba.
A ... ,,Počkať. To čo je toto za haluz?"
Spálňa ... ,,A teraz ako budeme spať?" Nariekala na povrch Hikaru, no vnútri sa vyškerovala. Asi takto:
,, Budem spať na gauči. " Povedal L bez zájmu, a prešiel k počítaču. Hikaru zo zvädnutou tvárou prešla k maliarskemu stojanu.
......
,,L?" Spýtala sa opatrne.
,,Hm?" Odvrkol jej. ,, Už máš plán ako zarobíme tie peniaze? Zatiaľ nejaké peniaze v zálohe máme, ale ako dlho nám to vydrží..."
,,Ja prácu mám, takže rozmýšľaj o tvojej zásluhe." ,,A akú prácu vlastne robíš? Začala vyzvedať. ,,Peknú." ,,Aha." Povedala s nadvihnutým obočím a potom sa radšej venovala svojmu dielu. ,,Hn. /Úsmev/"
......
,, Aahhh... Nemohla by si niečo uvariť?" Spýtal sa L.
,,Jasné." Povedala a urobila ešte malé črty na svojej čudáckej kresbe.
......
Taak, a čo sa nám to tu kuchtíííí?
Ako sa kuchtiť začalo, tak sa aj kuchtiť skončilo. A vtedy prišiel do kuchyne L plný očakávaní. Keď si však sadol, ostal s divným výrazom na tvári.
,,Chleba so šunkou?" ,,No. Neni to nič moc, ale hádam si nečakal volské oko?
" ,,To by bolo aspoň obstojné." ,, Vybieravý. "
O pár mesiacoch - dní neskôr.
V krajine, kde bolo typické že skunkovia utekali po dvoch bez toho aby sa dotkli zeme,
kde sa pravidelne po meste preháňalo auto modré z neba,
a v krajine, kde Atlantida nie je len legendou,
sa to v domácnosti Lawlietovcov rozvíjalo rôzne. L a Hikaru predsta len obaja spali v s spálni, bez nijakých problémov. ( Opakujem. Len spali! )
Ich finančná situácia sa zlepšila hlavne z L-ovej zásluhy, no Hikaru i tak stále nevypátrala v ktorej oblasti pracuje. No ale aj ona sa o financie postarala. Predávala obrazy - jej umelecký ,,talent" sa však oveľa zlepšil.
No ale už poďme do prítomnosti.
Jedného skorého rána, čo kukám tak kukám, Hikaru má niečo za ľubom.
Bola dosť po tichu a pri tom mala na L-a podozrivé pohľady.
Ako duch sa vkradla do kuchyne, a začala vykrádať chladničku.
Alebo žeby nie? Wuaa. Ale čo to ukuchtila
Vianočné pečivo? Žeby som si dačo nevšimla?
Eee. Ale tak čo teda? Z postele práve vstal nič netušiaci L. Držme mu palce.
Zišiel po schodoch, a v hlave zatiaľ rozmýšľal, čo asi dneska bude na raňajky. ,, Asi rožok s tuniakom. ... Ak ešte raz zjem taký rožok ako robí ona... Že ho ani nezohreje, tak si budem musieť poriadiť protézu. Ale to by som musel ísť k zubárovi. Taaak... objednám si dačo. Pizzu, ramen, nudle? Hmmm..."
Prešiel cez oblúk a tam uvidel vysmiatu Hikaru.
,,Dobré ránko." Pozdravila ho. ,,Čo sa to tu deje?" Spýtal sa udivene a posadil sa k stolu. ,, To je...?" ,,Vianočné pečivo.
Vánoce přicházejí.
Chcela som urobiť niečo dobré, a osláviť to ako sa nám darí. No teda, hlavne tebe. A keďže viem ako obľubuješ sladké ..." ,,Aha, no tak ... Dobrú chuť. "
A jedného dňa, keď Lawlietovci večerali a dala som im interakciu hodiť jedlo =
Toto som fakt nepochopila. Však som im nedávala žiadne interakcie ktoré by ich mohli zalovovať.
Ale aj tak by som to raz urobila, no a keď ma predbehli, tak už budú do seba buchnutí. Ale aj tak si na pusu ešte počkajú.
A posledné závery:
Hikaru počkala kým L zaspí ... Stále dačo vymýšľa.
A potom takto už mohla zaspať.
I keď mala hlavu do slova vo vankúši, láska nepozná hranice.
Fu. No komu sa to chcela prečítať, tak prosím okomentujte. Je mi moc ľúto keď sa 2 hodiny nad niečím trápim a takmer na nič.